Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Cb-268-2013.pdf
PDF · 125.19 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cb/268/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu I/: N.. L. K., B.. XX. XX. XXXX, X. J. XXXX/X, XXX XX L., žalobcu II/: SOLID Poprad, spol. s r.o., so sídlom Rázusova 292/10, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 666 477, obaja právne zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: MPL TRADING spol. s r.o., so sídlom Galvániho 8, 821 04 Bratislava, IČO: 31 388 639, právne zast. Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, 811 04 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. SR 066/2013 zo dňa 29. 08. 2013 voči žalobcovi I/.
O trovách konania tunajší súd r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobcovia I/ a II/ sa prostredníctvom svojho spoločného právneho zástupcu žalobou doručenou súdu dňa 14. 11. 2013 domáhali od žalovaného zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. SR 066/2013 zo dňa 29. 08. 2013. Svoj nárok odôvodnili tým, že žalobu podali v lehote podľa § 41 ods. 1 veta prvá zákona č. 244/2002 Z. z., t.j. včas. Dôvodnosť návrhu odôvodňovali nasledovne. Dňa 31. 05. 2013 podal žalovaný návrh na začatie rozhodcovského konania na Stálom rozhodcovskom súde v Banskej Bystrici, voči žalobcom I/ a II/, predmetom ktorého bolo zaplatenie sumy 4 535,08 Eur s príslušenstvom, spolu so zmluvnou pokutou z titulu rámcovej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 07. 11. 2012. Žalovaný pritom predmetný návrh zdôvodnil rozhodcovskou doložkou, ktorá bola súčasťou uvedenej rámcovej zmluvy. Žalobcovia I/ a II/ dňa 12. 06. 2013 zaslali rozhodcovskému súdu námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, pričom napriek tejto námietke dňa 29. 08. 2013 vydal Stály rozhodcovský súd v Banskej Bystrici rozsudok, v zmysle ktorého zaviazal žalobcovi I/ a II/ spoločne a nerozdielne uhradiť dlžnú istinu so zmluvnou pokutou, príslušenstvom a trovami konania žalovanému. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo odôvodnené tým, že žalobca v druhom rade so žalovaným uzavrel dňa 07. 11. 2012 G. W. Z. Č.. XX/PP/XXXX, prostredníctvom ktorej si spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP) priloženými ku kúpnej zmluve upravili všeobecné podmienky vzťahu pri realizácií dodávok tovaru. Zmluvnými stranami vyplývajúcimi z Rámcovej kúpnej zmluvy sa stal žalovaný ako predávajúci a žalobca II/ ako kupujúci. Uzavretie predmetnej zmluvy bolo potvrdené podpismi konateľov oprávnených konať v mene uvedených spoločností na spodnej časti Rámcovej kúpnej zmluvy (ďalej len RKZ). Konateľom žalobcu II/, ktorý opatril podpisom kúpnu zmluvu bol v čase podpisu zmluvy a stále je žalobca I/. Na dôkaz prejavenia súhlasu a porozumenia, konatelia oboch spoločností podpísali aj listinu obsahujúcu VOP, keďže ako to vyplýva z RKZ, aj táto obsahuje jednotlivé zmluvné povinnosti zaväzujúce zmluvné strany. Na oboch
listinách sa preto nachádzajú podpisy týchto konateľov. Žalobca I/ a II/ mal za to, že je logické, že zmluvnými stranami zaviazanými z RKZ sú žalobca II/ a žalovaný. Žalovaný však vo svojom návrhu zo dňa 31. 05. 2013, ktorým sa domáhal začatia rozhodcovského konania, žiadal zaviazať žalobcu I/ k zaplateniu dlžnej istiny, spoločne a nerozdielne so žalobcom II/, a to z titulu ručiteľského záväzku. Odôvodňoval to tým, že žalovaný II/ v rámci VOP, ktoré sú súčasťou RKZ, v zmysle ustanovenia § 303 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, žalobcovi prehlásil, že preberá na seba ručiteľský záväzok, a že uspokojí žalobcu ako veriteľa v prípade, že žalovaný I/ ho ako dlžník nebude schopný uspokojiť. Žalobcovia majú za to, že predmetnú RKZ, ktorej súčasťou boli VOP žalovaného, uzavreli len žalovaný so žalobcom II/, pričom žalobca I/ nie je zmluvnou stranou