Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cb-204-2015.pdf
PDF · 97.24 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/204/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: Austrotherm, s.r.o., IČO: 17 316 189, so sídlom Magnetová 1, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Július Jánošík, advokát v Bratislave, proti žalovanému: SERMAN PLUS, s.r.o., IČO: 36 246 689, so sídlom Budovateľská 5941,7, Dunajská Streda, o 2.470 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Pripúšťa sa čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 300 € s 9,05 % ročným úrokom od 3. februára 2016 a konanie sa v tejto časti zastavuje. II. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 2.518,37 € s 9,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.170 € od 3. februára 2016. III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania 734,93 € (v tom 598,23 € trovy právneho zastúpenia a 136,70 € ostatné trovy konania) do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk JUDr. Júliusa Jánošíka, advokáta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 9. júla 2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia pôvodne 3.670 € s paušálnou náhradu nákladov 40 € a úrokom z omeškania. V žalobe predniesol, že žalovanému dodal tovar, ktorého cenu 3.316,27 € mu riadne vyfakturoval faktúrou splatnou 13. novembra 2014. Žalovaný ju však zaplatil len čiastočne vo výške 646,27 €. Ešte pred vydaním platobného rozkazu žalobca znížil uplatňovanú istinu na 2.470 € v dôsledku čiastočnej úhrady žalovaného.
2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd na žalobu vydal, žiadal nariadiť dokazovanie. Spochybnil však dodanie časti fakturovaného tovaru, keďže podpis na dodacom liste nepatrí nikomu zo zamestnancov žalovaného alebo inej oprávnenej osobe. Ďalej poukázal na svoju druhotnú platobnú neschopnosť.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), na ktorom sa zúčastnil len žalobca. Žalovaný e-mailom doručeným dve hodiny pred začatím pojednávania (a doplneným písomne 5. apríla 2016) požiadal o jeho odročenie z dôvodu „nečakanej zahraničnej cesty“. Súd však tejto žiadosti nevyhovel. Podľa § 119 ods. 1 O. s. p. možno pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov. Žiadosť o odročenie musí obsahovať okrem iného označenie dôvodu odročenie, deň, kedy sa o ňom účastník dozvedel. Zo žiadosti žalovaného nie je zrejmé, kedy vznikla potreba jeho zahraničnej pracovnej cesty, teda kedy sa o nej dozvedel. Okrem toho z neho nevyplýva ani to, prečo je nevyhnutná práve zahraničná cesta konateľa žalobcu a nie iného jeho zamestnanca. Taktiež nie je zrejmé, prečo sa konateľ žalobcu nemohol na súde nechať zastúpiť advokátom alebo niektorým zamestnancom. Na základe toho dospel súd k záveru, že táto tvrdená, no podrobnejšie neidentifikovaná zahraničná služobná cesta nepredstavuje dôležitý dôvod pre odročenie nariadeného pojednávania, o
ktorom žalovaný vedel viac než tri týždne pred jeho termínom (od 7. marca 2016). Preto súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: faktúry č. XXXXXXXX (č. l. 6), dodacie listy č. P. (č. l. 7), č. P. (č. l. 8), emailová komunikácia (č. l. 9 a 10), oznámenie žalobcu zo 4. marca 2015 (č. l. 11), výpisy z účtu (č. l. 12, 25, 37 a 59) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
4. a) Žalobca i žalovaný sú podnikateľmi zaoberajúci sa okrem iného obchodom so stavebnými hmotami a boli spolu dlhší čas v obchodnom styku (nesporná skutočnosť).
b) E-mailom z 22. októbra 2014 z adresy takacs@sermanplus.sk <mailto:takacs@sermanplus.sk> (č. l. 9) žalovaný potvrdil objednávku tovaru od žalobcu takto:
- polystyrén EPS 70F 5cm - 330 m2 (55 bal),
- polystyrén EPS 70F 10cm - 27 m2 (9 bal),
- XPS extrudovaný polystyrén 5cm - 36 m2 (6 bal),
- polystyrén EPS 150S 10cm - 300 m2 (50 bal),
- polystyrén EPS 70F 2cm - 210 m2 (14 bal),
- polystyrén EPS 70F 3cm - 100 m2 (10 bal). E-mailom z 23. októbra 2014 z tej istej adresy takacs@sermanplus.sk <mailto:takacs@sermanplus.sk> (č. l. 9/rub) žalovaný objednal u žalobcu ešte polystyrén podlahový S100 2cm - 105 m2 (7bal). Ďalším emailom z 23. októbra 2014 (č. l. 10) žalovaný požiadal žalobcu, aby prvé štyri položky (polystyrén 70F 5cm, 10cm, extrudovaný a 150S 10cm) boli dodané do spoločnosti Eurostav DS s.r.o. v Rúbani, zvyšné položky do spoločnosti žalovaného.
