Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22P-107-2011.pdf
PDF · 119.25 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/107/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: U. P.Č., A.. XX.XX.XXXX Y. Y. Y. U., A.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detí rodičov: matka Y. P., A.. XX.XX.XXXX, W. T. XX, O., zast. JUDr. Melánia Kvietková, advokátka so sídlom Tomášikova 35, Košice a otec: P. P., A.. X.X.XXXX, W. T. XX, O., zast. JUDr. Ľudmila Raffáčová, advokátka so sídlom Mäsiarska 4, Košice, v konaní o úpravu styku, zvýšenie výživného na maloleté deti takto
rozhodol:
Z v y š u j e výživné na mal. U. P., A.. XX.XX.XXXX zo sumy 50 Eur mesačne na 70 Eur mesačne od 20.9.2012 do budúcna.
Z v y š u j e výživné na mal. Y. P., A.. XX.XX.XXXX zo sumy 40 Eur mesačne na 60 Eur mesačne od 20.9.2012 do budúcna.
Z v y š u j e výživné na mal. U. P., A.. XX.XX.XXXX zo sumy 40 Eur mesačne na 60 Eur mesačne od 20.9.2012 do budúcna.
D l ž n é výživné na mal. U. za obdobie od 20.9.2012 do 31.3.2016 vo výške 836,60 Eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
D l ž n é výživné na mal. Y. za obdobie od 20.9.2012 do 31.3.2016 vo výške 836,60 Eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. D l ž n é výživné na mal. U. za obdobie od 20.9.2012 do 31.3.2016 vo výške 836,60 Eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Konanie o úprave styku otca s maloletými deťmi z a s t a v u j e.
Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 35C/346/2008 zo dňa 10.12.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/116/2010 zo dňa 30.6.2010.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
O trovách štátu r o z h o d n e po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Matka návrhom doručeným súdu dňa 13.6.2011 žiadala, aby upravil styk otca s maloletými deťmi.
Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 3.11.2011.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 8.12.2011 sa vyjadril ohľadne úpravy styku otca s maloletými deťmi a v prípade potreby nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru pedopsychológie, keďže sa rodičia vo veci styku nevedia dohodnúť.
Matka dňa 8.9.2015 zobrala návrh vo veci úpravy styku otca s maloletými deťmi späť a konanie žiadala zastaviť.
Otec a kolízny opatrovník so späťvzatím návrhu súhlasili.
Návrhom doručeným súdu dňa 20.9.2012 matka žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. U. zo sumy 50 Eur na 70 Eur mesačne na mal. Y. zo sumy 40 Eur mesačne na 60 Eur mesačne a na mal. U. zo sumy 40 Eur mesačne na 60 Eur mesačne od 1.9.2012 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletých detí.
Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 8.10.2013 a návrh matky na zvýšenie výživného žiadal zamietnuť ako nedôvodný.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním doručeným súdu dňa 11.9.2015 ohľadne zvýšenia výživného navrhol návrhu vyhovieť a zo strany otca zvýšiť výživné s prihliadnutím na vek maloletých detí a ich odôvodnené potreby a so zreteľom na skutočnosť, že posledná úprava výživného bola v roku 2009. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 35C/346/2008 zo dňa 10.12.2009. Manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na výživu mal. U. sumou 50 Eur mesačne a na mal. Y. a U. sumou po 40 Eur mesačne.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.7.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/116/2010.
V čase poslednej úpravy matka maloletých detí pracovala ako učiteľka na konzervatóriu v Košiciach.
Otec maloletých detí pracoval ako učiteľ na N. J. Š., M. XX, O..
Mal. U. chodil do materskej školy. Maloleté deti Y. Y. U. boli doma. Od 1.4.2009 mali navštevovať materskú škôlku. Deti boli zdravé, prekonali bežné ochorenia. Mal. U. nosila okuliare. Výchovné problémy rodičia neuvádzali.
Od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov hlavne na strane maloletých detí.
Matka je naďalej zamestnaná s príjmom vo výške 760 Eur mesačne a z príjmu má vyplácaný daňový bonus. Snažila sa doplniť svoje vzdelanie na maximálnu možnú mieru, aby mala vyšší príjem. Čo sa týka poplatkov za užívanie bytu platí v sume 165 Eur mesačne. V dôsledku zatepľovania bytu dôjde k zvýšeniu do fondu opráv o 80 Eur, odpad štvrťročne 49,66 Eur, elektrina 22,70 Eur, RTVS 4,64 Eur a plyn 10-12 Eur mesačne.
