Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-54-2020.pdf
PDF · 107.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-16C/54/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu Generali Česká pojišťovna a.s., IČO: 45 272 956, so sídlom Spálená 75/16, Nové Mešto, 110 00 Praha 1, Česká republika, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, zast. JUDr. Slavomírom Dubjelom, advokátom so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice proti žalovanej A. U., F.. X.X.XXXX, Q. T. Ž. XXX/X, XXX XX Č., zast. JUDr. Alexandrom Parajosom, advokátom so sídlom Skladná 64, 040 01 Košice o zaplatenie 2.893,11 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Generali Poisťovňa, a.s. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.6.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2.893,11 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.7.2016 uzavrel so žalovanou poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ŠKODA Superb, EVČ: P. XXX C.. Počas platnosti poistnej zmluvy došlo dňa 11.5.2017 k dopravnej nehode, pri ktorej žalovaná s motorovým vozidlom narazila do pred ňou idúceho motorového vozidla HONDA Civic, L.: H. XXX GA, čím došlo k jeho poškodeniu. Žalovaná miesto nehody opustila bez toho, aby dopravnú nehodu ohlásila policajtovi, čím si nesplnila svoje zákonné povinnosti účastníka dopravnej nehody. Žalobca dňa 20.6.2017 poukázal poškodenej poistné plnenie vo výške 5.786,21 Eur. Žalovaná odmietla žalobcovi nahradiť poskytnuté poistné plnenie s odôvodnením, že účastníci dopravnej nehody nepovažovali za potrebné ohlásiť nehodu policajtovi a že namieta výšku vyplateného poistného plnenia, pretože táto nebola adekvátna poškodeniu poškodeného motorového vozidla. Vzhľadom na rozsah viditeľného poškodenia motorového vozidla tvrdenie žalovanej neobstojí. Samotní účastníci dopravnej nehody v zázname o nehode potvrdili, že poškodené motorové vozidlo malo poškodenia viditeľné voľným okom na zadnej časti (nárazník, kufor) a aj vo vnútri (palubná doska, vnútorný tapacír dverí). Palubná doska je vyrobená z plastu. Nakoľko je všeobecne známe, že poškodené/zlomené plastové výrobky možno málokedy opraviť a väčšinou je potrebné ich nahradiť novými, účastníci dopravnej nehody mohli a mali predpokladať, že bude potrebné celú poškodenú palubnú dosku vymeniť. Škoda na poškodenom motorovom vozidle zrejme prevyšovala zákonom stanovenú sumu 3.990,-Eur. Žalobca si žalobou uplatňuje voči žalovanej nárok na náhradu iba 50% poistného plnenia, t.j. sumu 2.893,11 Eur so zákonným úrokom z omeškania. Na preukázanie tvrdených skutočností pôvodný žalobca predložil poistnú zmluvu č. 2405246117 zo dňa 12.7.2016, správu o nehode zo dňa 11.5.2017, zápis o poškodení vozidla zo dňa 17.5.2017,
fotodokumentáciu poškodeného vozidla, faktúru o vykonanej oprave zo dňa 16.6.2017, oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 19.6.2017, výpis z účtu zo dňa 20.6.2017, doklad o škodovom priebehu zo dňa 30.8.2018 a vzájomnú predžalobnú komunikáciu sporových strán.
2. Na návrh žalobcu súd v súlade s § 80 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 18.2.2022 pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil ako žalobca Generali Česká pojišťovna a.s., Česká republika, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, nakoľko po začatí konania nastala právna skutočnosť (prevod podniku), s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná.
3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a navrhovala ju zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 8.10.2020 uviedla, že si riadne platila poistné a že žiadala pôvodného žalobcu o zaslanie informácií, z čoho predmetná škoda pozostáva, keďže táto je značne nadsadená a pochybnosti o nej majú obaja účastníci dopravnej nehody. Vysvetlenie ani vyčíslenie škody neobdŕžala.
