Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39C/196/2014

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO : 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO : 36 613 843 proti žalovanému : N. A., R..: XX.XX.XXXX, D. J., B.. C. X za účasti vedľajšieho účastníka : Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO : 42 343 828 právne zastúpený : advokátkou JUDr. Monikou Marjanovič, AK Košice, ul. Urbánkova 1562/6 v konaní o zaplatenie 1 883,25 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Pripúšťa vstup združenia : Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO : 42 343 828 ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. II. Konanie zastavuje. III. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania. IV. Vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom nepriznáva vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania. V. Vracia žalobcovi po právoplatnosti tohto uznesenia cestou prevádzkovateľa platobného systému E- kolok: Slovenská pošta, a.s., krátený súdny poplatok za podaný návrh vo výške 105,80 EUR.

odôvodnenie:

V konaní o zaplatenie 1 883,25 EUR s príslušenstvom začatom na návrh žalobcu, ktorý návrh bol súdu doručený dňa 23.05.2014, podaním zo dňa 19.09.2014 doručeným súdu dňa 22.09.2014 oznámilo Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ , Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO : 42 343 828 svoj vstup do tohto konania na strane žalovaného. Zároveň požiadalo o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh.

Podaním zo dňa 12.11.2014 súd oznámil opatrovníkovi žalovanej vstup vedľajšieho účastníka do konania a zároveň ho vyzval na predloženie stanoviska k vstupu tohto vedľajšieho účastníka do konania. Podanie spolu s výzvou prevzal žalovaný dňa 27.11.2014.

Podaním zo dňa 12.11.2014 oznámil súd žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu, že do konania na strane žalovaného vstúpilo Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO : 42 343 828 s tým, že v lehote 15 dní majú možnosť vyjadriť sa k predmetnému vstupu. Podanie prevzal právny zástupca žalobcu dňa 26.11.2014

Žalovaný podaním zo dňa 02.12.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 03.12.2014 oznámil súdu, že súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka - Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Námestie legionárov 5, Prešov do konania .

Podaním zo dňa 28.01.2015 doručeným súdu dňa 09.02.2015 namietal žalobca vstup vedľajšieho účastníka do konania z dôvodu nepreukázania súhlasu žalovaného, pretože má za to, že vstup vedľajšieho účastníka do konania bez súhlasu žalovaného je právne neúčinný a navrhol, aby súdu na

oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bez súhlasu žalovaného neprihliadal a Združenie ako vedľajšieho účastníka do konania nepripustil.

Podľa ustanovenia § 93 odsek 1 zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení účinnom do 31.12.2014 ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia § 93 odsek 2 zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 93 odsek 3 zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh.

Od účinnosti zmeny zákona 99/1963 Zb. a to zákonom č. 353/2014 Z. z. účinného od 01.01.2015 sa v § 93 odsek 3 za prvú vetu vložila nová druhá veta, ktorá znie: „ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka popri ktorom sa zúčastňuje na konaní inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.“

Podľa ustanovenia § 3 ods. 4 zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť práva a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.

Podľa ustanovenia § 3 odsek 5 zákona číslo 250/2007 Z. z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav a to aj vtedy ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 25 odsek 2 zákona číslo 250/2007 Z. z. združenie môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi a uplatňovať jeho práva vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení ( ďalej len ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V prejednávanej veci je zrejmé, že sa jedná o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania je úkonom procesným, ktorého účinky nastávajú doručením takéhoto oznámenia súdu, vzhľadom na uvedené, keďže vedľajší účastník oznámil svoj vstup do 31.12.2014 ( v tomto prípade konkrétne dňa 17.10.2014 ) , súd posudzoval účinky tohto úkonu podľa účinnej úpravy v čase urobenia úkonu. Zákon nezakotvil totiž žiadne prechodné ustanovenia a v zmysle ustálených procesných zásad sa preto zákon číslo 353/2014 Z. z. v plnom rozsahu aplikuje na všetky neskončené súdne konania; v právnom štáte platí zásada zákazu retroaktivity, platí, že všetky účinky

procesných úkonov, ktoré nastali podľa právneho stavu účinného do 31.12.2014 zostávajú v týchto konaniach v plnej miere zachované a nie je možné spätne vyžadovať splnenie podmienok, zavedených novou právnou úpravou, ktorej právna úprava účinná do 31.12.2014 nevyžadovala.

V prejednávanej veci vzhľadom k tomu, že k vstupu vedľajšieho účastníka došlo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014 súd aplikoval na vstup vedľajšieho účastníka znenie O.s.p. účinného do 31.12.2014.

