Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-10-2022.pdf
PDF · 123.6 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/10/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu: Activ Incentiv Freizeitanlagen Gesellschaft m.b.H. so sídlom Tiefendorfergasse 11/43, 1140 Viedeň, Rakúska republika, i.č. 133564v, právne zastúpeného: Brázdil & Brázdilová, advokátska kancelária s.r.o., Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO 50 492 934 proti žalovanému: STM POWER a.s. so sídlom Lieskovec 598/75, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 36 321 982, právne zastúpenému: JUDr. Beáta Ambrušová, advokátka, Šoltésovej 11, 036 01 Martin, IČO 14 224 178, o zaplatenie 9 000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cb/2/2018-322 zo dňa 17. septembra 2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 000,- Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 22.03.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, do 3 dní. V časti o zaplatenie sumy 5 000,- Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 22.03.2017 do zaplatenia žalobu zamietol (výrok II.). Výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Výrokom IV. rozhodol, že štátu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal skutkové okolnosti, zistené z vykonaného dokazovania: dňa 01.02.2016 uzavrel žalobca ako obchodný zástupca so žalovaným ako klientom zmluvu o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa čl. I bodu 1.1 zmluvy, predmetom tejto zmluvy je záväzok obchodného zástupcu po dojednanú dobu vyhľadávať obchodných partnerov pre klienta a vykonávať činnosti smerujúce k začatiu spolupráce medzi klientom a tretími subjektami na základe dopytov a objednávok, alebo uzavretiu zmlúv/dohôd, a to v oblasti strojárenstva na území Rakúska a Nemecka. Podľa čl. I bodu 1.2 zmluvy, činnosť obchodného zástupcu zahŕňa tiež spoluprácu s klientom za účelom podpory klientových aktivít na rakúskom a nemeckom trhu. Podľa čl. II bodu 2.1 zmluvy, obchodný zástupca sa zaväzuje vykonávať a organizovať pre klienta činnosti podľa článku I tejto zmluvy v dostatočnom rozsahu, aby došlo k naplneniu predmetu tejto zmluvy. Sprostredkovateľ predloží na mesačnej báze prehľad/report o svojej činnosti, vždy do 10.
kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca. Na konci obdobia trvania tejto zmluvy predloží obchodný zástupca záverečný dokument o svojej činnosti, ktorý bude slúžiť pre ďalšie rozhodovanie oboch strán ohľadom ďalšej spolupráce. Tento dokument bude zahŕňať aj zoznam tretích strán - potenciálnych obchodných partnerov. Podľa čl. III bodu 3.1 písm. a) zmluvy o obchodnom zastúpení, zmluvné strany sa dohodli na mesačnej odmene obchodného zástupcu v sume 1 000,- Eur. Odmena bude uhradená na základe faktúr, vystavených obchodným zástupcom za každý mesiac, ktorej povinnou prílohou bude report podľa odseku 2.1 tejto zmluvy. Lehota splatnosti faktúry je 30 dní odo dňa jej doručenia klientovi. Podľa čl. III bodu 3.2 zmluvy, obchodný zástupca má nárok na úhradu nákladov, ktoré mu vzniknú počas trvania tejto zmluvy v súvislosti s plnením jeho povinností z tejto zmluvy, a to do výšky 500,- Eur mesačne. Podľa čl. IV bodu 4.1 