Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_9P-189-2014.pdf
PDF · 91.14 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/189/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci starostlivosti o maloletú L. J., nar. XX. XX. 2012, trvalé bydlisko J., ul. J. I. č. 3407/1, občianku Slovenskej republiky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky M. B., nar. 4. 10. XXXX, trvalé bydlisko J., ul. J. I. č. 3407/1, občianky Slovenskej republiky a otca Jána J., nar. XX. 7. XXXX, trvalé bydlisko Z. P., J. č. 853, občana Slovenskej republiky, o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom, na Okresnom súde Žilina dňa 4. 4. 2016, takto
rozhodol:
Súd u p r a v u j e styk otca B. J., nar. 28. 7. XXXX s maloletou L. J., nar. 19. XX. 2012, nasledovne:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom raz za dva týždne, a to na Referáte poradensko
- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na základe predvolania psychológa.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 8. 10. 2013, č. k. XXP 129/2013-70, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. 10. 2013, sp. zn. XCoP/XXX/XXXX-XX, v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.
odôvodnenie:
Podaním zo dňa 31. 7. 2014, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 7. 8. 2014 sa navrhovateľ
- otec domáhal, aby súd upravil jeho styk s maloletým dieťaťom.
Návrh odôvodnil tým, že predchádzajúcim rozhodnutím nebol upravený styk s maloletou dcérou. Chcel by sa podieľať na jej výchove, avšak matka mu to neumožňuje.
Matka v písomnom vyjadrení zo dňa 1. 10. 2014, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 2. 10. 2014 popísala okolnosti zoznámenia sa s otcom dieťaťa, ako aj jeho následný nezáujem o maloleté dieťa. Vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa, nie je možné, aby sa s ňou otec stretával. L. je veľmi citovo naviazaná na matku, otca vníma ako „uja“ a nemá k nemu vybudovaný žiadny vzťah.
Navrhovateľ - otec vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu boli určené rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. XXP/XXX/XXXX, zo dňa 8.10.2013. V tomto rozsudku nebol upravený styk s dieťaťom lebo o to nežiadal. Do tohto rozsudku sa s dieťaťom stretával zriedka, matka mu to neumožňovala. Preto netrval na tom, aby súd upravil styk s dcérou.
Naposledy sa dcérou stretol pred rokom, dcéra mala meniny, doniesol jej darčeky, dcéru videl 5 minút. Potom ho napadol nejaký muž, ktorý bol u matky, držal ho pod krkom a chcel, aby odišiel. Odvtedy sa dcérou nepokúšal stretnúť. Preto podal návrh na súd.
Dcéra je malá, podľa jeho názoru ho nepozná. Preto by sa s ňou chcel stretávať na úrade práce a keby sme sa zblížili, tak potom aj mimo úradu práce pred psychológom.
Výživné na dieťa platí riadne a včas. Dieťaťu nič okrem toho nekupuje.
Neskoro si uvedomil, že je to jeho dcéra, a že sa s ňou chce stretávať. Má ešte dcéru, ktorá má 17 rokov, pochádza z manželstva.
Je zamestnaný ako montér v ČR, a jeho čistý mesačný príjem je 700 EUR. Jeho zdravotný je dobrý. Je bezúhonný, priestupkovo ani súdom nepostihnutý.
Keď sa dieťa narodilo, tak bývali s matkou v spoločnej domácnosti, dieťa bolo predčasne narodené, chodili spolu po vyšetreniach. Bývali spolu pár mesiacov. Potom odišiel a vrátil sa k manželke.
To, že mu matka neumožňuje stretávať sa s dcérou, vníma ako jej pomstu za to, že od nich odišiel. Iný dôvod nevidí. V súčasnosti nevie, aký je zdravotný stav maloletého dieťaťa.
Chcel by sa s dcérou zblížiť, spoznať ju. Rozprával sa s ošetrujúcou lekárkou dcéry o jej zdravotnom stave, chodí za ňou pravidelne. Lekárka mu povedala, že dcéra nemá žiadne vážne zdravotné problémy.
Matka vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že s otcom dieťaťa neboli manželia. Keď sa zoznámila s otcom dieťaťa zatajil jej, že je ženatý.
Prišla na to skôr ako otehotnela, nesľúbil jej, že sa rozvedie. Nebývali spolu, chodil k nej aj k dcére na aj tri dni - ako mu to vyhovovalo, takže nikdy spolu nebývali ako druh a družka. Maloleté dieťa sa narodilo predčasne. Chodili obidvaja za dcérou do Martina, bola v inkubátore. Takto sa otec dieťaťa zaujímal niekoľko mesiacov a potom sa odmlčal. Žiadala od neho peniaze na výživné, na výbavu, tak si vypol telefón, alebo jej povedal, že peniaze nemá. Potom bolo určené súdom výživné. Predtým však dala oznámenie na políciu, že si otec neplní vyživovaciu povinnosť.