4. Pôvodný žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 5.11.2020 (tzv. replika) poukázal na to, že žalovaná má vedomosť o existencii nároku od 28.6.2017 a bola opakovane vyzvaná na náhradu plnenia. Dňa 12.2.2018 bolo žalovanej doručené oznámenie, že tzv. regresná suma je odvodená z vyplateného poistného plnenia. Žalobca žalovanej oznámil, že žalovanou požadované doklady jej môžu byť sprístupnené k nahliadnutiu na pobočkách žalobcu. Dňa 12.3.2018 bola žalovanej doručená fotodokumentácia poškodeného vozidla a faktúra za jeho opravu. Žalovaná do dnešného dňa neuviedla konkrétne argumenty/dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia o neprimeranosti poskytnutého poistného plnenia poškodenej.
5. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 3.12.2020 (tzv. duplika) uviedla, že si riadne plnila svoje povinnosti zo zákonného poistenia. S druhým účastníkom dopravnej nehody sa na mieste dohodli bez toho, aby zavolali policajtov, pretože zákon pripúšťa túto možnosť.
6. V písomnom vyjadrení zo dňa 5.5.2022 žalovaná poukázala na odbornú literatúru (Poistné zmluvy, C.H.Beck, 2012, str. 338-339), podľa ktorej nárok poisťovni možno priznať vtedy, ak mohli účastníci ustáliť výšku škody so záverom, že pravdepodobne presiahne zákonný limit. Žalovaná tiež zdôrazňovala, že poškodené motorové vozidlo bolo opravované v autorizovanom servise, čo automaticky prezumuje drahšiu opravu, a teda aj vyššiu škodu. Na žalovanú istinu je preto potrebné pozerať iba demonštratívne, čo má vplyv na nazeranie „zrejmosti presahu“ sumy 3.990,-Eur z pohľadu žalovanej, resp. účastníkov dopravnej nehody (škodovej udalosti). Účastníci dopravnej nehody skonštatovali, že nie je nutné privolať políciu, keďže škoda sa vizuálne javila byť pod zákonom stanovenú hranicu. Sám poškodený netrval na privolaní polície. Škoda na motorovom vozidle poškodeného sa vyšplhala do výšky 5.786,21 Eur až po vykonaní doobhliadky zo strany žalobcu. Doohliadka vo všeobecnosti slúži na odhalenie tzv. „skrytých“ poškodení. Týchto si poškodený ani žalovaná bezprostredne po dopravnej nehode (škodovej udalosti) nemohli byť vedomí. Žalovaná nemá vedomosť, že by žalobca po prevedení opravy poškodeného vozidla vykonal aj jeho fyzickú ohliadku za účelom, či oprava bola zo strany servisu v rozsahu stanovenom faktúrou aj skutočne prevedená. Žalovaná nevidí dôvod, prečo by mala byť zo strany žalobcu sankcionovaná. Ak by sa súd s obranou žalovanej nestotožnil, žiadala o posúdenie primeranosti žalobcom uplatňovanej výšky regresu, keďže túto žalobca nijako neodôvodnil (poukázala pritom na závery nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 377/2018).
7. Podľa predloženej správy o nehode došlo dňa 11.5.2017 o 13.30 hod. v Košiciach k dopravnej nehode, pri ktorej žalovaná so svojím motorovým vozidlom narazila zozadu pri jazde rovnakým smerom v rovnakom pruhu do motorového vozidla zn. Honda Civic, ktorého vlastníkom bola Ing. I. U. I. R. E. M.. Na poškodenom motorovom vozidle boli viditeľné poškodenia: nárazník, kufor, palubovka a tapacír dverí. Nehodu zavinila žalovaná. Správu o nehode podpísali obaja účastníci dopravnej nehody.
8. Autorizovaný servis CAMEA car, a.s. vyfakturoval za opravu vozidla podľa obhliadkového listu poisťovne sumu celkom 5.786,21 Eur. Rozsah vykonaných prác je uvedený na zákazkovom liste (druhá strana faktúry zo dňa 16.6.2017). Predmetnú sumu ako poistné plnenie vyplatil pôvodný žalobca opravovni dňa 20.6.2017.