zmluvy, táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania zmluvnými stranami a uzatvára sa na dobu 3 mesiacov, do 30.04.2016. Podľa čl. V bodu 5.1 zmluvy, táto zmluva je vyhotovená podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a riadi sa právom platným v Slovenskej republike. Podľa čl. V bodu 5.2 zmluvy, všetky spory vyplývajúce z tejto zmluvy budú riešené v prvom rade vzájomnou dohodou. Ak nedôjde k takémuto vzájomnému riešeniu, spory bude rozhodovať príslušný súd Slovenskej republiky. Dňa 29.04.2016 uzatvorili zmluvné strany dodatok č. 1 k zmluve o obchodnom zastúpení zo dňa 01.02.2016, v ktorom sa dohodli na zmene trvania zmluvy, a to dňa 31.12.2016. Faktúrou č. 367 zo dňa 31.07.2016 vyfakturoval žalobca žalovanému služby vykonané podľa zmluvy o obchodnom zastúpení z 01.02.2016 spolu v sume 1 500,- Eur, (odmena v sume 1 000,- Eur a náhrada výdajov v sume 500,- Eur) za júl 2016, a to a) riadenie a rozvoj vzťahov s existujúcimi zákazníkmi klienta (poradenstvo, rokovania o zmluve a obchodných podmienkach, rozvoj nového obchodu, riadenie potrieb a požiadaviek existujúcich zákazníkov), b) riadenie a rozvoj vzťahov s budúcimi novými externými zákazníkmi, a tiež s dodávateľmi klienta (poradenstvo, rokovania o zmluve a obchodných podmienkach, rozvoj nového obchodu, riadenie potrieb a požiadaviek budúcich zákazníkov), c) spolupráca v rozvoji celkovej obchodnej stratégii klienta s konečným cieľom diverzifikovať zákaznícke a produktové portfólio klienta, s hlavným zameraním na finančnú ziskovosť produktov, ktoré má klient vyrábať, d) marketingové činnosti ako prieskum trhu, benchmarking, analýza SLEPT a SWOT na základe potrieb klienta, e) ďalšie činnosti podľa požiadaviek klienta. Faktúrou č. 368 zo dňa 31.08.2016 vyfakturoval žalobca žalovanému uvedené služby vykonané podľa zmluvy o obchodnom zastúpení z 01.02.2016 spolu v sume 1 500,- Eur (odmena v sume 1 000,- Eur a náhrada výdajov v sume 500,- Eur) za august 2016. Faktúrou č. 369 zo dňa 30.09.2016 vyfakturoval žalobca žalovanému uvedené služby vykonané podľa zmluvy o obchodnom zastúpení z 01.02.2016 spolu v sume 1 500,- Eur (odmena v sume 1 000,- Eur a náhrada výdajov v sume 500,- Eur) za september 2016. Faktúrou č. 370 zo dňa 30.09.2016 vyfakturoval žalobca žalovanému uvedené služby vykonané podľa zmluvy o obchodnom zastúpení z 01.02.2016 spolu v sume 1 500,- Eur (odmena v sume 1 000,- Eur a náhrada výdajov v sume 500,- Eur) za september 2016. Faktúrou č. 371 zo dňa 30.10.2016 vyfakturoval žalobca žalovanému uvedené služby vykonané podľa zmluvy o obchodnom zastúpení z 01.02.2016 spolu v sume 1 500,- Eur (odmena v sume 1 000,- Eur a náhrada výdajov v sume 500,- Eur) za október 2016. Faktúrou č. 373 zo dňa 30.11.2016 vyfakturoval žalobca žalovanému uvedené služby vykonané podľa zmluvy o obchodnom zastúpení z 01.02.2016 spolu v sume 1 500,- Eur (odmena v sume 1 000,- Eur a náhrada výdajov v sume 500,- Eur) za november 2016. Faktúrou č. 374 zo dňa 30.12.2016 vyfakturoval žalobca žalovanému uvedené služby vykonané podľa zmluvy o obchodnom zastúpení z 01.02.2016 spolu v sume 1 500,- Eur (odmena v sume 1 000,- Eur a náhrada výdajov v sume 500,- Eur) za december 2016.
