Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-1664-2013.pdf
PDF · 80.71 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/1664/2013
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávnených: 1/ HI - TECH CENTER s.r.o., IČO: 36 289 884, so sídlom Ádorská 5400, 929 01 Dunajská Streda, 2/ HI - TECH ELEKTRO s.r.o., IČO: 36 262 884, so sídlom Ádorská 5400, 929 01 Dunajská Streda, 3/ G. V. - T. - F. Y., B.: XX XXX XXX, G. D. Á. XXXX, XXX XX N. E., zast. Advokátska kancelária VOZÁR s.r.o., so sídlom Trenčianska 56/D, 821 09 Bratislava, proti povinným: 1/ G. Q., U.. XX.XX.XXXX, R. H. XXX, zast. JUDr. Bányi Milan, advokát so sídlom Nám. Bélu Bartóka č. 5, 932 01 Veľký Meder, 2/ D. Q., U.. XX.XX.XXXX, R. H. XXX, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Ján Kostka, Exekútorský úrad so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 957/2013, o námietkach povinného 1/ proti exekúcii a o návrhu povinného 1/ na odklad exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného 1/ proti exekúcii z a m i e t a.
Súd návrh povinného 1/ na odklad exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 26.07.2013 sa oprávnení domáhali vymoženia pohľadávky voči povinným z exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6Ro/328/2012-31 zo dňa 20.02.2013.
Na základe návrhu oprávnených, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal tunajší súd dňa 12.11.2013 pod sp. zn. 7Er/1664/2013 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho exekútora vymožením predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
Súdny exekútor dňa 27.03.2014 doručil tunajšiemu súdu podanie povinného 1/ označené ako „námietky povinného a návrh na odklad exekučného konania“. Zároveň súdny exekútor uviedol, že námietky povinný 1/ podal v zákonom stanovenej lehote.
Povinný 1/ vo svojom podaní uviedol, že podáva námietky proti exekúcii v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Námietky ako aj návrh na odklad exekúcie povinný 1/ odôvodnil tým, že sa jeho zdravotný stav rapídne zhoršil a jeho zamestnávateľ s ním ukončí pracovný vzťah vyplývajúci z pracovnej zmluvy zo dňa 01.06.2006 dňom 01.05.2014. Z uvedeného dôvodu povinný 1/ žiadal súd o odklad výkonu exekúcie, nakoľko sa podľa ustanovenia § 56 ods. 1 Exekučného poriadku bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Zároveň povinný 1/ uviedol, že je si vedomí svojich záväzkov a odklad exekúcie žiada iba za účelom zabezpečenia si finančných prostriedkov na splatenie pohľadávky oprávnených a jej príslušenstva vo výške 4.720,45 €. Povinný 1/ mal vzhľadom na zhoršený zdravotný stav ako aj na skončenie pracovného pomeru za to, že
sa prechodne dostane/dostal do takého postavenia bez svojej viny, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnení by na druhej strane neboli odkladom exekúcie vážne poškodený. Povinný 1/ k svojmu podaniu priložil fotokópie od lekára a rozhodnutie sociálnej poisťovne č. 66758196786, ktorým potvrdzuje, že sa mu zvýšil invalidný príspevok.
Právny zástupca oprávnených dňa 24.03.2014 doručil na tunajší súd vyjadrenie k námietkam povinného 1/ a k návrhu povinného 1/ na odklad exekúcie. K námietkam povinného 1/ právny zástupca oprávnených uviedol, že relevantným predmetom námietok proti exekúcii môžu byť iba procesnoprávne a hmotnoprávne skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu, inak by sa totiž ich relevancia skončila vydaním rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Z podaných námietok však nevyplýva ich dôvodnosť, pretože nenastal ani jeden z dôvodov po vzniku exekučného titulu. V prípade lekárskych nálezov, z ich obsahu vyplývajú chronické ochorenia, a teda sa nejedná o dôvod, ktorý vznikol až po vzniku exekučného titulu, nakoľko povinný 1/ nimi zjavne trpí dlhší čas, čo je aj preukázané potvrdením Sociálnej poisťovne, v zmysle, ktorej mu bol priznaný invalidný dôchodok pred vznikom exekučného titulu. V druhom prípade mal právny zástupca oprávnených za to, že tvrdenia povinného 1/ o skončení pracovného pomeru založeného dňa 01.06.2006 pracovnou zmluvou, nie sú ničím preukázané. Za daných okolností oprávnení mali za to, že uvedený pracovný pomer stále trvá a bude trvať, a teda ku dňu podania námietok sa nemôže jednať o okolnosť, ktorá vznikla po vzniku exekučného titulu a ktorá je spôsobilá k oprávnenosti vznesenia námietok.