c) Žalobca dodal tovar v zmysle objednávky a následných emailov. Prvé štyri položky prevzala neidentifikovaná osoba (dodací list č. l. 7), zvyšné tri položky prevzala neidentifikovaná osoba pod pečiatkou žalovaného a s poznámkou „DS sklad“ (dodací list č. l. 8). Dodaný tovar vyfakturoval žalobca žalovanému faktúrou č. XXXXXXXX z 30. októbra 2014 (č. l. 6) na celkovú sumu 3.316,27 € splatnou 13. novembra 2014.
d) Listom zo 4. marca 2015 (č. l. 11) žalovaný oznámil žalobcovi, že „naše záväzky zo dňa 30.10.2014 vo výške 3 316,27 EUR uznávame, ale z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov momentálne nemáme možnosť na ich zaplatenie v plnej výške“. Následne (čiastočne aj počas tohto konania) žalovaný poukázal na účet žalobcu pod variabilným symbolom XXXXXXXX postupne (výpisy z účtu č. l. 12, 25, 37 a 59)
- 9. marca 2015 sumu 146,27 €,
- 1. apríla 2015 sumu 500 €,
- 28. júla 2015 sumu 100 €,
- 8. septembra 2015 sumu 100 €,
- 2. februára 2016 sumu 300 €.
5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.). Skutkové zistenia v bode 5 vyplývajú z predložených listinných dôkazov, resp. zo skutočností, ktoré medzi účastníkmi vôbec neboli sporné. Predovšetkým, ako bude ďalej uvedené, žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi uznal, čo zakladá domnienku existencie v čase uznania. Podľa § 133 Občianskeho súdneho poriadku sa v takom prípade v konaní považuje za dokázanú skutočnosť, pre ktorú svedčí domnienka, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Žalovaný v odpore nespochybnil a napriek poučeniu v predvolaní v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. ani nenavrhol žiadne dokazovanie, ktorým by spochybnil, že emaily z 22. a 23. októbra 2014 zaslali žalobcovi osoby oprávnené objednávať za žalovaného. Okrem toho už obsah týchto emailov (najmä doména „sermanplus.sk“, ktorú používal aj konateľ žalovaného v komunikácii so súdom) nasvedčuje, že boli odoslané zo spoločnosti žalovaného osobami, ktoré majú riadne vytvorené svoje emailové schránky na tejto doméne. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že tovar v dodacom liste č. P. neprevzali jeho zamestnanci, resp. osoby oprávnené konať za neho, toto tvrdenie žalovaný, na ktorého v dôsledku uznania dlhu prešlo
dôkazné bremeno neexistencie záväzku, nijako nedokázal. Avšak takýto dôkaz nebol ani potrebný, keďže zo samotnej emailovej komunikácie žalovaného (jeho zamestnancov) so žalobcom vyplýva, že tovar na tomto dodacom liste mal byť dodaný do spoločnosti Eurostav DS, s.r.o., teda nie do priestorov žalovaného. Už z toho je logické, že na tomto dodacom liste nemôže byť podpis zamestnancov resp. oprávnených osôb žalovaného, keďže tovar nebol dodaný k nemu. Takéto dodanie inej osobe sa však stalo na základe výslovného pokynu žalovaného v emaile, ktorého pravdivosť a správnosť žalovaný nijako nespochybnil. Z tohto dôvodu by ani prípadný dôkaz, že na uvedenom dodacom liste naozaj nie je podpis zamestnanca alebo oprávnenej osoby žalovaného, neviedol k záveru, že tovar nebol dodaný v súlade s požiadavkou - pokynom žalovaného. Pokiaľ ide o dôkaz výpisom z účtu č. l. 59, ten súd vykonal na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne predvolaný, no nedostavil sa naň z dôvodu, ktorý súd neuznal za dôležitý dôvod na odročenie. Tým sa sám pripravil o možnosť byť prítomný pri vykonávaní dokazovania touto listinou (§ 122 O. s. p.) jej prečítaním, resp. oboznámením jej podstatného obsahu (§ 129 O. s. p.), a tým aj o možnosť vyjadriť sa k jej obsahu. Občiansky súdny poriadok v aktuálnom znení neukladá súdu doručovať účastníkom každý dôkaz vopred, pred pojednávaním, pokiaľ súd pojednávanie nariadi. Naopak, § 122 O. s. p. vyslovene predpokladá, že dokazovanie sa vykonáva na pojednávaní.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Podaním došlým 10. februára 2016 žalobca znížil nárok uplatnený svojou žalobou o istinu 300 € a o úrokom z omeškania od určitého dátumu. Vzhľadom na tento úkon, ktorý súd posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby, podľa § 96 ods. 1 O. s. p. rozhodol ako vo výroku I. Keďže k čiastočnému späťvzatiu došlo pred otvorením pojednávania, vyjadrenie žalovaného k tejto skutočnosti nebolo vôbec potrebné (§ 96 ods. 3 O. s. p.).
7. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný i žalobca sú podnikateľmi zapísanými do obchodného registra [§ 2 ods. 2 písm. a) Obch. zák.] a predmetom je dodávka stavebného materiálu (polystyrénu), pričom vo svojom styku obaja používali identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, má súd za preukázané, že právne vzťahy súvisiace s dodávkami uvedených tovarov sa na oboch stranách týkali podnikateľskej činnosti oboch strán a tak sa tieto právne vzťahy spravujú Obchodným zákonníkom v zmysle jeho § 261 Obch. zák. Ak sa žalobca na objednávku žalovaného zaviazal dodať mu tovar proti zaplateniu ceny, ide svojou podstatou o kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Z takto uzavretej kúpnej zmluvy vznikla žalovanému v zmysle § 447 Obch. zák. povinnosť zaplatiť kúpnu cenu a prevziať tovar.
8. Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák. platí, že ak niekto písomne uzná určitý svoj záväzok, predpokladá sa, že tento záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trvá. Uznanie „určitého záväzku“ pritom znamená, že tento záväzok musí byť dostatočne identifikovaný. Pri posudzovaní otázky, či určitý prejav má účinky uznania dlhu, treba posudzovať, či z tohto prejavu ako celku možno vyložiť, že dlžník ním chcel prejaviť vedomosť o existencii určitého dlhu a to, že jeho existenciu nespochybňuje. V obchodnom práve je navyše potrebné brať zreteľ na to, že § 407 ods. 2 a 3 Obch. zák. v určitých prípadoch priznáva účinky uznania dlhu aj konkludentným úkonom. V súlade s tým treba aj výslovné prejavy, z ktorých vyplýva vedomosť dlžníka o dlhu, vykladať širšie, resp. voľnejšie, v súlade s požiadavkou ochrany adresáta tohto prejavu (§ 266 ods. 2 Obch. zák.). Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že list žalovaného zo 4. marca 2015 adresovaný žalobcovi obsahuje jasný prejav vôle o tom, že žalovaný uznáva svoj dlh, ktorý je identifikovaný celkovou dlžnou sumou a dátumom faktúry, ktorou bola táto suma žalovanému vyúčtovaná zo strany žalobcu. Takto identifikovaný záväzok je podľa názoru súdu jednoznačne určitý. Na základe uvedeného tak treba uzavrieť, že táto listina zo 4. marca 2015 má účinky uznania dlhu podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka a zakladá preto domnienku, že ku dňu jej podpisu trval záväzok žalovaného voči žalobcovi na uhradenie sumy 3.316,27 € na základe faktúry z 30. októbra 2014, teda za dodanie tam uvedeného tovaru.
