Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-20-2022.pdf
PDF · 132.71 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/20/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov senátu JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu Y., s.r.o. so sídlom E. XX, U. - mestská časť Y. Mesto, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou A|K|K|L advokáti s.r.o. so sídlom Grösslingová 50, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 666 622 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102603241/2021 zo dňa 20. decembra 2021, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie žalovaného
1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 06.11.2018 Daňový úrad Trenčín podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie august 2018 a začiatok daňovej kontroly určil na deň 17.12.2018. Daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňa 03.03.2020 doručením protokolu z daňovej kontroly č. 100425655/2020 zo dňa 13.02.2020 žalobcovi, súčasťou ktorého bola výzva podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 15 pracovných dní, keďže daňovou kontrolou bol zistený rozdiel dane v sume 15 901,11 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2018. K protokolu zaslal žalobca správcovi dane vyjadrenie s pripomienkami zo dňa 24.03.2020 a tieto pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole dňa 19.04.2021 Daňový úrad Trenčín podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku prerokoval so žalobcom. Následne rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 100698166/2021 zo dňa 27.04.2021 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 15 901,11 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2018, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH z faktúr od dodávateľa V., s.r.o. nasledovne:
- f.č. XXXXXXX zo dňa 10.09.2018, dátum dodania 31.08.2018, predmet „oficiálna rozvojová pomoc (DEV) - konsolidovaná analýza“, základ dane 23 861,38 Eur, 20% DPH 4 772,28 Eur,
- f.č. XXXXXXX zo dňa 10.09.2018, dátum dodania 31.08.2018, predmet „detailný rozpis rozpočtu v analytickej klasifikácii - analýza pre 2. fázu“, základ dane 24 554,45 Eur, 20% DPH 4 910,89 Eur,
- f.č. XXXXXXX zo dňa 10.09.2018, dátum dodania 31.08.2018, predmet „RISSAM, konsolidácia účtovných závierok - systémová analýza - 2. časť“, základ dane 31 089,69 Eur, 20% DPH 6 217,94 Eur.
2. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia č. 100698166/2021 zo dňa 27.04.2021 skonštatoval, že v rámci preverovania zdaniteľných obchodov dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania
nevyplynul jednoznačný dôkaz o tom, že reálnym dodávateľom služieb bola skutočne spoločnosť QS- Solutions, s.r.o. Zo zadovážených dôkazov je zrejmé, že spoločnosť QS-Y., s.r.o. neprijala žiadne plnenia od svojich dodávateľov A. Q. s.r.o. a J. s.r.o., nemohla teda tieto plnenia ďalej dodať žalobcovi ako svojmu odberateľovi. Preto deklarovanému dodávateľovi V. s.r.o. daňová povinnosť nevznikla z titulu skutočného zdaniteľného plnenia, ale len formálne z dôvodu uvedenia na faktúre, čo však nezakladá nárok žalobcu na odpočet DPH. Z dôvodu, že u deklarovaného dodávateľa QS-Y., s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH, nevzniklo ani právo na odpočítanie dane u žalobcu v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Odpočítaním DPH zo sporných faktúr od dodávateľa QS-Y., s.r.o. porušil žalobca § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 zákona o DPH. Správcu dane k uvedeným záverom viedli skutočnosti zistené zo svedeckých výpovedi svedka Mariána X. (bývalý konateľ žalobcu), svedkov J. X. a Z. W. (bývalí konatelia QS-Y., s.r.o.) a svedka P. S. Y. (konateľ spoločnosti A. Q. s.r.o. v období august 2018) ako i z listinných dôkazov.
