Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-651-2015.pdf
PDF · 93.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/651/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci navrhovateľky: R. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ.. Š. XXXX/XX, XXX XX G., proti odporcovi: A. E., nar. X.X.XXXX, bytom Ľ.. Š. XXXX/XX, XXX XX G., o návrhu na určenie výživného na manželku, takto
rozhodol:
Odporca je povinný platiť navrhovateľke, počnúc dňom 4.4.2016 výživné v sume 100,- Eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v kalendárnom mesiaci, vopred k rukám navrhovateľky.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojím návrhom zo dňa 16.10.2015 žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť manželské výživné vo výške 200,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela X.X.XXXX, z manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Dňa 27.7.2015 podala na súd návrh na rozvod manželstva. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne. Maloletá dcéra F., nar. X.X.XXXX vzhľadom na svoj vek vyžaduje celodennú materskú starostlivosť. Pokiaľ bývali v tom istom dome, odporca prispieva na výživu maloletých detí sumou 400,- Eur do 31.7.2015, ale ako manželia spolu nežili. Od 1.8.2015 už nežujú v spoločnej domácnosti a odporca jej prestal akokoľvek prispievať. Jej príjme sotva postačuje na krytie výdavkov detí, vôbec však nestačí na jej osobné potreby.
Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, vo vyjadrení z 15.2.2016 uviedol, že je nezamestnaný, nakoľko prevádzka ES Kredit sa ku dňu 31.8.2015 uzatvorila a zatiaľ nezískala úverovú licenciu od NBS na poskytovanie úverov. V uvedenej spoločnosti odporca pracoval takmer 15 rokov. V čase podania vyjadrenia bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce a sociálnych vecí. Jeho mesačný príjem predstavoval 566,09 Eur, z toho invalidný dôchodok 317,70 Eur, dávka v nezamestnanosti 230,- Eur a príspevok na diétne stravovanie. Jeho mesačné výdaje prevyšujú jeho príjem.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou: potvrdením o trvalom pobyte navrhovateľky, sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, úradným záznamom ÚPSVaR Šaľa zo 7.9.2015, potvrdením OO PZ Močenok z 5.9.2015 a 27.9.2015, správou súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva o orientačnom psychologickom vyšetrení mal. A. z 24.9.2015, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku, potvrdením o návšteve školy mal. A., rozpisom príjmov a výdavkov navrhovateľky a maloletých detí, uznesením Okresného súdu Galanta, sp.zn. 24P/162/2015, nájomnou zmluvou, pokladničnými dokladmi, listinnými dôkazmi predloženými odporcom: rozpisom príjmov a výdavkov,
platobným príkazom na výplatu dávok vo výške 18,39 Eur, potvrdením od zamestnávateľa ES-KREDIT z 23.12.2015, potvrdením o výške dôchodkových dávok, potvrdením Sociálnej poisťovne o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, faktúrami za telefón, za vodu, elektrinu, plyn, výpismi z účtu o úhradách splátok úveru, pokladničnými blokmi o nákupe liekov, pracovnou zmluvou z 1.3.2016, vyrozumením Poštovej banky z 24.3.2016, kópiou potvrdenia o výbere z účtu v hotovosti z 5.10.2015 a zistil tento skutkový stav veci:
