Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_18C-68-2011.pdf
PDF · 106.86 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/68/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci navrhovateľa: Q. W., O. Q. T.. XX, XXX XX Bratislava, zast. JUDr. Peter Vačok, advokát, so sídlom na Vazovovej ul. 9/A, 811 07 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Generálny prokuratúra SR, Štúrova č.2, 812 85 Bratislava o náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.556 Eur titulom náhrady škody a nahradiť trovy konania vo výške 570,72 Eur v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pričom trovy konania je odporca povinný uhradiť na účet právneho zástupcu vedeného v Č., U..W.. č.ú. XXXXXXXXX/XXXX.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 5.05.2011 sa navrhovateľ domáhal zaviazania odporcu k úhrade 1.556 Eur titulom náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe uznesenia vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ v Bratislava IV ČVS: ORP-188/ OVK-B4-2008 zo dňa 26.11.2008 bolo voči jeho osobe vznesené obvinenie pre trestný čin vydierania. Následne dňa 12.11.2009 bola zo strany prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV podaná v predmetnej veci obžaloba pod č.k. 1 Pv 450/08 na Okresný súd Bratislava IV. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 22.03.2010 vydanom v konaní sp.zn. 2T 102/2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4 To 86/2010 zo dňa 23.09.2010 oslobodil navrhovateľa ako obžalovaného spod obžaloby. Navrhovateľ v odôvodnení poukázal na to, že samotné trestné stíhanie je vážnym zásahom v živote každej osoby a má ďalekosiahle dôsledky, ktoré majú vplyv aj na osobný život po všetkých stránkach. Obvinenému sa kladú za vinu skutky, ktoré spoločnosť považuje za najvážnejšie formy protispoločenského konania. Práve z toho dôvodu je nevyhnutné, aby aj orgány činné v trestnom konaní dôkladne a starostlivo zvážili všetky skutočnosti, ktoré sú v prospech a v neprospech vznesenia obvinenia, a to vzhľadom na následky, ktoré ním môžu byť spôsobené. Na vznesenie obvinenia miera pravdepodobnosti spáchania trestného činu musí byť vyššia ako iba podozrenie z jeho spáchania a preto vznesenie obvinenia predpokladá dostatočne odôvodnený záver, že došlo k trestnému činu a že tento spáchala určitá osoba. Od vznesenia obvinenia sa značne mení procesné postavenie osoby dovtedy len podozrivej a táto je povinná čeliť množstvu povinností a obmedzení zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Obvinený musí byť neustále k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní a dostavovať sa v určený termín na úkony nimi vykonávané. Ďalším dôsledkom vznesenia obvinenia je možnosť vzatia obvineného do väzby, ktorá predstavuje najvážnejší zásah do osobnej slobody osoby, ako jedného zo základných ľudských práv. V neposlednom rade je obvinený každý deň nútený žiť s vedomím, že sa mu kladie za vinu vážne protiprávne konanie, že je tak vnímaný zo strany celého svojho okolia a navyše v neistote, či nebude za skutky, ktoré ani nespáchal potrestaný. V súlade s ustanovením § 206 odseku 1 Trestného poriadku účinného od 01.01. 2006, na vznesenie obvinenia orgán činný v trestnom konaní musí dôjsť k dostatočne odôvodnenému záveru, že trestný čin spáchala určitá osoba. Z uvedeného vyplýva, že vznesenie obvinenia voči určitej osobe predpokladá záver o spáchaní trestného činu. Táto podmienka vzhľadom na oslobodzujúce rozhodnutie a jeho odôvodnenie v ktorom je uvedené, že skutok nie je trestným činom zjavne splnená nebola. Z uvedeného dôvodu uznesenie o vznesení obvinenia zo
dňa 26.1 1.2008 vydané vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV, Úradu justičnej a kriminálnej polície bolo nezákonným rozhodnutím, vydaným v rozpore s ustanovením § 206 ods. 1 TP.