Naposledy sa otec videl s dieťaťom asi pred rokom, keď mala L. meniny. Vtedy nebola doma. Staršia dcéra mu povedala, že je v nemocnici. Otec dieťaťa sa domáhal, chcel vojsť do bytu. Dcéra tam mala kamaráta a ten mu povedal, aby opustil byt. Potom jej volal otec dieťaťa, že sa chce s dcérou vidieť. Pretože mu povedala, že ho dcéra nepozná, tak jej nadal, že nie je normálna, a že to dá na súd. Predtým sa s dcérou nestretol. Otec sa domáhal stretnutia, keď mala L. dva roky. Povedala mu, že sa s dcérou stretnúť nemôže, lebo boli hospitalizované v Martine.
Dcéra má zdravotné problémy - neurologické, diagnóza nie je stanovená, v Bratislave jej povedali, že má nočný des, lieky neužíva. Dcéra máva v noci kŕče, niekedy raz za tri mesiace, niekedy aj cez deň. Má problémy s vyprázdňovaním. Iné problémy nemá.
Otca dcéra nepozná, takže nesúhlasí s tým, aby sa s ním stretávala bez jej prítomnosti ani u nich doma. Súhlasí s tým, aby sa stretnutia realizovali u psychológa na úrade práce a podľa priebehu týchto stretnutí na odporúčanie psychológa, bude možné prípadne upraviť styk aj inak. Bude záležať hlavne na tom, ako sa k veci postaví dcéra.
Rozhodne z jej strany nejde o nejaký pomstu. Neexistuje iný dôvod, pre ktorý by sa otec nemohol stretnúť s dcérou, ale je nevyhnutné, aby si najskôr vytvorili vzťah. Lea je fixovaná na určitých ľudí a ťažko si vytvára vzťah k iným ľudom. Je nedôverčivá.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní odporučila, aby sa styk otca s dieťaťom realizoval na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR v Žiline. Tým sa vytvorí vzťah otca s dcérou Frekvenciu stretnutí navrhla jedenkrát za dva týždne. Na základe toho, ako bude styk prebiehať, môže otec požiadať o zmenu styku s dieťaťom. Psychológ bude informovať súd o priebehu týchto stretnutí.
Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:
Z rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 8. 10. 2013, č. k. 15P XXX/XXXX-XX, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. 10. 2013, sp. zn. XCoP/XXX/XXXX-XX vyplýva, že styk otca s maloletým dieťaťom nebol upravený.
Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Žilina - západ vyplýva, že otec maloletého dieťaťa podal dňa 8. 7. 2014 oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu - mal byť fyzicky napadnutý neznámou osobou, počas návštevy L. J..
Zo správy zo šetrenia pomerov v rodine otca vyplýva, že otec býva v rodinnom dome s manželkou a dcérou Z.. Otec má vytvorené podmienky pre pobyt maloletej L.. Vyjadril úprimný záujem na stretávaní sa s maloletým dieťaťom a na jej výchove.
Zo správy zo šetrenia pomerov v rodine matky vyplýva, že maloleté dieťa býva v trojizbovom prenajatom byte s matkou a dvaja dospelí súrodenci (z iného vzťahu). Sociálny pracovník uviedol, že je potrebné rozvíjať vzťah k otca s maloletým dieťaťom, a to postupne, s pomocou odborníka v oblasti psychológie. Následne môže byť upravený styk otca s maloletým dieťaťom tak, aby odpútavanie bolo postupné a bol zachovaný jeho denný režim. ______
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia.
Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným kompetentnými úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu, ako aj kompetentného dozoru. Záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.
Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa § 125 OSP a dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. _____ Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom účastníkov konania - rodičov maloletého dieťaťa, kolíznej opatrovníčky a prečítaním a oboznámením obsahu listín.
Podľa § 132 OSP súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 154 ods. 1 OSP je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Práva a povinnosti k maloletému dieťaťu boli upravené rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. XXP/ XXX/XXXX, zo dňa tak, že dieťa bolo zverené matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 80 Eur mesačne.
Styk otca s dieťaťom upravený nebol, otec o úpravu nepožiadal.
Po úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu sa otec s dieťaťom stretával sporadicky. V dôsledku toho dieťa otca prakticky nepozná. Neskôr si uvedomil, že sa s dcérou chce stretávať a podieľať sa na jej výchove.
