Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11P-126-2014.pdf
PDF · 181.42 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/126/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Y. O., A.. XX.X.XXXX Y. Y. O., A.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka: G.. U. O., A.. X.X.XXXX, W. O., Q. XX, zast. JUDr. Kristína Piovarčíová, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice a otec: G.. U. O., A.. X.X.XXXX, W. P. X, A. O., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom takto
rozhodol:
Mal. Y. O., A.. XX.X.XXXX Y. Y. O., A.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Y. O., A.. XX.X.XXXX sumou vo výške 150 Eur mesačne od 8.8.2014 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Y. O., A.. XX.X.XXXX sumou vo výške 130 Eur mesačne od 8.8.2014 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
D l ž n é v ý ž i v n é na mal. Y. za obdobie od 8.8.2014 do 31.3.2016 vo výške 710,40 Eur je otec povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
D l ž n é v ý ž i v n é na mal. Y. za obdobie od 8.8.2014 do 31.3.2016 vo výške 310,60 Eur je otec povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne: každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 17.00 hod. a od 15.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 17.00 hod., počas jarných prázdnin v párnom roku od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas jesenných prázdnin v nepárnom roku od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas vianočných prázdnin v párnom roku od 30.12. od 9.00 hod. do konca prázdnin do 17.00 hod. a v nepárnom roku od začiatku prázdnin od 9.00 hod. do 29.12. do 17.00 hod.
Otec maloleté dieťa prevezme v stanovené dni a hodiny pred bytom matky, kde mu táto dieťa odovzdá a vráti jej ho na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
O trovách štátu r o z h o d n e po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Matka návrhom doručeným súdu dňa 8.8.2014 žiadala, aby zveril maloleté deti Y. O., A.. XX.X.XXXX Y. Y. O., A.. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu mal. Y. sumou 230 Eur mesačne a na mal. Y. sumou 230 Eur mesačne od 12.4.2014 do budúcna. Súčasne žiadala úpravu styku otca s maloletými deťmi.
Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 22.10.2014. S návrhom matky nesúhlasil a žiadal zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním doručeným súdu dňa 28.10.2014 odporučil vo veci úpravy rodičovských práv a povinností nariadiť znalecké dokazovanie z odboru klinickej psychológie detí a dospelých, ktoré bude zamerané na zistenie vzťahu medzi rodičmi a dieťaťom, na zistenie vzájomných väzieb o určení prioritnej rodičovskej osoby, na zistenie osobnostných profilov rodičov, či je maloleté dieťa ovplyvňované v jeho vzťahu k matke a k otcovi inou osobou, ak áno akou formou, kto z rodičov má lepšie rodičovské predpoklady zabezpečovať v budúcnosti osobnú starostlivosť o maloleté deti, či je pre celkový vývin detí vhodná striedavá osobná starostlivosť a v akých časových intervaloch prípadne jednoznačne určiť vhodnú formu starostlivosti.
Z výpovede matky súd zistil, že manželstvo uzavreli dňa 2.4.2015. Z manželstva pochádzajú maloleté deti Y. O., A.. A.. XX.X.XXXX Y. Y. O., A.. XX.X.XXXX. Manželstvo doposiaľ právne trvá.
Na Okresnom súdu Košice I prebieha konanie o rozvod manželstva pod sp. zn. 18P/97/2014, ktoré nie je právoplatne skončené.
Z dôvodu vážnych manželských rozporov bola nútená dňa 11.4.2014 spolu s deťmi opustiť spoločnú domácnosť a presťahovať sa k svojim rodičom. Od toho času spoločnú domácnosť nevedú a otec maloletých detí ničím neprispel na ich výživu. Celú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovala sama za pomoci rodičov. Od odchodu zo spoločnej domácnosti sa otec s maloletými deťmi stretával sporadicky. Matka pracuje ako systémová auditorka s priemerným mesačným zárobkom 1.200 Eur. Okrem maloletých detí pochádzajúcich z manželstva má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. X. O., A.. XX.X.XXXX, ktorá pochádza z jej predchádzajúceho manželstva.
Mal. Y. bola žiačkou 3. ročníka základnej školy, bola zdravá, osobitné výdavky matka nemala. Za školskú jedáleň a družinu platila 22 Eur a 11 Eur mesačne, gymnastika 20 Eur mesačne, angličtina 27 Eur mesačne, oblečenie, obuv 100 Eur mesačne, výdavky za okuliare 50 Eur.
Mal. Y. navštevovala materskú školu, je zdravý, za obedy platí 20 Eur mesačne, školné 30 Eur polročne, angličtina 47 Eur polročne, oblečenie, obuv 100 Eur mesačne.
Matka spolu s maloletými deťmi býva v rodinnom dome rodičov, ktorým na bývanie prispieva mesačne sumou 200 Eur, stravu kupuje sama a varia spolu. Do zamestnania k Kechneci dochádza osobným motorovým vozidlom, za pohonné hmoty platí mesačne 150 Eur. Uhrádza aj všetky náklady pre mal. X., čo predstavuje okolo 320 Eur.
S otcom maloletých detí sa nevedia dohodnúť na úprave styku a to preto, že tento jej oznamuje, že sa chce s deťmi stretnúť prostredníctvom SMS- správ deň vopred. Preto navrhla, aby bol upravený aj styk otca s maloletými deťmi.
Od podania návrhu sa zmenilo to, že mal. Y. začal chodiť do školy, navštevuje plávanie, za ktoré platí 46 Eur mesačne, pohybové hry 2 Eur mesačne, krúžok v škole, družina, obedy v školskej jedálni pre obe maloleté deti 66 Eur mesačne, gymnastika pre dcéru 20 Eur mesačne, angličtina 27 Eur mesačne, badminton 2 Eurá mesačne, oblečenie, obuv 100 Eur mesačne. V ďalšom má ešte výdavky na telefón a stravu.
Na výživu mal. X. dostáva mesačne 200 Eur. Matka už nebýva s rodičmi. Presťahovala sa do podnájmu, za ktorý platí 450 Eur mesačne. Výdavky má v súvislosti s dopravou do práce, motorové vozidlo suma 150 Eur mesačne.
Otec sa s maloletými deťmi od podania návrhu stretáva veľmi často, trávi s nimi každú chvíľku. Trávi s nim každý voľný čas pokiaľ nie je v práci.