predmetnej Rámcovej kúpnej zmluvy. Žalobca I/ opatril túto zmluvu a listinu obsahujúcu všeobecné zmluvné podmienky svojim podpisom z titulu štatutárneho orgánu oprávneného konať za spoločnosť priamo zo zákona. Žalobca II/ mal ďalej za to, že štatutárny orgán je osoba fyzická, a preto je potrebné rozlíšiť, či koná vo svojom mene alebo v mene spoločnosti. Ak by teda žalobca I/ bol účastníkom RKZ ako fyzická osoba, konajúca vo vlastnom mene, muselo by to vyplývať z jej obsahu. Mal za to, že predmetná RKZ by potom musela obsahovať tri podpisy, ak by vystupovali tri zmluvné osoby, respektíve tri osoby, ktoré by boli zo zmluvy zaviazané. Samotná prítomnosť žalobcu I/ fyzicky pri danom úkone nemôže automaticky predpokladať jeho účasť na tomto úkone. Žalobcovia I/ a II/ ďalej tvrdili, že aj napriek skutočnosti, že listina obsahujúca VOP pripojená k zmluve v článku 6. odsek 2 obsahuje ustanovenie o ručení, k ručiteľskému vyhláseniu zo strany žalobcu I/ nedošlo. V tomto smere poukázal na ustanovenie § 303 a § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka. Navyše ručiteľský záväzok nie je zahrnutý v hlavnom dokumente RKZ, ale len drobným písmom vo VOP. Žalobca II/ a žalovaný mali medzi sebou dlhodobú obchodnú spoluprácu a uzatváranie kúpnych zmlúv so žalovaným bolo pre žalobcu II/ a jeho konateľa rutinnou záležitosťou. Súčasne poukázal, že žalobca I/ ako konateľ žalobcu II/ nemal dostatočný priestor pre podrobné oboznámenie sa so VOP, upravujúcimi predmetný právny vzťah. Žalobca II/ realizoval obchodné vzťahy so žalovaným na báze vzájomnej dôvery a dlhodobej obchodnej praxe, čoho si bol dostatočne žalovaný, respektíve konateľ žalovaného vedomý a túto skutočnosť následne zneužil. Pri právnom úkone je ťažiskom posúdenia jeho vôľa a prejav tejto vôle. Za vyššie uvádzanej skutočností je zrejmé, že v prípade ručiteľského záväzku tu absentuje existencia samotnej vôle, ako aj prejav v požadovanej forme, keďže žalobca I/ o predmetnom ustanovení VOP vôbec nevedel, a teda predmetné ručiteľské vyhlásenie podpísať nechcel a v konečnom dôsledku ani podľa tvrdenia žalobcu nepodpísal. Z tohto dôvodu sa zároveň dovoláva i neplatnosti rozhodcovskej doložky voči žalobcovi I/ v dôsledku neexistencie jeho záväzku. Rozhodcovská doložka tvorí súčasť G. Č.. XX/PP/XXXX, v ktorej žalobca nie je zmluvnou stranou, a na ktorej žiadnym spôsobom neparticipoval. Zároveň tunajší súd požiadal žalobca I/ a II/ o odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Na svoje tvrdenia pripojil k žalobnému návrhu návrh na začatie rozhodcovského konania zo dňa 31. 05. 2013, námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa 12. 06. 2013, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. SR 066/2013 zo dňa 29. 08. 2013, G. Č.. XX/PP/XXXX, P.. Na základe podaného návrhu žalobcov I/ a II/ o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, tunajší súd o ňom rozhodol v zmysle uznesenia vydaného tunajším súdom pod č.k. 63Cb 268/2013-47zo dňa 24. 03. 2014.
Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23. 06. 2014 a nestotožnil sa s právnymi závermi žalobcov I/ a II/, že v zmluve absentuje výslovný prejav vôle ručiteľa, keďže podpisom zmluvy a VOP prezval ručiteľský záväzok za žalobcu v druhom rade. Žalobca I/ pritom nespochybňuje, že podpis na RKZ ako aj na VOP je jeho podpisom. Potvrdzuje to i tým, že sám udáva, že uzavretie predmetnej zmluvy bolo potvrdené podpismi konateľov oprávnených konať v mene oboch spoločností na spodnej časti zmluvy, a taktiež uvádzal,. že je konateľom žalobcu II/, ktorý opatril túto zmluvu svojim podpisom. Žalobca I/ bol pritom v čase podpisu zmluvy a stále je konateľom žalobcu II/. Nepoprel ani podpísanie VOP, keďže ako to vyplýva z RKZ, táto obsahuje jednotlivé zmluvné povinnosti zaväzujúce zmluvné strany. Žalovaný tvrdil, že žalobcovia sa mali