Takisto pre podanie obžaloby v súlade so znením ustanovenia § 234 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok účinný od 01.01.2006) je nevyhnutné, aby výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňovali postavenie obvineného pred súd. Za tým účelom prokurátor je povinný pred podaním obžaloby preskúmať výsledky vyšetrovania a posúdiť, či skutočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. K splneniu uvedenej podmienky v danej veci takisto nedošlo. Ak súd neskôr dva krát dospel k názoru, že konaním navrhovateľa nedošlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu, už zo strany prokuratúry mohlo dôjsť k uvedenému záveru. Z vyššie uvedeného vyplýva, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV sa podaním obžaloby dopustila nesprávneho úradného postupu. Nezákonnosť rozhodnutia a nesprávnosť úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní treba vidieť aj v nerešpektovaní základných zásad trestného konania ako i porušenia ustanovenia §2 ods.10 zákona č. 301/2005 Z.z. ( Trestný poriadok ) z ktorého vyplýva povinnosť orgánov činných v trestnom konaní náležite zistiť skutkový stav veci a až potom pristúpiť k rozhodnutiam o vine a treste.
S poukazom na vyššie uvedené uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave IV zo dňa 26.11.2008, ČVS: ORP-188/OVK-B4-2008, ktorým mu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin vydierania podľa § 189 ods.l, 2 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a podaním obžaloby zo strany prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 12.11.2009, č. k.: 1 Pv 450/08 bola navrhovateľovi spôsobená škoda, ktorá pozostáva z nákladov vynaložených v súvislosti s jeho právnym zastúpením, ktoré zahŕňajú vyplatené trovy obhajoby advokátovi JUDr. Petrovi Vačokovi. Náhradu uvedenej škody si uplatňuje podľa § 5 ods.1 a §9 ods.1, ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len zákon 514/2003 Z.z.).
V predmetnej veci navrhovateľ označil ako orgány oprávnené zastupovať Slovenskú republiku, ktorá pri uplatňovaní nárokov v zmysle vyššie citovaného zákona je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie, Ministerstvo vnútra SR a Generálnu prokuratúru SR. V danom prípade bolo preto potrebné stanoviť, ktorý z označených subjektov je oprávnený resp. povinný štát zastupovať v predmetnom súdnom spore.
Podľa § 4 ods.1 písm.f) zákona 514/2003 Z.z. je orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody v prípade, ak prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia a podal vo veci obžalobu, od 1.januára 2013 Generálna prokuratúra SR, pričom na zmenu orgánu konajúceho v mene štátu súd v takomto prípade prihliadne z úradnej povinnosti s tým, že všetky účinky úkonov procesnoprávneho a hmotnoprávneho charakteru zostávajú zachované ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 14.10.2015 sp.zn.8 Cdo 289/2014 ). Vzhľadom k tejto skutočnosti súd na pojednávaní konanom dňa 03.03.2016 určil Generálnu prokuratúru SR ako subjekt oprávnený v danej veci konať v mene odporcu - Slovenskej republiky.
Odporca v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 15.02.2013 a zo dňa 29.03.2016 uviedol, že s prihliadnutím na zmenu právnej úpravy, ktorá je účinná od 01.01.2013, má za to, že za štát v danom prípade má konať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a nie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, prípadne Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.
K otázke nezákonnosti rozhodnutia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV zo dňa 26.11.2008, ČVS: ORP-188/OVK-B4-2008 uviedol, že toto rozhodnutie nebolo počas celého konania zmenené ani zrušené pre jeho nezákonnosť, a preto ho nemožno ako také za nezákonné považovať. V čase jeho vydania bolo urobené zákonne, čo v neposlednom rade potvrdil aj prokurátor, ktorý toto uznesenie nezrušil pre jeho nezákonnosť, či zjavnú nedôvodnosť. Zákon č. 514/2003 Z. z., bol novelizovaný naposledy v roku 2012 súčinnosťou od 01.012013. Napriek tomu zákonodarca nepovažoval za podstatné upraviť otázku nezákonnosti vznesenia obvinenia, v určitých zákonom predvídateľných prípadoch. Ustanovenie týkajúce sa práva na náhradu škody v prípade, ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania, prípadne k oslobodeniu spod obžaloby či v prípade, keď vec bola postúpená inému orgánu, zákon pozná. Ide o ustanovenie § 8 ods. 5) zákona č. 514/2003 Z. z., kedy nárok na náhradu škody vzniká tomu, kto bol vzatý do väzby. Zákon teda nehovorí o tom, že takéto rozhodnutie, t. j. rozhodnutie o vzatí do väzby sa považuje za nezákonné. Zákon len ustanovil, že ak nastane jedna z uvedených skutočností má osoba, ktorá bola vzatá do väzby právo na náhradu