Matka so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí, nakoľko by to nebolo dobré pre maloleté deti.
Z výpovede otca súd zistil, že žiada, aby maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Otec je zamestnaný v spoločnosti J..X.. X. O. s príjmom vo výške 1.300 - 1.400 Eur mesačne. Výdavky má s bývaním energie 150 Eur mesačne, doprava do práce 100 Eur mesačne, výdavky pokiaľ sú deti s ním a to tablety, mobilný telefón, výlety a iné výdavky, životná poistka 240 Eur ročne. S maloletými deťmi sa stretáva častejšie už od septembra 2014. Pokiaľ sú s ním, tak zabezpečuje všetky ich potreby.
Otec uviedol, že jej na výživu detí prispel sumou spolu 4.500 Eur.
Striedavú osobnú starostlivosť navrhol v 2-týždňových intervaloch, o deti sa vie plnohodnotne postarať.
Na výživu detí neprispel a to z toho dôvodu, že matka maloletých detí nevie hospodáriť z finančnými prostriedkami a presťahovala sa do podnájmu len preto, aby mohla od neho pýtať výživné. Mohla ostať u svojich rodičov, ktorí majú rodinný dom a teda bývanie by mala vyriešené.
Otec uviedol, že pracuje na smeny, má ranné služby, poobedňajšie a nočné. Ranné smeny sú od 6.00 hod. do 14.00 hod., poobedňajšie od 14.00 hod. do 22.00 hod. a nočné sú od 22.00 hod. do 6.00 hod.. Pokiaľ by deti boli u neho a mal by smenu, tak by prišla k maloletým deťom jeho matka, ktorá je dôchodkyňa a má 62 rokov.
Vzhľadom k tomu, že rodičia sa nevedeli dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, súd nariadil znalecké dokazovanie.
Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod č. 4/2015 zo dňa 14.4.2015.
Znalkyňa v závere znaleckého posudku uviedla, že čo sa týka povahových charakteristík rodičov v zmysle ich celkovej schopnosti vychovávať deti, došla k záveru, že ani jeden z rodičov nemá zjavne lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu detí ako druhý. Obaja sú schopní mať vo svojej výchove a opatere deti. Psychický vývin maloletých detí je v súlade s ich vekovou kategóriou. Maloleté deti sú aktuálne emotívne zneistené rodinnou situáciou. Obidve deti si najviac prajú, aby rodina bola spolu, chcú mať svojho otca aj svoju matku. Emotívne zneistenie však aktuálne nedosahuje pásmo patológie. Považuje za potrebné upozorniť rodičov, že pokračovanie v konfrontačnej a vzájomne obviňujúcej komunikácii, je predpokladom budúcich porúch v emočnej sfére ich detí. Vzájomné súperenie a obviňovanie druhého rodiča vnáša do prežívania detí úzkosť, ktorá môže významne ovplyvniť ich psychický vývin. Maloleté deti majú vybudovaný pozitívny citový vzťah k obom rodičom, ani jedného z rodičov neuprednostňujú.
U maloletých detí neboli zistené negatívne vzťahy k otcovi, k matke, ani k ostatným spolu žijúcim osobám.
Aktuálne nezistila známky fyzického ani psychického ohrozenie zdravia maloletých detí, avšak ak rodičia nezmenia štýl komunikácie, v budúcnosti nemožno problémy v psychike detí vylúčiť, bez ohľadu na prostredie, v ktorom sa budú pohybovať.
Z psychologického hľadiska na základe vyšetrenia menovaných neboli zistené psychologické obmedzenia, pre ktoré by u detí mohla byť realizovaná striedavá starostlivosť.
Deti sú ovplyvňované oboma rodičmi ale len nepriamo. Priame navádzanie voči druhému rodičovi zachytené nebolo.
Z psychologického hľadiska na základe vyšetrení menovaných neboli zistené psychologické obmedzenia, pre ktoré by u detí nemohla byť realizovaná striedavá starostlivosť.
Znalkyňa považuje za potrebné rodičom zdôrazniť, že na maloleté deti nebude negatívne pôsobiť ich pobyt u otca aj matky. Negatívny dopad na maloleté deti môže mať psychické napätie, ktorým je poznačený vzájomný vzťah rodičov. Preto by bolo vhodné, aby sa rodičia čo najskôr dohodli na zjednotení svojich postojov a očakávaní na maloleté deti. V prípade neschopnosti rodičov dôjsť k takejto dohode odporúča návštevu poradensko-psychologických služieb prostredníctvom Úradu práce, soc. vecí a rodiny.
Matka so záverom znaleckého posudku nesúhlasila.
Otec so záverom znaleckého posudku súhlasil.
Súd v konaní vypočul znalkyňu PhDr. Q. X..
Znalkyňa uviedla, že po preštudovaní námietok, ktoré obdržala uvádza, že nezistila a nesprávne nevyhodnotila frekvenciu a závažnosť agresívnych prejavov otca voči matke G.. O.H.. Chcela by povedať, že znalec nie je kompetentný vyšetrovať a dokladovať skutočnosti, ktoré matka namieta, nakoľko tieto spádajú do kompetencie vyšetrovacích orgánov PZ. Ďalej by chcela uviesť, že niektoré skutočnosti takisto nie sú v kompetencii znalca. Na všetkých svojich záveroch uvedených v znaleckom posudku trvá. Tieto závery sa opierali o vyhlásenie účastníkov znaleckého šetrenia, ktoré boli v súlade s výsledkami psychologických metód. Aj v iných rodinách, ktoré nie sú v rozvodovom konaní je bežné, že na starostlivosti o deti sa podieľajú aj starí rodičia a námietka, že stará matka nemá vodičské oprávnenie nie je vlastne kompreindikáciou k starostlivosti o maloleté deti ani v dnešnom hoci pretechnizovanom období. Stará matka si to vie aj bez vodičského oprávnenia zaistiť. Hodnotenie ovplyvňovania detí z psychologického hľadiska je subjektívna kategória, pretože po príchode detí od ich otca by mala matka najmä kontrolovať najmä svoje vlastné správanie a prehodnocovať, či svojimi otázkami a vystupovaním nepodporuje nárast negatívnych postojov voči sebe. Ak má matka v tomto smere s deťmi nejaké problémy, potom by jej odporúčila pomoc Referátu poradensko-psychologických služieb.
