Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-25C/207/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci žalobcu E. J., X.. X.X.XXXX, L. P. X, F., právne zastúpeného JUDr. Sergejom Romžom, advokátom, so sídlom Hrnčiarska 5, Košice, proti žalovanému E. R..K..S.., R. R. L. X, F., A.: XXXXXXXX, právne zastúpeného JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o zaplatenie 18.801,29 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

O náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou podanou súdu 30.3.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 18.801,29 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že účastníci uzavreli zmluvu o obstaraní predaja veci 13.3.2004, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal prevziať od žalobcu veci špecifikované v súpise, následne zabezpečiť ich predaj za nákupnú cenu určenú žalobcom a zároveň sa žalobca so žalovaným dohodli na odmene za sprostredkovanie predaja vo výške 10 až 15 % z nákupnej ceny. Žalobca na základe zmluvy o obstaraní predaja veci zo dňa 13.3.2004 odovzdal žalovanému na predaj súbor vecí špecifikované v dodacích listoch 1-19. Cena všetkých vecí, ktoré žalovaný prevzal na základe dodacích listov predstavovalo 84.535,88 Eur (2.878.114,-Sk). Žalovaný na základe predmetnej zmluvy zrealizoval predaj tovaru v celkovej hodnote 53.442,20 Eur a tento výťažok aj vydal žalobcovi. Žalobca sa vo zvyšnej časti prevzatého a nevydaného tovaru v celkovej hodnote 36.513,31 Eur (1.100.000,-Sk) domáhal jeho vydania, resp. výťažku v prípade, že tovar bol predaný, žalobou na Okresnom súde Košice II v konaní vedenom pod sp.zn. . Žalovaný počas tohto konania vydal 30.5.2012 žalobcovi časť prevzatých vecí, ktorých predajná cena podľa dodacích listov predstavovala sumu 12.474,88 Eur. Okresný súd Košice II rozsudkom z 13.10.2014 zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 17.712,02 Eur titulom náhrady spôsobenej škody. V predmetnom konaní však nerozhodol o nároku žalobcu na náhradu škody vo zvyšnej časti hodnoty nevydaných vecí, a to v sume 6.325,38 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi hodnotou prevzatých vecí žalovaným na predaj 36.513,31 Eur a hodnotou veci, ktoré žalovaný žalobcovi nevydal, ale na zaplatenie ktorej bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. , t.j. sumy 17.712,02 Eur. Z uvedeného dôvodu sa žalobca domáha úhrady aj tejto sumy. Žalobca po prevzatí veci 30.5.2012 v priebehu konania vedeného pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. zistil, že vrátené veci vykazujú poškodenie v dôsledku ich nesprávneho skladovania a časovej amortizácie počas doby po ktorú ich žalovaný mal zverené na predaj, čím vznikla žalobcovi škoda v sume 12.475,91 Eur.

Žalovaný vo vyjadrení podanom súdu 12.6.2015 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukázal na okolnosť, že žalobca sa v konaní vedenom pod sp.zn. domáhal

tých istých nárokov, ako sa domáha žalobou v tomto konaní, pričom v konaní vedenom pod sp.zn. zobral svoj návrh späť, čiže súd už v tomto konaní nemôže o tomto nároku pokračovať. Poukázal na okolnosť, že nároky, ktoré si uplatňuje žalobca v tomto konaní sú premlčané, ako aj na okolnosť, že v priebehu konania vedeného na Okresnom súde Košice II č.k. sa žalobca po vrátení veci nijakým spôsobom nedomáhal škody na veciach v dôsledku ich nesprávneho skladovania a časovej amortizácie, pričom pri odovzdávaní veci bol prítomný aj sudca, ktorý tovar videl. Tovar bol uskladňovaný riadne, žalobca túto skutočnosť nijakým spôsobom nenamietal.

Súd vykonal dokazovanie výpoveďou účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní predložil Zmluvu o obstaraní predaja veci uzatvorenú účastníkmi konania 13.3.2004, v zmysle ktorej žalovaný ako obstarávateľ sa zaviazal predať zverené veci žalobcovi za nákupnú cenu určenú objednávateľom - žalobcom podľa súpisu za sprostredkovanie predaja, čo predstavuje 10 až 15 % z nákupnej ceny podľa druhu tovaru. V prípade uzavretia kúpnej zmluvy prináleží obstarávateľovi odmena za sprostredkovanie predaja a odmenu si obstarávateľ zrazí sám po predaji veci, nákupnú cenu vyplatí objednávateľovi do 3 dní od jej predaja. V zmysle čl. 3 bodu 3 predmetnej zmluvy, v prípade nepredajnosti určitého tovaru môže obstarávateľ po ústnej dohode bez písomnej formy s objednávateľom znížiť predajnú cenu tovaru tak, aby bola zachovaná dohodnutá percentuálna výška sprostredkovania. V prípade, že nedôjde k odpredaju do 30 dní, obstarávateľ si vyhradil právo znížiť nákupnú cenu o 10 % z pôvodnej ceny, a to opakovane po každých uplynulých 30 dňoch až do odpredaja veci. V zmysle čl. 4 predmetnej zmluvy, táto bola uzatvorená na dobu neurčitú.