škody. Vzhľadom k tomu že nemožno použiť akúkoľvek analógiu v danom prípade, keďže nezákonnosť rozhodnutí v daných prípadoch nepozná ani zákon č. 514/2003 Z. z., a teda nie je možné bez ďalšieho tvrdiť, že takéto rozhodnutie sa považuje za nezákonné len z dôvodu, že obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený. V tomto rozsahu nie sú splnené základné zákonné podmienky na priznanie náhrady škody, t. j. právoplatné rozhodnutie nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V danom prípade uznesenie o vznesení obvinenia nadobudlo právoplatnosť rozhodnutím o sťažnosti a teda právoplatné rozhodnutie mohlo byť zrušené len na základe ustanovenia § 363 Trestného poriadku, t.j. zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní. Tento postup obvinený nikdy neaplikoval. Nevyužil svoje zákonné možnosti na ochranu svojich práv, ktoré mu priznáva platná právna úprava. Prípadne mohol podať sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Ani jeden z vyššie opísaných postupov poškodený neaplikoval. V zmysle platnej právnej úpravy je súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Rozhodnutie "tohto orgánu" t. j. rozhodnutie generálneho prokurátora prípadne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré by označilo predmetné uznesenie za nezákonné neexistuje. Súd ako predbežnú otázku nemôže posudzovať skutočnosť, či sa predmetné rozhodnutie má prípadne nemá posudzovať ako nezákonné. Nezákonnosť predmetného rozhodnutia nebola preukázaná, poškodený sa zmeny prípadne zrušenia ním označeného "nezákonného rozhodnutia" ani nikdy nedomáhal. Z uvedeného dôvodu, je žaloba v tomto rozsahu absolútne nedôvodná.
K otázke nesprávneho úradného postupu v rozsahu podania obžaloby je potrebné uviesť, že prokurátor v prípade, ak existujú vo veci dve skupiny dôkazov, z ktorých niektoré svedčia o spáchaní skutku obvineným a naopak iné toto podozrenie vyvracajú a táto pochybnosť sa nedá odstrániť ani vykonaním ďalších dôkazov, prokurátor za takéhoto stavu nemôže zastaviť trestné stíhanie, ale je povinný na obvineného podať obžalobu. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu Bratislava vedeného pod sp. zn. 4To/86/2010 (str. 5 i 6), je nesporné, že " z dôkaznej situácie kde proti sebe stoja dve skupiny dôkazov, súd prvého stupňa správne aplikoval zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, keďže nenadobudol jednoznačný a nespochybniteľný záver o vine obžalovaného. Takýto postup súdu, t.j. aplikácia citovanej zásady a náväzne na to i samotné rozhodnutie, má oporu v skutkových zisteniach a záveroch a preto zodpovedá stavu veci a zákonu, lebo súd I. stupňa po vykonaní všetkých dostupných a relevantných dôkazov a po ich vecnom zhodnotení, nemohol bez pochybností zistiť, ktorá z dvoch verzií zodpovedá objektívnej pravde. Súd I. stupňa bol postavený pred úlohu zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných skupín dôkazov, pričom v takomto prípade nemôže nevierohodnosť jedného z tohto dôkazu odôvodniť len okolnosťou svedčiacou o vierohodnosti druhého dôkazu." Existovali dve skupiny dôkazov, a teda prokurátor nemohol postupovať inak, ako postupoval, a teda podanie obžaloby bol postup zákonný a správny. Nezákonnosť tohto postupu zo strany prokurátora nebol ani okresným súdom, ani krajským súdom, ktorý rozhodoval vo veci konštatovaný a teda v zmysle platnej právnej úpravy nie je z tohto titulu ani možné náhradu škody poškodenému priznať. Navrhovateľom uvádzaný nesprávny úradný postup neexistuje, a preto sa aj v tomto rozsahu jeho žaloba dá považovať za nedôvodnú. Záverom uviedol, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nie je orgánom, ktorý by mal v danom spore konať za štát a v ďalšom sa javí, že neexistuje ani nezákonné rozhodnutie, ani nesprávny úradný postup v zmysle ktorého by bolo možné navrhovateľovi priznať nárok na náhradu