Znalkyňa uviedla, že v danom prípade vychádza najoptimálnejšie striedavá osobná starostlivosť, deti majú rovnako radi oboch rodičov, rovnakú citovú väzbu k obom rodičom. Rodičia by mali prehodnotiť svoje negatívne postoje a umožniť čo najširší kontakt s druhým rodičom. V prípade, že by sa aj striedavá starostlivosť neosvedčila, je tu možnosť postupne sa vrátiť k prehodnoteniu a k zmenám.
Súd pristúpil k výsluchu maloletých detí Y. O. Y. Y. O..
Maloleté deti prišli na výsluch v doprovode oboch rodičov, pričom deti boli veľmi komunikatívne, veselé a spontánne. Maloleté deti opisovali zážitky zo školy, aké predmety ich zaujímajú, ktoré majú radi a z akého dôvodu a ako trávia voľný čas. Obe deti uviedli, že majú oboch rodičov radi. Ako súrodenci vychádzajú spolu dobre. Mal. Y. uviedla, že by radšej chcela ostať s mamkou, nakoľko sa jej s ňou lepšie učí, chce ostať doma a s ockom by sa chcela stretávať cez víkendy. Mal. Y. prejavil záujem byť týždeň s otcom a týždeň s matkou, prípadne dva týždne u otca, dva týždne u matky. Deti uviedli, že majú staršiu sestru X. a všetci chodia do rovnakej školy.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 10/2013 do 12/2013 bol vo výške 1.559 Eur netto za obdobie 01/2014 do 09/2014 vo výške 1.480 Eur netto. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 11/2013 do 10/2014 bol vo výške 1.180 Eur netto.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca dňa 11.1.2016 bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 10/2014 do 12/2015 bol vo výške 1.500 Eur netto.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky dňa 14.12.2015 bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 11/2014 do 11/2015 bol vo výške 1.351,60 Eur netto.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca zo dňa 7.3.2016 bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie od 12/2015 do 2/2016 bol vo výške 826 Eur netto.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky zo dňa 29.2.2016 bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie od 2/2015 do 1/2016 bol vo výške 1.372 Eur netto.
Z oznámenia N. Š. P. D. zo dňa 12.6.2015 boli zaslané informácie o maloletých deťoch Y. O., A.. XX.X.XXXX Y. Y. O., A.. XX.X.XXXX.
Základná škola poskytla informácie o Y. O. nasledovné: Menovaná bola žiačkou 3.B triedy školy, absolvovala tretí rok povinnej školskej dochádzky. Celkový prospech bol veľmi dobrý. Vynikala vo výtvarnej výchove a je pohybovo nadaná. Na hodinách je niekedy rozptýlená, uniká jej pozornosť, je hravá, pravidelne sa doma pripravuje na vyučovanie. Školu navštevuje pravidelne. V školskom roku 2014/2015 vymeškala 42 vyučovacích hodín. Všetky vyučovacie hodiny boli ospravedlnené. Správanie Y. je v súlade so školským poriadkom. Medzi spolužiakmi bola obľúbená, rada im pomáhala, rešpektuje svojich učiteľov a prijíma ich rady, čo sa pozitívne odráža v ich správaní. Základné školské potreby sú splnené vždy načas. Spolupráca s matkou je výborná, s triednou učiteľkou komunikuje aj mimo rodičovských združení. V prípade nevoľnosti alebo choroby ihneď rieši uvedenú situáciu včasnou prítomnosťou v škole. O svoju dcéru sa stará s maximálnym nasadením. Spolupráca s otcom je sporadická. Počas školského roka sa zúčastnil len na mimoškolských aktivitách a o dosahovaných vzdelávacích výsledkoch sa nezaujímal, neinformoval.
Informácie o mal. Y.:
Menovaný bol žiakom 1.B triedy, absolvoval prvý rok školskej dochádzky. Celkový prospech bol priemerný, dosahoval dobré až veľmi dobré výsledky. Na konci školského roka bol hodnotený slovenský jazyk - 2, matematika - 2, Pda - 1, výchovné predmety - 1. Tempo práce je pomalšie, nie je si istý svojim výsledkom pri každej činnosti. Domáca príprave je striedavá. Niekedy prišiel do školy bez úloh a potrebných pomôcok na vyučovanie. Školu navštevuje pravidelne, vyučovanie vymeškal iba z dôvodu choroby. Y. správanie je v súlade so školských poriadkom. V kolektíve triedy je veľmi obľúbený, je trošku utiahnutý, neistý. Spolupráca s matkou je na veľmi dobrej úrovni, o dieťa sa veľmi zaujíma. Otec je trošku svojský a na výchovu má svoj názor.
Charakteristiku žiakov vypracovala triedna učiteľka 1.B P.. Y. M. pre Y. O. a 3.B P.. U. Q. F. Y. O.H.. Matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky na obe maloleté deti v súvislosti s návštevou školy, zabezpečenie školských potrieb a pomôcok, bývanie, strava, zdravotná starostlivosť a pod..
Otec predložil listinné doklady, z ktorých vyplýva, že na výživu maloletých detí za obdobie od 10/2014 do 01/2016 zaplatil spolu 4.500 Eur.
Matka prostredníctvom právnej zást. navrhla, aby mal. Y. bola zverená do jej osobnej starostlivosti a mal. Y. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že dva týždne bude u otca, dva týždne u matky. Výživné zo strany otca by súd určil sumu 230 Eur mesačne u oboch maloletých detí. Súčasne by upravil styk stretávania sa mal. Y. s otcom. Takáto právna úprava je v najlepšom záujme maloletých detí a rešpektuje ich vôľu.
Otec naďalej zotrval na striedavej osobnej starostlivosti.
Kolízny opatrovník zotrval na písomných a ústnych prednesoch.
Matka predložila súdu listinné doklady ohľadne komunikácie prostredníctvom SMS. správ s maloletými deťmi. SMS správami otec komunikuje s maloletými deťmi, pričom správy obsahujú vulgárne slová o matke.
Otec potvrdil, že uvedené SMS správy odoslal maloletým deťom, pričom uviedol, že bol pod vplyvom alkoholu a nevedel sa ovládať.