Žalobca v konaní predložil dodacie listy preukazujúce prevzatie tovaru žalovaným ako predajcom od dodávateľa žalobcu v zmysle predmetnej Zmluvy o obstarávaní predaja veci, ako aj výpoveď z predmetnej zmluvy danej žalobcom žalovanému dňa 14.6.2005, ktorú výpoveď žalovaný prevzal 14.6.2005 a v zmysle ktorej výpovede žiadal žalobca o vyčíslenie množstva cien tovaru, ktorý bol predaný a vydať nepredaný tovar k prevzatiu do 15 dní od prijatia výpovede.

Z výpovede žalobcu vyplynulo, že účastníci uzatvorili zmluvu o obstaraní predaja veci v marci 2004 ako vyplynulo z listinných dôkazov. Následne žalobca doručoval žalovanému výpoveď tejto komisionálnej zmluvy, ktorý ju prevzal a do 15 dní mu mal vydať tovar, ktorý prevzal na základe uvedenej zmluvy o obstaraní predaja veci. K vydaniu tovaru nedošlo. Následne bol viackrát ústne vyzývaný a žalobca žalovaného vyzýval aj prostredníctvom polície trikrát. Následne došlo k uplatneniu nároku na náhradu škody na súde a k prevzatiu veci došlo 30.5.2012 za súčinnosti súdu, kde už dňom prebratia tovaru žalobca zistil podľa obhliadky, že tovar bol ošúchaný, stratil farbu, prípadne zistil, že žalovaný mu vydal iný tovar, pričom každý jeden tovar preberal konkrétne po kuse. Zistil, že tovar je morálne zastaralý, nepredajný. Už v tomto konaní sa pôvodne domáhal náhrady škody vo veci , kde žiadal, aj aby súd vykonal znalecké dokazovanie posudkom ohľadne stavu týchto vecí, na čo súd nereagoval, pričom na túto skutočnosť žalobca poukazoval aj v odvolaní voči rozsudku. Ďalej uviedol, že tovar, ktorý prevzal od žalovaného nevedeli predať z dôvodov, ktorý už uviedol pre jeho zastaralosť morálnu, preto chcel, aby žalovaný zaplatil cenu tovaru, avšak obstarávaciu. Sudca bol prítomný pri vydávaní tovaru v spomínanom konaní len zo začiatku po dobu asi 15 min, pričom samotné vydávanie tovaru trvalo 4 až 5 hodín.

Z výpovede žalovaného vyplynulo, že uzavrel so žalobcom zmluvu o obstaraní predaja veci v marci 2004, avšak malo to byť vlastne na vyrovnanie dlhu, ktorý mal pôvodne vo vzťahu k žalobcovi vo výške 2.mil.Sk. Tieto veci, ktoré mali byť dodané na predaj tovaru v zmysle zmluvy, žalobca nevidel vzhľadom na množstvo položiek, tento tovar predával žalovaný najprv v predajni, následne keďže nemal predajné priestory, dvakrát boli veci v sklade, potom opätovne boli v predajni. Je pravda, že žalobca ho vyzval na vyplatenie ceny za predajný tovar, dokonca sa aj stretli, bolo vedené aj trestné stíhanie. Následne bola zo strany žalobcu žalovanému doručená výpoveď zo zmluvy 14.6.2005. Žalovaný aj chcel vrátiť tovar žalobcovi, nie je pravdou, že by tento bol nesprávne uskladnený, avšak žalobca od neho požadoval špeciálne vytvorený súpis, ktorý nebol schopný žalovaný zostaviť, preto k vydaniu tovaru došlo až v rámci súdneho konania v máji 2012 za prítomnosti sudcu. Žalobca pri preberaní tovaru konkrétne nenamietal, že tovar bol zle uskladnený, poškodený. Je pravdou, že mohli byť niekedy vydané aj iné veci v rámci zlej identifikácie. Žalovaný uviedol, že tovar sa snažil predať počas celého obdobia, kedy

ho mal u seba, avšak priamo zo zmluvy o obstaraní predaja veci vyplýva, že mohol aj znižovať cenu veci tak aby tieto sa mohli čo najskôr predať. Podľa jeho názoru veci neboli zle uskladnené.

Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -356 zo dňa 13.10.2014 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 17.712,02 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že návrhom podaným na súde 27.6.2008 sa pôvodne A.. E. J. domáhal vydania hnuteľných vecí, špecifikovaných v dodacích listoch pripojených k návrhu a pre prípad poškodenia, scudzenia alebo iného dôvodu nemožnosti vydania veci zaplatenia sumy 36.513,30 eur, ako peňažného ekvivalentu hodnoty nevydaných vecí. Z odôvodnenia citovaného návrhu vyplynulo, že na základe Zmluvy o obstaraní predaja veci uzavretej medzi účastníkmi dňa 13.3.2004 prevzal žalovaný od žalobcu hnuteľné veci špecifikované v dodacích listoch so záväzkom predať tieto veci za dohodnutú cenu a po odčítaní dohodnutej odmeny vyplatiť žalobcovi sumu, za ktorú veci predá. Listom zo dňa 14.6.2005 žaloba žalovanému vypovedal predmetnú zmluvu. Po ukončení zmluvy žalovaný nevykonal vyúčtovanie predaného tovaru a nepredaný tovar peňažný ekvivalent v sume 36.513,31 Eur žalobcovi nevydal. Z obsahu odôvodnenia vyplýva, že v priebehu konania žalovaný dobrovoľne vydal žalobcovi časť hnuteľných vecí, ktoré od neho prevzal a žalobca podaním doručeným súdu 6.2.2013 vzal žalobu späť v časti o vydanie veci dôvodiac, že tieto hnuteľné veci, ktoré mal žalovaný u seba vydal a ostatné veci už v jeho moci nie sú, keďže ich scudzil a ďalej vzhľadom na nemožnosť vydania týchto vecí sa domáha len zaplatenia sumy 17.712,02 Eur, ktoré predstavujú peňažný ekvivalent žalovaným nepredaných a dobrovoľne nevydaných vecí. Tento procesný úkon žalobcu súd posúdil ako zmenu žaloby spočívajúcu v požiadavke rozhodnúť namiesto o eventuálnom žalobnom návrhu už len o peňažnej povinnosti žalovaného, ktorú zmenu súd uznesením zo dňa 23.5.2014 pripustil. Z odôvodnenia citovaného rozsudku zároveň vyplýva, že po ukončení zmluvy výpoveďou žalobcu vrátil žalovaný žalobcovi v priebehu tohto konania nepredané veci, cena ktorých predstavovala podľa dohody účastníkov zmluvy o obstaraní predaja veci sumu 12.475,88 Eur.

Z vyjadrení právnych zástupcov účastníkov konania vyplynulo, že pri preberaní veci žalobcom od žalovaného 30.5.2012 nebol urobený zápis o stave preberaných vecí.

Podľa ust. § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. § 492 OZ, ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy.

Podľa ust. § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa ust. § 559 OZ, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa ust. § 737 OZ, zmluvou o obstaraní predaja veci vznikne objednávateľovi právo, aby obstarávateľ prevzal od neho do predaja zverenú vec a urobil potrebné opatrenia na predaj.

Podľa ust. § 738 OZ, zmluva musí byť uzavretá písomne. Musí obsahovať najmä predmet predaja, cenu, za ktorú sa má predmet predať, odmenu obstarávateľa za obstaranie predaja a poplatok pre prípad odstúpenia od zmluvy pred dohodnutou dobou určenou na predaj veci.

Podľa ust. § 739 OZ, obstarávateľ má právo na odmenu iba vtedy, ak sa zverená vec predala. Objednávateľ má právo, aby mu obstarávateľ vyplatil po zrážke odmeny sumu, za ktorú vec predal.

Podľa ust. § 740 OZ, ak obstarávateľ nepredá vec do troch mesiacov odo dňa, keď mu bola vec zverená do predaja, zmluva sa zrušuje, ak sa medzi objednávateľom a obstarávateľom nedohodlo inak. Účastníci sa môžu dohodnúť, že sa po uplynutí určenej doby predá vec za nižšiu cenu.