škody. Z uvedených dôvodov navrhol, aby Okresný súd Bratislava I žalobu navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie prednesmi sporových strán, výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi z vyšetrovacieho spisu č.ORP - 188/OVK - BY - 2008, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej ( uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 26.11.2008 č. ČVS: ORP-188/OVK-B4-2008 , uznesenie OP BA IV o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o trestnom stíhaní zo dňa 19.12.2008, zápisnice o výsluchu obvineného, zápisnica o konfrontácii obvineného a svedka, zápisnica o konfrontácii a výsluchu svedkov, záznam o preštudovaní spisu právnym zástupcom obvineného, písomná plná moc zo dňa 10.12.2008 udelená advokátovi JUDr. Vačokovi pre účely zastupovania v trestnom konaní, zápisnice Okresného súdu Bratislava IV o verejnom zasadnutí a predbežnom prerokovaní obžaloby a hlavnom pojednávaní, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV 2T 102/2009-230 zo dňa 22.03.2010, uznesenie Krajského súdu Bratislava 4To 86/2010 ) predbežné prejednanie nároku zo dňa 07.10.2011, vyčíslenie trov trestného konania, doklad o úhrade nákladov spojených s trovami trestného konania advokátovi a zistil nasledovný skutkový stav.
Na základe uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 26.11.2008 č. ČVS: ORP-188/OVK-B4-2008 bol navrhovateľ trestne stíhaný ako obvinený pre zločin vydierania podľa § 189 ods.1,ods.2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že sa mal dňa 29.03.2008 v areáli Technického skla na Agátovej ul. 22 v Bratislave so strelnou zbraňou v ruke vyhrážať poškodenému a vyzývať ho k opusteniu areálu. Navrhovateľ udelil písomne dňa 10.12.2008 plnú moc advokátovi JUDr. Petra Vačokovi k zastupovaniu svojej osoby v predmetnom trestnom konaní. Sťažnosť vznesená zo strany navrhovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 19.12.2008 č.k. 1 Pv 450/08-13 zamietnutá. Dňa 13.11.2009 okresný prokurátor podal na Okresný súd Bratislava IV obžalobu č.k. 1 Pv 450/08 - 33 na navrhovateľa ako obžalovaného. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 2T 102/2009-230 zo dňa 22.03.2010 bol navrhovateľ ako obžalovaný oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Vo svojom rozhodnutí súd poukázal predovšetkým na skutočnosť, že v trestnom konaní bolo preukázané, že obžalovaný bol na základe kúpnej zmluvy výlučným vlastníkom daného objektu, že objekt kúpil bez akýchkoľvek tiarch a vecných bremien. Pokiaľ existovala nájomná zmluva, ktorá zakladala právo tretím osobám k vstupu na cudzí majetok, platnosť tejto zmluvy ku dňu 28.02.2007 skončila a nájomca - poškodený bol niekoľkokrát vyzvaný k vyprataniu priestorov avšak bezvýsledne. Z uvedeného vyplýva, že poškodený nemal žiaden právny vzťah k predmetnému skladu, ktorý by ho oprávňoval k legálnemu vstupu na pozemok. Pokiaľ došlo k stretu medzi ním a obžalovaným, bolo to z dôvodu ochrany vlastníctva obžalovaným. Pokiaľ poškodený v trestnom konaní tvrdil, že bol ohrozovaný na zdraví a živote zo strany obžalovaného strelnou zbraňou, tak jeho správanie tomu nenasvedčovalo, nakoľko i napriek viacerým výzvam zo strany obžalovaného skladové priestory neopustil a pokračoval vo vypratávaní skladu za pomoci svojho syna a to až do príchodu polície, ktorú povolal obžalovaný. Ďalej súd konštatoval, že konanie obžalovaného v danom prípade nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu vydierania, nakoľko základným komponentom spáchania uvedeného trestného činu je úmysel nútiť niekoho ku konaniu alebo nečinnosti, alebo aby niečo strpel za účelom dosiahnutia osobnej výhody, zisku a pod. V prípade obžalovaného jednak nebolo preukázané bezprostredné ohrozovanie poškodeného zbraňou a jednak konanie obžalovaného logicky zodpovedalo konaniu subjektu, ktorý chránil seba a svoj majetok pred zásahom zo strany tretích osôb. Obžalovaný vyhodnotil situáciu, vzhľadom k daným okolnostiam, ako rizikovú a tomu prispôsobil aj svoje konanie ktoré, i napriek manipulácii so zbraňou, bolo v súlade so zákonom. Navyše bol to práve obžalovaný, ktorý privolal na miesto činu políciu potom, čo poškodený so synom odmietal skladové priestory opustiť. Predmetný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV bol uznesením