Z výpovede navrhovateľky a ňou predložených listinných dôkazov súd zistil, že manželstvo s odporcom uzavreli X.X.XXXX, z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, A., U.. X.XX.XXXX K. F., U.. X.X.XXXX. Dňa 27.7.2015 podala navrhovateľka na tunajší súd návrh na rozvod manželstva. V spoločnej domácnosti žili do 31.7.2015, do tej doby jej odporca prispieval na výživu detí sumou 400,- Eur. V auguste odišla s deťmi na prázdniny a keď sa vrátila, odporca jej neumožnil vstup do domu. S deťmi odišla bývať k matke, ktorej na bývanie neprispievala, podieľala sa však na nákupoch potravín a hygienických potrieb. Od januára 2016 žije spolu s deťmi v prenajatom byte z dôvodu, že jej matky má 80 rokov, je zvyknutá bývať sama a potrebuje pokoj, čo pri deťoch nebolo možné. Zároveň dom, v ktorom býva je starý a vlhký, čo u syna spôsobovalo zdravotné problémy. Navrhovateľka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur, maloletej dcére Tamare, ktorá ešte nedovŕšila 3 roky, poskytuje celodennú starostlivosť. Podľa predloženého potvrdenia od decembra 2015 poberá na deti rodinné prídavky vo výške 47,04 Eur. Od decembra 2015 do marca 2016 jej otec odporcu prispel na uspokojovanie potrieb mesačne sumou 200,- Eur. Predbežným opatrením Okresného súdu Galanta zo dňa 16.11.2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 24P/162/2015 bol odporca zaviazaný prispievať na výživu maloletého A. sumou 80,- Eur mesačne a na výživu maloletej F. sumou 50,- Eur mesačne. Iné príjmy navrhovateľka nemá. Po odchode zo spoločnej domácnosti navrhovateľka dňa 5.10.2015 vybrala spoločné úspory manželov z vkladnej knižky vedenej v Poštovej banke vo výške 3.234,68 Eur. Navrhovateľka uviedla, že z dôvodu odmietnutia prístupu do domu v auguste 2015 odporcom, bola nútená nakúpiť oblečenie pre seba a pre deti. Vybraté úspory spotrebovala od augusta 2015 na bývanie, uspokojovanie svojich potrieb a potrieb detí, a to z dôvodu, že výživné na deti jej bolo priznané až od októbra 2015 a svokor jej prispieva až od decembra 2015. V čase podania návrhu navrhovateľka vyčíslila svoje mesačné výdavky na potraviny, hygienické potreby a drogériu na sumu 250,- Eur, pohonné hmoty 13,- Eur, telefón 20,- Eur, oblečenie a obuv 100,- Eur, kontaktné šošovky 3,33 Eur, výmena skiel a nové rámy dioptrických okuliarov 6,70 Eur. Výdavky na maloletého A. vyčíslila na 442,34 - 449,04 Eur mesačne a na maloletú F. na 273,- Eur mesačne. Podľa predloženej nájomnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú so začiatkom nájmu od 1.1.2016, ktorú uzavrela navrhovateľka ako nájomca, bolo nájomné dojednané na 50,- Eur mesačne a výška úhrad za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu na 200,- Eur mesačne. Po uzavretí nájomnej zmluvy navrhovateľka vyčíslila svoje mesačné výdavky na potraviny, hygienické potreby a drogériu na sumu 221,30 Eur, pohonné hmoty 16,60 Eur, telefón 20,- Eur, oblečenie a obuv 127,- Eur, nájomné (v rozsahu 1/3-iny úhrad) 83,30 Eur, kontaktné šošovky 3,20 Eur, výmena skiel a nové rámy dioptrických okuliarov 6,70 Eur. Výdavky na maloletého A. vyčíslila na 551,19 Eur mesačne (vrátane 1/3-iny výdavkov na bývanie vo výške 83,30 Eur) a na maloletú F. na 445,85 Eur mesačne (vrátane 1/3-iny výdavkov na bývanie vo výške 83,30 Eur). Navrhovateľka predložila pokladničné bloky a uhradené faktúry preukazujúce vykonanie vyčíslených úhrad a výdavkov. Navrhovateľka odmietla tvrdenia odporcu, že z domu v čase jeho neprítomnosti vynášala veci a cennosti. Potvrdila, že ešte pred odchodom na prázdniny vzala doklady a vkladnú knižku. Keď sa chceli po prázdninách vrátiť, na dome boli vymenené zámky. Odporcovi v styku s deťmi nebránila, syn sa s ním však odmieta stretávať.