možnosť tak so zmluvou ako aj s VOP vopred oboznámiť ešte pred ich samotným podpísaním. Zmluvné strany si mohli v zmluve dohodnúť čokoľvek, zmluvu vrátane VOP mohli pripomienkovať, pričom v konečnom dôsledku, ak s jej obsahom nesúhlasili, nemuseli ju podpísať. Zmluvné strany RKZ na znak svojho súhlasu, zmluvu vrátane VOP podpísali, čím vážne, slobodne a bez omylu prejavili súhlas s podmienkami uvedenými v zmluve. V jednej listine tak boli obsiahnuté viaceré právne úkony, a to jednak kúpna zmluva, kde zmluvnými stranami bol žalobca II/ a žalovaný, a jednak dohoda o ručení, kde zmluvnými stranami boli žalobca I/ a žalovaný. Článok 10 bod 3 VOP, rozhodcovská doložka, sa vzťahovala tak na prvý zmluvný vzťah, ako i na druhý zmluvný vzťah. Žalovaný ďalej poukazoval, že ak jedna zmluvná strana podpisuje zmluvu za viacero zmluvných strán, nemusí túto zmluvu podpisovať za každú zmluvnú stranu, ale stačí iba jeden jej podpis. Teda, ak žalobca
I/ bol oprávnený zmluvu ako i VOP podmienky podpísať za žalobcu II/, ktorý bol zmluvnou stranou tejto zmluvy, bol oprávnený podpísať ju aj za seba/ručiteľ/, keďže bol zmluvnou stranou a preto postačil na tejto zmluve len jeden jeho podpis tak, ako je to preukázané podpisom tejto osoby na zmluve a VOP. V tomto smere poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Obdo V 87/2007, ako i na nález Ústavného súdu N. Ú. XXX/XXXX-XX Z. dňa 21. 06. 2012. Mal za to, že vyššie uvádzanými skutočnosťami a listinnými dôkazmi dokázal opak, t.j. že žalobca je zmluvnou stranou vzťahu a došlo k ručiteľskému záväzku zo strany žalobcu I/, a teda i k pristúpeniu žalobcu I/ k rozhodcovskej doložke, ktorá tvorila súčasť RKZ č. 57/PP/2012 a ktorá je obsiahnutá i v článku 10 bod 3 VOP.
Žalobcovia I/ a II/ reagovali na vyjadrenie žalovaného podaním doručeným súdu dňa 19. 08. 2014, v ktorom poukázali, že je nepochybné, že ani v texte RKZ, ani v texte VOP spoločnosti žalovaného nie je žalobca I/ označený ako ručiteľ. V zmluve je ako zmluvná strana kupujúci označený žalobca II/ a následne v článku I zmluvy je uvedené, zmluvné strany na základe tejto RKZ a VOP spoločnosti žalovaného upravujú všeobecné podmienky vo vzťahu k predávajúcim a kupujúcim pri realizácií dodávok tovaru. Samotná zmluva odkazuje na VOP, účastníkmi ktorých sú zmluvné strany, a to žalobca II/ a žalovaný a zmluvnou stranou v žiadnom prípade nie je žalobca I/. Tvrdil, že VOP sú len prílohou zmluvy, v ktorej sú účastníkmi žalobca II/ a žalovaný, a preto žalobcu I/ nemožno považovať za účastníka zmluvy, ani všeobecných obchodných podmienok. Aj keď podpis žalobcov na zmluve a na VOP je totožný, v žiadnom prípade nemožno mať za to, že ide o podpis žalobcu I/ ako fyzickej osoby, nakoľko ani v zmluve ani vo VOP nie je žalobca I/ nijako označený. V prípade, že by bolo voľou zmluvných strán RKZ zaviazať žalobcu I/, bol by označený v zmluve, aj vo VOP menom, priezviskom, bydliskom a dátumom narodenia alebo rodným číslom, ktoré označenie v týchto listinách absentuje. Žalobcovia ďalej popreli i tú skutočnosť, že v jednej listine sa nachádza viacero právnych úkonov, keďže VOP sú iba prílohou k zmluve, a preto obsiahnutý ručiteľský záväzok nemožno tu považovať za dohodu o ručení, uzavretú medzi žalobcom I/ a žalovaným, keďže nie je účastníkom zmluvy, ani VOP, pričom podpisy účastníkov zmluvy na VOP slúžia k preukázaniu tej skutočnosti, že zobrali tieto VOP na vedomie. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Obdo V 87/2007, jedná sa o uznesenie Najvyššieho súdu, ktoré však podľa tvrdenia žalobcov nemožno aplikovať na predmetný prípad, keďže je skutkovo odlišný (konateľ danej spoločnosti bol riadne označený ako ručiteľ, čo v danom prípade absentuje). Podpísanie zmluvy a VOP žalobcom II/ nemožno považovať za právny úkon žalobcu I/, z ktorého dôvodu žiadali vyhovieť žalobe v celom rozsahu.