9. Podľa žalovanou predloženej kalkulácie opravy vyhotovenej Dušanom Vykoukalom náklady na opravu poškodení vozidla, ktoré boli voľným okom viditeľné účastníkmi dopravnej nehody predstavujú sumu 2.719,50 Eur a náklady na opravu poškodení vozidla, ktoré boli odhalené až v servise sumu 4.324,46 Eur.
10. Svedok Miloslav Fedák, vodič poškodeného vozidla vypovedal, že po dopravnej nehode mal rozbitý kufor a nárazník, tieto miesta boli oškreté, zalomené, neboli však veľmi poškodené. Pri dopravnej nehode prevážal náklad, mal preto sčasti otvorený kufor. Vozidlo následne odovzdal servisu a už to neriešil. Na miesto dopravnej nehody nevolali políciu, nezdalo sa mu, že by išlo o škodu prevyšujúcu 2.000 - 3.000,- Eur. Spôsobenú škodu odhadoval aj vzhľadom na vek motorového vozidla - v tom čase deväť rokov. Bolo to navyše na mieste, ktoré sa napája na obchvat a nechceli zdržiavať premávku. Odparkovali motorové vozidlá a dohodli sa, kto je vinný. Prenášané nosníky svedkovi pri náraze poškodili palubovku aj tapacír dverí. Bol roztrhnutý tapacír, celý panel. Nezamýšľal sa, akou formou to bude servis opravovať. Žalovaná i on videli všetky viditeľné poškodenia a zhodli sa, že nejde o veľkú škodu.
11. Zo svedeckej výpovede D. Č., známeho žalovanej a bývalého technika žalobcu, ktorý ohliadal motorové vozidlá vyplynulo, že veľakrát sa javí, že ide o menšie poškodenia, ak sa však vozidlo rozoberie, ukážu sa ďalšie vady a potrebné opravy. Pre účastníkov dopravnej nehody je niekedy ťažké odhadnúť škodu, pokiaľ v tom nie sú zdatní. Motorové vozidlo ohliada vždy technik. O prejednávanom prípade má svedok informácie od žalovanej, ktorá mu ukázala aj fotodokumentáciu. Po nahliadnutí do nej zvonku bolo len vidno, že nárazník je ošúchaný a nejavilo sa, že dvere sú tak poškodené. Vnútorné, interiérové poškodenia boli viditeľné. Po rozobratí motorového vozidla, čo vyplýva z fotodokumentácie, bola zistená potreba vykonania ďalších opráv. Nebolo vidno, či zadný nárazník a dvere je potrebné meniť, to vyplynulo až po rozobratí týchto dielov. Pri prvotnom nahliadnutí na poškodenia by bola škoda podľa svedka určite pod sumu 5.000,- Eur.