9. Okrem toho treba poukázať aj na to, že žalovaný podľa zisteného skutkového stavu plnil viacero čiastkových platieb, pri ktorých ako variabilný symbol vždy uviedol číslo faktúry z 30. októbra 2014, ktorou mu žalobca vyúčtoval kúpnu cenu za dodaný tovar. Podľa názoru súdu použitie tohto variabilného symbolu zo strany žalovaného treba považovať za čiastočné splnenie v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Z okolností tejto platby (číslo faktúry ako variabilný symbol) pritom treba súdiť, že si žalovaný
bol vedomý aj zvyšku fakturovanej sumy, čo má v zmysle cit. § 407 ods. 3 Obch. zák. účinky uznania aj vo vzťahu k zvyšku tohto dlhu. Takéto uznanie má potom rovnaké následky ako písomné uznanie v zmysle § 323 ods. 1 Obch. zák., teda že sa predpokladá, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trvá. Zo zisteného skutkového stavu potom vyplýva, že poslednú takúto platbu žalovaný vykonal 2. februára 2016, kedy takýmto spôsobom uhradil žalobcovi 300 €. Spolu s predošlými úhradami tak celková uhradená suma predstavuje 1.146,27 €. Žalovaný však v odpore tvrdil, že nárok žalobcu spochybňuje v rozsahu 2.425,82 €. Poslednou čiastkovou úhradou sa však neuhradená suma znížila pod žalobcom spochybnený rozsah nároku. Je teda zrejmé, že touto úhradou žalovaný začal uhrádzať aj tú časť nároku, ktorý v odpore inak spochybňoval, teda že sám žalobca od svojho pôvodného spochybňovania upustil a začal uhrádzať aj pôvodne spochybnenú časť nároku žalobcu. Práve preto treba podľa názoru súdu tejto úhrade priznať účinky uznania aj zvyšku pôvodne spochybneného nároku v zmysle § 407 ods. 3 v spojení s § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka. Táto úhrada teda založila domnienku, že ku dňu tejto úhrady naďalej trval záväzok žalovaného voči žalobcovi na uhradenie zvyšku nároku na základe faktúry z 30. októbra 2014, teda sumy, 2.170 €.
10. Na základe uvedeného tak možno uzavrieť, že ku dňu vyhlásenia rozsudku tu v dôsledku písomného uznania žalovaného zo 4. marca 2015, ale aj uznania čiastkovými úhradami existoval záväzok na zaplatenie istiny v sume 2.170 €. Keďže žalovaný nedokázal, že by tento nárok nevznikol alebo že by medzičasom v celom rozsahu zanikol, je nárok žalobcu v tejto časti opodstatnený.
11. Podľa § 365 Obch. zák. je dlžník v omeškaní, ak nesplní a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa uplynutím splatnosti faktúry (13. novembra 2014) dostal do omeškania so záväzkom 3.316,27 €. Omeškaním vznikla dlžníkovi podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom po povinnosť platiť úroky z omeškania v zákonnej výške (keďže iná výška nebola dojednaná), a to na základe uplatnenia veriteľom o 9 % vyššie než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (§ 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.). K 14. novembra 2014 bola základná úroková sadzba 0,05 %, takže sadzba úrokov z omeškania je 9,05 %. Z už zaplatených súm má žalobca nárok na pevne vyčísliteľné úroky z omeškania, a to
- zo sumy 3.316,27 € od 14. novembra 2014 do 9. marca 2015, teda 116 dní, za ktoré vyčíslená suma úrokov z omeškania predstavuje (116/365 x 9,05 % x 3.316,27=) 95,38 €,
- zo sumy 3.170 € od 10. marca do 1. apríla 2015, teda za 23 dní, za ktoré vyčíslená suma úrokov z omeškania predstavuje (23/365 x 9,05 % x 3.170=) 18,08 €,
- zo sumy 2.670 € od 2. apríla do 28. júla 2015, teda za 118 dní, za ktoré vyčíslená suma úrokov z omeškania predstavuje (118/365 x 9,05 % x 2.670=) 78,12 €,
- zo sumy 2.570 € od 29. júla do 8. septembra 2015, teda za 42 dní, za ktoré vyčíslená suma úrokov z omeškania predstavuje (42/365 x 9,05 % x 2.570=) 26,76 €,
- zo sumy 2.470 € od 9. septembra 2015 do 2. februára 2016, teda za 157 dní, za ktoré vyčíslená suma úrokov z omeškania predstavuje (157/365 x 9,05 % x 2.470=) 90,03 €. Okrem toho má žalobca nárok aj na 9,05 % ročný úrok zo sumy zvyšných 2.170 € od 3. februára 2016.