3. Svedok J. X. uviedol, že žalobca sa zaoberá predajom softwarových produktov pre samosprávu a taktiež pre štátne zložky. Tieto služby žalobca nevykonáva vo vlastnej réžii, ale ich zabezpečuje subdodávateľsky a v období august 2018 ich zabezpečoval cez dodávateľa QS-Y., s.r.o. s tým, že nemá vedomosť, či spoločnosť QS-Y., s.r.o. robí sama tieto programy alebo subdodávateľsky. K predmetu uvedeného na sporných faktúrach svedok nevedel uviesť presnejší popis. Ich dodanie sa realizovalo odovzdaním na USB kľúči. K spolupráci s deklarovaným dodávateľom QS-Y., s.r.o. svedok uviedol, že s J. X. sa spoznal na konci roka 2017 na mítingu Microsoft. Materiálne, technické, logistické a personálne zabezpečenie k tomu, aby služby na sporných faktúrach mohol dodať dodávateľ QS-Y., s.r.o. si nepreveril, zo strany Maroša X. bol však ubezpečený, že vie zabezpečiť aj veľkú dodávku IT služieb, a to nielen pre komerčného odberateľa, ale i pre štátnu správu s tým, že pozná IT špecialistov, ktorí pôsobia ako samostatní programátori. V súčasnosti už so spoločnosťou QS-Y., s.r.o. neobchoduje.
4. Svedok J. X. uviedol, že dokladmi od spoločnosti QS-Y., s.r.o. nedisponuje, tieto stratil pri sťahovaní, pričom daňovú a účtovnú agendu odovzdal novému konateľovi, avšak potvrdením o odovzdaní nedisponuje. Taktiež si nepamätal miesto, kde k odovzdaniu agendy od spoločnosti QS-Y., s.r.o. novému konateľovi došlo. V čase, keď bol konateľom, nepoveril žiadnu inú osobu na zastupovanie spoločnosti. Formálne potvrdil spoluprácu so žalobcom ako i vystavenie sporných faktúr a uviedol, že predmetom ich spolupráce bola dodávka IT služieb a analytika s tým, že nedisponuje žiadnymi zadaniami, nakoľko sa jednalo o citlivé dáta. Samotné práce na dodávke IT vykonali „slovenskí experti“, ktorých svedok nevedel identifikovať, pričom nevedel ani miesto, kde k vykonaniu prác došlo. So „slovenskými expertmi“ neboli uzatvorené žiadne zmluvy o vykonaní predmetných prác, ani neboli poukázané úhrady týmto „slovenským expertom“. So žalobcom rokoval vždy prostredníctvom J. X.. V rozhodnom období august 2018 nemala spoločnosť QS-Y., s.r.o. žiadnych zamestnancov. Svedok taktiež potvrdil spoluprácu so spoločnosťami A. Q. s.r.o. a J. s.r.o., nevedel však uviesť, či sa tieto spoločnosti podieľali na predmetných prácach uvedeného projektu. Priznal, že si neoveroval, či tieto spoločnosti majú materiálne, technické a personálne vybavenie na výkon IT služieb.
5. Svedok Z. W. uviedol, že spoločnosť QS-Y., s.r.o. kúpil z komerčných dôvodov, je konateľom je od 12.11.2018, dokumentáciu od spoločnosti však nedostal, doklady by mal mať stále bývalý konateľ. Kontakt s bývalým konateľom Marošom Khúlom nadviazal prostredníctvom jeho priateľa. Spoločnosť QS-Solutions, s.r.o. nevykonávala žiadnu činnosť, nemala ani účtovníka, sídlo spoločnosti nikdy nenavštívil, spoločnosť nemala žiadne obchodné priestory, žiadnu prevádzku.
6. Svedok P. S. Y. vypovedal, že bol niekoľkokrát na Slovensku, dátum si však nepamätá. Na Slovensku si chcel otvoriť reštauráciu s tureckým rýchlym občerstvením, nakoľko prevádzkuje takúto sieť aj v Maďarsku, preto kúpil spoločnosť A. Q. s.r.o., táto však nebola činná, nezohnal dostatok kapitálu na podnikanie a nevystavil ani jednu faktúru, ani nepodpísal žiadnu zmluvu, nebola teda vytvorená žiadna dokumentácia, či už daňová alebo účtovná. Či mala spoločnosť A. Q. s.r.o. v auguste 2018 nejakých zamestnancov uviesť nevedel, spoločnosť QS-Y., s.r.o. ani jej konateľa nepozná.