Podľa ust. § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd rozhodne o osobnej striedavej starostlivosti, ak je to v záujme dieťaťa a ak by boli týmto spôsobom lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ďalšou zákonnou podmienkou je záujem aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a jeho spôsobilosť vychovávať dieťa. Súčasne musí skúmať nielen právne, ale aj psychologické aspekty prípadu. Pohnútkou rodiča v žiadnom prípade nesmie byť riešenie vzájomných konfliktov medzi rodičmi, s tým súvisí aj pravidlo „neočierňovať“ druhého rodiča pred dieťaťom, schopnosť rodičov dohodnúť sa na pravidlách výchovy dieťaťa ako aj dennom režime, nezatajovať dôležité skutočnosti týkajúce sa dieťaťa a vzájomná tolerancia a úcta oboch rodičov.
V súdenej veci zatiaľ nie je možné zveriť maloletú deti do striedavej osobnej starostlivosti. Ak rodičia dokážu kultivovane zvládnuť ambivalentné názory na výchovu maloletých, prichádzala by osobná striedavá starostlivosť do úvahy. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že rodičia sa vedia dohodnúť a hľadať riešenia. Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov. Ide o výrazne nežiaduci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého dieťaťa. Preto treba v záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je potrebný v záujme dieťaťa autoritatívny zásah štátnej moci (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2661/10 z 2. novembra 2010).
Aby bolo určité riešenie vo všetkých aspektoch v záujme dieťaťa, je požadovaný stav takmer ideálny. To je však ilozórne. Úlohou rodičov by však malo byť, aby sa svojím
správaním k takémuto stavu približovali, teda, aby rodičia opustili svoje egoistické, mnohokrát dokonca „nízke záujmy“ (napr. v podobe trýznenia druhého rodiča prostredníctvom dieťaťa). Každý rodič by si mal byť vedomý toho, že priorita záujmu dieťaťa platí okrem iného preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére (v jeho živote, či už v súčasnosti alebo v budúcnosti) prejavia intenzívnejšie negatívne, ako v živote rodiča ako človeka dospelého; dieťa totiž nie je „hotová“ silná osobnosť a nie je schopné sa s uvedenou situáciou vysporiadať, takže často si nesie psychické traumy po celý život (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 266/10 z 18. augusta 2010). Zákonná úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi preferujúca dohodu rodičov a až následné uplatňovanie rozhodovacej právomoci súdu o tejto otázke zodpovedá ústavnej ochrane rodičovstva a požiadavke na osobitnú ochranu detí a mladistvých garantovaným v čl. 41 ods. 1 ústavy.
Relatívna voľnosť pri formulovaní ustanovení o úprave styku rodičov s ich maloletými deťmi poskytuje dostatočný priestor rodičom, aby sa na styku so svojimi maloletými deťmi mohli dohodnúť podľa ich špecifických podmienok a záujmu. Právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie preto podľa názoru ústavného súdu k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, práve prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy (PL. ÚS 26/05).
Súd pripomína, že príslušné ustanovenia zákona o rodine upravujúce výkon rodičovských práv a povinností nemožno vnímať izolovane, ale v kontexte celej právnej úpravy styku rodičov s ich maloletými deťmi umožňujúcej pri zmene pomerov zmeniť či už dohodu, alebo rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností.
Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že ich vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši aj v týchto prípadoch, čo nielen umožňuje čl. 51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom zákon o rodine preferuje predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2 zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.
Ako to vyplýva z ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže zveriť dieťa do osobnej striedavej starostlivosti ak je to v záujme dieťaťa a ak by boli týmto spôsobom lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ďalšou zákonnou podmienkou je záujem aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a jeho spôsobilosť vychovávať dieťa. Súčasne musí skúmať nielen právne ale aj psychologické aspekty prípadu. Pohnútkou rodiča v žiadnom prípade nesmie byť riešenie vzájomných konfliktov medzi rodičmi. S tým súvisí aj pravidlo neočierňovať druhého rodiča pred dieťaťom, schopnosť rodičov dohodnúť sa na pravidlách výchovy dieťaťa ako aj na dennom režime, nezatajovať dôležité skutočnosti týkajúce sa dieťaťa a vzájomná tolerancia a úcta oboch rodičov. Zákonodárca pritom koncipuje striedavú starostlivosť ako možnosť, pričom obligatórne stanovuje podmienky, pri splnení ktorých k nej možno pristúpiť, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine. To znamená, že v každom konkrétnom prípade musí byť posúdené, či sú dané okolnosti určené hypotézou tejto právnej normy, konkrétne či takéto zverenie je v záujme maloletého dieťaťa a zároveň, či budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Aj sám zákonodárca vo všeobecnej časti dôvodovej správy dodáva, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre každé dieťa, ani pre každého rodiča. V súvislosti s posúdením spornej otázky, súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že v tomto štádiu nie je možné zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd uvedený záver založil na súhrne viacerých okolností a dôvodov. Jedným z dôvodov je absencia kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi. Táto skutočnosť nesporne vyplýva z celého radu dôkazov - správ kolízneho opatrovníka maloletých detí, zo znaleckého posudku ako aj zo samotných výpovedí predniesol vrátane procesných úkonov oboch rodičov v priebehu konania.
Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že osobnostná štruktúra matky je primerane diferencovaná, temperamentom inklinuje k extraverzii, aktuálne je úzkostnejšia, jej úzkosť nedosahuje pásmo patológie. Posudzovaná je schopná správne vnímať a interpretovať realitu, myslenie prevažne
konkrétne stereotypnejšie. V zložitejších situáciách je zvýšená tendencia k menej zrelým spôsobom myslenia. Emotivita je živá, labilnejšia ale viac egocentricky orientovaná, slabšie prispôsobivá, v emočne náročnejších, resp. záťažových situáciách sa môže vyskytovať aj impulzívne reakcie. Pocit vnútornej neistoty sa snaží prekonávať zvýšenou aktivitou, táto však môže mať niekedy podobu menej štandardného správania. V psychickej regulácii sú aktuálne prítomné reaktívne podmienené neuroticko - úzkostné symptómy, ktoré vyvierajú zo stresového prežívania aktuálnej situácie - rozvodového konania. Rodičovské správanie matky je sýtené dostatočne rozvinutými emočnými spôsobilosťami, posudzovaná má svoje deti úprimne rada, má k nim ochranársky postoj, dostatočne sýti ich vzdelávacie potreby ako aj voľno-časové aktivity. U matky neboli zistené patologické prejavy osobnosti, ktoré by jej bránili v plnení rodičovských povinností voči deťom. Má všetky predpoklady zvládať ich výchovu.