Z výpovede odporcu a ním predložených listinných dôkazov súd zistil, že do 31.8.2015 bol zamestnancom ES-KREDIT, Ing. Stanislav Szabo, v pozícii obchodného zástupcu s výkonom práce v Močenku. Pracovný pomer ukončil k 31.8.2015 po vzájomnej dohode podľa §60 zák. č. 311/2011 Z.z. Zákonníka práce z dôvodu prerušenia činnosti obchodnej spoločnosti, ktorá v priestoroch predajne vykonávala rozsiahle rekonštrukčné práce. Od 1.9.2015 bol odporca poberateľom dávok v nezamestnanosti v priemernej výške za mesiace september až december 2015 podľa predloženého potvrdenia 230,70 Eur. Odporca je zároveň poberateľom invalidného dôchodku vo výške 317,70 Eur v roku 2015 a vo výške 318,70 Eur od januára 2016 a poberateľom príspevku na diétne stravovanie vo výške 18,39 Eur. Od 1.3.2016 je odporca zamestnaný u zamestnávateľa Orlík, o.z. Močenok ako asistent sociálnej práce s dohodnutou mzdou vo výške 600,- Eur mesačne v hrubom. Odporca sám užíva rodinný dom v jeho výlučnom vlastníctve, v ktorom pôvodne žil s manželkou a deťmi. Odporca
svoje výdavky vyčíslil na sumu 727,37 Eur mesačne, ako splátky dvoch spotrebných úverov vo VÚB vo výške 217,16 Eur a 29,59 Eur, plyn 113,- Eur, elektrina 64,62 Eur, voda 23,- Eur, výživné na maloleté deti vo výške 130,- Eur, splátky telefónov pre manželku a syna vo výške 35,- Eur, internet + satelit 20,- Eur, inzulín, lieky, ihly 20,- Eur, benzín 20,- Eur, strava 30,- Eur, oblečenie a hygienické potreby 25,- Eur. Peňažné prostriedky zo spotrebných úverov boli použité na kúpu auta, ktoré do októbra 2015 používala navrhovateľka, v súčasnosti ho používa odporca. Odporca odmietol tvrdenie navrhovateľky, že nevydal synovi veci. Uviedol, že v čase odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti sa zdržiaval v zahraničí a po návrate zistil, že z domu boli vzaté vkladné knižky, cennosti a doklady ako sobášny list a rodné listy. Susedia ho informovali, že v čase jeho neprítomnosti boli z domu vynášané veci. Po opustení spoločnej domácnosti navrhovateľka použila spoločné úspory na krytie nadštandardných výdavkov, ktoré súdu vyčíslila. Odporcovi zabraňovala v styku so spoločnými deťmi, deti nenavštevovali ani jeho, ani jeho rodičov. Okrem spoločných úspor mala mať navrhovateľka aj vlastné úspory, ku ktorým nemal odporca prístup.
Podľa § 71 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa § 71 ods. 2 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Podľa § 75 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sú splnené podmienky pre čiastočné vyhovenie nároku navrhovateľky a uloženie povinnosti odporcovi prispievať na jej výživu. Súd vychádzal zo skutočnosti, že manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, pričom posudzoval možnosti a schopnosti a oprávnené potreby tak navrhovateľky ako i odporcu s prihliadnutím na požiadavku v zásade rovnakej životnej úrovne manželov. Manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti od 1.8.2015 a od tejto doby odporca na výživu navrhovateľky neprispieval. Navrhovateľka bola v čase opustenia spoločnej domácnosti až do súčasnosti poberateľkou rodičovského príjmu vo výške 203,20 Eur, ktorý predstavuje jej jediný príjem. Existencia ďalšieho príjmu navrhovateľky, tvrdeného odporcom, nebola pred súdom žiadnym spôsobom preukázaná. Navrhovateľka poskytuje celodennú starostlivosť maloletému dieťaťu vo veku do 3 rokov, a to dcére F. a zároveň sa osobne stará o maloletého syna A.. Obe deti pochádzajú z manželstva účastníkov konania. Na deti poberá od decembra 2015 prídavky na deti vo výške 47,04 Eur, od novembra 2015 výživné od odporcu vo výške 130,- Eur a otec odporcu jej od decembra 2015 do marca 2016 prispel sumou 200,- Eur mesačne (spolu 800,- Eur). Súčet príjmu navrhovateľky a uvedených príspevkov predstavuje sumu 580,24 Eur (v uvedenej výške až od decembra 2015, v čase podania návrhu to bolo 203,70 Eur, od novembra 333,70 Eur). Zároveň treba zdôrazniť, že suma 200,- Eur je zo strany starého otca maloletých detí poskytovaná len dobrovoľne. Na strane navrhovateľky súd predovšetkým zohľadnil, že po opustení spoločnej domácnosti, ktorú mali manželia vytvorenú v rodinnom dome vo výlučnom vlastníctve odporcu, bola nútená riešiť svoju bytovú otázku a s prihliadnutím na potreby