Podľa správy zo šetrenia pomerov v rodine otca, má vytvorené všetky podmienky na pobyt dcéry u neho v rodinnom dome. Matka pôvodne nesúhlasila, aby sa otec s dcérou stretával, na pojednávaní však súhlasila so stretávaním u psychológa úradu práce. Takúto úpravu styku navrhol aj otec a kolízna opatrovníčka.
Na pojednávaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by vylučovali styk otca s maloletým dieťaťom. Otcovi, aj keď doteraz zanedbával stretávanie sa s dieťaťom, je potrebné umožniť, aby s ním nadviazal vzťah a tento následne rozvíjal.
Skutočnosti, že dieťa otca nepozná, je fixované na matku a má aj zdravotné problémy, nie sú dôvodom na vylúčenie možnosti, aby sa otec s dieťaťom stretával, pretože je to v záujme dieťaťa. Túto skutočnosť by si mala uvedomiť aj matka dieťaťa. Nie je žiaduce, aby si matka riešila spory a animozity s otcom, prostredníctvom dieťaťa. Maloleté dieťa rozhodne nemôže byť akýmkoľvek spôsobom vťahované do ich vzťahu, ktorý nie je pozitívny. Nie je možné otca „trestať“ tým, že mu matka odmietne stretávať sa s dieťaťom, aj keď otec predtým nejavil o dcéru taký záujem, ako by mal.
Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne.
Úprava styku predstavuje rámcový základ pre stretávanie sa dieťaťa s otcom a teda, že ide o určitú garanciu styku. To však neznamená, že rodičia práve v záujme spoločného dieťaťa neumožnia absolvovať stretávanie s odklonom od tohto styku podľa toho, so zreteľom na jeho potreby. Obaja rodičia si musia pritom uvedomiť, že porozumenie a spolupráca rodičov je vždy dôležitým faktorom pre úspešnú výchovu ich dieťaťa.
Podľa Zákona o rodine, je styk rodiča s dieťaťom jedným z prostriedkov, cez ktorý môže rodič realizovať časť svojich rodičovských práv a povinností a to osobným a teda osobnostným pôsobením na dieťa a poskytovaniu osobnej starostlivosti dieťaťu po určenú dobu styku. Dieťa má právo na osobnú starostlivosť oboch rodičov. Teda v prípade, že bolo dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov, má dieťa právo a je v jeho záujme stretávať sa s druhým z rodičov, nakoľko počas osobných stretnutí je v najväčšej miere zabezpečená samotná osobná prítomnosť druhého rodiča, ktorý je tak najlepšie spôsobilý pozitívne citovo, výchovne vplývať na ďalší úplný duševný a fyzický vývoj dieťaťa. V zásade teda možno konštatovať, že realizácie styku rodiča s maloletým dieťaťom je v najlepšom záujme dieťaťa, nakoľko pôsobí pozitívne na jeho ďalší rozvoj.
Súd preto upravil styk otca s maloletým dieťaťom na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR v Žiline, a to raz za dva týždne. Podľa názoru súdu nie je možné vopred určiť, aké obdobie budú rodičia a dieťa potrebovať na to, aby otec nadviazal potrebný vzťah k maloletému dieťaťu. Preto súd nerozhodol o presnej dobe, po ktorú sa budú stretávať u psychológa ani o následnej forme styku otca s dieťaťom, ktorá vyplynie práve s interakcie rodičov a dieťaťa, pod vedením odborníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na správu sociálneho pracovníka, ktorý vykonal šetrenie v rodine matky a dieťaťa, a ktorý odporučil rozvíjať vzťah k otca s maloletým dieťaťom, a to postupne, s pomocou odborníka v oblasti psychológie. Následne môže byť upravený styk otca s maloletým dieťaťom tak, aby odpútavanie bolo postupné a bol zachovaný jeho denný režim.
Aj keď sa úprava styku otca môže javiť ako provizórna, so zreteľom na špecifické okolnosti prípadu nebolo v tomto období objektívne možné upraviť styk otca s maloletým dieťaťom na dlhšie obdobie a konkrétnejšie, takáto úprava styku otca s dieťaťom je aj napriek tomu vykonateľná.
Súd pri rozhodovaní rešpektoval prvoradý záujem dieťaťa a s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci, takto určený rozsah styku otca s dieťaťom, považuje za primeraný. V budúcnosti samozrejme nie je vylúčené (žiaduce), aby sa podmienky realizácie styku zmenili. ______
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP o trovách konania nerozhodol osobitným výrokom tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože:
· ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, a súčasne · žiaden z účastníkov návrh na náhradu konania nepodal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované,
· označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.