Osobnostná štruktúra otca je primárne s extravertovanou sociálnou inklináciou. Myslenie je viac konkrétne, obsahuje pestrejšie. Na podnet reaguje síce s väčším vnútorným zaangažovaním, ale vonkajšie prejavy sú niekedy menej spontánne či výrazné. Emotivita je labilnejšie, menej prispôsobivá, kolísavá. Na jednej strane má tendenciu tlmiť emočné prejavy, na druhej strane sa ale môžu vyskytovať občasné impulzívnejšie reakcie ako dôsledok nahromadeného napätia. Celkovo spontaneita reakcií je menšia, napätie sa môže prejavovať aj v kolísaní nálad. Zvýšená je pohotovosť k opozičným reakciám. V sociálnych kontaktoch má na jednej strane záujem o medziľudské vzťahy a je citlivý na to, ako okolie reaguje na jeho osobu, na druhej strane ale je viac zameraný na seba a uspokojovanie vlastných potrieb. V dôsledku toho je menej empatický k potrebám iných, má tendenciu posudzovať ich skôr podľa vlastných predstáv. Posudzovaný je citlivý na svoju mužskú rolu, potrebuje jej potvrdenie zo strany okolia. Ak má dojem, že ho nemá, môže sa cítiť bezradne a má tendenciu presadzovať si svoje s menším ohľadom na potreby iných, pričom v tomto zmysle môže mierne zvýšená pohotovosť k agresívnejším reakciám. V rámci prezentovania mužskej role môže byť aj sklon k nevypočítateľným spôsobom správania, čo môže platiť aj v partnerských vzťahoch. Rodičovské správanie otca je sýtené dostatočne rozvinutými emočnými spôsobilosťami, menovaný má svoje deti úprimne rád, má k nim ochranársky postoj, je schopný zaistiť ich vzdelávacie aktivity ako aj primárne sýtiť ich voľno-časovú aktivity. U otca neboli zistené také patologické prejavy osobnosti, ktoré by mu bránili v plnení rodičovských povinností voči deťom.
Znalkyňa v ďalšom uviedla, že počas stretnutia bolo evidentné, že rodičia nie sú schopní racionálnej dohody, potrebujú pomoc v komunikačnej sfére, najmä v prekonaní vo veľkej miere reaktívne podmienených negatívnych emočných nábojov ale zároveň aj v nájdení čo najlepšieho riešenia situácie. Ani jeden z rodičov nie je celkom emocionálne vysporiadaný so samotným faktom rozvodovej situácie, napriek navonok prezentovaným formám správania prechovávajú voči sebe ešte pozitívne city, obaja ešte pripúšťajú možnosť spolužitia.
Znalkyňa uviedla, že pri spoločnom sedení rodičov a detí so znalcom považuje za potrebné zdôrazniť, že vstup detí do sedenia bol poznačený ich výrazným vnútorným napätím. Mal. Y. sa rozplakala, bola vo výraznom napätí až s vegetatívnym doprovodom: „chcem striedavú starostlivosť“. Mal. Y. úzkostne sledoval konfrontačný rozhovor rodičov, nezapájal sa do rozhovoru. Bolo evidentné, že má vnútorný konflikt, pri ktorom nechce sklamať ani jedného z rodičov.
Pri spoločnom sedení boli rodičia ťažšie usmerniteľný, viedli konfrontačný, útočne zameraný rozhovor, ktorý sa negatívne prejavoval v psychike maloletých detí.
Vzhľadom ku skutočnosti, že rodičia v čase znaleckého konania už nežijú v spoločnej domácnosti, je možné konštatovať, že maloleté deti ešte nemajú reálne zvládnuté oddelené bývanie rodičov - stále túžia po kompletnej rodine.
Znalkyňa v závere poznamenala, že deti potrebujú styk s obidvoma rodičmi. Je preto dôležité, aby rodičia čo najskôr skonsolidovali vzťahy medzi sebou, lebo ich psychické napätie výrazne pôsobí na mal. deti. Preto by bolo vhodné, aby sa rodičia za prítomnosti odborníka dohodli na zjednotení svojich postojov a očakávaní na maloleté deti, aby sa naučili neprenášať svoje vzájomné negatívne postoje a nezhody cez deti a zároveň, aby zmenili svoj konfrontačný tón v komunikácii.
V ďalšom znalkyňa uviedla, že identita a jedinečnosť dieťaťa je daná jeho matkou a otcom a dieťa ich potrebuje vnímať a cítiť, aby určitým spôsobom zrkadlilo pozitívne ale aj negatívne vlastnosti rodičov. V
tomto procese sa dieťa učí prežívať svoju hodnotu, svoje sebavedomie, formujú sa jeho rôzne životné postoje a týmto sa formuje jeho vyvíjajúca sa osobnosť. Akékoľvek dehonestovanie a kriminalizovanie jedného z rodičov je základom nízkej sebadôvery dieťaťa, dieťa má problém so sebarealizáciou, čo postupne vedie k poruchám správania, depresiám a to sú predispozície k drogovým závislostiam, asociálnemu správaniu ale aj k iným psychickým a zdravotným problémom a to aj v ich dospelosti. Dieťa potrebuje oboch rodičov ale to najdôležitejšie čo potrebuje je cítiť ich vzťah ak už tam nie je láska, z ktorej sa dieťa narodilo a ktorú silne cítilo, nech je tak ich vzájomná úcta a rešpektovanie.
Na základe výsledkov znaleckého vyšetrenia ako aj z celkového priebehu znalkyňa konštatuje, že maloleté deti majú vybudovaný citový vzťah k obom rodičom, v súčasnej situácii potrebujú zvýšenú pozornosť oboch rodičov. Túto skutočnosť by si mali rodičia uvedomiť.
Vzhľadom na uvedené znalkyňa navrhla zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti. Považovala za potrebné rodičom zdôrazniť, že na maloleté deti nebude negatívne pôsobiť ich pobyt u otca ani matky. Negatívny dopad na maloleté deti môže mať psychické napätie, ktorým je poznačený vzájomný vzťah rodičov, preto by bolo vhodné, aby sa rodičia čo najskôr dohodli na zjednotení svojich postojov a očakávaní na maloleté deti. V prípade neschopnosti rodičov dôjsť k takejto dohode odporučila návštevu poradensko-psychologických služieb.