1.3 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 652 ods. 1, § 653, § 654 ods. 1, § 659 ods. 1, 2, 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, čl. 1 bod 1, čl. 3 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) a konštatoval, že žaloba bola v časti podaná dôvodne. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako obchodný zástupca uzavrel so žalovaným ako klientom zmluvu o obchodnom zastúpení zo dňa 01.02.2016 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 29.04.2016. V čl. V bode 5.2 zmluvy o obchodnom zastúpení, v súlade s čl. 25 bodom 1 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), sa jej zmluvné strany dohodli na právomoci Okresného súdu Trenčín na konanie a rozhodovanie v tomto spore, a to s prihliadnutím na sídlo žalovaného v obvode uvedeného súdu. Podľa čl. V bodu 5.1 zmluvy o obchodnom zastúpení, v súlade s čl. 3 bodom 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), sa predmetná, písomná zmluva o obchodnom zastúpení zo dňa 01.02.2016, uzatvorená stranami sporu, spravuje právom platným v Slovenskej republike. Podľa čl. III bodu 3.2 predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení, žalobca ako obchodný zástupca mal nárok na úhradu nákladov, ktoré mu vznikli počas trvania zmluvy v súvislosti s plnením jeho povinností z tejto zmluvy, a to do výšky 500,- Eur mesačne. Zo žalovaných faktúr je zrejmé, že žalobca nimi vyfakturoval žalovanému za obdobie 07-12/2016 náklady spolu v sume 3 000,- Eur (6 x 500,- Eur mesačne). Vzhľadom na to, že žalobca v spore nepreukázal, že by mu žalobou uplatnené náklady vznikli, teda že by ich reálne vynaložil, ani ich riadne (jednotlivo) nešpecifikoval, súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy (nákladov) 3 000,- Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 22.03.2017 do zaplatenia, v zmysle č. III bodu 3.2 predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení a § 659 ods. 2 Obch. zák., zamietol. Žalobca si žalobou uplatnil i zaplatenie zmluvne dohodnutej odmeny v sume 1 000,- Eur mesačne za obdobie 07-12/2016 v sume 6 000,- Eur (6 x 1000,- Eur mesačne). Podľa čl. III bodu 3.1 písm. a) predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení, takto dohodnutá mesačná odmena mala byť uhradená na základe faktúr, ktorých povinnou prílohou mali byť reporty predkladané žalobcom v zmysle čl. II bodu 2.1 zmluvy o obchodnom zastúpení. Žalobca v spore nepredložil zmluvne dohodnuté reporty k faktúram č. 373 (za november 2016) a č. 374 (december 2016). Taktiež v spore nepreukázal, že by v novembri a decembri 2016 vykonával pre žalovaného zmluvne dohodnutú činnosť obchodného zástupcu podľa predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení, a preto súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie zmluvne dohodnutej mesačnej odmeny za mesiace november a december 2016, spolu v sume 2 000,- Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 22.03.2017 do zaplatenia, v zmysle čl. III bodu 3.1 písm. a) zmluvy o obchodnom zastúpení a § 659 ods. 1 Obch. zák., zamietol ako nedôvodnú. Z výpovedí štatutárnych zástupcov strán a svedkov síce vyplýva, že žalobca vykonával pre žalovaného zmluvne dohodnutú činnosť obchodného zástupcu, avšak výslovne nepotvrdili, že by ju vykonával i v mesiacoch november a december 2016, a ani ju za uvedené obdobie nevymedzili. Dôkazom o zmluvne dohodnutej činnosti žalobcu v období 11-12/2016 pre žalovaného nie je ani v spore predložená emailová korešpondencia, nakoľko sa uvedeného obdobia netýka.
