Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/129/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa Friendly Finance Slovakia, s.r.o., Hlavná č. 104, Košice, IČO 47 243 368 zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom v Banskej Bystrici, J. Kráľa č. 7 proti odporcovi B. o zaplatenie 165,22 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 80,- eur s 5,25 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 80,- eur od 14. 03. 2014 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcu na povinnosť zaplatiť žalovanú sumu titulom uzavretej rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú uzavrel s navrhovateľom dňa 22. 02. 2014. Odporcovi bol doručený návrh na vyjadrenie spolu s uznesením, v ktorom bol odporca poučený o tom, že v prípade, ak sa k návrhu a prílohám do 10 dní nevyjadrí, môže súd rozhodnúť o návrhu navrhovateľa bez nariadenia pojednávania. Keďže odporca sa k doručenému návrhu nevyjadril, súd o návrhu navrhovateľa rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 22. 02. 2014, výpisom z účtu, upomienkami zo dňa 30. 06. 2014, 07. 07. 2014, 14. 07. 2014 a 21. 07. 2014 a zistil nasledovný skutkový stav. Navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok voči odporcovi na základe rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktoré zmluvy boli uzatvorené elektronickou formou. Predpokladom uzatvorenia rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzavretie zmluvy. Podľa navrhovateľa zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom, v prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára a návrhu zmluvy formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril súhlas kliknutím na odkaz, ktorý bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Na základe navrhovateľom predloženej rámcovej zmluvy súd konštatuje, že mimo iné medzi účastníkmi konania malo byť dohodnuté v zmysle článku III. zmluvy, že zmluvu uzatvára veriteľ so spotrebiteľom na základe žiadosti o poskytnutie úveru, ktorú žiadosť podáva spotrebiteľ vo forme formulára prístupného na adrese

internetového sídla veriteľa. Rámcová zmluva a zmluva sa považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej príloh klientom elektronickou poštou. V zmysle článku IV. rámcovej zmluvy klient sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru. Úver poskytnutý veriteľom je bezúročný. V prípade omeškania klienta so splátkami je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním, konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy. Tieto náklady sú špecifikované ako spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - 15,- eur, spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - 10,- eur, spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky - 10,- eur, spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti - 30,- eur. Navrhovateľ súdu ďalej predložil zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá mala byť uzavretá taktiež elektronickou formou dňa 22. 02. 2014, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový a bezúročný úver vo výške 80,- eur bezhotovostným prevodom z účtu, kde odporca sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver v celkovej výške 100,22 eur, zmluva sa uzatvára na dobu určitú so splatnosťou úveru 14. 03. 2014, RPMN v čase uzavretia zmluvy predstavuje 6012,3 %. Celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 20,22 eur a priemerná RPMN predstavuje 418 %. Navrhovateľ predložil výpis z účtu, v zmysle ktorého je preukázané, že navrhovateľ zaslal na účet odporcu dňa 24. 02. 2014 sumu 80,- eur. Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom, t.j. zmluva o úvere, bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka, avšak v danom prípade jednoznačne ide o zmluvu svojím charakterom spotrebiteľskú. Zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže na jednej strane ju uzavrel navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - odporca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - neprijateľné podmienky. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, kde v prípade, že zmluva nemá písomnú formu v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. V zmysle prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách za nekalú zmluvnú podmienku sa považuje v zmysle písm. e) požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neúmerne vysokú sumu ako kompenzáciu. V prvom rade súd riešil otázku, či na predmetný zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania možno aplikovať ustanovenie Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde v zmysle § 1 ods. 3 písm. i) citovaného zákona spotrebiteľským úverom nie sú úver bez úroku a bez ďalších poplatkov a písm. l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24. Pokiaľ ide o písm. i) citovaného ustanovenia, v predloženej zmluve o úvere je povedané, že predmetný úver sa považuje za bezúročný. V skutočnosti však spotrebiteľ pri úvere poskytnutom vo výške 80,-