Je pravdou, že v zmysle súdnej judikatúry chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nie je vždy prekážkou pri striedavej starostlivosti, je však namieste dodať, že sa tým nemieni, že neexistencia kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi nie je vôbec relevantným kritériom pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti. Je to práve naopak. Vždy súd musí náležite zdôvodniť prečo sa domnieva, že v konkrétnom prípade k zabezpečeniu kvalifikovanej komunikácie medzi rodičmi nemôže so značnou mierou pravdepodobnosti viesť iné prostriedky podľa zákona o rodine a dospel k záveru, že treba uprednostňovať práve kritérium založené tým, že medzi rodičmi kvalifikovaná komunikácia neexistuje. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý rodič je dobrým rodičom.
Z vykonaného dokazovania v danom prípade vyplýva, že rodičia nedokážu kultivovane zvládnuť ambivalentné názory na výchovu, nevedia sa dohodnúť a hľadať riešenia na výchovné problémy a to napriek pomerne dlhej dobe, ktorá uplynula od podania či už návrhu na rozvod alebo úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Zverenie detí do striedavej starostlivosti rodičov vyžaduje zjednotenie očakávania na dieťa zo strany oboch rodičov. Pokiaľ je dieťa vystavené odlišným prípadne aj protichodným očakávaniam, pôsobí to na jeho sebahodnotenie, psychický stav, rozvoj, sebaúctu. Uvedené zdôraznila aj znalkyňa. Je v prvom rade v záujme maloletých detí, aby sa vzťahy rodičov stabilizovali tak, aby boli schopní dohody o širšom rozsahu styku, prípadne dohody o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Na psychiku detí veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov. Ide o výrazne nežiaduci jav pre osobitný vývoj aj duševné zdravie maloletých detí, ktorý treba zmeniť v záujme detí. Pokiaľ zlyhanie v podobe nedostatku vzájomnej kvalifikovanej komunikácie nie sú rodičia schopní napraviť sami, je potrebné v záujme detí autoritatívny zásah súdu.
Samozrejme, aby bolo určité riešenie vo všetkých aspektoch v záujme dieťaťa, je požadovaný stav takmer ideálny. To je však iluzórne. Úlohou rodičov by však malo byť, aby sa svojim správaním k takémuto stavu približovali a teda, aby opustili svoje egoistické záujmy. Každý rodič by si mal byť vedomý toho, že priorita záujmu dieťaťa platí okrem iného preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére, v jeho živote, či už v súčasnosti alebo v budúcnosti, prejavia intenzívnejšie negatívne, ako je to v živote rodiča ako človeka dospelého.
Ďalším dôvodom svedčiacim v neprospech rozhodnutia striedavej starostlivosti a skutočnosť priamo súvisiaca so zákonnou podmienkou v záujme maloletých detí a lepším zaistením ich potrieb. Po podaní návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností ako aj rozvodu manželstva rodičov maloletých detí, boli maloleté deti v starostlivosti matky, pričom boli aj v starostlivosti otca v závislosti na dohode rodičov. V danom prípade však faktický výkon starostlivosti nemal presne určené pravidlá, komplikoval život detí, u ktorých sa začalo prejavovať zmenené správanie, pričom maloleté deti vyjadrujú svoje názory od toho ktorý z rodičov čo chce počuť, aby ani jednému z nich neublížili. Súd poukazuje na to, že mal. Y. a mal. Y. sa inak vyjadrujú pred samotnými rodičmi, inak pred súdom, kolíznym opatrovníkom a iné stanovisko
a vôľu prejavili pred znalkyňou. Súd je preto toho názoru, že takáto situácia pre maloleté deti nie je vhodná a je potrebné čo najskôr stabilizovať a zjednotiť výkon rodičovských práv a povinností. Je preto dôležité, aby rodičia čo najskôr skonsolidovali svoje vzťahy medzi sebou, lebo ich psychické napätie výrazne pôsobí na maloleté deti. Bolo by vhodné, aby rodičia sa dohodli na zjednotení svojich postojov a očakávaní na maloleté deti, aby sa naučili neprenášať svoje vzájomné negatívne postoje a nezhody cez deti a zároveň, aby zmenili svoj konfrontačný tón v komunikácii. Konfrontačný tón v komunikácii vyplýva aj z pripojených SMS správ, ktoré poslal otec maloletým deťom. Tieto správy nesvedčia práve o najlepšom vzťahu a prejavenej úcty i rešpektu otca k matke detí. Je zarážajúce, že otec ako dospelý človek aj keď pod vplyvom alkoholu je schopný napísať a odoslať uvedené SMS správy maloletým deťom.
V ďalšom súd poukazuje aj na správu k maloletým deťom, ktorá bola vypracovaná triednymi učiteľkami mal. Y. a mal. Y.. Z uvedenej správy vyplýva, že spolupráca otca so školou je sporadická, počas školského roku sa zúčastnil len na mimoškolských aktivitách, ale o dosahovaných vzdelávacích výsledkoch žiačky, t.j. mal. Y. sa neinformoval. Vo vzťahu k mal. Y. je to práve naopak. O syna záujem prejavuje a na výchovu má svojský názor. Kolízny opatrovník opätovne poukázal na chýbajúcu komunikáciu medzi rodičmi maloletých detí.
Uvedená skutočnosť sa prejavila aj na pojednávaní kedy otec slovne útočil na matku s tým, že sa o maloleté deti nevie dostatočne postarať pokiaľ sú deti u nej.
Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatuje, že model striedavej osobnej starostlivosti v súčasnosti nie je v prospech maloletých detí. Model starostlivosti zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky v spojení so široko nastavenou možnosťou styku detí s otcom nesporne napĺňa záujem maloletých detí a zaisťuje ich potreby lepšie ako model striedavej starostlivosti. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že záujem maloletých detí a lepšie zaistenie potrieb predstavujú základné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby súd mohol rozhodnúť o striedavej starostlivosti rodičov. Opätovná zmena modelu starostlivosti v danom prípade aj vzhľadom na absenciu riadnej komunikácie medzi rodičmi nesie zvýšené riziko neurotizácie maloletých detí.