Žalovaný na pojednávaniach vo veci poukázal, že VOP nie sú prílohou k RKZ, ale jej neoddeliteľnou súčasťou, čo je uvedené v článku VI. RKZ, pričom vo VOP článok 6. ods. 2 je podľa tvrdenia žalovaného jednoznačný, presný a určitý ručiteľský záväzok štatutára kupujúceho uvedeného v RKZ, pričom žalobca I/ nepoprel tú skutočnosť, že v danom období bol jediným štatutárom tejto spoločnosti. Práve v náleze Ústavného súdu z 21. 06. 2012, na ktoré poukázal vo svojom vyjadrení, preukázal žalovaný, že nie je na vadu veci, ak ručiteľský záväzok je včlenený do VOP zmluvy, pričom nespôsobuje neplatnosť tohto záväzku. Ďalej poukázal žalovaný, že štatutárny zástupca žalobcu II/ mal dostatočný priestor oboznámiť sa so zmluvou i VOP žalovaného, z ktorých obsahu vyplýva, že zmluvu podpísali slobodne, vážne, bez nátlaku. Žalobcovia I/ a II/ neboli v časovej tiesni, na základe takto uzavretej zmluvy postupovali, keď týždeň po uzavretí tejto RKZ došlo k prvým dodávkam tovaru. Označenie ručiteľa ako štatutára kupujúceho uvedeného v RKZ, ktorý zároveň vyhlásil, že preberá ručiteľský záväzok tak, ako je to uvedené vo VOP, je dostatočne označený, nakoľko zo záhlavia zmluvy vyplýva, že jediným štatutárom uvedeným v RKZ ako i vo výpise z Obchodného registra v danom čase bol N.. L. K., z ktorého dôvodu nemožno mať pochybnosti, kto ručiteľský záväzok obsiahnutý v článku 6. ods. 2 VOP prevzal. Zároveň žalovaný poukázal, že totožnosť štatutára žalobcu II, a teda i ručiteľa žalobcu II/ bola overená z OP, ktorého číslo je uvedené priamo na Rámcovej zmluve ako i VOP pri jeho podpise.
Súd k otázke uzatvorenia RKZ aj k uzavretiu ručiteľského záväzku vypočul osoby, ktoré boli prítomné pri uzavretí predmetnej zmluvy, vrátane VOP, ktorým bol za stranu žalovaného : N.. U. X., ako vedúci prevádzky žalovaného v prevádzke v Poprade a žalobca II/. U. N. U. X. súdu uviedol, že návrhy RKZ vrátane VOP, ktoré sú ich neoddeliteľnou súčasťou sú k dispozícií na prevádzke v Poprade pre každého zákazníka v troch vyhotoveniach. Tieto zo strany žalovaného neboli ešte podpísané. V prípade záujmu, odberateľ tovaru potvrdí svojim podpisom RKZ i VOP, z ktorých jedno vyhotovenie si ponecháva a dvakrát vyhotovenú zmluvu vrátane VOP vráti spoločnosti žalovaného, pričom môže tento návrh zmluvy, respektíve VOP pripomienkovať. K zmene obsahu VOP žalovaného, do ktorých bol zahrnutý ručiteľský záväzok štatutára kupujúceho ,došlo už v roku 2007, pričom súdu potvrdil, že medzi žalobcom
II/ a žalovaným prebiehala spolupráca zhruba už 15 rokov. S kým uzatváral zmluvný vzťah , či s fyzickou osobou, respektíve s právnickou osobou, si nespomenul. Poukázal, že k uzavretiu zmluvného vzťahu došlo medzi spoločnosťou pána K. H. žalovaným a zároveň medzi pánom K. a žalovaným v súvislosti s uzavretím ručiteľského záväzku, keďže bol štatutárom spoločnosti, s ktorou bola uzatvorená RKZ. Potvrdil súdu, že ručiteľom spoločnosti sa stáva v zmysle VOP štatutár, respektíve majiteľ firmy právnickej osoby. Svedok popísal aj proces vzniku uzatvorenia zmluvy, ku ktorej došlo tým spôsobom, že zákazník, respektíve odberateľ tovaru , podpíše zmluvu ako i VOP, ktoré sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a túto následne zasiela majiteľovi spoločnosti žalovaného do Bratislavy na podpis. Po jej vrátení následne overuje svojim podpisom odovzdanie predmetnej zmluvy s VOP odberateľovi, t. j. v čase keď je oboma zmluvnými stranami zmluva podpísaná. Súdu ďalej potvrdil, že číslo OP na RKZ a VOP patrí konateľovi odberateľa. V prípade, že odberateľ má pripomienky k RKZ, respektíve k VOP, tieto sú následne predložené majiteľovi spoločnosti, ktorý ich buď schváli, alebo trvá na ich pôvodnom znení. Potvrdenie odberateľom podpísaného návrhu zmluvy trvá zhruba 2-3 dní, respektíve týždeň zo strany majiteľa spoločnosti žalovaného. V prípade odberu tovaru, ktorý má na sklade žalovaný a predáva sa v hotovosti, vtedy nie je potrebné uzatvoriť písomnú RKZ. Táto sa uzatvára len v prípade, keď sa odoberá tovar na faktúru. Ceny materiálov u žalovaného vychádzajú z cenníkových cien žalovaného a zo všeobecne platných cenníkových cien na Slovensku za daný tovar, a tieto sa pri konkrétnom odbere dojednávajú osobne, respektíve telefonicky. Svedok súdu poukázal, že žalovaný poskytuje určitým odberateľom za odobratie tovaru i zľavy, a to vo výške 5 až 30%, ale len v prípade dodávky materiálu. Svedok potvrdil súdu, že s takto dohodnutými cenami žalobca II/ súhlasil.
