Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_17C-436-2014.pdf
PDF · 82.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Ro/337/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina proti žalovanému: Y. Ž., K.. X.X.XXXX, I. O. Č. Č.. XXX v konaní o 1872,27 € s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2005,06 € spolu s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1991,02 € od 21.5.2014 do zaplatenia a 12,9% ročným úrokom zo sumy 1872,27 € od 21.5.2014 do 25.10.2022 (v sume 1177,23 €) ako aj trovy konania 123,50 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
V rozsahu sumy 60 € sa konanie zastavuje.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou, podanou dňa 26.5.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1872,27 € dlžoby na čistej istine úveru, 118,75 € dlžných neuhradených úrokov, sankčných poplatkov (úroku z omeškania) v sume 14,14 € a tiež 12,9% ročný zmluvný úrok z dlžnej istiny od 21.5.2014 do zaplatenia, poplatky za upomienky 60 € ako aj náhrady trov konania.
V doplňujúcom podaní zo dňa 30.10.2015 žalobca jednotlivé položky, tvoriace žalovanú sumu, konkretizoval presnou špecifikáciou výšku dlžnej istiny, keď z požičanej sumy 2000 € žalobca započítal na istinu sumu 127,73 € zvyšok žalovaným zaplatených úhrad na úrok. V tomto podaní zároveň žalobu ohľadom 60 € vzal pred prvým pojednávaním späť.
Žalovaný základ pohľadávky a ani jej výšku nepoprel a požiadal asúd o možnosť splatiť svoj záväzok v splátkach po 40 € mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a na ich základe zistil nasledovné:
Žalobca tvrdil, a listinami náležite preukázal, že dňa 16.11.2012 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. 17485 a na jej základe poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2000 €, ktoré boli poukázané na jeho účet v banke. Tento úver sa zaviazal splatiť v pravidelných splátkach v počte 120 po 29,74 € počnúc prvou splátkou 16.11.2012 a poslednou dňa 25.10.2022. RPMN bola 15,83 % a priemerná RPMN 19,37%. celková čiastka určená k zaplateniu t.j. celkové náklady spotrebiteľa činili 3807,60 €.
Žalovaný ale nedodržiaval platobnú disciplínu preto listom zo dňa 31.3.2014 bol úver zosplatnený s tým, že žalovaný bol vyzvaný, aby dlh zaplatil do 22.4.2014.
Ako súd z účtovnej evidencie úverového prípadu zistil, žalovaná platil úver do 25.11.2013.
Žalovaný pred súdom vypovedal, že čo sa týka okolností uvádzaných v žalobe ohľadom toho, za akých okolností si od žalobcu zobral úver, aj v akej výške, ako aj všetkého čo sa splátok týka, voči tomu nemá výhrady, pretože sa to všetko udialo tak, ako žalobca uvádza. Mohol sa vyjadriť iba k dôvodom, pre ktoré prestal splácať tento úver, a to z toho dôvodu, že v čase, keď si bral tento úver som bol zamestnaný v Správe mestskej zelene v Košiciach. Zhruba po 7 mesiacoch však znižovali stavy a bol prepustený. Okrem toho má povinnosti splácať ďalšie tri úvery, a to voči spoločnosti Quatro v sume 160,- eur mesačne, kde si zobral úver 5.000,- eur na opravu strechy domu matky, u ktorej bývam, ďalej mesačne splácam po 63,- eur Poštovej banke a 57,- eur Tatrabanke, kde si zobral tiež ďalšie dva úvery. Povedal, že okrem týchto splátok uhrádza svojej bývalej družke výživné pre 4 maloleté deti, ktoré mu bolo určené Okresným súdom Košice-okolie platiť v úhrnnej výške 130 eur mesačne.
Býva v rodinnom dome svojej matky, ktorej prispieva na vedenie spoločnej domácnosti sumou 50 - 60 eur mesačne, podľa možností, a pre jeho osobnú potrebu mu ostáva maximálne 30 - 40,- eur mesačne.Bez ohľadu na to, akým spôsobom by súd o tejto prejednávanej veci rozhodol, žiadal aby mu bolo dovolené splatiť tento úver v 40,- eurových mesačných splátkach, pretože čistý mesačný príjem má 410,- eur, no nie je vylúčené, že na základe prísľubu jeho vedúceho mu v blízkej budúcnosti tento plat zvýšia o cca 40,- eur.
Na otázku súdu žalovaný uviedol, že je zamestnaný znova v spoločnosti Správa mestskej zelene Košice, avšak tento pracovný pomer sa uzatvára len na tzv. obdobie sezónnych prác. Čo sa týka dĺžky pracovného pomeru, napriek tomu, že mu šéf prisľúbil vznik pracovného pomeru na dobu neurčitú, ohľadom toho žiadnu istotu nemá.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy, a právne uzatvára:
V prejednávanej veci bola uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva, podliehajúca úprave Občianskeho zákonníka, hoci daný zmluvný typ je upravený v Obchodnom zákonníku.
Nepochybným spôsobom bolo preukázané, že žalovaný splátky úveru riadne platil do novembra 2013 a ďalšie splátky pre stratu zamestnania už nie, pričom žalobca dlh na istine ku dňu podania žaloby vyčíslil sumou 1872,27 €, ktoré zahŕňajú dlžné i zročné splátky istiny, dlh na úroku 118,75 € a na úroku z omeškania 14,14 €, ktoré boli vyrátané správne a celková suma činí 2005,06 €.
Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa ust. § 503 Obch. zák. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
(3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Vychádzajúc z právnej úpravy je zrejmé, že kým počiatok platenia úrokov upravuje prvá veta ust. § 502 OBZ t.j. že sa majú platiť od poskytnutia peňažných prostriedkov (popr. od dňa zmluvne dohodnutej doby). Koniec platenia zmluvných úrokov je upravený v § 503 OBZ, ktorý je vyjadrený slovami „...záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky...“ ako aj slovami: V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Uvedené platí bez ohľadu na to, či sa úver stane splatným v dobe, dohodnutej
v zmluve, alebo úveru, ktorý bol vyhlásený za predčasne splatný. Až v danom momente t.j. v čase splatnosti požičaných peňazí a spolu s nimi tiež splatných úrokov sa právo stáva nárokom. Povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú tento úver, teda požičané finančné prostriedky neboli vrátené veriteľovi, má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí až do tzv. splatnosti úveru, pretože po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania.
To znamená, že platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru, teda vlastne do doby, v ktorej bol dlžník povinný predmetné finančné prostriedky vrátiť, ktorá okolnosť vyplynie z konkrétnej úverovej zmluvy. Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania, čo je odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu.
Tento záver súdu podporuje aj komentár k § 503 OBZ, podľa ktorého:
- vzhľadom na to, že ustanovenie je dispozitívne, pre dobu splatnosti úrokov je rozhodujúci obsah zmluvy, teda doba splatnosti, ktorú si strany dojednali v zmluve. Podporne je doba splatnosti úrokov upravená v odseku 1 a 2.
- všeobecne platí, že splatnosť úrokov je totožná so splatnosťou istiny, čo vyjadruje prvá veta. Tento princíp sa použije vždy (pokiaľ zmluva neustanovuje iné), keď sa má úver vrátiť jednorazovo. To platí za predpokladu, že lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov nie je dlhšia ako jeden rok. Ak táto lehota presiahne jeden rok, platí, že úroky sú splatné koncom kalendárneho roka, bez ohľadu na splatnosť istiny.
- pre poslednú fázu splácania úveru, teda keď sa má vrátiť zvyšok úveru, zákon ustanovuje podporné pravidlo, že úroky týkajúceho sa tohto zvyšku sú splatné spolu s ním.
Odsek 2 upravuje splatnosť úrokov pre prípad, ak si strany dojednali vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov v splátkach. Platí, že v deň splatnosti dohodnutej splátky sú splatné aj úroky z tejto splátky. Ide však o dispozitívnu úpravu a strany si môžu dohodnúť splatnosť úrokov pri splácaní úveru v splátkach odchylne.
S poukazom na zistený skutkový a stav súd má za to, že žaloba bola podaná dôvodne čo do istiny 1872,27 €, dlžného úroku do dňa zosplatnenia úveru v sume 118,75 €,j kapitalizovaného úroku z omeškania 14,14 € ako aj zmluvného úroku za obdobie od 21.5.2014 - avšak len vo výške, aká by bola uhradená za obdobie do zmluvnej splatnosti úveru dňa 25.10.2022. Na základe listu zo dňa 31.3.2014 sa stala zročnou nielen samotná istina, ale aj úrok, ktorý sa stal jej súčasťou za obdobie od 21.5.2.2014 do 25.10.2022, avšak nebol vyjadrený. Za predpokladu, že by žalovaný úver splácal riadne a včas, úhradou splátok po 29,74 € (t.j. bez poplatku za správu úverového účtu, ktorý sa od 10.6.2013 účtovať nesmie), by zaplatil celkovú sumu 3568,80 €. Žalovaný ale úhradami do 25.11.2013 zaplatil 400,55 € takže čistý dlh aj so zmluvným úrokom by činil 3 168,25 €, z toho 1872,27 € je samotná pôžička, 118,75 € priznaný dlžný úrok a teda na zročný úrok za obdobie od 21.5.2014 do 25.10.2022 pripadá suma 1 177,23 €. Keďže žalobca sa zmluvného úroku domáhal za obdobie od 21.5.2014 do zaplatenia t.j. do neurčitého času v budúcnosti, súd nešiel utra petit, keď žalobcovi priznal úrok iba za uzavretý interval do 25.10.2022 a aj ho číselne vyjadril.
V súlade s vyššie cit. právnou úpravu preto žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zmluvného úroku 12,9% „až do zaplatenia“, zamietol, pretože naň žalobca nemá nárok.
Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 15.1.2009: (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobcovi bol kapitalizovaný úrok z omeškania za obdobie do 20.5.2014 priznaný sumou 14,14 € a od 21.5.2014 až do zaplatenia bol žalobcovi priznaný zákonný úrok z omeškania 8% napriek tomu, že ku dňu 31.1.2013 by mu patril 8,75 % úrok z omeškania.
Podľa ust. § 96 ods. l, veta prvá a druhá OSP: navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh účinne vzatý späť, súd konanie zastaví.
Podľa ust. § 96 ods. 2 OSP súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ust. § 96 ods. 3 veta prvá OSP: nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než začalo pojednávanie.
K späťvzaiu sumy 60 € došlo pred prvým pojednávaní, preto súd konanie o tejto sume zastavil.
Úspešnému žalobcovi súd priznal podľa § 142 ods. 1 OSP trovy konania za zaplatený súdny poplatok 123,50 €.
Čo sa týka žiadosti žalovaného o splátky 40 €, súd objasnil žalovanému tú skutočnosť, že pri výške pohľadávky, ktorá má byť úročená zmluvným úrokom a aj úrokom z omeškania, presahuje sumu cez 3.000,- eur, a táto výška splátky je neprimerane nízka oproti sume, ktorá by sa týmto spôsobom mala uhradiť tak, aby neboli dotknuté oprávnené záujmy samotného žalobcu a preto mu v tomto rozsudku splátky bez súhlasu veriteľa nepovolil, resp. sa ňou nezaoberal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.