Mal. U. má 12 rokov. Je žiakom I. L. B. Š. Q. O.. Matka uhrádza školskú jedáleň 30 Eur mesačne, skrinky 16,20 Eur ročne, pracovný zošit anglický jazyk 18 Eur, pracovný zošit matematika 6 Eur, florbal 20 Eur polročne, poplatok za šachový krúžok 4 Eur mesačne. Okrem toho maloletý navštevoval základnú umeleckú školu. Vzhľadom k tomu, že mu to nevyhovovalo dohodli sa na súkromných hodinách klarinetu, za ktoré bude uhrádzať 20 Eur mesačne. Po zdravotnej stránke je v poriadku, iné mimoriadne výdavky nemá.
Mal. Y. Y. U. sú žiačkami 4. ročníka základnej školy. Výdavky spolu na obe maloleté deti sú nasledovné: obedy 40 Eur mesačne, triedny fond po 10 Eur, čiže spolu 20 Eur, pracovné zošity náboženstvo 3 Eur, anglický jazyk 14 Eur, obidve navštevujú základnú umeleckú školu. Poplatky mesačne 17,60 Eur po zľave. Maloleté by chceli navštevovať aj sokoliarsky krúžok 4 Eur mesačne.
Mal. Y. Y. U. majú zdravotné problémy. Nosia okuliare. Výmena skiel 1x ročne 30 Eur pre jedno dieťa.
Matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky nákup školských potrieb a pomôcok pre všetky deti.
Matka uviedla, že bude musieť deťom zabezpečiť obuv na telesnú výchovu, cvičky, prezúvky. Výdavky na školské potreby a pomôcky v súvislosti so školou boli obdobné roku 2012 s tým, že výdavky na základnú umeleckú školu by museli priebežne dokupovať noty, zošity 10 - 12 Eur, ZRPŠ v základnej umeleckej škole.
Výdavky na školské potreby a iné pre maloleté deti boli obdobné v roku 2012 až 2016.
Otec na výživu detí prispieval sumou 130 Eur na všetky 3 deti v zmysle rozhodnutia súdu. Okrem výživného inou formou neprispieva. Skôr sa snažil kúpiť darčeky, prispieť deťom na meniny, narodeniny, sviatky.
Otec sa s maloletými deťmi v priebehu posledného roka stretával každý piatok po skončení vyučovania od tej 13.00 hod. do 15.00 hod., prípadne 16,30 hod.. V priebehu týždňa s maloletými dcérami sa stretával v základnej umeleckej škole a počas víkendov.
Matka v ďalšom uviedla, že okrem práce má úväzok v základnej umeleckej škole, snaží sa privyrobiť a zarobiť viac, aby maloletým deťom dokázala zabezpečiť to čo potrebujú. Finančne jej vypomáhajú rodičia mesačne sumou 100 Eur, na dovolenku zvykne prispieť sestra.
Z výpovede otca súd zistil, že v súčasnosti je zamestnaný na Základnej umeleckej škole v Košiciach s príjmom vo výške 450 - 500 Eur mesačne, iný príjem nemá. Jeho výdaje sa týkajú zabezpečenia bývania, býva v podnájme na I. X Q. O.. Za bývanie platí do 130 Eur mesačne. S bývaním má spojené aj iné výdaje, nakoľko bol byt v zlom technickom stave. Okrem toho platí cestovné 20 Eur, výdavky na auto 50 Eur mesačne, ošatenie 50 Eur mesačne a zdravotná starostlivosť 20 - 30 Eur mesačne. K ďalším výdavkom patria výdavky na maloleté deti. Deťom prispieva vreckovým, takisto im kúpi darčeky na narodeniny, meniny, návšteva kina. Otec uviedol, že deti od neho stále niečo pýtajú s odôvodnením, že mama im to nekúpi. Deťom prispieva drobnými finančnými prostriedkami. Otec poukázal na to, že matka má aj iné finančné prostriedky, nakoľko pracuje v rozhlase a jej životný štandard sa zvýšil, nakoľko chodí na dovolenky. V ďalšom uviedol, že nie je schopný si nájsť iné zamestnanie z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. Vyšetrením magnetickej rezonancie mu bola zistená deformácia krčnej chrbtice, tzv. vertigo systém. Zdravotný stav mu nedovoľuje vykonávať prácu ako orchestrálneho hráča. Otec uviedol výdavky na telefón 5 - 10 Eur mesačne.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2014 do 4/2014 bol vo výške 585 Eur netto, za obdobie 1/2013 do 12/2013 vo výške 525 Eur netto, za obdobie 1/2012 do 12/2012 vo výške 508 Eur netto, za obdobie 5/2014 do 3/2015 vo výške 551 Eur netto, za obdobie 4/2015 do 7/2015 vo výške 536 Eur netto, za obdobie 8/2015 do 9/2015 vo výške 673 Eur netto, za obdobie 10/2015 do 1/2016 vo výške 695 Eur netto, za obdobie 1/2016 do 3/2016 vo výške 693 Eur netto.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky O. O. bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2012 do 12/2012 bol vo výške 591 Eur netto, za obdobie 1/2013 do 9/2013 vo výške 570 Eur netto, za obdobie 1/2012 do 12/2012 vo výške 641 Eur netto, za obdobie 1/2013 do 2/2013 vo výške 725 Eur netto, za obdobie 1/2014 do 4/2014 vo výške 754 Eur netto, za obdobie 5/2014 do 7/2015 vo výške 838,32 Eur netto, za obdobie 1/2015 do 12/2015 vo výške 1076 Eur netto.