Krajského súdu 4To 86/2010 zo dňa 23.09.2010 potvrdený z dôvodu zamietnutia odvolania prokurátora proti rozsudku prvostupňového súdu. Krajský súd Bratislava v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti ktoré by podporili základné atribúty obžaloby o spáchaní trestného činu vydierania a o tom, že páchateľom trestného činu bol obžalovaný. Rozhodovanie o vine a treste musí byť podložené jednoznačnými a nespochybniteľnými závermi o vine obžalovaného. Pokiaľ existujú dôkazy, ktoré obžalobu dôvodne spochybňujú alebo logicky vyvracajú, nemožno proti záverom súdu I. stupňa, ktorý k nim dospel na základe náležitého zistenia skutočného stavu veci, v neprospech obžalovaného úspešne odporovať opravnými prostriedkami len preto, že súd mohol dospieť k iným záverom keby sa spravoval inými úvahami.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č.514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č.514/2003 Z.z. podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu je zodpovednosť objektívna, čo znamená, že oprávnený subjekt (poškodený) nie je povinný preukazovať v konaní úmysel alebo nedbanlivosť, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, tzv. zodpovednosť za výsledok.
Podľa § 4 ods. 1 písm. b) a f) zákona č.514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
Predmetom tohto konania je náhrada škody spôsobená navrhovateľovi v dôsledku rozhodnutia vydaného v prípravnom trestnom konaní okresným prokurátorom, ktorým zamietol sťažnosť obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia a následne voči obvinenému podal obžalobu na Okresný súd Bratislava IV, čím je daná povinnosť zastupovať štát v tomto konaní Generálnou prokuratúrou SR.
Podľa § 5 ods. 1) zákona č.514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 ) zákona č.514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2) zákona č.514/2003 Z.z. právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
V predmetnom konaní bolo preukázané, že navrhovateľ podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 26.11.2008 č. ČVS: ORP-188/OVK-B4-2008 sťažnosť, ktorá bola rozhodnutím okresného prokurátora zamietnutá ako i skutočnosť, že v konečnom dôsledku bol spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodený rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 2T 102/2009-230 zo dňa 22.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.09.2010.
Oslobodenie spod obžaloby má samo o sebe taký istý význam a účinok ako zrušenie uznesenia po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia alebo rozhodnutia o väzbe. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný zasahujúci do základných práv subjektu chránených Ústavou. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo (rozsudok NS SR sp.zn. 4 M Cdo 15/2009, R 37/2014).Oslobodenie spod obžaloby preukázalo nedôvodnosť trestného stíhania ako prostriedku vedúceho k vyšetreniu údajnej trestnej činnosti a preto vyžadovanie osobitného rozhodnutia o zrušení nezákonného rozhodnutia sa javí ako nadbytočné a nedôvodné.
Vzhľadom k uvedenému sa súd nestotožnil s právnou argumentáciou odporcu ohľadom nesplnenia zákonných podmienok pre jeho účasť v konaní ako zastupujúceho orgánu Slovenskej republiky ako i ohľadom absencie právneho základu uplatneného nároku.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 1 Zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené alebo, v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa § 18 ods. 3 veta prvá Zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.
Pre vznik nároku na náhradu škody treba preukázať existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti t.j. zodpovedný subjekt, nezákonné rozhodnutie, výsledok rozhodnutia spočívajúci vo vzniku škody, príčinnú súvislosť medzi konaním subjektu a vznikom škody a protiprávnosť konania, ako i zákonom vyžadované podmienky ( § 6 ods. 2) zákona č. 514/2003 Z.z.) Taktiež predpokladom úspešného uplatnenia nároku na súde je jeho predbežné prejednanie v zmysle ust. § 15 zákona 514/2003 Z.z. V danom prípade boli všetky predpoklady vzniku škody ako i podmienky pre uplatnenie nároku splnené.. Z predloženého listinného dôkazu zo dňa 07.10.2011 súd zistil, že nárok bol uplatnený písomne u Generálnej prokuratúry SR, ktorý ho vyhodnotil ako neopodstatnený.