7. Správca dane overoval aj jednotlivé spoločnosti tvoriace obchodný reťazec, a to spoločnosti QS-Y., s.r.o., A. Q. s.r.o., J. s.r.o. a R., spol. s r.o.
8. Spoločnosť QS-Y., s.r.o. je nekontaktným subjektom, na výzvy správcu dane nereagoval a žiadne doklady nepredložil. Z kontrolného výkazu B2 je zrejmé, že spoločnosť v auguste 2018 deklarovala len
dvoch dodávateľov, a to A. Q. s.r.o. a J. s.r.o. Z informačného systému FS vyplynulo, že spoločnosť QS- Y., s.r.o. je ako platiteľ DPH registrovaná od 18.08.2017, v roku 2017 podávala prakticky nulové daňové priznania, od januára 2018 vykazuje státisícové obraty s vlastnou daňovou povinnosťou v stovkách eur s tým, že tento trend trval do októbra 2018 vrátane a po dobu ďalšieho polroka opäť podávala nulové daňové priznania, a teda nedeklarovala žiadne zdaniteľné plnenia. Správca dane ku dňu 11.11.2019 zrušil spoločnosti V., s.r.o. registráciu na DPH.
9. Spoločnosť A. Q. s.r.o. je rovnako nekontaktným subjektom. Podľa údajov z informačného systému FS spoločnosť v roku 2018 nemala zamestnancov, podané daňové priznanie za august 2018 vykazuje znaky nárazníkovej spoločnosti, keď spoločnosť mala vysoké vstupy aj výstupy, ale nízku daňovú povinnosť. Na adrese sídla sa spoločnosť nenachádzala. Ku dňu 30.09.2019 jej bola zrušená registrácia na DPH.
10. Spoločnosť J. s.r.o. je taktiež nekontaktným subjektom, jej konateľku sa nepodarilo vypočuť, ani predviesť. Z informačného systému FS vyplynulo, že spoločnosť nemala zamestnancov a podané daňové priznanie za august 2018 vykazuje znaky nárazníkovej spoločnosti, keď spoločnosť mala vysoké vstupy aj výstupy, ale nízku daňovú povinnosť. Spoločnosť má len virtuálne sídlo, ku dňu 31.10.2019 jej bola zrušená registrácia na DPH.
11. Z vyššie popísaných dôvodov správca dane v rozhodnutí č. 100698166/2021 zo dňa 27.04.2021 neuznal žalobcovi právo na odpočet DPH zo sporných faktúr uvedených v bode 1 tohto rozsudku.
12. Voči rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín č. 100698166/2021 zo dňa 27.04.2021 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný v záhlaví tohto rozsudku uvedeným rozhodnutím č. 102603241/2021 zo dňa 20. decembra 2021 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100698166/2021 zo dňa 27.04.2021 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil s odôvodnením, že žalobcom predložené doklady neboli dostačujúce a žalobca tým nesplnil podmienku nároku na odpočet DPH. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na odpočet DPH z dodávateľských faktúr, musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu, čo do priebehu a obsahu, a to osobou uvedenou v predkladaných faktúrach. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane postupoval v súlade s daňovým poriadkom, dodržal zásady daňového konania a umožnil žalobcovi realizáciu jeho práv. Žalovaný dodal, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká daňovému subjektu nárok na odpočet DPH nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu. Musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch, t.j. v právnej skutočnosti, v objekte a subjekte. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočet DPH, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúre.
II.
Argumenty žalobcu a vyjadrenie žalovaného
13. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia v záhlaví tohto rozsudku uvedeného rozhodnutia žalovaného č. 102603241/2021 zo dňa 20. decembra 2021 z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) S.s.p.
14. Žalobca namieta, že správca dane vyhotovil a doručil protokol z daňovej kontroly ešte pred uplynutím lehoty, ktorú sám žalobcovi poskytol na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam.
15. Žalobca taktiež namieta, že rozhodnutie správcu dane a aj žalovaného sú nepreskúmateľné, nakoľko neobsahujú úvahy, akými daňové orgány dospeli k prijatým záverom, že dotknuté služby neboli žalobcovi poskytnuté.