Žalobca II/ sa k svedeckej výpovedi vyjadril v tom smere, že potvrdzuje tú skutočnosť, že so žalovaným spolupracuje a obchoduje už niekoľko rokov. Rozporuje však jeho tvrdenia, že medzi sebou mali uzavretú písomnú zmluvu, lebo tovar do uzavretia napadnutej RKZ dostávali na dodacie listy a faktúry zań riadne uhrádzali. Až v prípade objednávky tovaru v roku 2009 boli D. N.. X., že právnickým osobám dodávajú tovar už len na základe RKZ. Súdu potvrdil, že na prevádzke v Poprade podpísal návrh zmluvy s tým, že ním požadované množstvo tovaru bude následne žalovaným postupne dodané. Žalobca II/ však poukázal, že pri podpisovaní tohto návrhu zmluvy nebol zo strany žalovaného ústne upozornený na to, že štatutárny zástupca žalobcu II/ bude následne ako fyzická osoba ručiť za nesplnenie záväzkov tejto spoločnosti. V prípade vedomosti o tomto vyhlásení vo VOP, by predmetnú zmluvu nepodpísal. Potvrdil svedkove vyjadrenie v tom smere, že návrh zmluvy bol podpísaný zo strany žalovaného a tento bol žalobcovi II/ odovzdaný až pri preberaní tovaru, kedy podľa jeho tvrdenia podpísal i VOP k RKZ zo dňa 07. 11. 2012. Žalobca II/ ďalej súdu potvrdil, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu pán X. skontroloval údaje o zákazníkovi, a to výpisom z Obchodného registra a je možné, že mu poskytol i OP. Predmetnú zmluvu považoval za neštandardnú, pričom išlo o prvú písomnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom II/ a žalovaným. K cenám tovaru nemal žiadne pripomienky. V telefonických objednávkach sa vždy dohodli na termíne a cene za dodávku. Žalobca II/ uviedol, že predmetnú zmluvu podpísal len ako štatutárny orgán žalobcu II/ a nie ako fyzická osoba, t.j. žalobca I/, pričom nebolo jeho vôľou zaviazať sa k ručiteľskému záväzku za nesplnenie záväzkov žalobcu II/ v zmysle predmetnej RKZ. Žalovaný v konaní na podporu svojich tvrdení o platnosti ručiteľského záväzku predložil i rozhodnutie Krajského súdu v Trnave 25Co 50/2014, ktorý riešil obdobný prípad. Keďže účastníci konania zotrvali na svojich vyjadreniach vo veci samej a nenavrhli vykonanie ďalších dôkazov, pričom boli oboznámení so všetkými listinnými dôkazmi predloženými v konaní, vrátane pripojeného spisu rozhodcovského súdu sp. zn. U. XXX/XXXX, na základe čoho tunajší súd vydal rozsudok dňa 20. 02. 2015, ktorým žalobu žalobcov zamietol. Žalobcovia podali voči rozhodnutiu súdu odvolanie, na základe ktorého krajský súd rozsudkom 43Cob/147/2015-187 zo dňa 28. 10. 2015 rozhodnutie tunajšieho súdu 63Cb/268/2013-131 zo dňa 20. 02. 2015 vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu II/ potvrdil a vo zvyšku rozhodnutie súdu zrušil vrátane výroku o trovách konania. Odvolací súd pritom dospel k záveru, že" rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 10 bod 3 VOP zo dňa 07. 11. 2012, ktorá tvorí súčasť G. Č.. XX/PP/XXXX zo dňa 07. 11. 2012 a ktorá bola uzavretá medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom II/ ako kupujúcim, spĺňa všetky náležitosti rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. Súhlasil s tvrdením žalobcov v odvolaní , že v záväzkovo právnom vzťahu musí byť vždy nepochybná identita jednotlivých zmluvných strán. Kúpnu zmluvu, ako zmluvné strany uzavreli právnické osoby - obchodné spoločnosti a to žalovaný, ako predávajúci a žalobca II/, ako kupujúci, pri jej uzatváraní boli zastúpené tieto obchodné spoločnosti svojimi štatutárnymi zástupcami - konateľmi. Žalobca II/ ako zmluvná strana uzavretím rozhodcovskej doložky súhlasila s tým, aby sa spor vzniknutý z kúpnej zmluvy prejednal v rozhodcovskom konaní a zaviazal sa, že rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní sa podriadi s tým, že takéto rozhodnutie bude pre neho konečné a záväzné. Ďalej poukázal Krajský
