Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-32-2022.pdf
PDF · 98.34 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/32/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej, v exekučnej veci oprávneného Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti povinnej C., nar. XX.XX.XXXX, byK..S. Z., XXX XX B., o vymoženie 501,64 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Lenkou Borovskou, Exekútorský úrad so sídlom Kováčska č. 32, 040 01 Košice, pod sp.zn. EX 798/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 6Er/532/2008-55 zo dňa 26. apríla 2022, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp.zn. 6Er/532/2008-55 zo dňa 26. apríla 2022 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súdu prvej inštancie bolo doručené podanie povinnej označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie č. 798/2008“, v ktorom žiadala exekúciu zastaviť, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku a ďalej sú tu okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti, tiež mala za to, že sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Súd prvej inštancie konštatoval, že exekučné konanie začalo dňa 11.06.2008 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. II/2007-348 zo dňa 09.05.2007 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Dohody o splátkovom kalendári uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou Dexia banka Slovensko, a.s. a povinnou dňa 31.03.2006 (ďalej len „Dohoda“), v ktorej si v bode 4.2 dohodli rozhodcovskú zmluvu.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že v bode 1.1. Dohody bol identifikovaný záväzok, ku ktorému bola táto dohoda uzavretá, a to Zmluva o spotrebnom kontokorentnom úvere č. 001/03 zo dňa 30.05.2003. Túto zmluvu súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko právny predchodca oprávneného vystupoval v zmluvnom vzťahu ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľka nevystupovala pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
4. Súd prvej inštancie zistil, že rozhodcovská doložka, od ktorej odvodil svoju právomoc Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk bola súčasťou Dohody. Jej obsah povinná nemohla ovplyvniť. Nakoľko od spotrebiteľa vyžadovala, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní, súd prvej inštancie ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Spotrebiteľ teda nemal žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
5. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v Dohode nebola uzavretá platne, pretože nebola individuálne dohodnutá, v dôsledku čoho nemohla byť, a teda ani nebola založená právomoc rozhodcovského súdu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Vznik rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) vždy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako aj v samotnej rozhodcovskej zmluve, je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy bolo potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto súd prvej inštancie vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom znení v rozhodnom období.
6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku, súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Konštatoval, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.
7. Z uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že rozhodcovský rozsudok zo dňa 09.05.2007, vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky zo dňa 31.03.2006, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie zistil, že rozhodnutie predložené v exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
8. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie, preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil.
9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v Dohode nebola uzavretá splatne, na základe čoho rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul. Súd prvej inštancie tiež pri svojom rozhodovaní nesprávne postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Podľa názoru
oprávneného súd prvej inštancie mal postupovať podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.12.2014, pričom poukázal na § 243d Exekučného poriadku, § 41, § 44 ods. 3, § 48 ods. 2 a § 56 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2014. Zdôraznil, že pokiaľ by sa aj exekučné konanie spravovalo neskoršími predpismi účinnými do 31.03.2017, ani v takomto prípade by nebol daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, keďže pokiaľ by súd pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie zistil, že sú splnené podmienky podľa prvej vety § 44 ods. 3 Exekučného poriadku a vydal by poverenie, povinná mala stále možnosť podľa § 48 ods. 2 v zákonom stanovenej lehote na podanie námietok proti exekúcii podať zároveň žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, však povinná tak neurobila, ani od začiatku exekučného konania proti rozhodcovskému rozsudku neuplatnila žiadne námietky. Oprávnený tiež poukázal na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Dohody, z ktorého je zrejmé, že v čase uzavretia Dohody zákon nevyžadoval takú zmluvnú úpravu rozhodcovských doložiek, ktorá by dávala spotrebiteľovi viaceré alternatívy, resp. možnosti voľby riešenia sporov, a to alternatívu medzi rozhodcovským konaním a konaním na všeobecnom súde. Zákon iba stanovoval, že banky sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Uviedol, že povinná mala možnosť vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a mohla ju odmietnuť a dohodu nepodpísať, avšak povinná vyjadrila s obsahom Dohody, ako aj so samotnou rozhodcovskou doložkou súhlas, na znak čoho ju vlastnoručne podpísala. Dohoda zmluvných strán o založení právomoci rozhodcovského súdu je určitá, zrozumiteľná, všeobecne nesplýva s ostatnými štandardnými podmienkami dohody a bola upravená v samostatnom bode. Zdôraznil, že disponuje vykonateľným exekučným titulom ktorý bol vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré zodpovedalo všetkým právnym normám účinným ku dňu jeho konania a odopretie jeho výkonu je markantným zásahom do práv oprávneného. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a zároveň mu priznal náhradu trov odvolacieho konania.
10. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
12. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 11.06.2008 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave č.k. II/2007-348 zo dňa 09.05.2007. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Dohody o splátkovom kalendári zo dňa 31.03.2006 uzavretej medzi oprávneným a povinnou. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.05.2017 sa povinná domáhala zastavenia predmetnej exekúcie z dôvodu, že právomoc rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone a že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
13. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať
14. Z citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je aj po štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal právomoc vec rozhodnúť, pretože ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade, ak spotrebiteľ nevyužije právnu
možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy).
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Dohody spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
16. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
17. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil súd prvej inštancie, ďalší procesný postup súdu prvej inštancie.
18. Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (§ 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2004.
19. Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere predovšetkým z § 2 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
20. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. V § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.
22. Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
23. Z Dohody o splátkovom kalendári zo dňa 31.03.2006 uzavretej medzi oprávneným a povinnou odvolací súd zistil, že v článku 4., bod 4.2. dohodli, že klient (povinná) vyhlásila, že prijíma návrh rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej všetky vzájomné spory, ktoré by medzi zmluvnými stranami vznikli, je príslušný prejednať a rozhodnúť s konečnou platnosťou Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk (ďalej len „rozhodcovský súd“). Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom bude vedené písomnou formou v slovenskom jazyku pred jedným rozhodcom, rozsudok rozhodcovského súdu bude záväzný pre zmluvné strany, ktoré sa zaväzujú v stanovených lehotách plniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, ktorý nie je možné zrušiť z dôvodov ako pri obnove konania podľa osobitného zákona.
24. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je dojednaná individuálne, čo vyplýva z jej zaradenia do Dohody o splátkovom kalendári zo dňa 31.03.2006, ktorú uzavreli oprávnený s povinnou, v ktorej povinná okrem dojednania rozhodcovskej doložky uznala svoj záväzok voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa svoj dlh splácať v dohodnutých splátkach. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti, alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/ EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že rozhodcovská doložka nebola medzi zmluvnými stranami individuálne dojednaná.
25. Podľa ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Dohody banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.
26. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.
27. K námietke oprávneného o tom, že ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku banka len plnila povinnosť vyplývajúcu z ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy, odvolací súd uvádza, že zo znenia tohto ustanovenia vyplýva len povinnosť banky ponúknuť svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Zo znenia tohto ustanovenia však nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku v Dohode o splátkovom kalendári, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť, pričom návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne.
28. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP ako vecne správne potvrdil..
29. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).