12. Žalobca v konaní zdôrazňoval, že škoda na poškodenom motorovom vozidle bola jednoznačne viditeľná, poškodenému alebo škodcovi musela byť zrejmá, nakoľko aj zo správy o nehode je evidentné, aké boli škody. Poškodené komponenty nie je možné zagitovať, je potrebná ich výmena. Ak žalovaná vedela, že spôsobila takéto škody, či už exteriérové alebo interiérové, mala si obozretne a jednoznačne splniť svoju povinnosť a zavolať políciu. Poukázal na rozhodnutia krajských súdov (Banská Bystrica sp.zn. 12Co/403/2014, Nitra sp.zn. 9Co/217/2015, 25Co/62/2020, Bratislava sp.zn. 5Co/41/2020, Prešov sp.zn. 7Cob/18/2020), podľa záverov ktorých je irelevantné subjektívne posúdenie výšky škody škodcom a toto nie je ospravedlniteľným dôvodom pre nesplnenie si zákonnej - oznamovacej povinnosti. Ak škodca nemá dostatočné vedomosti, praktické skúsenosti a nevedel reálnu výšku škody odhadnúť, bolo v jeho záujme privolať políciu. Poznateľnosť poškodenia vozidla spočíva v tom, že aj bežný účastník škodovej udalosti dokáže vizuálne postrehnúť, ktoré časti vozidla sú poškodené a ktoré (hoci vizuálne neviditeľné) budú tiež s vysokou pravdepodobnosťou poškodené. Aj pri viditeľných poškodeniach je za určitých okolností rozumné predpokladať aj vznik skrytých, vizuálne nepostrehnuteľných poškodení vozidla. Autorizovaný servis si zvolila poškodená. Takáto škoda na vozidle naozaj vznikla a bolo nevyhnutné ju nahradiť v plnom rozsahu. Žalobca nemá dôvod zisťovať, ktorý servis má najlacnejšie náhradné diely resp. že by mal vykonať nejaký priemer aritmetických cien autorizovaných a neautorizovaných servisov. Na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Žalobca poukazoval na to, že nejde o škodu, ale o regresný nárok - samostatné plnenie, kde je úplne dispozičným právom žalobcu, akú výšku si uplatní. Podľa záverov Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí 4Obdo/84/2018, R 64/2020 jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“) je poisťovateľ. Dal tiež do pozornosti, že kalkulácia predložená žalovanou, ak by mala byť vykonaná celá oprava, znela na sumu 4.324,46 Eur, teda sumu prevyšujúcu 3.990,- Eur, ktorá je podstatná pre to, aby účastník dopravnej nehody mal povinnosť privolať políciu a čo zakladá aj právo na regres zo strany poisťovne. Pri kalkulácii opravy poškodení, ktoré mali byť viditeľné a ktoré boli nacenené na sumu 2.719,50 Eur nie je rátané s výmenou kufra, teda táto kalkulácia nezahŕňa výmenu všetkých dielov, ktoré boli zjavne poškodené, k čomu treba rátať prácu i lakovanie. Žalovaná pritom nepreukázala svoje tvrdenie, že pán
Vykoukal kalkuláciu na sumu 2.719, 50 Eur vykonal na základe zápisu o obhliadke poškodeného vozidla alebo na základe fotodokumentácie. Zdôrazňoval, že účastníkom dopravnej nehody bol zrejmý rozsah poškodenia kufra, prístrojovej dosky i nárazníka. Keďže išlo o japonské motorové vozidlo, kde je všeobecne známe, že náhradné diely majú vyššiu obstarávaciu cenu ako vozidlá európskych značiek, je potrebné očakávať od účastníkov dopravnej nehody, že budú konať s odbornou starostlivosťou a pri takejto situácii privolajú hliadku polície. Pri hodnote náhradných dielov je potrebné rátať so sumou dane z pridanej hodnoty (ďalej „DPH“), pretože daň sa musí platiť.
13. Žalovaná pred súdom argumentovala, že § 126 ods. 1 Trestného zákona, na ktorý odkazuje zákon č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) pojednáva o tzv. cene obvyklej. Žalobca má možnosti vypočítať si náklady na opravu v neautorizovaných, autorizovaných servisoch i rozpočtom. Z pohľadu výšky škody na mieste samom by bolo spravodlivé vychádzať z ceny, ktorá je v danom čase a v danom mieste primeraná alebo nejaká stredná cesta. Výpočet vo výške 5.700 Eur nie je možné považovať za jediný možný výpočet nákladov na opravu, a teda výšky škody. Pre posúdenie povinnosti privolať policajné vozidlo k dopravnej nehode je podstatná výška škody v čase dopravnej nehody, či ide o zrejmý presah tejto škody, nie následné regresné poistné plnenie. Žalovanou oslovený autoservis pre účely vypracovania kalkulácie nákladov na opravu vychádzal zo zápisu o ohliadke poškodení zo strany žalobcu, ako aj z fotodokumentácie. Ak by súd dospel k záveru, že náklady na opravu boli vyššie ako 3.990 Eur, je podstatné, aby išlo o zrejmý, výrazný presah zákonom stanovenej hranice. Žalovaná mala za to, že zákonodarca sankcie v podobe regresu pri nenahlásení spája s povinnosťou nahlásenia dopravnej nehody len v prípade, ak škoda výrazne, podstatne presiahne sumu 3.990,- Eur. Pre účely posúdenia výšky škody by sa podľa žalovanej nemala brať do úvahy ani položka DPH, keďže táto vyplýva z toho, že daný subjekt je platcom DPH a ide o vzťah medzi daňovým subjektom - autoservisom a štátom.
