Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-598-2015.pdf
PDF · 65.48 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9Er/598/2015
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávnených: X.) E. P., O.. XX.XX.XXXX, V. U. G. XX, XXX XX M., D. F., X.) U. P., O.. XX.XX.XXXX, V. U. G. XX, XXX XX M.U., D. F., D. K. L. O., V. U. G. XX, XXX XX M., proti povinnému: C. P., O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX X. XX, D. F. pre vymoženie sumy 440 Eur, bežné výživné v sume 240 Eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Námietkam povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlaváčovou pod sp. zn. EX 127/15, v časti vymoženia sumy dlžného výživného vo výške 440 Eur sa v y h o v u j e .
II. Vo zvyšnej časti sa námietky povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlaváčovou pod sp. zn. EX 127/15 z a m i e t a j ú .
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 20.11.2015 na Exekútorskom úrade JUDr. Márie Hlaváčovej, Exekútorský úrad so sídlom v Kežmarku, Hlavné nám. č. 34 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 440 Eur ako dlžné výživné a bežné výživné v sume 240 Eur mesačne s príslušenstvom priznanej rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, č.k.: 3P/87/2015 zo dňa 27.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.11.2015 a trov exekúcie.
Dňa 10.12.2015 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie č. 5703 057699 na vykonanie exekúcie, t.j. vymoženie sumy 440 Eur ako dlžné výživné, bežného výživného v sume 240 Eur od 16.11.2015 mesačne, trov za overenie vo výške 6 Eur a trov exekúcie.
Poverený súdny exekútor dňa 01.02.2016 doručil tunajšiemu súdu podanie povinného označené ako "Námietky proti exekúcii" zo dňa 22.01.2016 spolu s príslušnou obálkou povinného, a to za účelom rozhodnutia o podaných námietkach. Z obsahu predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo
povinnému doručené dňa 13.01.2016 a námietky podal povinný na poštovú prepravu dňa 26.01.2016, teda v zákonnej 14 dňovej lehote. V námietkach povinný uviedol, že vymáhaná suma za mesiac október 2015 je nesprávna, nakoľko dlžil na výživnom už len sumu 200 Eur. Ďalej uviedol, že v nasledujúcich mesiacoch už platil v príslušnom mesiaci a v plnej výške. Dlžné výživné v sume 200 Eur už uhradil prevodom na účet dňa 21.01.2016. Na záver povinný uviedol, že viac ako 7 rokov platil výživné v plnej výške. V októbri 2015 sa dostal do finančných problémov lebo stratil prácu. Momentálne už pracuje a zaviazal sa, že výživné bude posielať v plnej výške a na čas.
Dňa 16.02.2016 sa k námietkam vyjadrili oprávnení, s tým, že potvrdili, že povinný dlžné výživné už uhradil, avšak bežné výživné platí oneskorene.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Pri rozhodovaní o podaných námietkach povinného súd preskúmal ich obsah a zistil, že je potrebné im čiastočne vyhovieť.
Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k.: 3P/87/2015 zo dňa 27.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.11.2015 bol povinný zaviazaný prispievať na výživu oprávnených výživným v celkovej výške 240 Eur mesačne počnúc dňom 01.09.2015, vždy do 15-teho dňa vopred k rukám matky. Z výpisov z účtov v banke, predložených tak povinným ako aj zástupcom oprávnených, mal súd preukázané, že povinný dňa 23.10.2015 uhradil časť výživného za mesiac október v sume 40 Eur, zvyšnú časť v sume 200 Eur povinný uhradil až dňa 22.01.2016, teda potom ako mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 24.11.2015 povinný uhradil dlžné výživné za mesiac november v sume 240 Eur. Pohľadávka na dlžnom výživnom za mesiace október a november 2015 v celkovej výške 440 Eur tak bola uhradená v celom rozsahu. Na základe tejto skutočnosti súd námietky povinného v časti týkajúcej sa úhrady celého dlžného výživného vo výške 440 Eur považoval za dôvodné a týmto námietkam vyhovel. V časti týkajúcej sa platenia bežného výživného, povinný aj napriek právoplatnému a vykonateľnému rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k.: 3P/87/2015, síce toto uhrádza, avšak sumy výživného poukazuje s oneskorením niekoľkých dní. V zmysle právoplatného rozsudku má povinný výživné uhrádzať vždy k 15-temu dňu v mesiaci. Z tohto dôvodu v časti platenia bežného výživného súd považoval za potrebné v prebiehajúcej exekúcii naďalej pokračovať. Pre úplnosť súd uvádza, že povinný vo svojich námietkach žiadal o úpravu poplatkov za exekúciu, avšak z jeho podania nie je zrejmé čoho sa domáha.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné /§ 202 ods. 2 OSP/.