Podľa ust. § 420 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 100 ods. 1,2 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa ust. § 106 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená Zmluva o obstaraní predaja veci dňa 13.3.2004, v zmysle ktorej sa žalovaný ako obstarávateľ predaja veci zaviazal žalobcovi ako objednávateľovi uhradiť cenu za predané veci zverené žalovanému na predaj po odpočítaní odmeny - ceny za sprostredkovania predaja veci a nákupnú cenu sa zaviazal vyplatiť žalobcovi do 3 dní od predaja veci, pričom zároveň bol oprávnený v zmysle predmetnej zmluvy znížiť nákupnú cenu o 10 % z pôvodnej ceny po každých 30 dňoch až do odpredaja veci. Na základe výpovede predmetnej zmluvy o obstaraní predaja veci danej žalobcom žalovanému 14.6.2005, ktorú výpoveď žalovaný v uvedený deň prevzal, bol žalovaný povinný do 15 dní od prevzatia výpovede žalovaný povinný vydať nepredaný tovar žalobcovi.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd posúdil dôvodnosť námietky premlčania uplatneného žalovaným v konaní, pričom súd dospel k záveru, že žalovaný podľa výpovede zo zmluvy o obstaraní predaja veci, ktorú výpoveď prevzal 14.6.2005 bol povinný vydať nepredaný tovar do 15 dní odo dňa prijatia výpovede, teda do 29.6.2005. Pokiaľ žalobca v tomto konaní žalobou podanou 30.3.2015 uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanému v časti hodnoty nevydaných vecí v sume 6.325,38 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi hodnotou veci prevzatých žalovaným na predaj - 36.513,31 Eur, po odrátaní veci, ktoré žalovaný odovzdal v tomto konaní žalobcovi, t.j. sumy 12.475,88 eur a hodnoty veci, na ktoré bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi v konaní pod sp.zn. - sumy 17.712,02 Eur. Je zrejmé, že nárok bol uplatnený po všeobecnej 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote, ktorá uplynula dňom 30.6.2008, teda po uplynutí troch rokov od dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vydanie tovaru v zmysle výpovede zo zmluvy o sprostredkovaní predaja veci. Okolnosť, že ten istý nárok uplatnil žalobca žalobou podanou na súde 27.6.2008 v konaní vedenom pôvodne pod sp.zn. na Okresnom súde Košice II nemá vplyv na plynutie premlčacej doby, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní o uplatnenom nároku nepokračoval a fakticky v tejto časti v tomto konaní žalobu zobral späť, aj keď toto späťvzatie súd vyhodnotil ako zmenu žaloby. Premlčacia doba pre tento nárok by v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka neplynula, ak by žalobca ako veriteľ v tomto uplatnenom nároku na súde riadne pokračoval. V časti nároku uplatnenej škody žalobcom v sume 12.475,91 Eur, ktorá predstavuje škodu na veciach vrátených v priebehu konania vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. je zrejmé, že žalobca ako vyplýva z jeho výpovede zistil vzniknutú škodu na veciach pri ich preberaní už dňa 30.5.2012, prvýkrát teda mohol uplatniť škodu na veciach v zmysle ust. § 106 Občianskeho zákonníka od 31.5.2012 na súde, a to v lehote dvoch rokov, teda do 31.5.2014. Od 1.6.2014 je nárok žalobcu na náhradu tejto časti škody premlčaný vzhľadom na uplynutie subjektívnej premlčacej doby u žalobcu. Súd prihliadnuc na námietku premlčania uplatneného žalobného nároku žalobcu na náhradu škody v tomto konaní v súlade s ust. § 106 Občianskeho zákonníka žalobu zamietol ako nedôvodnú, z dôvodu premlčania žalobného nároku žalobcu.

Zároveň súd uvádza, že súd nevykonal ani navrhované dokazovanie znaleckým posudkom na preukázanie, či bola škoda na vydaných veciach spôsobená nesprávnym skladovaním zo strany žalovaného, keďže aj v prípade, že by uplatnená pohľadávka žalobcu nebola premlčaná, nebolo by možné týmto znaleckým posudkom preukázať vznik škody na veciach zavineným konaním žalovaného, teda nesprávnym skladovaním tovaru žalovaným, keďže nebol pri preberaní tovaru žalobcom vykonaný zápis o stave preberaných vecí, pričom znalec by mohol ohodnotiť stav veci len ku dňu ich prevzatia žalobcom, teda ku dňu 30.5.2012, čo by však vzhľadom na absenciu dôkazu o stave veci k tomuto dátumu nebolo možné. Zároveň nie je zrejmé akého zavineného porušenia povinnosti žalovaný sa mal dopustiť, ktorým by zodpovedal za zníženie hodnoty tovaru jeho amortizáciou. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že tento sa snažil tovar predať po celú dobu, po ktorú ho uskladňoval. Žalobca v konaní nepreukázal žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývala okolnosť, že žalovaný mohol tovar reálne predať, avšak zavineným konaním žalovaného k predaju nedošlo. Len v takomto prípade by reálne podľa názoru súdu žalovaný za zníženie ceny vydaného tovaru, jeho amortizáciou zodpovedal.

Podľa ust. § 151 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. (2) Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (3) V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. (4) Ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane. (5) Trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia. (6) O trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu. (7) Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).