súd v Banskej Bystrici v tomto rozhodnutí, že žalobca I/ ako konateľ žalobcu II/ uzavrel kúpnu zmluvu vrátane VOP obsahujúcich rozhodcovskú doložku, pričom konal ako štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti žalobcu II/. Zmluvnou stranou pokiaľ ide o kúpnu zmluvu a aj pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku bol iba žalobca II/ a žalovaný, nie však žalobca I/. Takisto Krajský súd v Banskej Bystrici súhlasil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že VOP v čl. 6 bod 2 obsahujú ručiteľské vyhlásenie žalobcu I/, ako štatutárneho zástupcu kupujúceho. Ručiteľské vyhlásenie vo VOP zodpovedá zákonom v § 303 Obchodného zákonníka stanoveným podmienkam ručiteľského vyhlásenia tak, ako to podrobnejšie zdôvodnil súd prvého stupňa. Potom z ručiteľského vyhlásenia je zrejmé, že ručiteľský záväzok na seba prevzal štatutár kupujúceho, teda žalobca I/. Nie je pritom vylúčené, aby v jednej listine boli obsiahnuté rôzne práva a záväzky, pokiaľ sú tieto jednoznačne identifikovateľné. Žalobca I/ ako konateľ žalobcu II/ prevzal na seba ručiteľský záväzok za splnenie záväzku žalobcu II/ ako dlžníka, preto za podmienok podľa § 306 a nasl. Obchodného zákonníka sa môže žalovaný ako veriteľ domáhať voči nemu splnenia tohto záväzku. Ručiteľský záväzok konateľa obchodnej spoločnosti vznikol platne a to bez ohľadu na to, že na listine, ktorá obsahuje tento ručiteľský záväzok je uvedený len jeden podpis konateľa. Odvolací súd však nesúhlasil so záverom súdu, že podpisom žalobcu I/ na VOP a na zmluve došlo v zmysle čl. 10 ods. 3 VOP a v spojitosti s čl. 6 RKZ k dohode medzi žalovaným a žalobcom I,/ ako fyzickou osobou o tom, že spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov súvisiacich s touto zmluvou budú riešené rozhodcovským súdom. Zo samotného znenia rozhodcovskej doložky je nepochybné, že táto sa vzťahuje na zmluvné strany kúpnej zmluvy, ktorú žalobca I/ podpísal vrátane VOP ako štatutárny zástupca žalobcu II. Preto pokiaľ ide o prípadné spory týkajúce sa ručiteľského záväzku žalobcu I/ a tomu zodpovedajúcemu právu veriteľa - žalovaného, uzavretie rozhodcovskej doložky na ich prejednanie v konaní preukázané nebolo. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 10 bod 3 VOP sa týka len dohody medzi žalobcom II/ a žalovaným ako zmluvnými stranami kúpnej zmluvy." Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podanej žalobcom I/ podľa § 221 ods. 1 písm. b) O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. Tunajší súd má byť pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.
Žalobca I/ zotrval na všetkých vyjadreniach ním učinených v konaní, predovšetkým na tom, že žalobca I/ konal ako štatutárny zástupca žalobcu II/, teda ako fyzická osoba , ktorá nebola účastníkom rámcovej kúpnej zmluvy č. 57/PP/2012 a z tohto dôvodu sa na neho nevzťahuje rozhodcovská doložka obsiahnutá v rámcovej kúpnej zmluve, ako i vo všeobecných obchodných podmienkach, z ktorého dôvodu žiadal súd , aby rozhodnutie rozhodcovského súdu voči nemu zrušil v celom rozsahu. Žalovaný zotrval na právnom zdôvodnení platnosti rozhodcovskej doložky voči žalobcovi I/ podľa odôvodnenia tunajšieho súdu v pôvodnom rozhodnutí. Zároveň ale poukázal na povinnosť rešpektovania právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa jeho rozsudku z 28. 10. 2015. Žalovaný poukázal, že hlavný záväzok, ktorý bol zabezpečený ručením nebol v rozhodcovskom konaní, ani v konaní pred týmto súdom spochybnený čo do dôvodu a výšky, ani jedným zo žalobcov. Preto existencia hlavného záväzku by už nemala byť skúmaná a žalobca II/ nemôže vzniesť námietku voči tomuto záväzku, rovnako ani žalobca I/. Mal za to, že nárok žalovaného voči žalobcovi I/ vzhľadom na učinené tvrdenia žalobcov je nesporný, preukázaný a ak rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť o tomto nároku voči žalobcovi I/, žiadal súd, aby v tomto konaní bol žalobca I/ následne zaviazaný zaplatiť žalovanému pohľadávku v rozsahu, ako je uvedené v rozhodcovskom rozsudku. Žalobca I/pritom nepopieral platnosť rozhodcovskej doložky uzavretej medzi žalobcom II/ a žalovaným, len poukazoval, že táto rozhodcovská doložka sa nevzťahuje na žalobcu I/ ako fyzickú osobu, resp. ako štatutárneho zástupcu žalobcu II/. Z tohto dôvodu mal žalobca za to, že nie je dôvod, aby bolo po zrušení rozhodcovského rozsudku pokračované v konaní, keďže nie sú naplnené podmienky ustanovenia § 43 Zákona 244/2002 Z.z. Žalovaný s touto právnou argumentáciou nesúhlasil, pričom mal za to, že následne bude daný zákonný postup podľa § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Keďže účastníci konania nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania ohľadne podanej žaloby zo strany žalobcov, tunajší súd vo veci vyhlásil tento rozsudok.