12. Ďalej podľa § 369c ods. 1 Obch. zák. vzniká veriteľovi omeškaním dlžníka aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanovenej vykonávacím predpisom, teda vo výške 40 € (§ 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.). Keďže sa žalovaný dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania, žalobca si opodstatnene uplatňuje aj tento nárok.
13. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie (2.170 +95,38+18,08+78,12+26,76+90,03+40 =) 2.518,37 € s pokračujúcim 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 3. februára 2016 zo sumy neuhradenej istiny 2.170 (výrok II). Súd len pre poriadok pripomína, že takémuto spočítaniu nič nebráni. Podľa § 155 ods. 1 O. s. p. má súd vo výroku vysloviť obsah rozhodnutia vo veci samej. Vo výroku nie je potrebné uvádzať právny titul plnenia, ten vyplýva z odôvodnenia. Pokiaľ teda nárok pozostáva z viacerých čiastkových súm (hoci jedna z nich je istinou, iná vyčísleným príslušenstvom), potom ich vo výroku možno spočítať tak, aby bol výrok prehľadný a aby bolo celkom jasné, koľko má žalovaný žalobcovi plniť.
14. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého má plne úspešný žalobca nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, v spojení s § 146 ods. 2 druhej vety O. s. p., podľa
ktorého patrí žalobcovi náhrada trov aj v časti vzatej späť, keďže k späťvzatiu dôvodne podanej žaloby došlo v dôsledku správania žalovaného (úhrady).
Účelne vynaložené trovy pozostávajú z nevrátenej časti zaplateného súdneho poplatku 136,70 € (130 € ako súdny poplatok z novej istiny 2.170 € a 6,70 € ako časť, ktorá sa napriek späťvzatiu nevracia) a z trov právneho zastúpenia. Tarifná hodnota veci sa podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. určuje z hodnoty veci alebo práva ku dňu začatia poskytovania právneho služby (prevzatia zastúpenia), teda zo sumy 2.670 €. Základná sadzba tarifnej odmeny z tejto sumy je v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je 111,21 €. Súd za nahraditeľné trovy právneho zastúpenia považoval sumu 823,52 €, ktorá pozostáva zo
- základnej sadzby odmeny za štyri úkony právnej služby [príprava a prevzatie zastúpenia, žaloba, vyjadrenie k odporu, účasť pojednávaní 1. apríla 2016 - § 13a ods. 1 písm. a), c) a d) vyhl. 655/2004 Z. z.) po 111,21 €, teda celkovo 444,84 €,
- jednej polovice základnej sadzby odmena za dva úkony právnej služby [späťvzatie zo 4. augusta 2015, späťvzatie z 29. septembra 2015- § 13a ods. 2 písm. f) v spojení s ods. 5 vyhl. 655/2004 Z. z.) po 55,61 €, teda celkovo 111,22 €,
- paušálnej náhrady (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za päť úkonov v roku 2015 po 8,39 € a jeden úkon v roku 2016 vo výške 8,58 €, teda celkovo 50,53 €,
- cestovných náhrad na pojednávanie 1. apríla 2016 (§ 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za cestu Bratislava - Dunajská Streda a späť, celkovo 90 km, v tom:
- tzv. kilometrovné vo výške 0,183 €/km, teda spolu 16,47 €,
- pohonné hmoty - spotreba podľa technického preukazu predloženého právnym zástupcom žalobcu je 6,6 l/100km, priemerná cena pohonných hmôt 1,012 €/l, celkové náklady na pohonné hmoty preto predstavujú (0,9x6,6x1,012=) 6,01 €,
- náhrady za stratu času za cestu na pojednávanie Bratislava - Dunajská Streda vždy 2 polhodiny po 14,30 € (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), teda celkovo (4 x 14,30=) 57,20 €,
- daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) vo výške 20 % zo sumy 444,84+111,22+50,53+16,47+6,01+57,20=686,27, teda 137,25 €.
Žalobca by tak mal nárok na náhradu trov v celkovej výške 136,70 + 823,52= 960,22 €. Keďže si však žalobca uplatnil celkov náhradu trov právneho zastúpenia len v sume 598,23 €, nemohol mu súd priznať viac. Priznanú náhradu v sume 136,70 + 598,23 = 734,93 € je žalovaný povinný zaplatiť do rúk advokáta žalobcu (§ 149 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej uspokojenia v exekúcii.