Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-249-2013.pdf
PDF · 94.17 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/249/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, právnej veci starostlivosti súdu o toho času plnoletú N. X., narodenú X.X.XXXX, do plnoletosti zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, pracovisko Senec, od plnoletosti zastúpená advokátkou JUDr. Lýdiou Rackovou, so sídlom AK Lichnerova 72, Senec, dieťa rodičov: matka - Ľ. X., narodená X.XX.XXXX, bytom W. L. U. Č.. XXX, zastúpená advokátkou JUDr. Lýdiou Rackovou, so sídlom AK Lichnerova 72, Senec a otec - Ľ. X., narodený X.X.XXXX, bytom Š. B.. XX, G., o návrhu matku a plnoletej Ivety na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na toho času plnoletú N. X., narodenú X.X.XXXX z doterajšej sumy 73,03 eur (2 200 Sk) mesačne na sumu 150 eur mesačne, počnúc dňom 1.11.2012, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám plnoletej dcéry N. vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 1.11.2012 do 31.3.2016 v sume 3.155,77 eur je otec povinný splácať v 80 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným k rukám plnoletej dcéry N. počnúc dňom 15.4.2016 pod následkom straty výhody splátok.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II číslo konania XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 14.7.2005 v časti výšky výživného na plnoletú N..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 31.10.2012 žiadala matka vtedy maloletej N., aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 73,03 eur (2.200 Sk) mesačne na sumu 173 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu na súd. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bola upravovaná výška výživného v roku 2005, dcéra študuje na strednej škole, čím nastala podstatná zmena na strane maloletej dcéry čím sa matke podstatne zvýšili výdavky na starostlivosť o maloletú. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní, za čo bol trestne stíhaný. Tunajší súd po vykonanom dokazovaní vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. XXP XXX/XXXX-XXX zo dňa 11.7.2014 a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči vtedy maloletej Ivete zo sumy 73,03 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne počnúc dňom 1.11.2012, zročné výživné za obdobie od 1.11.2012 do 11.7.2014 v sume 1616,37 eur uložil otcovi uhrádzať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach 20 eur. Proti rozsudku sa matka v zákonnej lehote odvolala a Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. XXCoP XXX/XXXX-XXX zo dňa16.2.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
Matka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá a žiada aby súd zvýšil výživné otcovi na sumu 150 eur mesačne od 1.11.2012.
Plnoletá N. sa na pojednávaní dňa 29.10.2015 k návrhu matky pripojila a žiadala súd aby určil od doby jej plnoletosti výživné v mesačnej výške 150 eur.
Otec s návrhom matky nesúhlasil, s odôvodnením, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a jeho príjem mu neumožňuje aby mohol uhrádzať vyššie výživné.
Kolízna opatrovníčka s poukazom na dobu viac ako 7 rokov po ktorú neoblo upravované výživné, odôvodnené potreby vtedy maloletej Ivety zvýšili, odporučili súdu návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť a zvýšiť vyživovaciu povinnosť otcovi od podania návrhu na sumu 150eur mesačne.
Súd doplnil dokazovanie v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, vypočutím účastníkov konania, oboznámil sa rodným listom , potvrdením o návšteve školy, rozpisom mesačných výdavkov na maloletú a plnoletú dcéru, výsluchom otca pred dožiadaným OS v Malackách, sobášnym listom otca, rozsudkom OS Malacky č.k. XC XXX/XXXX-XX zo dňa 25.11.2003, lustráciou Sociálnej poisťovne o príjmoch otca potvrdením o príjme otca, dokladmi osvedčujúcimi náklady na bývanie, ako ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:
Naposledy bola upravovaná vyživovacia povinnosť otca voči vtedy maloletej N. rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. XXP XX/XX-XX zo dňa 14.7.2005, kedy súd zvýšil výživné zo sumy 1.000 Sk na sumu 2.200 Sk mesačne od 1.2.2005. V tom čase maloletá navštevovala 2.ročník základnej školy, matka bola riadne zamestnaná a jej priemerný mesačný príjem bol 15.067 Sk, nemala ďalšie vyživovacie povinnosti. Otec bol živnostníkom a jeho príjem za rok 2004 dosiahli sumu 404.185 Sk, výdavky 301.006 Sk, mal Ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi Ľ. X., nar. XX.X.XXXXX.
Podľa platnej judikatúry R 72/65 súd pri rozhodovaní o zmene výživného vykoná porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného, ako v dobe pôvodného, tak i terajšieho rozhodovania.
Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca uplynula doba viac ako 7 rokov v čase podania návrhu na súd v súčasnosti je to 11 rokov , dcéra N. je toho času plnoletá , je študentkou strednej školy, otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej H. X., nar. X.X.XXXX.