maloletých detí pokrývať zvýšené výdavky spojené so zmenou pôvodného zázemia. Z tohto pohľadu súd vyhodnotil aj ňou vyčíslené mesačné výdavky, doložené pokladničnými blokmi. Ich výšku vzhľadom na deklarované príjmy rodiny nemožno akceptovať ako primeranú na krytie bežných potrieb navrhovateľky a maloletých detí, avšak v dokladovanom období po opustení domácnosti za odôvodnenú (z predložených pokladničných blokov zároveň vyplýva, že časť výdavkov bola spojená aj s nákupmi vo vianočnom období, ktoré tiež nemožno zahrnúť do vyčíslenia výdavkov na bežný mesiac). Podstatným pre posúdenie možností navrhovateľky je to, že z dôvodu poskytovania osobnej starostlivosti dieťaťu vo veku do 3 rokov, sú objektívne znížené jej možnosti pre zabezpečenie ďalšieho príjmu popri rodičovskom príspevku. Na strane odporcu súd vychádzal zo zistenia, že v čase podania návrhu bol nezamestnaný, jeho príjem predstavovala dávka v nezamestnanosti vo výške 230,- Eur, invalidný dôchodok vo výške 317,70
Eur a príspevok vo výške 18,39 Eur, t.j. spolu 566,09 Eur. Súd nepovažoval za preukázané tvrdenie navrhovateľky, že odporca sa vzdal príjmu zo zamestnania, nakoľko odporca doložil potvrdenie o tom, že k ukončeniu predchádzajúceho pracovného pomeru dohodou došlo z dôvodu rekonštrukcie prevádzky zamestnávateľa. Od marca 2016 je odporca opäť zamestnaný, s dojednanou mzdou vo výške 600,- Eur mesačne v hrubom (okolo 450,- Eur v čistom). Jeho predpokladaný príjem tak od apríla predstavuje sumu 230,- + 18,39 + 450,- = 698,39 Eur. Hoci je z uvedeného zrejmé, že príjem trojčlennej domácnosti navrhovateľky a jej možnosti uspokojovať svoje potreby a potreby maloletých detí boli aj v období od podania návrhu dňa 16.10.2015 do marca 2016 horšie ako príjem a možnosti odporcu, ktorý s výnimkou platenia výživného na deti uspokojoval len svoje potreby, súd pri posudzovaní nároku navrhovateľky za uvedené obdobie zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka na uspokojenie potrieb mohla využiť spoločné úspory manželov. Obaja účastníci pred súdom potvrdili, že navrhovateľka po opustení spoločnej domácnosti uskutočnila výber peňažných prostriedkov vo výške 3.234,68 Eur, ktoré spotrebovala na bývanie a uspokojovanie potrieb seba a detí. Súd dospel k záveru, že uvedené peňažné prostriedky umožnili navrhovateľke pokryť mimoriadne výdavky spojené s opustením spoločnej domácnosti, zabezpečením bývania a výživy navrhovateľky a detí v období od 1.8.2015 do vydania tohto rozhodnutia, t.j. do 4.4.2016. Z týchto dôvodov, napriek tomu, že výživné na manžela možno priznať od podania návrhu, súd nárok na výživné navrhovateľke za obdobie od 16.10.2015 do 3.4.2016 nepriznal. Vzhľadom k tomu, že od marca 2016 došlo na strane odporcu k zmene jeho pomerov tým, že sa zamestnal a jeho predpokladaný príjem od apríla 2016 predstavuje sumu 698,39 Eur a v rovnakom čase je príjem navrhovateľky a dvoch maloletých detí vo výške 580,24 Eur, súd dospel k záveru, že za účelom zabezpečenia rovnakej životnej úrovne manželov po dobu trvania ich manželstva je dôvodné uložiť odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,- Eur mesačne. Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal aj z toho, že dobrovoľný príspevok zo strany otca navrhovateľa, ktorým v období od decembra 2015 do marca 2016 vypomáhal navrhovateľke, nezbavuje odporcu jeho zákonnej vyživovacej povinnosti voči manželke.
Súd preto uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,- Eur mesačne, počnúc dňom 4.4.2016, vždy od 20. dňa v kalendárnom mesiaci, k rukám navrhovateľky. Vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol.
Vzhľadom na prebiehajúce konanie o rozvod manželstva súd účastníkov upozorňuje, že vzájomná vyživovacia povinnosť manželov trvá do dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľky, ktorej súd priznal nárok na výživné v rozsahu polovice pôvodne v návrhu uplatneného výživného, súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže odporca podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Navrhovateľka proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie, nakoľko sa tohto svojho práva účinne pred súdom v zmysle ust. §207 ods.1 O.s.p. vzdala.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.