Podľa § 40 ods. 1a bod 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 54b Zákona č. 244/2002 Z. z. ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015. Stály rozhodcovský súd zriadený pred 1. januárom 2015 musí do troch mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona splniť podmienky ustanovené týmto zákonom pre stále rozhodcovské súdy zriadené po 31. decembri 2014. Ak rozhodcovská zmluva odkazuje na stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého pôvodný zriaďovateľ nespĺňa od 1. januára 2015 podmienky ustanovené týmto zákonom pre zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu a ak sa pôvodný zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu stane členom iného zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu, aby sa splnili tieto podmienky, platí, že rozhodcovská zmluva odkazuje na nový stály rozhodcovský súd zriadený podľa tohto zákona iným zriaďovateľom. To neplatí, ak sa zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy dohodnú po 31. decembri 2014 inak alebo ak niektorá zo strán pred podaním žaloby na nový stály rozhodcovský súd podľa predchádzajúcej vety podá návrh na začatie konania na všeobecnom súde.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Podľa § 41 ods. 1, veta prvá Zákona č. 244/2002 Z. z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 13 veta druhá Obchodného zákonníka, právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne oznámi, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 263 ods. 2 Občianskeho zákonníka, strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.
Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov konania, výsluchmi žalobcu I/ a žalobcu II/, výsluchom svedka N.. U. X., listinnými dôkazmi predloženými v konaní účastníkmi konania, pričom na základe nich súd rozhodol, že žaloba bola podaná dôvodne voči žalovanému len zo strany žalobcu I/. Súd žalobu podanú žalobcom II/ voči žalovanému zamietol, ktorý výrok bol potvrdený i rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/147/2015 - 187 zo dňa 28. 10. 2015, ktorým rozhodnutím krajský súd potvrdil tento výrok súdu v pôvodnom rozhodnutí vydanom pod č. k. 63Cb/268/2013-131 zo dňa 20. 02. 2015.
Stály rozhodcovský súd v Banskej Bystrici dňa 29. 08. 2013 vydal rozsudok v konaní pod sp. zn. SR 066/2013, v zmysle ktorého zaviazal zaplatiť žalobcov I, II/ v tunajšom konaní pred Okresným súdom v Banskej Bystrici spoločne a nerozdielne dlžnú istinu 4.535,08 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 272,11 Eur, 0,05 % úrok z omeškania denne zo súm špecifikovaným v petite rozhodnutia rozhodcovského rozsudku, ako i trovy konania žalovanému. Predmetný rozsudok rozhodcovského súdu bol doručený žalobcovi I/ dňa 21. 10. 2013 a žalobcovi dňa 08. 11. 2013. Žalobcovia I, II/ doručili tunajšiemu súdu žalobu o
zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku dňa 14. 11. 2013 v súlade s ustanovením § 41 ods. 1 veta prvá Zákona 244/2002 Z. z., t. j. včas. Zrušenie rozhodcovského rozsudku požadovali žalobcovia I, II/ v súlade s ustanovením § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní a to z dôvodu, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Žalobcovia I, II/ podaním zo dňa 12. 06. 2013 vzniesli počas rozhodcovského konania voči rozhodcovskému súdu námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá podľa odôvodnenia rozhodcovského súdu v jeho rozhodnutí spĺňala všetky náležitosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní. Súd na základe podanej žaloby žalobcov sa preto zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej doložky, ako i rozhodcovskej zmluvy. Svoj právny záver tunajší súd ohľadne platnosti rozhodcovskej doložky vyslovil vo svojom rozhodnutí zo dňa 20. 02. 2015, ktoré potvrdil i krajský súd v odôvodnení rozsudku 43Cob/147/2015 na strane 6, keď uviedol, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 10 bod 3 VOP zo dňa 07. 11. 2012, ktorá tvorí súčasť RKZ č. 57/PP/2012 zo dňa 07. 11. 