Matka toho času už plnoletej N. od poslednej úpravy výživného nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená, nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. V roku 2011 spolu s maloletou bývali v Prahe , pracovala ako predavačka v LIDL a jej priemerný mesačný príjem bol 11 695 Kč, v roku 2012 príjem matky dosahoval mesačne 11 000 Kč. V roku 2013 sa matka spolku s maloletou presťahovali na Slovensko a odvtedy bývajú v Kráľovej pri Senci u rodičov matky . Od roku 2013 pracuje ako predavačka Tesco a jej príjem bol 420,13 eur mesačne, v roku 2014 550 eur, v roku 2016 je to suma 528,40 eur mesačne netto, poberá rodinné prídavky, iný príjem matka nemá, nepodniká. Rodičom matka prispieva na bývanie a stravovanie mesačne 260 eur, nemá žiadne úvery ani pôžičky.
V čase keď bývali v ČR mali prenajatú izbu v rodinnom dome, mesačný prenájom 5 000 Kč. V tom čase maloletá Iveta navštevovala adaptačné kurzy aby si zvykla na nové prostredie v ČR, s čím súviseli výdavky cca 2 300 Kč, začala tam študovať na strednej škole od roku 2012 bola študentkou 1.ročníka hotelovej školy, počiatočné vybavenie do školy cca 3 500 Kč.
Plnoletá N. je študentkou 4.ročníka Strednej odbornej školy hotelových služieb a obchodu v Bratislave. Študijné výsledky má dobre je v maturitnom ročníku. Denne dochádza do školy cestovné 30 eur a MHD v Bratislave 40 eur štvrťročne.
Matka vyčíslila priemerné mesačné výdavky s maloletou a plnoletou dcérou nasledovne:
Rok 2012-2013 do návratu na Slovensko na sumu 3 572 Kč v tejto sume sú započítané výdavky na štúdium 2 374 Kč, pracovné oblečenie na prax 248,25 Kč, bežné oblečenie, obutie 130 Kč, drogéria a hygienické potreby 320 Kč, náklady na bývanie 250 Kč, stravovanie 250 Kč.
V roku 2014 priemerné mesačné výdavky v sume 387,72 eur, - štúdium 106,13 eur, pracovné oblečenie a obutie30 eur, bežné oblečenie a obutie 40 eur, stravovanie a bývanie 2141,58 eur.
V roku 2015 a 2016 je to suma 377,72 eur, štúdium 106,13 eur, oblečenie, obutie 20 eur, drogéria a hygiena 40 eur, bývanie a stravovanie 311,58 eur.
Otec sa na pojednávaní a pred dožiadaným Okresným súdom Malacky uviedol, že s návrhom nesúhlasí v plnom rozsahu, z dôvodu, že mu zmenili finančné pomery. Je ženatý s I. X., ktorá má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu z predchádzajúceho manželstva, z tohto manželstva sa narodila J. X., nar. XX.X.XXXX dcéra je sluchovo postihnutá a H. X., nar. X.X.XXXX. Rozsudkom OS Malacky č.k. XC XXXX/XXX-XX zo dňa25.11.2003 bolo predchádzajúce manželstvo s W. X. rozvedené, maloletý Ľ., nar. XX.X.XXXX bol zverený matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 1 000 Sk. O byt prišiel v dražbe a z jeho mzdy mu exekútor strháva viac ako 50%. S rodinou býva v podnájme. Bývalá pracuje a jej príjem je cca 500 eur, do finančných problémov sa dostal z dôvodu, že bývala kolegyňa na jeho osobu urobila úverové podvody. Keby boli jeho pomery lepšie súhlasil by so zvýšením výživného, tento návrh je pre neho likvidačný. Od októbra 2014 je otec zamestnaný v spoločnosti GS finance s.r.o. a jeho príjem je vo výške 369, eur, nepodniká. Od 1.1.2012 do októbra 2014 bol zamestnaný v spol. Transplus Slovensko s.r.o. a jeho priemerný mesačný netto príjem bol nasledovný: rok 2012 - 845,47 eur + diéty mesačne 143,02 eur, v roku 2013 - 728,22 eur + diéty 124,65 eur a roku 2014 do 31.8.2014 633,57 eur + 120,38 diéty. Otec ukončil pracovný pomer dohodou na vlastnú žiadosť dňa 31.8.2014. Nevlastní žiaden majetok ani hnuteľný ani nehnuteľný väčšej hodnoty. Zdravotný stav otca je dobrý, zo mzdy exekučne zrážky 73,03 eur. S dcérou sa nekontaktuje.
Otec súdu predložil rozpis mesačných platieb na 5 člennú domácnosť: -nájom 460 eur -RTV 29 eur -škola J. - ZŤP 95 eur -škôlka H. 45 eur -škola U. (dcéra manželky) 135 eur
- MT 120 eur
- cestovné škôlka G. 80 eur,
- strava 5 osôb 300 eur
- oblečenie 150 eur
-pôžičky 120 eur
Spolu: 1 584 eur.
Z predložených výplatných pások manželky otca vyplýva , že pracuje v spoločnosti INTEVA products a jej netto mesačný príjem je cca 750 eur.
