Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27P-1-2016.pdf
PDF · 97.52 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: B.Í. T., nar. XX.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov otca: W.. W. T., nar. X.X.XXXX, I. K. X/A, G. a matky: F. T., nar. XX.X.XXXX, O..H. XX, G., zastúpená: JUDr. Lucia Sukopová, advokátka, Františkánska 5, Trnava, o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného zo sumy 110,- € na sumu 30,- € mesačne na maloletú B., počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Návrh odôvodnil zmenou jeho schopností, možností a majetkových pomerov od poslednej úpravy výživného. Navrhovateľ uviedol, že po rozvode s bývalou manželkou podpísali dohodu o vyporiadaní BSM. Na základe uvedenej dohody prenechal manželke 2-izbový byt a opustil spoločnú domácnosť. Navrhovateľ si kúpil 1-izbový byt vzhľadom na jeho príjem a finančné možnosti prostredníctvom hypotekárneho úveru, taktiež má ešte ďalšie nevyhnutné výdavky spojené s bývaním ako poistenie domácnosti, zálohové platby za odber elektriky, plynu, vody, internet a iné. Navrhovateľ uviedol, že po odpočítaní všetkých jeho nevyhnutných mesačných výdavkov a priemeru ročných výdavkov vrátane určeného výživného na maloletú B. mu na samotnú existenciu zostáva v priemere 207,26 € mesačne čo v prepočte na 30 kalendárnych dní je cca 6,90 € na kalendárny deň, a okrem iného je povinný zabezpečiť aj nevyhnutné výdavky na výživu maloletého syna X., ktorý je t. č. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Navrhovateľ v návrhu rozpísal podrobne svoje mesačné výdavky a taktiež poukázal na majetkové pomery matky maloletej.
Matka sa k návrhu otca, ktorý jej bol riadne doručený, vyjadrila tak, že s návrhom otca nesúhlasí, taktiež uviedla, že náklady na maloletú B. sú vyššie ako v súčasnosti priznané výživné, pretože maloletá B. má vyššie mesačné výdavky o 45,- € ako za posledné obdobie 3 rokov. Matka tiež uviedla, že po vzájomnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) vyplatila navrhovateľovi sumu 17.000,- €. Ďalej uviedla, že navrhovateľ má omeškané výživné za mesiac august 2015. Taktiež nie je pravdou, že by prispieval nejakou sumou na výživu maloletého syna X., ktorý je v striedavej starostlivosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom otca zo dňa 12.1.2016, vyjadrením matky zo dňa 14.3.2016, potvrdením o príjme otca na č.l. 7, zmluvou o splátkovom úvere na č.l. 10, zmluvou o splátkovom úvere na č.l. 15, zmluvou o poistení auta na č.l. 23, rozhodnutím o vyrúbení dani z nehnuteľností na č.l. 24, potvrdeniami bankových prevodov na č.l. 25-34, výpismi z katastra nehnuteľností na č.l. 36-43, potvrdením o príjme otca na č.l. 75, č.l. 87, potvrdeniami bankových
prevodov na č.l. 76-79, č.l. 39, potvrdením zo zubnej ambulancie maloletej na č.l. 83-86, uznesením č.k. 13P/67/2013 zo dňa 17.2.2014, rozsudkom č. k. 8C/158/2009-422 zo dňa 28.2.2012, rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/174/2012 zo dňa 29.1.2013, uznesením č. k. 16P/78/2015 -79 zo dňa 11.2.2016, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.