1.4 Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že faktúrou č. 367 vyfakturoval žalobca žalovanému zmluvne dohodnutú (čl. III bod 3.1 písm. a) zmluvy o obchodnom zastúpení) mesačnú odmenu v sume 1 000,- Eur za júl 2016, faktúrou č. 368 mesačnú odmenu v sume 1 000,- Eur za august 2016, faktúrou č. 370 odmenu v sume 1 000,- Eur za september 2016, faktúrou č. 371 odmenu v sume 1 000,- Eur za október 2016. K označeným faktúram žalobca v spore predložil i reporty vyhotovené v zmysle čl. II bodu 2.1 zmluvy o obchodnom zastúpení, ktoré obsahovali špecifikáciu vykonanej činnosti. Vykonávanie činnosti obchodného zástupcu žalobcom pre žalovaného v období 07-09/2016 potvrdzuje i predložená emailová korešpondencia strán sporu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 659 ods. 1 Obch. zák. a čl. III bodu 3.1 písm. a) predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení zaviazal súd žalovaného na zaplatenie zmluvne dohodnutej mesačnej odmeny za obdobie 07-10/2016 v sume 4 000,- Eur (4x1 000,- Eur), nakoľko mal preukázané, že žalobca v období 07-10/2016 vykonával pre žalovaného činnosť obchodného zástupcu v zmysle predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení. Podotkol, že v zmysle čl. II bodu 2.1 zmluvy mal žalobca vykonávať činnosť „v dostatočnom rozsahu, aby došlo k naplneniu predmetu tejto zmluvy“. Z citovanej dohody strán sporu však nevyplýva tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by k naplneniu zmluvy o obchodnom zastúpení mohlo dôjsť len takou činnosťou žalobcu, ktorej výsledkom by bola spolupráca klienta s tretími subjektmi na základe dopytov/objednávok alebo k uzavretiu zmlúv. Je totiž potrebné vziať na zreteľ, že predmet zmluvy je vymedzený nielen v čl. II bode 2.1, ale aj v čl. II bode 2.2 zmluvy, v zmysle ktorého činnosť obchodného zástupcu zahŕňa tiež spoluprácu s klientom za účelom podpory klientových aktivít na rakúskom a nemeckom trhu, pričom zmluva výslovne nestanovuje, že by aj podpora takýchto aktivít žalovaného mala byť predmetom zmluvy len vtedy, ak by jej výsledkom malo byť uzavretie zmluvy. Okrem toho, v spore nebolo tvrdené, ani preukázané, že by žalovaný v období do doručenia upomienky namietal voči žalobcovi nedostatky jeho činnosti v pozícii obchodného zástupcu, vyfakturovanej faktúrami č. 367, 368, 370, 371. Žalovaný je so zaplatením mesačnej odmeny v sume 4 000,- Eur v omeškaní, a preto ho súd prvej inštancie zaviazal i na zaplatenie zákonných 8 % ročných úrokov z omeškania zo sumy 4 000,- Eur od 22.03.2017 do zaplatenia.
1.5 O nároku strán na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP. Strany sporu mali v spore len čiastočný úspech, preto vyslovil, že žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania. Žalobca je nemeckou obchodnou spoločnosťou, preto súd v konaní, podľa § 155 ods. 1 CSP, uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cb/2/2018-184 zo dňa 04.10.2018 ustanovil tlmočníka Y.. B. J.. Uznesením č. k. 36Cb/2/2018-243 zo dňa 06.12.2019 Okresný súd Trenčín priznal tlmočníkovi Y.. B. J. odmenu za tlmočenie na pojednávaní dňa 04.12.2019 v sume 39,84 Eur. Vzhľadom k tomu, že v zmysle § 155 ods. 2 CSP trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát, súd štátu náhradu uvedených trov v sume 39,84 Eur nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku čo do výroku I. a súvisiaceho výroku III. podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu. Zdôraznil, že súd prvej inštancie opomenul zistenie, spočívajúce v nespochybnenom tvrdení žalobcu, ktoré bolo i preukázané, že reporty za mesiac júl až október 2016 predložil žalobca žalovanému až v roku 2017, potom, čo ho žalovaný upozornil na ich absenciu. Z tejto skutočnosti napokon vychádzal i súd prvej inštancie vo vzťahu k určeniu momentu, kedy sa mal žalovaný dostať do omeškania. Tým bolo potvrdené, že v čase doručenia faktúr tieto nemali reporty