Z potvrdenia zamestnávateľa otca GS finance s.r.o. Malacky vyplýva, že priemerný mesačný netto príjem otca je 358,62 eur.
Z prehľadu Sociálnej poisťovne vyplýva že otec od 14.7.2004 do 30.6.20143 bol evidovaný ako SZČO a vymeriavací základ odvodov t.j. brutto mzda dosahovala sumu 764,26 eur.
Od 4.6.2007 do 31.8.2014 bol otec zamestnancom spol. TransPlus s.r.o. Slovensko a jeho brutto príjem mesačne cca 1 022 eur.
Od 1.10.2014 je to mesačne 456 eur.
Podľa §-u 26 Zákona NRSR č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §-u 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky ku ktorému sa pripojila dnes už plnoletá N. na zvýšenie výživného je dôvodný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, zvýšil otcovi výživné od podania návrhu mesačne na sumu 150 eur a návrhu matky ako i plnoletej dcéry vyhovel. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil dobu po ktorú nebolo výživné upravované - v čase podania návrhu na súd 7 rokov v čase rozhodovania súdu 11 rokov, vek už plnoletej dcéry, jej školské , mimoškolské aktivity a priemerné mesačné výdavky , ktoré matka ako i plnoletá dcéra ustálila na sume cca 380 eur mesačne. Matka má príjem cca 450 eur, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Otec má ďalšie 3 vyživovacie povinnosti, jeho príjem je od roku 2014 390 eur, dovtedy príjem otca bol cca 800 eur plus diéty cca 120 eur mesačne. Pracovný pomer otec skončil dohodou na vlastnú žiadosť a toto svoje rozhodnutie súdu riadne neodôvodnil, prečo zanechal prácu ktorá bola odmeňovaná v porovnaní s príjmom od roku 2014 cca o 100 % vyššia. Príjem manželky otca je cca 800 eur. Otec deklaroval, že mesačne náklady na 5 člennú rodinu sú cca 1530 eur, ktorá suma je vyššia ako deklarovaný príjem otca a jeho manželky. Súd poukazuje na skutočnosť, že otec zmenil zamestnanie s omnoho nižším príjmom ako mal predtým, v čase keď je na súde vedené konanie o zvýšenie výživného na jeho plnoletú prvorodenú dcéru, ktorá je študentkou strednej školy a celú osobnú ako aj finančnú starostlivosť o dcéru zabezpečuje matka sama za pomoci svojej rodiny. Otec participuje na výžive dcéry iba výživným 73,03 eur, ktoré nezasielal v minulosti pravidelne a matka bola nútená podať trestné oznámenie za neplnenie vyživovacej povinnosti. Je potrebné aby súd pripomenul, že vyživovacia povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu je zákonnou povinnosťou rodičov a právom dieťaťa. Povinný rodič, ktorý nemá dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti, nemôže presúvať celú osobnú a finančnú starostlivosť na druhého rodiča a musí si všetky svoje finančné záležitosti zariadiť tak, aby primeraným spôsobom sa podieľal na výživné t.č. už plnoletej dcéry. Výživné v sume 150 eur mesačne na plnoleté študujúce dieťa je primerané odôvodneným potrebám plnoletej N. a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, ktorý v roku 2014 mal príjem cca 1000 eur, v súčasnosti je to iba minimálna mzda. Tento postoj otca súd vyhodnotil ako vyhýbanie sa jeho zákonnej povinnosti a deklarované príjmy na úrovni minimálnej mzdy považuje súd za skreslené nezodpovedajúce skutočnosti , otec vie o prebiehajúcom konania od roku 2012, že dcéra študuje na strednej škole, napriek tomu nebol schopný prispievať vyššou sumou na výživu dcéry. Svoje tvrdenia súd opiera aj o otcom vyčíslené výdavky na domácnosť (1530 eur mesačne) , a príjmy otca a jeho manželky dosahujú sumu cca 1100 eur. Zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach má súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca aby uvedené výživné v sume 150 eur mesačne , bol schopný dcére poukazovať.
Čo sa týka zročného výživného, súd rozhodol v zmysle §-u 160 ods. 1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) a povolil otcovi splácať zročné výživné v 80 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným od 15.4.2016 pod následkom straty výhody splátok. Súd povolil zročné výživné uhrádzať otcovi v splátkach s poukazom na jeho ďalšie vyživovacie povinnosti.
Zročné výživné za obdobie od 1.11.2012 do 31.3.2016 v sume 3 155,77 eur t.j. 44 mesiacov x 76,97 eur /73,03 eur - 150 eur = 76,97 eur/ = 3.155,77 eur.
O strate výhody splátok súd rozhodol podľa §-u 565 Zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písmeno a / O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§ 176 ods. 1O.p.s., § 81 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach, ostatní účastníci konania sa tohto práva výslovne vzdali čo potvrdili svojimi podpismi do zápisnice tunajšieho súdu.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 odsek 2) O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 odsek 3) O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.