Otec v konaní uviedol, že predmetný návrh podal z toho dôvodu, že sa zmenila jeho životná situácia. Po rozvode manželstva prebehlo vyporiadanie BSM dohodou medzi ním a jeho bývalou manželkou a to tým spôsobom, že mu jeho bývalá manželka (matka maloletej) vyplatila sumu 16.259,- €. Matke zostal 2-izbový byt, ktorý je plne zariadený. Zostalo mu splatiť úver, ktorí čerpali za trvania manželstva, asi 3.500,- €. Matke maloletej zostal úver ŠFRB, ktorý bol použitý na prerábanie bytu. Otec uviedol, že jeho priemerný príjem vychádza 869,44 €, ale pravidelný príjem nemá v takejto výške, ktorý sa pohybuje v priemere okolo 750,- €. Otec uviedol, že bol nútený vyriešiť bytovú situáciu, a preto si kúpil na úver 1-izbový byt v roku 2013, pretože maloletý X.Á. je zverený doposiaľ v striedavej starostlivosti, aby mu zabezpečil bývanie. Na kúpu tohto bytu použil úver, ale aj peniaze z vyporiadania BSM. V súčasnosti spláca úver po 238,26 €, plus si platí ročne poistenie stavby, teda bytu, 37,60 €. Platí poistenie domácnosti 36,- € ročne, spotrebný úver 29,34 € mesačne, mesačne sporenie 10,- €, plyn 43,- €, elektrina 20,- €, preddavkovo platby za byt + FO 50,- €, internet 10,90 €, SIPO 4,64 €, poistka auta ročne 112,54 € a daň za byt ročne 11,20 €. Iné pravidelne sa opakujúce výdavky nemá. Ďalej platí súdom určené výživné 110,- € na maloletú B.. Navrhovateľ uviedol, že mal nedoplatok na výživnom za mesiac august 2015, kde zaplatil len 50% výživného, domnieval, že sa s matkou tak dohodli, avšak matka podala návrh na exekúciu a následne mal zablokovaný bankový účet. Navrhovateľ uviedol, že mu mesačne nevychádza platiť výživné v stanovej výške. Mesačne si musí si požičiavať peniaze od 20,- € do 50,- € od rodiny, pričom sa stravuje u jeho starej matky. Ďalej uviedol, že nemôže vzniknutú situáciu riešiť tým, že by odpredal nehnuteľnosť, pretože by nemal kde bývať. U jeho rodičov v 2-izbovom byte žije 5 osôb. Navrhovateľ čerpal hypotekárny úver vo výške 42.000,- € a spotrebný v súčasnosti vo výške 2.000,- €. Maloletý syn X. je doposiaľ zverený v striedavej starostlivosti, pričom jeho matka dala návrh na zmenu výchovného prostredia. Konanie je vedené pod č. k. 16P/78/2015 na tunajšom súde, v danom konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie. Navrhovateľ uviedol, že ak mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi, tak finančne nezvládne situáciu. Syn od augusta 2015 býva u matky. Navrhovateľ uviedol, že v poslednom čase sa ich vzťahy zlepšili a syn by chcel opäť bývať u neho, avšak nevie ako dopadne súdne konanie. V prípade ak by bol zverený matke, bude mu určené aj spätne výživné. Počas tohto obdobia navrhovateľ matke maloletého neplatil na syna žiadnu čiastku a nepoberal ani rodinné prídavky, pretože tieto poberá jeho matka. Daňový bonus si uplatňoval len do konca roku 2015.
Právna zástupkyňa matky uviedla, že matka bola ochotná dohodnúť sa pri zmene zverenia maloletého syna aj o výške výživného. Otec však nemal záujem. Maloletý syn sa opakovane vyjadril, že chce zostať bývať s matkou. V súčasnosti je v predmetnom konaní nariadené znalecké dokazovanie u detského psychológa. Z hľadiska hospodárnosti netrvajú na zvýšení výživného na maloletú B., aj keď sa výdavky maloletej zvýšili, ale chcú ukončiť súdne konanie.
Matka uviedla, že jej pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. M., nar. X.XX.XXXX, na ktorého výdavky sú asi 125,- € mesačne. V súčasnosti jej končí materská a bude poberať iba rodičovský príspevok od tohto mesiaca a rodinné prídavky na tri deti. Jej súčasný druh má príjem okolo 1.078,- € v čistom. Partner má vyživovaciu povinnosť len k spoločnému synovi. Po rozvode 2-izbový byt zostal v jej vlastníctve, užívala ho už pred uzatvorením manželstva. Po rozvode s navrhovateľom mu vyplatila sumu 16.259,- € a ďalej vyplácala úver ŠFRB, ktorý čerpala vo výške 700.000,- Sk/25.235,74 € a druhý spotrebný úver na prerábanie bytu vo výške 400.000,- Sk/13.277,57 €. Za pomoci finančného poradcu prefinancovala tieto úvery a zobrala si len jeden úver 42.000,- €, aby mohla vyplatiť navrhovateľa z BSM a vyrovnať predchádzajúce úvery. Následne sa zoznámila so súčasným druhom, s ktorým si kúpili spoločný byt. Predmetný 2-izbový byt predala za 64.000,- € a spolu so súčasným druhom si kúpili 3- izbový byt za 85.000,- €, na ktorý čerpali spoločný úver s druhom vo výške 60.000,- €. Po dohode s jej partnerom si hradí poplatky spojené s užívaním bytu a úver vo výške 250,- € spláca partner. Ďalej matka spláca Flexi úver na motorové vozidlo 100,- € a životné poistenie 46,32 € na krytie úveru. Všetky ostatné výdavky matka uviedla v písomnom vyjadrení. Maloletá B. je žiačkou X. triedy ZŠ, stravuje sa v škole, navštevuje vo voľnom čase tanečný krúžok. Nosí zubný strojček. Maloletý X. je žiakom X. triedy ZŠ, ktorý sa stravuje doma, užíva lieky na alergiu, ale aj na ukľudnenie, pretože má diagnostikovaný ADHD syndróm. Matka uviedla, že obom deťom platí poistky a telefóny. Maloletý X. chodí do športovej triedy,
za čo musí matka doplácať 10,- € mesačne a tiež mu dáva vreckové, pretože sa v škole nestravuje. Na maloletého X. jej od augusta 2015 otec neprispieva. V predchádzajúcom období sa otec v polovici nepodieľal na jeho výdavkoch.