pripojené, pričom tieto perfektnosť faktúry vyžadovala. Keďže žalovaný reporty nepredložil spolu s faktúrami, namietal ich hodnovernosť a považoval ich za listiny, ktoré žalobca produkoval účelovo, s ktorou námietkou sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Pokiaľ súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o zistenie, že vykonanie činnosti obchodného zástupcu žalobcom pre žalovaného v období júl až september 2016 potvrdzuje i predložená emailová korešpondencia strán sporu, namietal, že komunikácia so spoločnosťou I. sa rozhodného obdobia netýka, ide o komunikáciu z apríla 2016; komunikácia ohľadom spoločnosti J. je z mesiaca jún 2016. Jediná komunikácia, ktorá sa dotýka sporného obdobia, a to len mesiaca september 2016, je komunikácia ohľadom spoločnosti Y.. Ide však len o preposlanie štyroch cenových ponúk, vypracovaných žalovaným a dvoch krátkych mailov. Súd prvej inštancie pritom neprihliadol na argumentáciu žalovaného, že kritérium pre vyplatenie mesačnej odmeny bolo stanovené v zmluve o obchodnom zastúpení v čl. 2 bod 2.1 tak, že zástupca sa zaväzuje vykonávať organizovať pre klienta činnosti podľa čl. 1 tejto zmluvy v dostatočnom rozsahu, aby došlo k naplneniu predmetu tejto zmluvy. Žalovaný namietal výkon akejkoľvek zmysluplnej činnosti žalobcu v inkriminovanom období, žalobca neposkytol súdu žiadne tvrdenia o tom, či takéto činnosti zodpovedali zmluvne dohodnutému kritériu na vznik nároku, a preto neexistoval skutkový základ, aby súd prvej inštancie mohol priznať žalobcovi nárok za mesiac september 2016. Mailová komunikácia nemohla slúžiť ako podklad na priznanie nároku za mesiac júl, august, október 2016, nakoľko sa odohrala v iných mesiacoch. Zdôraznil, že žalobca nedoručil žalovanému ani jednu faktúru za sporné obdobie v súlade so zmluvou o obchodnom zastúpení, a preto žalovaný nemal žiaden dôvod sa nimi zaoberať. Keďže k faktúram neboli doručené reporty, nemal podklad na to, aby mohol faktúry validovať alebo namietať voči poskytnutému plneniu za príslušný mesiac. Ihneď ako žalobca reporty predložil, v roku 2017, žalovaný vzniesol námietky. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa s jeho námietkami nevysporiadal, jeho rozhodnutie mal za nepreskúmateľné.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že vykonaným dokazovaním, predloženými listinnými dôkazmi ako aj výpoveďou štatutárneho orgánu žalobcu, svedkov Y.. O. a Y.. N. bolo v konaní preukázané, že pre žalovaného zmluvne dohodnutú činnosť žalobca vykonával. Táto činnosť bola potvrdená aj výpoveďou Y.. O. ako bývalého prevádzkového riaditeľa člena predstavenstva žalovaného. Zo strany žalovaného bolo potvrdené, že faktúry č. 367, 368 a 370 mal riadne zaevidované v účtovníctve, teda aj účtovne evidoval záväzok zo zmluvy. Príslušné reporty k faktúram boli prílohou žaloby a činnosť žalobcu v nich bola konkretizovaná za každý kalendárny mesiac. Žalovaný v konaní okrem perfektnosti faktúr nenamietal nedostatky vo výkone činnosti žalobcu ako obchodného zástupcu napriek tomu, že vedel, že na základe všeobecných záväzkovo právnych princípov jeho záväzok voči žalobcovi vznikol zo zmluvy, nie z faktúry. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
4. Žalovaný sa ďalej písomne vyjadril tak, že súd prvej inštancie z výsluchu svedkov a štatutárneho orgánu žalobcu nevyvodil žiadne skutkové zistenia, nezaložil na nich svoje rozhodnutie v súdnom spore. Skutočnosti, že niektoré faktúry viedol žalovaný v účtovníctve, nemá relevanciu vo vzťahu k existencii záväzku. Ešte pred začatím súdneho sporu ako aj počas celého súdneho sporu
namietal najmä tú skutočnosť, že žalobca pre neho nevykonal žiadnu činnosť, ktorá by mu nárok na odmenu zakladala. Preto zotrval na svojom odvolacom návrhu.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
6. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to nevyžadoval dôležitý záujem.
7. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
10. Žalovaný v odvolaní z hľadiska jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
12. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
13. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
14. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
15. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
16. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
17. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (napr.: rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19.04.1994, č. 16034/90, bod 61). I Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (rozhodnutie sp.zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003). Súd prvej inštancie uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Z odsekov 1.1., 1.2. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, čoho sa žalobca v konaní domáha, aké skutočnosti tvrdí, aké dôkazy označil a predložil na preukázanie svojich tvrdení a aké prostriedky procesného útoku použil. Z odsekov 3.1, 3.2 odôvodnenia vyplýva vyjadrenie žalovaného a ním navrhnuté dôkazy. V odseku 4. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie jednotlivé dôkazy, ktorými vykonal dokazovanie a v odsekoch 5.1 až 7. konkrétne skutkové okolnosti vyplývajúce z dôkazov. V odsekoch 8.1. - 10.7. odôvodnenia citoval súd prvej inštancie znenie právnych noriem právnych predpisov, podľa ktorých právne posúdil zistený skutkový stav. Odseky 11. až 13. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie obsahujú ustálený skutkový stav veci, vyhodnotenie dôkaznej situácie, a to aké zistenia vyvodil z dôkazov. Hodnotenie vykonaných dôkazov obsahuje úvahy súdu prvej inštancie, ktoré majú logickú postupnosť a oporu v skutkových zisteniach. Súd prvej inštancie presne a jasne uviedol, ktoré tvrdenia považoval za preukázané a ktoré tvrdenia vyhodnotil ako nepreukázané. Zistený skutkový stav podriadil pod príslušné právne normy, ktoré vo veci aplikoval a túto aplikáciu vyjadril svojím myšlienkovým postupom. Odvolací súd je toho názoru, že formulácie použité súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sú určité a zrozumiteľné, odôvodnenie je ako celok presvedčivé a z hľadiska obsahu spĺňa aj kvalitatívnu požiadavku, a preto je nedôvodná odvolacia argumentácia žalovaného ohľadne nedostatku odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces z tohto dôvodu.
18. Námietky žalovaného, uvedené v odvolaní, boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, a ktoré nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
19. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné:
19.1 Pokiaľ žalovaný v odvolaní argumentuje nedoručením reportov spoločne s faktúrami č. 367, 368, 370 a 371 zo strany žalobcu, z ktorého dôvodu považuje nárok žalobcu za nedôvodný, keďže predloženie reportov spoločne s faktúrami bolo medzi stranami zmluvne dojednané (čl. III bodu 3.1 písm. a) v spojení s bodom 2.1 zmluvy o obchodnom zastúpení), odvolací súd nepovažuje túto námietku za dôvodnú. Právnym titulom, na základe ktorého súd prvej inštancie priznal žalobcovi plnenie za mesiace júl až október 2016, vyúčtované danými faktúrami, je zmluva o obchodnom zastúpení uzavretá stranami dňa 01.02.2016 (a nie tá - ktorá faktúra, ktorou bola odmena za činnosť obchodného zástupcu /žalobcu/ pre žalovaného, vyúčtovaná) s tým, že vykonávanie činnosti obchodného zástupcu žalobcom pre žalovaného v období 07-09/2016 potvrdzujú v konaní predložené reporty i emailová korešpondencia strán sporu. Skutočnosť, že reporty boli žalovanému doručené až vo februári 2017 (ktorú skutočnosť žalovaný nerozporuje, naopak túto v konaní opakovane potvrdil), potom nemá vplyv na existenciu samotného nároku žalobcu na zaplatenie odmeny za činnosť obchodného zástupcu, ale má vplyv na posúdenie momentu, od ktorého je žalovaný s plnením v omeškaní, čomu zodpovedá i rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do úrokov z omeškania z priznanej istiny nároku žalobcu (od 22.03.2017 do zaplatenia).
