Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-300-2013.pdf
PDF · 79.3 KB
Case nature
Subarea
17Er/300/2013
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, proti povinnému: ALDON, s.r.o., IČO: 36 756 407, so sídlom 925 03 Horné Saliby 1047, za účasti súdneho exekútora: Mgr. Martin Petruška, Exekútorský úrad Humenné, Kukorelliho 1505/50, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 124,28 Eur a trov exekúcie, na podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 46,07 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku, poverením vydaným Okresným súdom Galanta, sp. zn. 17Er/300/2013 zo dňa 13.3.2013, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 124,28 Eur a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. k. 10-90/4146-1 zo dňa 22.3.2010.
Dňa 15.1.2015 doručil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie (nesprávne označený ako návrh; tu s poukazom na § 37 ods. 1 a § 57 ods. 4 Exekučného poriadku) z dôvodu nemajetnosti povinného spolu s vyúčtovaním trov exekúcie, exekučným spisom EX 778/2013, výsledkami šetrenia majetkových pomerov povinného prostredníctvom elektronických súčinností a dôvodovou správou k § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Predmetný podnet súdneho exekútora bol zaslaný na vyjadrenie oprávnenému, ktorý dňa 24.7.2015 súdu oznámil, že súhlasí so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd preskúmal predložený spis súdneho exekútora č. EX 778/2013, a taktiež predložený zoznam elektronických súčinností spolu s ďalšími výsledkami šetrení majetkových pomerov povinného a dospel k záveru, že súdny exekútor dostatočne preukázal nemajetnosť povinného. Zároveň bolo lustráciou v registri dlžníkov sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne zistené, že povinný dlhuje na sociálnom poistení sumu 2 278,88 Eur a na zdravotnom poistení sumu 167,40 Eur. Na základe uvedených skutočností a s prihliadnutím na súhlas oprávneného so zastavením exekúcie pre nemajetnosť (pričom oprávnený má právo disponovať svojim návrhom na vykonanie exekúcie, a teda aj právo žiadať, aby
exekúcia bola zastavená, respektíve s jej zastavením súhlasiť) rozhodol tak, ako je to uvedené v I. výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, z dôvodu nedostatku majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie alebo z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, prípadne že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V danom prípade však bola exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, súd preto v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov nasledovne:
A. odmena exekútora za jednotlivé úkony určená paušálnou sumou 3,32 Eur/ úkon (§ 14 ods. 3 v spojitosti s 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/95 Z.z.): Minimálna odmena: 33,19 Eur
B. náhrada hotových výdavkov (§ 22 ods. 1, § 23 ods. 1,2 Vyhlášky č. 288/95 Z.z.):
- Poštovné: 12,20 Eur
- náklady administratívy: 10,- Eur Spolu hotové výdavky: 22,20 Eur
DPH 20%: 11,08 Eur
SPOLU TROVY EXEKÚCIE podľa špecifikácie a vyčíslenia súd. exekútora: 66,47 Eur s DPH
Súd posúdil a preskúmal exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k názoru, že súdny exekútor si minimálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 cit. vyhlášky uplatnil správne, na základe čoho mu túto priznal v zákonom stanovenej výške 33,19 Eur.