14. V prejednávanom prípade nebolo sporné, že medzi stranami sporu bola uzavretá poistná zmluva o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovanej. Žalovaná počas platnosti poistnej zmluvy s právnym predchodcom žalobcu ako poisťovateľom zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu iného motorového vozidla. Z titulu poistného vzťahu poskytol právny predchodca žalobcu poistné plnenie poškodenej vo výške 5.786,21 Eur.
15. Podľa § 788 ods. 1Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
16. Podľa § 790 Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä: a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
17. Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá (§ 822 Občianskeho zákonníka).
18. V zmysle § 789 ods.2 Občianskeho zákonníka osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).
19. Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu vyplýva z ust. § 3 ods.1 veta prvá zákona o PZP.
20. V zmysle § 15 ods. 1 veta prvá zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
21. Podľa § 12 ods.1 písm.e) zákona o PZP poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.
22. V zmysle ust. § 66 ods. 2 písm. a) a d) zákona o cestnej premávke je účastník dopravnej nehody povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi a zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
23. V zmysle ust. § 64 ods. 1 písm. d) zákona o cestnej premávke účinného do 30.6.2022 dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona, t.j. 3.990,- EUR.
24. Žalobca svoj nárok opiera o porušenie povinnosti žalovanej ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, keďže škoda na poškodenom motorovom vozidle prevyšovala sumu 3.990,-Eur - bola v sume 5.786,21 Eur. Regresným nárokom si uplatňuje náhradu 50% poskytnutého poistného plnenia.
25. Úmyslom zákonodarcu pri zavedení rozlišovania dopravných nehôd a škodových udalostí, ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu o cestnej premávke bolo zbytočne neblokovať cestnú premávku a nevyťažovať policajné zložky pri tzv. malých dopravných nehodách. Práve z tohto dôvodu zákonom obmedzil povinnosť účastníkov nehody privolať policajnú hliadku iba vtedy, ak na niektorom zo zúčastnených vozidiel vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca 3.990 Eur. V prípade škodovej udalosti musí byť poznateľné (t.j. musí ísť o poškodenia viditeľné a rozumne predpokladateľné) a objektívne zrejmé (t.j. komukoľvek), že v danom prípade výška škody na poškodenom vozidle celkom jednoznačne a podstatne prevyšuje sumu 3.990 Eur. Niet pochýb, že zákonodarca rátal s určitou mierou tolerancie určovania výšky škody účastníkmi škodovej udalosti, ktorými môžu byť aj laici nemajúci dostatočné technické znalosti o motorových vozidlách. To znamená, že primeraná miera podhodnotenia výšky vzniknutej škody je pri škodovej udalosti prípustná. Samozrejme, ak majú účastníci škodovej udalosti pochybnosti o výške vzniknutej škody pri škodovej udalosti (aj keby išlo o škodu nižšiu než jedenapolnásobok väčšej škody), majú právo (z prevenčných dôvodov ) oznámiť vznik škodovej udalosti orgánu polície. Poznateľnosť poškodenia vozidla spočíva v tom, že aj bežný účastník škodovej udalosti dokáže vizuálne postrehnúť, ktoré časti vozidla sú poškodené a ktoré časti vozidla (aj keď vizuálne neviditeľné) budú tiež s vysokou pravdepodobnosťou takisto poškodené. Objektívna zrejmosť poškodenia vozidla spočíva v tom, že pri poškodení vozidla akýkoľvek pozorovateľ (to znamená nielen účastníci nehody) dokáže rozumne určiť na prvý pohľad výšku škody evidentne prevyšujúcu sumu 3.990 Eur. Až pri splnení uvedených podmienok možno hovoriť o dopravnej nehode, a nie škodovej udalosti. Výška škody na vozidle prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody na jednom vozidle musí byť súčasne zistiteľná a poznateľná okamžite po dopravnej nehode, v opačnom prípade sa jedná o škodovú udalosť. Výšku škody (pre účely § 64 ods. 1 písm. d) zákona o cestnej premávke) preto nemožno stotožňovať so sumou či už následnej opravy vozidla, resp. so sumou poistného plnenia vyplateného poisťovňou poškodenému, ku ktorým dochádza až s odstupom času (viď rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26Co/8/2021).