Pri skúmaní rozsahu škody súd vychádzal z predloženého vyúčtovania nákladov spojených so zastupovaním navrhovateľa v trestnom konaní ako i z jednotlivých listinných dôkazov tvoriacich obsah vyšetrovacieho spisu (zápisnice o výsluchoch obvineného, svedkov, poškodeného, záznamy o štúdiu spisu), zápisnice z pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava IV., ktoré deklarovali účasť advokáta navrhovateľa v trestnom konaní na jednotlivých úkonoch tvoriacich predmet vyúčtovania odmeny. Z faktúry č.6010 vystavenej dňa 08.12.2010 súd zistil rozsah a výšku celkových nákladov za právnu pomoc poskytnutú v trestnom konaní na základe právneho zastúpenia, ktorá bola účtovaná v súlade s vyhl. 655 / 2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a predstavovala sumu 1.556 Eur a pozostávala s nasledovných položiek :
- prevzatie a príprava + režijný paušál........................................................79,07 Eur + 6,33 Eur
- konfrontácia medzi svedkom a poškodeným + režijný paušál..................86,93 Eur + 6,95Eur
- výsluch svedka + režijný paušál ..................................................................... 86,93 Eur + 6,95 Eur
- výsluch poškodeného + režijný paušál ........................................................... 86,93 Eur + 6,95 Eur
- výsluch svedka + režijný paušál ..................................................................... 86,93 Eur + 6,95 Eur
- návrh na Okresnú prokuratúru BA IV + režijný paušál .................................. 86,93 Eur + 6,95 Eur
- výsluch poškodeného + režijný paušál ............................................................ 86,93 Eur + 6,95 Eur
- preštudovanie spisu po skončení vyšetrovania + režijný paušál ...................... 86,93 Eur + 6,95 Eur
- konfrontácia medzi obvineným a poškodeným + režijný paušál ..................... 86,93 Eur + 6,95 Eur
- záverečné preštudovanie spisu + režijný paušál ............................................... 86,93 Eur + 6,95 Eur
- výsluch obvineného + režijný paušál ................................................................ 86,93 Eur + 6,95 Eur
- pojednávanie + režijný paušál ............................................................................ 90,17 Eur + 7,21 Eur
- pojednávanie + režijný paušál ............................................................................ 90,17 Eur + 7,21 Eur
- verejné zasadnutie + režijný paušál .................................................................... 90,17 Eur + 7,21 Eur
Spolu + 19% DPH........................................................................................ 1.316 + 239,66 =1556 Eur
Na základe predloženého výpisu z účtu súd zistil, že navrhovateľ vyúčtované náklady advokátovi uhradil v plnom rozsahu na účet vedený v ČSOB, a.s. č.802211803/7500 prevodom z účtu dňa 14.12.2010.
S poukazom na vyššie uvedené mal súd preukázané, že nárok navrhovateľa je v plnom rozsahu oprávnený a preto návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. podľa zásady úspechu v konaní a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania. Trovy konania sú účtované podľa vyhl.655/2004 Z.z. v nasledovnom rozsahu:
- príprava a prevzatie zastúpenia : tarifa 71,37 Eur + paušál 7,21 Eur + DPH 15,72 Eur, spolu : 94,30 Eur
- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku : tarifa 71,37 Eur + paušál 7,21 Eur + DPH 15,72, spolu : 94,30 Eur
- žaloba : tarifa 71,37 Eur + paušál 7,41 Eur + DPH 15,76 Eur, spolu : 94,54 Eur
- účasť na pojednávaní : tarifa 71,37 Eur + paušál 8,39 Eur + DPH 15,95 Eur, spolu : 95,71 Eur
- účasť na pojednávaní : tarifa 71,37 Eur + paušál 8,58 Eur + DPH 15,99 Eur, spolu : 95,94 Eur
- účasť na pojednávaní : tarifa 71,37 Eur + paušál 8,58 Eur + DPH 15,99 Eur, spolu : 95,94 Eur
Výsledná suma v €: 570, 72 Eur
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Bratislava 1.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.