K návrhu na odklad exekúcie právny zástupca oprávnených uviedol, že v zlom postavení sa povinný 1/ musí ocitnúť bez svojej viny, a teda z objektívnych príčin, čo minimálne v prípade ukončenia pracovného pomeru preukázané nie je. Taktiež podmienkou je, že prechodná nepriaznivá situácia povinného 1/. Musí existovať predpoklad, že sa postavenie povinného 1/ zlepší. Vzhľadom k chronickým zdravotným problémom povinného 1/ a k mienenému ukončeniu pracovného pomeru bez oznámenia ďalšieho reálneho pracovného pomeru, povolenie odkladu exekúcie neprichádza do úvahy z dôvodu, že nemožno očakávať, že sa v exekúcii bude po určitom čase pokračovať. Právny zástupca oprávnených mal za to, že povolenie odkladu exekúcie by bolo v priamom rozpore s citovaným zákonným ustanovením Exekučného poriadku. Tvrdenie povinného 1/, že odklad exekúcie za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov na splatenie pohľadávky oprávnených a jej príslušenstva, je v priamom rozpore s okolnosťami, ktorými povinný 1/ odôvodňuje podanie námietok proti exekúcii. Finančné prostriedky na uspokojenie pohľadávky oprávnených povinný 1/ môže zabezpečovať rôznymi spôsobmi bez ohľadu na výkon exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnení prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali, aby súd námietkam povinného 1/ nevyhovel a odklad exekúcie nepovolil.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Konanie o námietkach proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kedy exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Námietkami povinného sa sleduje, aby súd - tým, že námietkam vyhovie - rozhodol, že exekúcia na majetok povinného sa nezačala oprávnene a aby následne exekúciu zastavil. Povinný pritom môže v námietkach uvádzať len tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia), pričom tento výpočet je taxatívny.
Inštitút námietok v exekučnom konaní v žiadnom prípade neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t.j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu, alebo či sú tu okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti, alebo či sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Rovnako súd v rámci konania o námietkach skúma, v prípade, že to povinný namieta, či oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Námietky povinného 1/ proti exekúcii súd zamietol, vzhľadom na skutočnosť, že právo priznané oprávneným exekučným titulom nezaniklo a povinný 1/ žiadnym spôsobom nepreukázal zánik
judikovanej pohľadávky jej splnením a taktiež pohľadávku oprávnených v podaných námietkach vôbec nespochybňoval, ako aj tú skutočnosť, že súd vykonaným dokazovaním nezistil jej zánik, v dôsledku čoho dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a oprávnene a nenastali dôvody uvedené v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.
Podľa § 56 ods.1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Súd pri rozhodovaní o návrhu na odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 1 Exekučného poriadku zohľadňuje postavenie povinného, teda či je toto jeho postavenie prechodné a možno očakávať zmenu tohto postavenia a skutočnosť, či sa v tomto postavení ocitol bez svojej viny. Súd ďalej skúma, či by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov rodiny zvlášť nepriaznivé následky. S určitým nadhľadom by sa dalo povedať, že každá exekúcia má pre povinného nepriaznivé následky, keďže ide o postihnutie príjmov či majetku. Zákon tu však predpokladá zvlášť nepriaznivé následky. Zároveň sa skúma, či by nebol oprávnený odkladom exekúcie vážne poškodený. Predpokladom povolenia odkladu exekúcie je kumulatívne (súčasné) splnenie všetkých uvedených podmienok. V konaní o povolenie odkladu exekúcie ťaží povinného nielen bremeno tvrdenia, ale i dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie naplnenia podmienok povolenia odkladu. Toto dôkazné bremeno unesie povinný iba v prípade, ak splnenie podmienok na odklad exekúcie vyplýva z obsahu spisu alebo dôkazov, ktoré exekučnému súdu predložil.
Z uvedeného vyplýva, že povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, teda z tzv. sociálneho dôvodu, prichádza do úvahy iba v prípade, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: povinný je fyzickou osobou, povinný o odklad exekúcie požiadal, povinný sa bez svojej viny ocitol v takom postavení, že by neodkladá exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, povinný sa ocitol v takomto postavení iba prechodne, oprávnený by nebol odkladom exekúcie poškodený (uznesenie ÚS SR II ÚS 1/09-29). Pokiaľ ide o podmienku, že sa povinný 1/ bez svojej viny ocitol v takej situácii, že by neodkladný výkon exekúcie mal zvlášť nepriaznivé následky pre neho a jeho rodinu, povinný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa ocitol v takejto situácii a to bez svojej viny, a preto súd uvedenú podmienku nepovažuje za splnenú. Povinný 1/ vo svojom podaní uviedol, že sa mu má ukončiť pracovný vzťah dňom 01.05.2014, avšak tvrdené skutočnosti súdu vôbec nepreukázal. Pokiaľ ide o zdravotný stav povinného 1/ z predložených dokladov naopak súdu vyplýva, že tento nepriaznivý zdravotný stav povinného 1/ nie je len dočasného charakteru a že v krátkom čase nie je možné očakávať jeho zmenu. Z uvedeného dôvodu ani zákonná podmienka dočasnosti nie je v tomto prípade splnená.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh povinného 1/ na povolenie odkladu exekúcie ako nedôvodný zamietol, nakoľko povinný nepreukázal splnenie podmienok uvedených v § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré by odklad exekúcie odôvodňovali.
Poučenie:
Proti výroku, ktorým sa rozhodlo o námietkach proti exekúcii je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. Podaním odvolania sa zrušuje tento výrok uznesenia a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Proti výroku, ktorým sa rozhodlo o návrhu na odklad exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podaním odvolania sa rozhodnutie zrušuje a vo veci opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 3 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).