19.2 Skutočnosť, že žalovaný vykonával činnosť obchodného zástupcu tak, ako je definovaná zmluvou o obchodnom zastúpení zo dňa 01.02.2016, žalobcom pre žalovaného v období 07-09/2016, vyplýva jednak zo žalobcom predložených reportov za to - ktoré obdobie, jednak z výsluchu štatutárneho orgánu žalobcu a jednak z emailovej komunikácie, predloženej v konaní žalobcom (maily datované 06.07., 19.08., 12.09., 14.09., 16.09.2016, 19.09.2016). Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že taktiež svedok Y.. B. O., pôvodne člen predstavenstva žalovaného, pri výsluchu dňa 13.08.2021 potvrdil, že strany sporu sa dohodli na smere a portfóliu, ktoré vie spoločnosť žalobcu zabezpečiť pre spoločnosť STM POWER z oblasti využitia strojného parku spoločnosti STM POWER. Pán I. (pozn. štatutár žalobcu) na začiatku odprezentoval všetky možné potenciálne kontakty a spolupráce so zahraničnými subjektami a po vzájomnej diskusii a zhodnotení možností spoločnosti STM POWER sa dohodli na postupnosti krokov. Ako prvá spolupráca a najviac rozvinutá bola spolupráca so spoločnosťou I., ktorá vykonala spoločnosti STM POWER procesný audit, zaslala na nacenenie výkresovú dokumentáciu a na základe cenových ponúk a úspešného procesného auditu zástupcov spoločnosti STM POWER sme rozbehli prvú potenciálnu spoluprácu. V čase, keď svedok odchádzal zo spoločnosti (september 2016), bola táto spolupráca na úrovni dohadovania sa výroby prototypových kusov. Paralelne s aktivitami pre spoločnosť I. prebiehali ďalšie aktivity na viaceré spoločnosti vždy po vzájomnej dohode zástupcov spoločnosti STM POWER a pána I.. V čase, keď svedok odchádzal, prebiehalo rokovanie o cenách pre výrobu opracovaných zvarencov pre spoločnosť I., je to výrobca obrábacích strojov, zároveň prebiehali rokovania so spoločnosťou O., so spoločnosť X. AG a viacerými ďalšími spoločnosťami. Odvolací súd v tomto smere zhodne so súdom prvej inštancie zdôrazňuje, že predmet zmluvy uzavretej stranami je vymedzený nielen v čl. II bode 2.1, ale aj v čl. II bode 2.2 zmluvy, v zmysle ktorého činnosť obchodného zástupcu zahŕňa tiež spoluprácu s klientom za účelom podpory klientových aktivít na rakúskom a nemeckom trhu, pričom zmluva výslovne nestanovuje, že by aj podpora takýchto aktivít žalovaného mala byť predmetom zmluvy len vtedy, ak by jej výsledkom malo byť uzavretie zmluvy, ako argumentuje žalovaný.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu bol vo svetle vyššie uvedeného správny záver súdu prvej inštancie o tom, že bolo dostatočne preukázané, že žalobca v období 07-10/2016 vykonával pre žalovaného činnosť obchodného zástupcu v zmysle predmetnej zmluvy o obchodnom zastúpení a teda je dôvodný jeho nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutej mesačnej odmeny za obdobie 07-10/2016 v sume 4 000,- Eur (4 x 1 000,- Eur). Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok, je v omeškaní a žalobca má nárok podľa § 369 ods. 1 ObZ na úrok z omeškania (vzhľadom na doručenie reportov ako povinných príloh faktúr dňa 16.03.2017) odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie určenej v predžalobnej výzve zo dňa 15.03.2017. Okrem toho súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi i nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ObZ.
21. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku III. o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil.
22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 27. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
28. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).