26. Podľa správy o nehode i fotodokumentácie poškodeného vozidla boli nepochybne viditeľné poškodenia kufra, nárazníka, palubnej dosky a tapacíru dverí. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníkom dopravnej nehody / poistnej udalosti sa škoda na poškodenom motorovom vozidle nejavila ako suma zjavne prevyšujúca 3.990,- Eur, preto nevolali políciu. Samotný vodič poškodeného motorového vozidla, ktorý mal záujem na náhrade škody, odhadoval výšku škody na sumu do 3.000,- Eur. Je zrejmé, že sa uspokojil s výškou škody, ktorú konštatovali obaja účastníci škodovej udalosti. Jeho vyjadrenie, že nechceli zdržiavať premávku predstavuje len ďalší dôvod pre nevolanie polície. Bezprostredne po vzniku škody nebolo žiadnemu z účastníkov dopravnej nehody zrejmé, že škoda bude zrejme prevyšovať sumu 3.990,-Eur. Škoda vo výške 5.786,21 Eur bola konštatovaná žalobcom až pri likvidácii poistnej udalosti. V konaní nebolo preukázané, že žalovaná resp. poškodený mohli dôvodne predpokladať, že výška škody zrejme presiahne predpísanú hranicu. V konaní vypočutý svedok, skúsený vo vykonávaní ohliadok poškodených vozidiel potvrdil, že vozidlo na prvý pohľad nevykazovalo známky vážnejšieho poškodenia. Dôvodné, objektívne posúdenie hmotnej škody na poškodenom motorovom vozidle do výšky zrejme neprevyšujúcej zákonný limit je podporené aj žalovanou predloženým dôkazom
- kalkuláciou opravy v neautorizovanom servise, kde bola celková oprava (aj po rozobratí dielov, kedy sa mohli ukázať všetky potrebné opravy) vyčíslená na sumu 4.324,46 Eur, čo nie je suma výrazne
prevyšujúca zákonný limit pre povinnosť privolať políciu. Táto suma pritom zahŕňa i výmenu kufra (zadnej kapoty).
27. K poukazu žalobcu na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov súd dodáva, že splnenie / nesplnenie povinnosti účastníka dopravnej nehody / škodovej udalosti je potrebné vždy posúdiť podľa individuálnych skutkových okolností každého prípadu. Existuje viacero rozhodnutí odvolacích súdov, ktoré konštatovali nenaplnenie podmienok pre regres poisťovne v prípade neohlásenia dopravnej nehody polícii i pri škode prevyšujúcej zákonný limit (okrem rozsudku v ods.25 viď napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/823/2014 alebo Krajského súdu Prešov sp.zn. 20Co/79/2019). Vzhľadom na všetky okolnosti prejednávaného prípadu súd dospel k záveru, že porušenie povinností žalovanou preukázané nebolo, keďže táto dôvodne nepredpokladala, že vzniknutá výška škody na poškodenom vozidle zrejme prevýši 3.990,-Eur. Podaná žaloba je preto neopodstatnená a súd ju zamietol.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 255 ods. 1CSP, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Žalobca bol v konaní neúspešný a žalovaná plne úspešná, preto jej bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%. Súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.