Na vyjadrenia matky, reagoval otec ktorý uviedol, že do určitého času prispieval matke, i keď s oneskorením, v polovici na výdavky syna, keď bol v striedavej starostlivosti. Matka mu však na výdavky neprispievala, preto jej prestal prispievať. Čo sa týka stravovania syna, zo školy chodí k jeho rodičom a u nich obeduje. Otec nepopiera, že matka mu pripravuje desiatu do školy. Otec uviedol, že dnes zaplatil po dohode s exekútorom zameškané výživné za mesiac august 2015, čím je výživné vyrovnané. Taktiež chce poukázať na príjem, že to nie je úplne tak ako to vychádza. Zamestnávateľ vypláca raz ročne zadržiavané prémie za hospodársky výsledok. Doposiaľ to bývalo v máji, avšak teraz pred voľbami im boli vyplatené vo februári a ovplyvnili celý jeho príjem. Otec uviedol, že po voľbách predpokladá, že tieto prémie v ďalšom roku v rovnakej výške vyplatené nebudú.
Kolízny opatrovník uviedol, že návrh otca na zníženie výživného navrhuje zamietnuť, a to z toho dôvodu, že uplynula dlhšia doba od určenia výživného. Maloletá pri poslednom rozhodovaní bola žiačkou X. triedy ZŠ. V súčasnosti je žiačkou druhého stupňa, s čím súvisia zvýšené výdavky. Výdavky vzrástli aj z dôvodu jej zdravotného stavu. Príjem otca je minimálne v rovnakej výške, v súčasnosti ešte aj zvýšil od posledného pojednávania a matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ustanovenia § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý je daný v čase rozhodovania súdu o nároku detí. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič.
Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Výživné však možno zmeniť len v prípade výraznej zmeny rozhodujúcich okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia tak na strane oprávneného, tak na strane povinného výživné platiť. Súd musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia, s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V danom prípade k poslednej úprave výživného došlo rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28.2.2012 č.k. 8C/158/2009-422, keď výška výživného bola určená sumou 110,- € mesačne na maloletú B.. Pri určení tohto výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že matka bola zamestnaná, jej priemerný čistý mesačný príjem bol 664,48 €. V konaní bolo zohľadnené, že bola spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v 1/10-ine, na LV č. XXXX v 1/180-ine , na LV č. XXXX v 1/10-ine, na LV č. XXXX v 1/5-ine, ktoré vlastnila s ďalšími rodinnými príslušníkmi, nakoľko ich zdedila. Otec mal priemerný čistý mesačný príjem 774,93 €. Obaja rodičia vlastnili dvojizbový byt. Obaja mali aj vyživovaciu povinnosť maloletému X., ktorý bol zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov a rodičom nebolo určené výživné. V čase poslednej úpravy výživného maloletá B. navštevovala X. ročník základnej školy. Príjem matky sa od posledného rozhodnutia znížil z toho dôvodu, že jej pribudla vyživovacia povinnosť k dieťaťu pochádzajúcemu z jej súčasného vzťahu. V súčasnosti poberá iba rodičovský príspevok a prídavky na deti spolu vo výške 273,76 €, avšak je potrebné zohľadniť aj skutočnosť že žije v spoločnej domácnosti spolu s otcom maloletého dieťaťa. Na zníženie príjmu matky súd neprihliadol, nakoľko matka sama zavinila túto situáciu tým, že sa rozhodla mať ďalšie dieťa. Súd však vzal do úvahy, že matke pribudla vyživovacia povinnosť. Matka po dohode s druhom platí mesačne zálohovo služby za byt vo výške 95,93 €, fond opráv 40,92 €, rozhlas a televízia 4,64 €, plyn 6 €, elektrická energia 30,- €, televízia a internet 24,80 €, výdavky na mobil aj pre deti 53,-€, životné poistenie a krytie úveru 34,51 €, spolu 289,80 €. Partner matky spláca spoločný hypotekárny úver 250,- € a vlastný úver na vozidlo po 100,- € mesačne. Matka vlastní v podielovom spoluvlastníctve i naďalej rovnaké nehnuteľnosti ako v čase pôvodného rozhodovania o výživnom na maloletú B.. Majetkové pomery matky sa zmenili len v tom, že síce nadobudla dvojizbový byt do výlučného vlastníctva vo rozvode, ale musela vyplatiť otcovi jeho podiel z BSM a zostali jej spoločné úvery. Po predaji dvojizbového bytu vyrovnala spoločné úvery a nadobudla 1-icu trojizbového bytu spolu so svojim súčasným partnerom, pričom časť kúpnej ceny bola opätovne zaplatená z úveru, ktorý si vzali spoločne. Z uvedeného vyplýva, že majetkové pomery matky sa výrazne nezmenili.
Otec maloletej má v súčasnosti mzdu priemerne vo výške 869,44 € mesačne, žije v sám v 1-izbovom byte. Mesačne platí hypotekárny úver 238,26 €, spotrebný úver 29,34 €, plyn 43,- €, elektrinu 20,- €, preddavky na služby za byt 50,- €, rozhlas a televízia 4,64 €, internet 10,90 €, sporenie 10,- €, ročne platí bytovú poistku 37,60 €, poistenie domácnosti 36,- €, daň za byt 12,- €, poistenie auta 112,56 €, t.j. mesačne platí 422,65 €. Otec vlastní motorové vozidlo B. XXX rok výroby 1992. Na strane otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Otec pracuje stále v tom istom zamestnaní a jeho priemerný čistý mesačný príjem sa zvýšil z 774,93 € na 869,44 €. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy, že otec má naďalej vyživovaciu povinnosť aj k maloletému Dávidovi, ktorú si v súčasnosti dobrovoľne neplní. Majetkové pomery otca sa zmenili ale len v tom, že si za vyplatený podiel z BSM a úver kúpil vlastné bývanie, pričom úver doposiaľ spláca.
Maloletý X. je doposiaľ zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, avšak od 8/2015 býva u matky a otec na jeho výživu neprispieva žiadnou čiastkou. Konanie o zmenu zverenia maloletého X. nie je skončené. Na maloletú B. platí otec výživné vo výške 110,- €.
Súd neakceptoval dôvod uvádzaný otcom, že si zobral na úver 1-izbový byt a jeho mesačné výdavky prevyšujú jeho mesačné príjmy, nakoľko toto tvrdenie otec nepreukázal, naviac výdavky, ktoré otec preukazuje ako sú poistenie domácnosti a bytová poistka, internet a sporenie spolu 27,03 € nie sú nevyhnutnými výdavkami. Na strane maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov, nastúpila na druhý stupeň základnej školy s čím sú spojené aj vyššie výdavky, začala navštevovať tanečný krúžok, jej zdravotný stav sa výrazne nezmenil, avšak u maloletej bolo potrebné zabezpečiť zubný strojček.
Súd vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe, z ktorej vyplýva, že výživné tvorí 20 % až 30 % z príjmu povinného rodiča (v danom prípade zo sumy 174,- € až 260,- €), avšak táto čiastka sa rozráta na počet vyživovacích povinností, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletých detí. Doposiaľ určená výška výživného zohľadňuje schopnosti a možnosti otca, ako aj to, že má vyživovaciu povinnosť okrem maloletej aj k maloletému X..
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, prihliadnuc aj na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na schopnosti a možnosti otca ako povinného, zohľadňujúc aj fakt, že otcovi sa zvýšil príjem, súd návrh otca na zníženie výživného na maloletú B. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.