V časti hotových výdavkov sa súd nestotožnil so špecifikáciou súdneho exekútora a priznal mu náhradu hotových výdavkov v podobe poštovného iba za 4 zásielky, spolu v sume 5,20 Eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného za doručenie Upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému v sume 1,40 Eur, nakoľko súdny exekútor na preukázanie tohto výdavku pripojil fotokópiu doručenky z ktorej vyplýva, že prostredníctvom tejto zásielky boli doručované písomnosti do väčšieho množstva konaní, pričom v takomto prípade má súdny exekútor nárok iba na pomernú časť poštovného, pripadajúcu na jedno konanie. Súdny exekútor si však uplatnil plnú sumu poštovného a navyše, pripojil iba fotokópiu doručenky, z čoho možno usudzovať, že minimálne originál doručenky (ak nie aj ďalšie fotokópie) sa nachádzajú v inom spise, kde si súdny exekútor môže rovnako uplatňovať plnú sumu poštovného, čo však predstavuje neoprávnené obohacovanie súdneho exekútora na úkor účastníka konania zaviazaného na úhradu trov exekúcie. Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného za návrh na zastavenie exekúcie, žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, odblokovanie motorových vozidiel a vrátenie poverenia, spolu v sume 5,60 Eur, nakoľko súdny exekútor vznik týchto výdavkov nepreukázal pripojenými doručenkami, respektíve tieto výdavky ešte doposiaľ nevznikli. Takto uplatnené hotové výdavky nie je možné preskúmať, a taktiež nie je možné ustáliť, že tieto vzniknú práve v podobe poštovného v uplatnenej výške. Súdny exekútor totiž môže doručovať v rámci jednej zásielky písomnosti do viacerých exekučných konaní (teda rovnakým postupom aký bol opísaný vyššie), prípadne môže doručovanie vykonať prostredníctvom zamestnanca exekútorského úradu osobným doručením (kde výdavok v podobe poštovného nevzniká vôbec). Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu nákladov administratívy v sume 10,- Eur, nakoľko súdny exekútor skutkovo a právne nezdôvodnil, ako dospel k uplatňovanej sume. Súdny exekútor síce uviedol jednotkové ceny z ktorých vychádzal, avšak nešpecifikoval aká časť tejto sumy na ktorú z dotknutých položiek pripadá, pričom to nie je možné zistiť ani z priloženého exekučného spisu. Z dôvodovej správy k § 25 cit. vyhlášky, ktorú priložil súdny exekútor, síce vyplýva, že náklady administratívy (v podobe materiálu) nemožno subsumovať pod uvedený § 25 cit. vyhlášky (nakoľko nejde o administratívne práce, ale o materiál), avšak uvedená dôvodová správa nijakým spôsobom neustanovuje paušálnu sumu, ktorú si môže súdny exekútor v takomto prípade uplatniť, ani spôsob jej výpočtu. Súd ďalej uvádza, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou súdneho exekútora, vychádzajúcou z použitia analogia legis vo vzťahu k vyhláške č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, konkrétne k § 16 ods. 3, nakoľko v prípade uplatňovaných nákladov administratívy v sume 10,- Eur ide o hotové výdavky, ktoré sú vo vyhláške č. 655/2004 Z.z. upravené osobitne od režijného paušálu, ktorého zložky sú taxatívne vymedzené ako telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, teda nie ako administratívne výdavky. Súd rovnako preskúmal uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 12 CoE/205/2010 zo dňa 5.8.2010 a uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo/29/2010 zo dňa 11.4.2011, na ktoré poukazoval súdny exekútor v súvislosti s uplatňovanými nákladmi administratívy. V uznesení krajského súdu sa konštatuje, že súd s prihliadnutím na rozsah a náročnosť exekúcie považoval za primerané režijné náklady 10,- Eur, vzniknuté v súvislosti s materiálnymi nákladmi na kopírovanie, tlač, zabezpečenie obálok a pod. V tejto súvislosti súd uvádza, že v tomto prípade, kedy exekúcia začala v roku 2013 a vymáhaná suma predstavuje 124,28 Eur nemožno v žiadnom prípade konštatovať, že ide o obdobný prípad z pohľadu rozsahu a náročnosti exekúcie, akým sa zaoberal Krajský súd Banská Bystrica vo vyššie citovanom rozhodnutí (kde išlo o vymáhanie pohľadávky na zameškané
výživné vo výške 1 375,88 Eur + bežné výživné 116,17 Eur, pričom exekúcia trvala od roku 2006). Vo vzťahu k vyššie citovanému uzneseniu Najvyššieho súdu SR súd uvádza, že najvyšší súd sa nezaoberal v danom prípade meritom veci, dovolanie povinného bolo v danom prípade odmietnuté pre neprípustnosť, a zmienka o režijných nákladoch v danom uznesení (na ktorú poukazuje súdny exekútor) je iba konštatovaním právneho názoru krajského súdu obsiahnutého v uznesení napadnutom dovolaním. Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 5,20 Eur.
Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spolu v sume 38,39 Eur + DPH = 46,07 Eur s DPH.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.