Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Pc-9-2022.pdf
PDF · 79.45 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/9/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľky - matka: S. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. - N. XXX, za účasti muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté: V. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, G., t.č. P. Y., a maloletého dieťaťa: L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Q., o zapretie otcovstva, o určenie otcovstva, o udelenie súhlasu matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého a o čiastočnom späťvzatí, takto
rozhodol:
I. Konanie o určenie otcovstva a o udelenie súhlasu matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého sa z a s t a v u j e .
II. U r č u j e s a , že V. G., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, nie je otcom maloletého L. G., narodeného XX.XX.XXXX v G., rodné číslo XXXXXX/XXXX, z matky S. B., narodenej XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, ktoré narodenie je zapísané v knihe narodení matričného úradu G., vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXXX.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka sa návrhom zo dňa 27.06.2022, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.06.2022, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že bývalý manžel matky (muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté) nie je otcom maloletého dieťa, určenia otcovstva a udelenia jej súhlasu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa.
2. Na informatívnom výsluchu dňa 02.08.2022 matka návrh na určenie otcovstva a návrh na udelenie jej súhlasu na zmenu priezviska maloletého zobrala späť, čo potvrdila svojim podpisom do zápisnice a žiadala, aby súd konal iba o návrhu na zapretie otcovstva.
3. Podľa § 29 ods. 1 a 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (1) Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. (3)
4. Vzhľadom na späťvzatie návrhu súd v zmysle § 29 ods. 1 CMP konanie o návrhu navrhovateľky na určenie otcovstva a na udelenie súhlasu matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého vo výroku I. rozsudku zastavil, keď žiadnym z účastníkov nebol vyslovený nesúhlas so späťvzatím z vážnych dôvodov.
5. Návrh navrhovateľky bol odôvodnený tým, že maloleté dieťa sa narodilo z jej vzťahu s otcom L. K., s ktorým sa intímne stýkala už počas manželstva, nakoľko jej manželstvo s V. G. bolo už dlhodobo nefunkčné a v čase kedy mala pomer s L. K. bol V. G. už vo výkone trestu v P. Y., kde by sa mal nachádzať doteraz. Z tohto dôvodu nie je možné, aby otcom dieťaťa bol jej bývalý manžel V. G.. Manželstvo navrhovateľky bolo rozvedené Okresným súdom Trnava sp.zn. 12P/61/2020-30, právoplatným dňom XX.XX.XXXX. K návrhu navrhovateľka priložila rodný list maloletého dieťaťa.
6. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, sa písomne vyjadril k návrhu tak, že s ním súhlasí.
7. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že súhlasí so zapretím otcovstva. Dňa 17.03.2022 vykonali pohovor s mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté, ktorý uviedol, že nie je otcom, čo uviedla aj navrhovateľka.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výsledkami elektronickej lustrácie účastníkov v Registri obyvateľov, obsahom pripojeného spisu sp.zn. 39P/49/2021 (z neho žiadosť na č.l. 18), ako aj výsluchom matky a svedka L. K., keď pojednával v neprítomnosti muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté (ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti - č.l. 20) a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Z rodného listu maloletého vyplýva, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX v G. navrhovateľke a mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 12P/61/2020-30 zo dňa 10.02.2021, právoplatného dňa XX.XX.XXXX, vyplýva, že manželstvo navrhovateľky a muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, bolo rozvedené. Z podania muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, zo dňa 01.02.2022 zo spisu sp.zn. 39P/49/2021 (č.l. 18) vyplýva, že v ňom uvádza, že otcom maloletého nemôže byť, pretože od roku XXXX je vo výkone trestu odňatia slobody. Z výsluchu svedka L. G. na pojednávaní súd zistil, že je druhom navrhovateľky, pričom vo vzťahu sú dva roky a tento vzťah bol intímnym hneď od začiatku. Maloletý je jeho synom a v prípade vyhovenia návrhu na zapretie otcovstva je pripravený uznať otcovstvo na matrike.
10. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
11. Podľa § 86 ods. 1 ZR, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
12. Podľa § 87 ods. 1 ZR, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
13. Podľa § 88 ods. 1 a 2 ZR, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. (1) Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane. (2)
14. Podľa prvej domnienky otcovstvo svedčí manželovi matky, ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia tristo dní po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, bez ohľadu na to, či prípadne po uvedenej dobe bolo manželstvo rozvedené, prípadne vyhlásené za neplatné.
15. Náš právny poriadok, ktorý zakladá určovanie otcovstva na domnienkach, v záujme súladu medzi otcovstvom biologickým a právnym poskytuje možnosť, aby domnienka založená na zovšeobecnenom predpoklade mohla byť vyvrátená v prípade, keď dotknuté subjekty disponujú poznatkom, že na základe domnienky ustálené právne otcovstvo sa nezakladá na pokrvnom základe. Procesne sa táto konštrukcia premieta do inštitútu zapretia otcovstva.
16. Na základe výsledkov dokazovania potom súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu.
17. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, a matka boli manželmi od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Po rozvode manželstva a do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý L., a preto domnienka otcovstva k maloletému dieťaťu svedčala podľa § 87 ods. 1 ZR bývalému manželovi matky (mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté). V konaní však bolo vykonanými výsluchmi matky a svedka L. G. jednoznačne preukázané, že od nástupu muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, do výkonu trestu odňatia slobody v roku 2019 manželia nežili v spoločnej domácnosti, pričom od tejto doby spolu nežili ani intímne. Matka nadviazala intímnu známosť s L. K. a táto trvá dva roky. L. K. je biologickým otcom maloletého dieťaťa, svoje otcovstvo k nemu uznáva, žije s maloletým v spoločnej domácnosti od jeho narodenia a je pripravený uznať svoje otcovstvo k nemu na matrike.
18. Z vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že vzhľadom na dátum narodenia maloletého dieťaťa a trvanie tehotenstva je vylúčené, že by bývalý manžel matky (muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté) mohol byť otcom maloletého dieťaťa, keďže sa z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody s matkou maloletého intímne nestýkali v období rozhodnom pre počatie dieťaťa, a preto súd návrhu v zmysle § 87 ods. 1 ZR vo výroku II. tohto rozsudku vyhovel. Uvedené je tiež v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktorý má právo, aby malo v rodnom liste zapísaného biologického otca, ktorý svoje otcovstvo k nemu uznáva a o dieťa sa stará.
19. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
22. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň účastníci náhradu trov konania nežiadali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak odvolanie podané navrhovateľkou a procesným opatrovníkom by nebolo právne účinné, pretože títo účastníci konania sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, ispisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.