16. Rovnako žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav veci, resp. že tento je v rozpore s administratívnymi spismi.
17. Žalobca namieta aj to, že daňové orgány neprimerane zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Dodal, že dôkazné bremeno žalobcu nie je absolútne, práve naopak, je to žalovaný, ktorý musí dôveryhodne spochybniť skutočnosť, že príslušné služby neboli žalobcovi poskytnuté.
18. Žalobca namieta, že nemôže niesť zodpovednosť za nedostatky na strane jeho dodávateľa, keď tento vo svojom účtovníctve riadne neevidoval služby, ktoré dodal žalobcovi.
19. Žalobca je toho názoru, že splnil podmienky pre odpočet DPH, nakoľko viaceré nezávislé osoby zhodne vypovedali nielen o tom, že príslušné plnenie bolo žalobcovi skutočne dodané, ale tiež o spôsobe jeho dodania.
20. Žalobca ďalej namieta, že daňové orgány odmietli vykonať ním navrhnuté dôkazy, pričom niektoré dôkazy vykonali v rozpore so zákonom, keď žalobca sa nemohol niektorých výsluchov zúčastniť.
21. Žalobca súčasne so správnou žalobou podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č.k. 13S/20/2022-54 zo dňa 16.05.2022 tak, že návrh zamietol, keď dospel k záveru, že neboli zistené dôvody pre jeho priznanie.
22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal uviedol, že žalobné body sú rovnaké ako odvolacie dôvody a týmito sa vysporiadal v napadnutom rozhodnutí.
23. K námietke vyhotovenia protokolu pred uplynutím lehoty na vyjadrenie sa k zisteniam žalovaný uviedol, že žalobca sa zúčastnil všetkých svedeckých výpovedí a priebežne sa vyjadroval k zisteným skutočnostiam, teda vedel o všetkých dôkazoch. Žalovaný priznal, že ku dňu vyhotovenia protokolu nemal vyjadrenie žalobcu, avšak vo vyrubovacom konaní sa zaoberal všetkými vyjadreniami a požiadavkami žalobcu a tým boli zabezpečené práva žalobcu.
24. K námietke, že žalobca nemôže niesť zodpovednosť za svojich dodávateľov žalovaný uviedol, že naopak je povinnosťou žalobcu si preveriť dodávateľa a ak tak neučiní, nesie riziko zodpovednosti za služby, ktoré mu mali byť dodané.
25. K vypočutiu žalobcom navrhnutých svedkov žalovaný uviedol, že konfrontácia Maroša X. s Z. W. nevyrieši otázku, že daňové a účtovné doklady sa nenachádzajú ani u jedného z konateľov. Rovnako, prípadné formálne zaúčtovanie sporných faktúr u dodávateľa by nemalo vplyv na skutočnosť, že služby reálne neboli dodané deklarovaným dodávateľom. Ani výsluch zamestnancov odberateľskej spoločnosti R. spol. s r.o. by nepreukázal, že tovar bol dodaný žalobcovi deklarovaným dodávateľom.
26. K neúčasti žalobcu na výsluchu svedka v Maďarsku žalovaný uviedol, že maďarská legislatíva neumožňuje byť prítomný pri výsluchu svedka.
27. Žalobca v replike zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii.
III.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov
28. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie
je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§137 ods. 2 S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 190 S.s.p.). 29. Podľa § 19 ods. 2 veta prvá zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákona o DPH“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 30. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 31. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané. 32. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 33. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 34. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 35. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 36. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
37. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
38. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
39. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
40. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
41. Správny súd má za to, že záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že spoločnosť V., s.r.o. ako dodávateľ žalobcu uskutočnila pre žalobcu služby uvedené
na sporných faktúrach, pričom žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočet dane z dodávateľských faktúr od uvedeného dodávateľa je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu. Správny súd uvádza, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca), pričom správca dane dokazovanie vykonáva a vedie a jeho úlohou je najmä zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
42. Správny súd konštatuje, že potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda uskutočnenie dohodnutých služieb a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či tovar alebo služby boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom a súčasne, ak si nepreverí aj odberateľa (nepozná ani jeho konateľa). Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.