eur na necelé 3 týždne je povinný zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 20,22 eur. Takéto zmluvné dojednanie súd považuje za neplatné, keďže svojím účelom odporuje zákonu a ho obchádza, keďže pod dohodnutým poplatkom za poskytnutie úveru jednoznačne možno chápať, že ide o úroky z úveru a zmluvným dojednaním, že úver je poskytnutý ako bezúročný, navrhovateľ obchádza zákon, kde vzhľadom na tú skutočnosť, že odporca je povinný platiť poplatok za poskytnutie úveru, nemožno konštatovať, že úver je poskytnutý bez úroku a bez ďalších poplatkov. Samotná dohoda o výške poplatku by bola neplatná aj pre svoj rozpor s dobrými mravmi taktiež s poukazom na ustanovenie § 39 Obč. zákonníka, keďže ide o neprimeranú výhodu na strane navrhovateľa, čo predstavuje aj číselné vyjadrenie RPMN vo výške 6012,3 %, keďže pri poskytnutí úveru 80,- eur na 21 dní je spotrebiteľ povinný zaplatiť navyše 20,22 eur, čo možno charakterizovať jednoznačne ako dojednanie rozporné s dobrými mravmi na úrovni trestného činu úžery. Takéto zmluvné dojednanie je neplatné a nemôže požívať súdnu ochranu. Pokiaľ ide o písm. l) citovaného ustanovenia, v danom prípade ide o úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace, avšak aj na takýto úver, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, dopadá ustanovenie § 24 Zákona č. 129/2010 Z.z., kde aj na tieto úvery sa vzťahujú ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 Zákona a § 11 citovaného zákona, a teda záverom možno konštatovať, že na jednej strane na tento úver možno aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch buď v plnom rozsahu, alebo minimálne v rozsahu takom, že predmetný úver musí spĺňať náležitosti v zmysle § 9 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a § 11 tohto zákona. V zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, kde s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 3 Obč. zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou... a v zmysle ods. 4 citovaného zákona písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby... Možno konštatovať, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania, nebola uzavretá písomnou formou vo význame podpísaním konajúcimi osobami. Pokiaľ ide o písomnú formu elektronickými prostriedkami, navrhovateľ nepredložil žiadny doklad o tom, že by takáto komunikácia elektronickou formou medzi účastníkmi konania prebehla, ktorá by umožňovala zachytenie obsahu zmluvy o úvere a hlavne určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Navrhovateľ nepredložil žiadny doklad o tom, že odporca s navrhovateľom ohľadom uzavretia zmluvy o úvere skutočne elektronicky komunikoval, navrhovateľ predložil jedine výpis z účtu o zaslaní finančných prostriedkov odporcovi. V tejto súvislosti teda súd vychádzal z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, ktorú písomnú formu navrhovateľ nepreukázal ani podpisom konajúcich osôb, ani elektronickou komunikáciou účastníkov konania, ktorá skutočnosť má za následok, že predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v zmysle tohto ustanovenia navrhovateľ nemá nárok na poplatok za poskytnutie úveru vo výške 20,22 eur. Na tento poplatok by nemal nárok navrhovateľ ani na základe konštatovania, ako bolo už uvedené vyššie, neplatnosti zmluvného dojednania pre jeho obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi, kde v zmluve o úvere je konštatované, že úver je bezúročný, v skutočnosti je však spotrebiteľ povinný platiť poplatok za poskytnutie úveru v neprimeranej výške, čo spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán, ktoré zmluvné dojednanie je neplatné jednak s poukazom na ustanovenie § 39 Obč. zákonníka, kde v prípade neplatnosti právneho úkonu vzniká navrhovateľovi len právo v súlade s ustanovením § 457 Obč. zákonníka na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia, t.j. navrhovateľ má právo len na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré jeho právo je analogické aj pri konštatovaní, že úver bol poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Pokiaľ si navrhovateľ uplatňoval na odporcovi navyše ešte spolu 65,- eur titulom skutočne vynaložených nákladov spojených s vymáhaním, navrhovateľ v tejto súvislosti súdu predložil 4 upomienky. Na jednej strane je možné povedať, že súd má pochybnosti o tom, či vôbec takéto náklady v prípade omeškania odporcu so splácaním úveru boli dohodnuté medzi účastníkmi konania, keďže nebola preukázaná skutočnosť, že rámcová zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi konania minimálne elektronickou formou. Navrhovateľ na druhej strane nepreukázal, že by tieto upomienky vôbec bol doručil alebo aspoň zaslal odporcovi a ďalej súd konštatuje, že suma 65,- eur titulom nákladov za vymáhanie je neprimeraná poskytnutému úveru vo výške 80,- eur a táto skutočnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku minimálne s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka, keďže navrhovateľ požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Na základe týchto skutočností súd nepriznal navrhovateľovi právo na náklady spojené s vymáhaním, keďže jednak navrhovateľ nepreukázal dohodnutie takýchto nákladov

medzi účastníkmi konania, nepreukázal skutočné vynaloženie týchto nákladov pri vymáhaní úveru od odporcu a požadované náklady sú absolútne neprimerané poskytnutému úveru. Takto súd priznal navrhovateľovi právo len na vrátenie skutočne poskytnutých finančných prostriedkov odporcovi vo výške 80,- eur, kde zároveň súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie úrokov z omeškania, keďže odporca bol povinný vrátiť poskytnuté finančné prostriedky minimálne dňa 14. 03. 2014, kde je v danom prípade v omeškaní a je povinný v zmysle § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania, kde výška úrokov z omeškania je stanovená v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., keďže každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný, kde pomer úspechu a neúspechu je približne rovnaký, súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.

Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.