Pri rozhodovaní o tom komu má byť dieťa zverené do výchovy súd skúmal, u ktorého z rodičov sú lepšie podmienky na riadnu výchovu dieťaťa. Tieto podmienky súd nemôže skúmať len z hľadiska hmotného zabezpečenia dieťaťa ale musia venovať pozornosť tiež tomu, ktorý rodičov je lepšie schopný vychovať dieťa a teda, ktorý má lepšie schopnosti, možnosti na to, aby zabezpečil ďalší duševný a telesný vývoj maloletého. Za týmto účelom je potrebné zistiť spoľahlivý podklad všestranným objasnením skutočností, ktoré charakterizujúc osoby rodiča a prostredia, v ktorom rodičia žijú. Ide najmä o objasnenie osobných a povahových vlastností rodičov, ich zdravotného stavu a to tak telesného ako aj duševného, i spoločenského uplatnenia, postojov k práci v spoločnosti, k plneniu spoločenských povinností k verejnému životu, k ich vzťahu k manželstvu, k rodine, deťom v starostlivosti o ne, ich životných podmienok ako aj povahy zamestnania, hospodárskych a bytových pomerov faktických možností, venovať sa výchove detí, ich spôsobilosti viesť deti k správnemu vzťahu k druhému rodičovi a pod..
Po vyriešení otázky, či je v danom prípade namieste striedavá starostlivosť sa súd zaoberal otázkou, komu majú byť maloleté deti zverené k osobnej starostlivosti. Súd konštatoval, že lepšie podmienky na riadnu výchovu detí sú u matky. Súd pri posudzovaní tejto otázky prihliadal na vyššie uvedené okolnosti.
Vo vzťah k osobnostnej štruktúre rodičov a vzájomnej citovej väzbe rodičov a detí je potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania najmä zo znaleckého posudku, čo sa týka povahových charakteristík rodičov v zmysle ich celkovej schopnosti vychovať dieťa, ani jeden z rodičov nemá zjavne lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu detí ako druhý. Obaja sú v zásade schopní mať deti vo svojej výchove a opatere. Maloleté deti majú vybudovaný pozitívny citový vzťah k obom z rodičov, ani jedného z rodičov neuprednostňujú. U maloletých detí neboli zistené negatívne vzťahy k otcovi, k matke, ani k ostatným spolužijúcim osobám. Aktuálne neboli zistené známky fyzického ani psychického ohrozenia zdravia maloletých detí, avšak ak rodičia nezmenia štýl komunikácie, budúcnosť s nimi možno problémy v psychike detí vylúčiť bez ohľadu na prostredie ktorým sa budú pohybovať. Deti sú ovplyvňované oboma rodičmi, ale len nepriamo. Priame navádzanie voči druhému rodičovi zachytené nebolo. Z psychologického hľadiska na základe vyšetrení menovaných neboli zistené psychologické obmedzenia, pre ktoré by u detí nemohla byť realizovaná striedavá starostlivosť. Vo vzťahu k mal. Y. znalkyňa uviedla,
že má vybudovanú pozitívnu náklonnosť tak k matke ako aj k otcovi. Obaja napĺňajú jej potreby istotu a bezpečia. Otec viac v neformálnych skupinách zameraných hlavne na trávenie voľného času. Na situáciu rozvodu je citlivá, nie celkom chápe rozvod. Rodinný konflikt vzhľadom na vek nepodporuje náraz vnútorného nepokoja, tzv. konfliktu lojality, kedy nechce prísť ani o jedného z rodičov ale zároveň nechce ublížiť ani jednému z nich. Prežíva stratu ilúzií, hnev, cíti sa ako keď rodič neopúšťa druhého ale ju samotnú. Uvedené sa spolupodieľa aj na prejavoch nevyrovnanosti, čo sa prejavuje aj na základe výskytu aktivovaných neurotických obrán. Prítomnosť týchto obrán je znakom toho, že maloletá je citovo zneistená, spochybnené sú jej pocity k obidvom rodičom ako dôležitým objektovým osobám a pocity bezpečia čo spôsobuje vnútornú úzkosť, ktorú nevedome musí maloletá kompenzovať. Dieťa v tomto veku si podvedome želá urovnanie konfliktu a želá si mať pri sebe oboch rodičov kompletnú rodinu. V tomto vekovom období maloletá vo zvýšenej miere potrebuje citové porozumenie, duševnú oporu rodičov. Rodičia by preto mali pochopiť túto skutočnosť a umožniť si navzájom, aby maloletej mohli participovať pri výchove rovnakou mierou bez pocitu „ prehry rozvodového konania“.
Vo vzťahu k mal. Y. znalkyňa uviedla, že v popredí osobnostnej štruktúry maloletého je citová labilita a emočná nezrelosť, je výrečný, aktuálne netrpí úzkosťou ani obavami, nevyvíja sa disharmonicky a nie je neurotický. Maloletý má k matke aj k otcovi vybudovanú pozitívnu citovú náklonnosť. Ani k jednému z rodičov neboli manifestované negatívne či nepriateľské postoje. Na situáciu v rozvode je citlivý, nie celkom chápe rozvod rodinný konflikt. Vzhľadom na vek v ňom podporuje nárast vnútorného nepokoja tzv. konfliktu lojality, kedy nechce prísť ani o jedného z rodičov ale zároveň nechce ublížiť ani jednému z nich. Maloletý si podvedome želá urovnanie konfliktu a želá si mať pri sebe oboch rodičov, kompletnú rodinu. V tomto vekovom období maloletý vo zvýšenej miere potrebuje citové porozumenie, duševnú oporu oboch rodičov. Rodičia by preto mali pochopiť túto skutočnosť a umožniť si navzájom, aby u maloletého mohli participovať pri výchove rovnakou mierou bez pocitu „prehry rozvodového konania“.
Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti týkajúce sa osobnostnej štruktúry, vzájomnej citovej väzby rodičov a detí majúce vplyv na konštatovanie, že matka má v súčasnosti v danom veku detí lepšie predpoklady na výchovu samozrejme neznižujúc schopnosti a predpoklady u otca. Na tomto mieste súd poukazuje na nie práve slušnú komunikáciu otca s matkou prostredníctvom SMS správ.