43. Správny súd je toho názoru, že správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb tak, ako to bolo v prípade žalobcu. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Dôkazné bremeno
preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok NS SR zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím ÚS SR zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17).
44. Správny súd uvádza, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a služby reálne uskutočnené (§ 9 zákona o DPH) konkrétnym subjektom uvedeným na faktúre. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že došlo k uskutočneniu služieb dodávateľom QS- Solutions, s.r.o., ako aj k uhradeniu faktúr súvisiacich s takouto realizáciou služieb tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať. Rovnako tak bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet dane zákon o DPH stanovil. V prípade, ak si žalobca ako daňový subjekt uplatnil nárok na odpočet dane z dodávateľských faktúr, potom musí vedieť preukázať, že plnenia, z ktorých vyplýva uplatnenie práva na odpočet dane majú reálny základ (čiže sa reálne uskutočnili tak, ako je deklarované na faktúrach a dodávateľom, ktorý je na nich uvedený) a neboli vykonané len formálne uvedením na dodávateľských faktúrach.
45. Samotné faktúry od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Rovnako tak zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH zdaniteľnej dodávky tovarov a služieb. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na odpočet DPH. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že na uplatnenie práva na odpočítanie dane má právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnený odpočet DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na odpočítanie dane. Žalobca v konaní nedoložil také dôkazy, ktorými by preukázal, že fakturované služby boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach (spoločnosťou QS-Y., s.r.o.). Dodávateľ žalobcu, spoločnosť QS-Y., s.r.o. (ani jej bývalý konateľ) správcovi dane nepredložil žiadne účtovné doklady. Y. V., s.r.o. mala predmetné zdaniteľné plnenia dodať subdodávateľsky, nakoľko sama nedisponovala materiálnym ani personálnym vybavením, pričom v rozhodnom období august 2018 deklarovala len dvoch dodávateľov (A. Q. s.r.o. a J. s.r.o.), ktorí taktiež nemali ani personálne, ani materiálne vybavenie. „Slovenských expertov“ ktorí mali reálne vypracovať IT projekt nikto nevidel, nepozná, nebola s nimi uzatvorená žiadna zmluva o dodaní IT projektu, nebola im vyplatená odmena, nikto ich nevie stotožniť, nikto nevie miesto, kde sa IT projekt reálne vypracoval. Správny súd uvádza, že všetky tieto skutočnosti oprávnene navodzujú vznik pochybností správcu dane o reálnom uskutočnení dodania služieb žalobcovi spoločnosťou V., s.r.o. Žalobca v dostatočnej miere nepreukázal,
že zdaniteľné plnenia deklarované na sporných faktúrach nesú v sebe ekonomický charakter obchodnej transakcie a nie sú len umelým článkom bez skutkového stavu, ktorý pri uplatňovaní právnych predpisov v zmysle zákona o DPH nemá opodstatnenie. Na takúto transakciu nemožno v daňovom konaní prihliadať. Správny súd uvádza, že všetky tieto skutočnosti oprávnene navodzujú vznik pochybností správcu dane o reálnom uskutočnení dodania tovaru žalobcovi spoločnosťou QS-Y., s.r.o.
46. Na základe zistení správcu dane, sú pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní tovaru a služieb práve dodávateľom uvedeným na spornej faktúre oprávnené. Aj podľa správneho súdu je nepravdepodobné a neštandardné, aby žalobca nemal vedomosť o subjektoch, s ktorými spolupracuje a aby nevedel uviesť podstatné okolnosti obchodu. Od konateľa spoločnosti sa dá logicky očakávať, že bude vedieť podstatné skutočnosti o ním realizovanom obchode. Konateľ dodávateľa a ani žalobca však o sporných obchodoch podstatné skutočnosti nevedeli. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet dane za zdaňovacie obdobie august 2018 od dodávateľa QS-Y., s.r.o. uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre odpočet DPH uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. 47. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, tieto po ich preskúmaní vyhodnotil správny súd ako nedôvodné.