Z oznámenia zamestnávateľa matky N. J. Š. Q. bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 9/2013 do 6/2014 bol vo výške 272,58 Eur netto, za obdobie 9/2015 vo výške 378,50 Eur netto.
Súd v priebehu konania pristúpil aj k výsluchu maloletých detí. Maloleté deti uviedli, že s otcom sa stretávajú raz do týždňa väčšinou z piatka na sobotu. Otec im zvykne očistiť ovocie a v sobotu okolo 11.00 hod. idú domov a následne doma obedujú. Doma varí mamka, ktorá sa o nich stará. Ak niečo potrebujú, tak povedia mamke, ktorá im to kúpi. Od otca nepýtajú nič, niekedy sladkosti, tieto občas kúpi. Od otca zvyknú dostať peniaze na sviatky. Potreby do školy a iné im nakupuje matka. Mal. U. uviedol, že otec mu kúpil lyže asi pred dvoma rokmi na sviatok, dostal ich v Bardejove. Kúpil aj korčule, tie však už vyrástli, dostali nové od tety. S otcom vychádzajú dobre, pričom to potvrdili všetky deti. Mal. U. uviedol, že sestry mali s otcom menší konflikt ohľadne rohlíka, ktorý zjedol. Počas letných prázdnin boli spolu, počas jarných prázdnin neboli. Pokiaľ sa s otcom stretávajú, spať u neho veľmi nemôžu, pretože nemá dostatok postelí, prípadne sestry spia na jednej posteli.
Z potvrdenia P.. W. P. bolo zistené, že otec t.j. jeho brat mu prispieva sumou 130 Eur s prihliadnutím na nutné opravy v byte. Nájomná zmluva nie je potrebná, keďže ide o rodinného príslušníka a nejde o zárobkovú činnosť. Ďalej potvrdil, že bratovi požičal motorové vozidlo Škoda Felícia za účelom uľahčenia prevozu detí. Keďže z informácie, ktoré má sa týka celá vec zvýšenia výživného uviedol, že je svedkom toho ako brat kupoval športové potreby a iné podľa finančných možností, ktoré má. Snaží sa aktívne tráviť voľný čas s deťmi ako sú kúpaliská, welnes, kino, korčuľovanie, zimné, letné lyžovanie.
Matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky. To sú výdavky na maloleté deti v súvislosti so školou, školskými potrebami, zdravotnou starostlivosťou, nákup ošatenia a iné.
Otec predložil listinné doklady preukazujúce jeho výdavky.
Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 2 O.s.p.), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelanie dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcim v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca na mal. U. zo sumy 50 Eur mesačne na 70 Eur mesačne, na mal. Y. zo sumy 40 Eur mesačne na 60 Eur mesačne a na mal. U.D. zo sumy 40 Eur mesačne na 60 Eur mesačne od 20.9.2012 do budúcna. Pri rozhodovaní vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na nezmenený počet vyživovacích povinností, tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté detí, záujem otca o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí aj naďalej. K zmene pomerov došlo na strane maloletých detí, nakoľko posledná úprava bola vykonaná rozsudkom pri rozvode manželstva v roku 2009. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov hlavné tým, že maloleté deti už navštevujú základnú školu. Zvýšili sa výdavky matky s prihliadnutím na ich vek, náklady na výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala v čase poslednej úpravy. Príjem otca sa v zásade nezmenil. Príjem matky je o niečo vyšší a to z toho dôvodu, že si zvýšila svoju kvalifikáciu a snaží sa zamestnať u viacerých zamestnávateľov z dôvodu zvýšenia jej príjmu. Námietky otca ohľadne nedostatočnej starostlivosti matky o deti ( z dôvodu viacerých zamestnaní ) ako i pomoc zo strany rodičov matky súd považuje absurdné, nakoľko matka má síce vyšší príjem ako otec avšak práve z dôvodu viac zamestnaní v snahe zabezpečiť materiálne potreby maloletých detí. Otcovi nič nebráni nájsť si iné vhodné zamestnanie aby tiež prispel a pomohol matke so starostlivosťou o deti, aby sa matka nemusela spoliehať na pomoc (osobnú i materiálnu) zo strany svojich rodičov. V ďalšom súd považuje za potrebné uviesť, že starostlivosť matky o mal. deti v priebehu konania nebola spochybnená kolíznym opatrovníkom ani mal. deťmi. Tieto súdu potvrdili, že matka sa o ne stará, zabezpečuje im všetko potreby, dokonca v čase stretávania sa s otcom im musí zabezpečiť aj stravu keďže otec nemá vhodné podmienky na varenie (v byte nemá zabezpečenú kuchyňu). Otec by mal v prvom rade zabezpečiť potreby mal. detí a všestranne matke pomáhať, výčitky z jeho strany adresované matke súd považuje za nevhodné nakoľko by mal mať na zreteli hlavne záujem detí. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí, ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na odsek 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho
vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má v čase stretávania sa s maloletými deťmi a na ktoré poukazoval pri určení vyživovacej povinnosti súd uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú. Aktivity otca počas styku s maloletými deťmi sú rozhodne prínosom pre dieťa, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti (povinnej osoby), pretože svojim účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia aj keď sú vynakladané v záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem poskytnúť mu širší rozhľad. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
Výživné bolo zvýšené od podania návrhu matkou, t.j. od 20.9.2012 do budúcna v zmysle § 77 ods. 2 Zákona o rodine, matka neuviedla dôvody hodné osobitného zreteľa, v zmysle ktorých by jej mohol priznať zvýšenie výživného spätne od 1.9.2012 do budúcna. V tejto časti jej návrhu preto nevyhovel.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné na mal. U. vo výške 70 Eur mesačne, na mal. Y. vo výške 60 Eur mesačne a na mal. U. vo výške 60 Eur mesačne je primerané.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd zvýšil výživné zo strany otca na maloleté deti od 20.9.2012 do budúcna. Na strane otca vzniklo dlžné výživné za obdobie od 20.9.2012 do 31.3.2016, ktoré bolo vypočítané nasledovne: Dlžné výživné na mal. U.: rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 70 Eur - 50 Eur = 20 Eur x 42 mesiacov (10/2012 do 12/2012, 1/2013 do 12/2013, 1/2014 do 12/2014, 1/2015 do 12/2015, 1/2016 do 3/2016) = 840 Eur, alikvotná čiastka za mesiac september 2012, 20 Eur : 30 = 0,66 Eur x 10 dní, t.j. 6,60 Eur, spolu dlžné výživné 846,60 Eur. Od tohto vypočítaného dlžného výživného súd odpočítal 10 Eur (plnenie otca v 9/2015 - školské potreby). Takto dlžné výživné činí 836,60 Eur. Dlžné výživné na mal. Y. bolo vypočítané nasledovne: rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 70 Eur - 50 Eur = 20 Eur x 42 mesiacov (10/2012 do 12/2012, 1/2013 do 12/2013, 1/2014 do 12/2014, 1/2015 do 12/2015, 1/2016 do 3/2016) = 840 Eur, alikvotná čiastka za mesiac september 2012, 20 Eur : 30 = 0,66 Eur x 10 dní, t.j. 6,60 Eur, spolu dlžné výživné 846,60 Eur. Od tohto vypočítaného dlžného výživného súd odpočítal 10 Eur (plnenie otca v 9/2015 - školské potreby). Takto dlžné výživné činí 836,60 Eur.
Dlžné výživné na mal. U. bolo vypočítané nasledovne: rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 70 Eur - 50 Eur = 20 Eur x 42 mesiacov (10/2012 do 12/2012, 1/2013 do 12/2013, 1/2014 do 12/2014, 1/2015 do 12/2015, 1/2016 do 3/2016) = 840 Eur, alikvotná čiastka za mesiac september 2012, 20 Eur : 30 = 0,66 Eur x 10 dní, t.j. 6,60 Eur, spolu dlžné výživné 846,60 Eur. Od tohto vypočítaného dlžného výživného súd odpočítal 10 Eur (plnenie otca v 9/2015 - školské potreby). Takto dlžné výživné činí 836,60 Eur.
Dlžné výživné súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 Eur s prihliadnutím na jeho majetkové, zárobkové pomery.
Otcovi od dlžného výživného v ďalšom neodpočítal žiadne plnenia, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že všetky plnenia poskytnuté maloletým deťom boli formou daru, resp. zabezpečovanie v čase styku s maloletými deťmi.
Konanie o úprave styku otca s maloletými deťmi zastavil v súlade s ust. § 146 ods. 1,2 O.s.p..
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
O trovách štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku (§ 151 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.