Čo sa týka povahy zamestnania, matka má stabilné zamestnanie u jedného zamestnávateľa. Pracuje ako systémová auditorka s priemerným mesačným zárobkom 1.200 Eur mesačne. Má štandardnú pracovnú dobu. Prácu v nočných hodinách súd nezaznamenal. Otec pracuje v spoločnosti J..X.. X. O. s príjmom vo výške 1.300 až 1.400 Eur mesačne, pričom pracuje na 3-smennú prevádzku a to s rannými, poobedňajšími a nočnými smenami. Ranné zmeny sú v čase od 6.00 hod. do 14.00 hod., poobedňajšie od 14.00 hod. do 22.00 hod. a nočné hodiny od 22.00 hod. do 6.00 hod. ráno s tým, že v prípade potreby má otec zabezpečenú pomoc svojej matky. Čo sa týka bytových pomerov a hmotného zabezpečenia z prednesov účastníkov, správ kolízneho opatrovníka ako aj listinných dôkazov mal súd za preukázané, že matka má vytvorené také životné podmienky vrátane bytových a hospodárskych, z ktorých dokáže fakticky realizovať riadnu osobnú starostlivosť o deti.
Po ustálení otázky zverenie detí do osobnej starostlivosti sa súd zaoberal určením výživného zo strany otca.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 150 Eur mesačne na mal. Y. a 130 Eur na mal. Y. je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane matky, na strane otca, na osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloleté deti, na záujem otca o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté deti navštevujú základnú školu. Vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s ich výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia sú zamestnaní, pričom príjem matky činí v priemere 1.200 Eur mesačne a príjem otca 1.300 Eur mesačne. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ust. citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu
odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má v čase stretávania sa s maloletými deťmi a na ktoré poukazoval pri určení vyživovacej povinnosti súd uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú. Aktivity otca počas styku s mal. deťmi sú rozhodne prínosom pre deti, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti ( povinnej osoby ), pretože svojim účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia aj keď sú vynakladané v záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem poskytnúť mu širší rozhľad. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.
Pri určení výšky výživného od podania návrhu súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec na maloleté deti platil výživné, avšak nepravidelne jednorázovo zasielal matke finančné prostriedky na jej účet. Otec poukazoval na tú skutočnosť, že matke na výživu maloletých detí neprispieval v čase keď maloleté deti boli v jeho starostlivosti. Je však potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že otec na výživu maloletých detí neprispieval pravidelne a neprispieval ani v čase keď boli maloleté deti výlučne v starostlivosti matky. V uvedenom období matka všetky potreby maloletých detí musela zabezpečovať zo svojho príjmu. Aj v otázke výživného sa prejavila nekomunikatívnosť rodičov tým, že matka mala záujem zapísať deti na rôzne krúžky, pričom otec návštevu krúžkov negoval.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 150 Eur mesačne na mal. Y. a 130 Eur mesačne na mal. Y. je primerané.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na určenie výživného od podania návrhu t.j. od 8.8.2014 došlo na strane otca k vzniku dlžného výživného, ktoré bolo vypočítané ku 31.3.2016.
Dlžné výživné na mal. Y. bolo vypočítané nasledovne: obdobie od 8.8.2014 do 31.3.2016 výživné po 150 Eur mesačne, alikvotná čiastka za mesiac august 2014 - 150 Eur : 31 dní = 4,80 Eur x 23 dní spolu 110,40 Eur; 9/14 do 3/16 = 19 mesiacov x 150 = 2.850 + 110,40 = t.j. 2.960,40 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal plnenie otca vo výške 2.250 Eur, dlžné výživné takto predstavuje 710,40 Eur.
Dlžné výživné vypočítané na mal. Y.: obdobie od 8.8.2014 do 31.3.2016 výživné po 130 Eur mesačne, alikvotná čiastka za august 2014 = 139,31 Eur = 4,20 Eur x 23 dní = 96,60 Eur; 9/14 do 3/16 = 19 mesiacov x 130 Eur = 2.470 Eur + 96,60 Eur, t.j. 2.566,60 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal plnenia otca vo výške 2.250 Eur, dlžné výživné takto predstavuje sumu 310,60 Eur.
Z pripojených listinných dokladov vyplýva, že otec platil výživné matke nasledovne: 10/14 = 300 Eur, 11/14 = 1.200 Eur, 1/15 = 1.000 Eur, 2/15 = 400 Eur, 6/15 = 600 Eur, 10/15 = 400 Eur, 11/15 = 300 Eur, 1/16 = 300 Eur, spolu platby 4.500 Eur na obe maloleté deti. Otec uviedol, že výživné posiela pred deti Y. a Y. vzhľadom k tomu, že neuviedol v akej výške prispieva na výživu mal. Y. a mal. Y. súd uvedenú sumu rozdelil na polovicu a odpočítal dlžné výživné po 2.250 Eur na jedno maloleté dieťa.
Dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k jeho pomerom, výške dlhu a charakteru predmetu konania by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do 3 dní. V ďalšom prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb detí nebola zvýhodnená splátkami ale musela ich uspokojovať postupne ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletých detí.
Podaným návrhom si matka uplatnila výživné od 12.2.2014. V priebehu konania matka neuviedla dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods. 2 Zákona o rodine, pri ktorej by jej súd priznal výživné spätne od podania návrhu. Pokiaľ otec na výživu maloletých detí neprispieval pravidelne a matka nevedela zabezpečiť výživu maloletých detí, bolo jej povinnosťou okamžite podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi.
Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového
štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku s maloletými deťmi.
Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže rodičia maloletých detí nie sú schopní sa dohodnúť, rozhodol autoritatívne súd s tým, že presne vymedzil čas a miesto odovzdania prevzatia detí oprávneným rodičom a povinnosť druhého rodiča dieťa na stretávanie riadne pripraviť. Právo styku vychádza z Ústavy SR keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti aj výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.“ Na základe uvedeného je súd toho názoru, že je v záujme tak otca ako i maloletých detí, aby naďalej boli zachované ich rodinné vzťahy s otcom s prihliadnutím aj na vek maloletých detí. Ohľadne úpravy styku otca s maloletými deťmi zobral do úvahy názor mal. detí prejavených pred súdom.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
O trovách štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku (§ 151 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.