48. Tým, že správca dane a žalovaný sa vo vyrubovacom konaní zaoberali všetkými pripomienkami zo strany žalobcu, ktoré boli obsiahnuté aj vo vyjadrení k zisteným skutočnostiam, zhojili pochybenie, ktorého sa dopustili tým, že protokol vydali v čase, kedy žalobcovi plynula lehota na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam. Uvedená námietka teda podľa správneho súdu nemá opodstatnenie.
49. Nie je dôvodnou ani námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného. Naopak, podľa názoru správneho súdu je nadovšetko zrejmé, že nepriznanie odpočtu DPH je dôsledkom toho, že žalobca nepreukázal, že mu zdaniteľné plnenie dodal dodávateľ deklarovaný na sporných faktúrach. Taktiež sú z pohľadu správneho súdu dostatočné a logické úvahy, ktoré daňové orgány viedli k takémuto záveru.
50. Správny súd hodnotí námietku žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu ako neopodstatnenú, rovnako ako je neopodstatnené tvrdenie, že skutkový stav nemá oporu alebo je dokonca v rozpore s administratívnym spisom. Správny súd má za to, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci o reálnosti predmetných obchodov a o identite skutočného dodávateľa na základe sporných faktúr sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t. j. aj na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach a jeho subdodávateľov uvedených v kontrolných výkazoch. Správca dane mal právo preveriť existenciu zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Postup správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k riadnemu zisteniu stavu.
51. Nie je dôvodnou ani námietka nenáležitého zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom. Žalovaný a správca dane zákonným spôsobom jednoznačne spochybnili, že zdaniteľné plnenie dodal žalobcovi ním deklarovaný dodávateľ. Týmto okamihom sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu a tento už nevyprodukoval žiaden dôkaz na zvrátenie zistenia, že deklarovaný dodávateľ V., s.r.o. nebol reálne schopný dodať žalobcovi zdaniteľné plnenie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nemôže zodpovedať za nedostatky účtovníctva svojho dodávateľa, správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a ani rozhodnutia žalovaného nevyplýva, žeby táto skutočnosť bola pripisovaná na ťarchu žalobcovi. Pokiaľ je žalobcovi pripisované na ťarchu, že si náležitým spôsobom nepreveril svojho dodávateľa, takýto postup je súladný s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ.
52. Nie je opodstatnené tvrdenie žalobcu, že splnil podmienky pre odpočítanie DPH zo sporných faktúr, nakoľko nepreukázal, že zdaniteľné plnenie mu dodal dodávateľ deklarovaný na sporných faktúrach. Pokiaľ ide o samotné zdaniteľné plnenia, k jeho podrobnostiam sa nevedel vyjadriť ani žalobca, ani
žiaden svedok, teda nikto. Tvrdenie žalobcu, že zdaniteľné plnenie potvrdili viaceré nezávislé osoby nemá oporu v spise.
53. Správny súd je toho názoru, že správca dane dôvodne nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, nakoľko ich vykonaním by sa žiadnym spôsobom nepreukázalo reálne dodanie zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom. Ako správne uviedol žalovaný, konfrontácia Maroša Khúlu s Istvánom Tóthom by nevyriešila otázku, že daňové a účtovné doklady sa nenachádzajú ani u jedného z konateľov. Rovnako, prípadné formálne zaúčtovanie sporných faktúr u dodávateľa by nemalo vplyv na skutočnosť, že služby reálne neboli dodané deklarovaným dodávateľom. Ani výsluch zamestnancov odberateľskej spoločnosti R. spol. s r.o. by nepreukázal, že tovar bol dodaný žalobcovi deklarovaným dodávateľom. Pokiaľ žalobca nebol prítomný výsluchov učinených v Maďarsku, je to dané vnútroštátnou legislatívou, ktorá to neumožňuje. Ani tieto námietky nemajú opodstatnenie.
54. Správny súd sa teda nestotožnil s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadami podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) S.s.p.
55. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
56. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.
57. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).
58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).