2012, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom II/ ako kupujúcim, spĺňa všetky náležitosti rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. Súd preto odkazuje na právne zdôvodnenie platnosti rozhodcovskej zmluvy učinené vo svojom pôvodnom rozhodnutí z 20. 02. 2015. Zároveň KS BB uviedol, že kúpnu zmluvu ako zmluvné strany uzavreli právnické osoby a to obchodné spoločnosti, žalovaný ako predávajúci a žalobca II/ ako kupujúci, pri uzatváraní ktorej boli zastúpené tieto spoločnosti svojimi štatutárnymi zástupcami - konateľmi. Žalobca II/ ako zmluvná strana RKZ uzavretím rozhodcovskej doložky súhlasila s tým, aby sa spor vzniknutý z kúpnej zmluvy prejednal v rozhodcovskom konaní a zaviazal sa, že rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní sa podriadi s tým, že takéto rozhodnutie bude pre neho konečné a záväzné. Žalobca I/ ako konateľ žalobcu II/ uzavrel kúpnu zmluvu vrátane VOP obsahujúcu rozhodcovskú doložku, pričom konal ako štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti žalobcu II/, preto zmluvnou stranou pokiaľ ide o kúpnu zmluvu ,aj pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku ,bol iba žalobca II a žalovaný, nie žalobca I/. Všeobecné obchodné podmienky potvrdené podpismi štatutárnych zástupcov zmluvných strán RKZ v čl. 6 bod 2 obsahujú ručiteľské vyhlásenie žalobcu I/ ako štatutárneho zástupcu kupujúceho, ktoré i podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá zákonom stanoveným podmienkam ručiteľského vyhlásenia, upraveným v § 303 Obchodného zákonníka a stotožnil sa s právnou argumentáciou súdu prvého stupňa vyslovenou v rozhodnutí zo dňa 20. 02. 2015, na ktorú súd rovnako odkazuje. Z obsahu ručiteľského vyhlásenia je zrejmé, že tento prevzal na seba štatutár kupujúceho, teda žalobca I/, v prípade neuhradenia záväzku medzi žalobcom II/ a žalovaným, ktorý ručiteľský záväzok pokiaľ ide o jeho vznik, je platným záväzkom bez ohľadu na to, že na listine, ktorá obsahuje tento ručiteľský záväzok je len uvedený jeden podpis konateľa spoločnosti SOLID Poprad spol. s r.o. Odvolací súd však nesúhlasil so záverom súdu, že podpisom žalobcu I/ na zmluve došlo v zmysle čl. 10 ods. 3 VOP v spojitosti s čl. 6 RKZ k dohode medzi žalovaným a žalobcom I/ ako fyzickou osobou o tom, že spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov súvisiacich s touto zmluvou budú riešené rozhodcovským súdom, ktorý záver považoval za nepreskúmateľný. Pritom poukázal, že zo samotného textu rozhodcovskej doložky je nepochybné, že táto sa vzťahuje na zmluvné vzťahy kúpnej zmluvy, ktorými boli žalobca II/ a žalovaný, pričom za žalobcu II/ bola kúpna zmluva podpísaná vrátane všeobecných obchodných podmienok žalobcom I/ ako konateľom žalobcu II/. Odvolací súd zároveň uviedol, že pokiaľ ide o prípadné spory týkajúce sa ručiteľského záväzku žalobcu I/ a tomu zodpovedajúcemu právu veriteľa žalovaného, uzavretie rozhodcovskej doložky na ich prejednanie v konaní preukázané nebolo. Keďže ani v ďalšom konaní žalovaný nepreukázal uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky medzi žalobcom I/ a žalovaným ohľadne riešenia sporov z ručiteľského záväzku medzi nimi i s poukazom na právny názor odvolacieho súdu, že čl. 10 ods. 3 VOP v spojitosti s čl. 6 RKZ sa týkal len žalobcu II/ a žalovaného, súd návrh žalobcu I/ podaný v zmysle žaloby podľa § 40 Zákona č. 244/2002 Z. z. posúdil podľa ustanovenia § 40 ods. 1a bod 3 tohto zákona vzhľadom na novelizáciu tohto zákona, s prihliadnutím na § 54b Zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1.januárom 2015. Súd na základe vyššieuvedeného preto zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. SR 066/2013 zo dňa 29. 08. 2013 voči žalobcovi I/, keď rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
O trovách konania tunajší súd rozhodne v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením tak, ako to súd uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia vo vyhotovení dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z..