Pokiaľ ide o vstup vedľajšieho účastníka do konania, súd berie zreteľ na to, že existujú dva typy vedľajšieho účastníctva a v prípade ak zo zákona vstúpila do konania právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, potom na vstup alebo zotrvanie v konaní prípadne na možnosť uskutočňovať právne úkony v tomto konaní tomuto typu vedľajšieho účastníctva nemožno klásť žiadne ďalšie podmienky okrem tých, ktoré sú stanovené v § 93 O.s.p. v tomto prípade účinného do 31.12.2014.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 odsek 2 O.s.p., zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu (§ 93 odsek 1 O.s.p.), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takýchto osobitných predpisov je tiež zákon číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle § 25 odsek 1 písmeno a) tohto zákona môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde v rámci ochrany práva spotrebiteľov alebo môžu byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti. Vedľajší účastník nadobúda svoje procesné postavenie aj bez rozhodnutia súdu - už tým, že súdu dôjde oznámenie o jeho vstupe do konania a o prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhoduje súd len ak účastník namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

Súd má za to, že v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka do konania. Ako je zrejmé z obsahu spisu, predmetom konania je spor zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorom si žalobca uplatňuje práva zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaný má postavenie spotrebiteľa. Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že vedľajší účastníkom je právnická osoba, Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa POS, pričom súdu je známe z rozhodovacej činnosti, že toto občianske združenie má v oblasti činnosti uvedené činnosti spotrebiteľské a teda je predmetom jeho činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. V tomto prípade ide o žalobu na plnenie, ide tu však o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy a podľa názoru súd vedľajší účastník v spore zo spotrebiteľskej zmluvy môže byť len na prospech žalovanému ako spotrebiteľovi, ktorý nemá právnické vzdelanie a nepozná svoje práva a zároveň súd poukazuje na to, že u množstva spotrebiteľov ide o osoby s minimálnym právnym vedomím.

Zo spisu je ďalej zrejmé, že do konania táto právnická osoba vstúpila z vlastného podnetu a účinky vstupu ako vedľajšieho účastníctva nastali v zmysle právnej úpravy účinnej v čase vstupu združenie do konania už samotným doručením oznámenia súdu o tom, že združenie vstupuje do konania. Na podanie súdu, ktorým súd oznámil žalobcovi vstup vedľajšieho účastníka do konania tento reagoval zaslaním námietok proti tomuto vstupu a teda povinnosťou súdu je rozhodnúť o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Pokiaľ ide o žalovaného, ten na výzvu súdu reagoval a zaslal súdu písomne výslovný súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

Aj keď za účinnosti ustanovenia § 93 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku sa výslovný súhlas žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nevyžadoval, súd musí mať vždy jasno v tom, či účastník ktorého chce vedľajší účastník podporovať s jeho podporou súhlasí.

V predmetnej veci bol výslovne zo strany žalovaného udelený písomný súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a preto je nedôvodná námietka žalobcu o tom, že nebol preukázaný súhlas žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Vychádzajúc z toho s prihliadnutím na vyššie citovanú právnu úpravu súd rozhodol o vstupe vedľajšieho účastníka do konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podaním zo dňa 17.01.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.01.2015 zobral žalobca svoj návrh na začatie konania späť v celom rozsahu a navrhol, aby súd konanie zastavil a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že vzhľadom na právne názory Krajských súdov, ktorých rozhodnutia citoval má za to, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú v tomto konaní trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie a bránenie práva a súd by mal na to prihliadať a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku.

Podľa ustanovenia § 96 odsek 1 O.s.p. v platnom znení navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom, ak je návrh vzatý späť celkom súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ustanovenia § 96 odsek 2 a 3 O.s.p. súd konanie nezastaví ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o jeho späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie či tu manželstvo je alebo nie je.

Nakoľko navrhovateľ zobral návrh späť pred prvým pojednávaním vo veci samej a súhlas odporcu k tomuto späťvzatiu v zmysle vyššie uvedeného nie je potrebný, súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení O.s.p. rešpektujúc dispozičné oprávnenie navrhovateľa, ktorý jedine on sám ako dominus litis je oprávnený disponovať svojím návrhom na začatie konania, zastavil konanie v celom rozsahu.

Výrok o trovách konania vychádza z ustanovenia § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Pokiaľ ide o trovy konania vedľajšieho účastníka, tomuto náhradu trov nepriznal, nakoľko tento si žiadne trovy konania neuplatnil a takisto si trovy konania neuplatnil ani žalovaný, ktorého vedľajší účastník v konaní podporoval. Súd tu poukazuje na Občiansky súdny poriadok v § 93 ods. 4 , ktorý výslovne stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z tejto vety je možné vyvodiť záver, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania, ale len v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval. Vychádzajúc z toho, že osud trov vedľajšieho účastníka sleduje osud trov účastníka ktorého v konaní podporoval, pričom v tomto konkrétnom prípade si žalovaný žiadne trovy konania neuplatnil o trovách vedľajšieho účastníka rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd ešte považuje za potrebné dodať, že vedľajšiemu účastníkovi možno priznať len náhradu tých výdavkov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom trovy vynaložené účastníkom konania musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takému tvrdenému nároku, pričom aj keď mal účastník vo veci plný úspech, každý úkon treba posudzovať samostatne. Zo spisu je zrejmé, že ku dňu späťvzatia návrhu na začatie konania však zo strany vedľajšieho účastníka neboli vykonané žiadne úkony, u ktorých by mal súd hodnotiť ich účelnosť a preto aj s prihliadnutím na túto skutočnosť vychádzajúc z vyššie uvedeného rozhodol o trovách vedľajšieho účastníka tak, že mu ich nepriznal. Súd vráti navrhovateľovi súdny poplatok krátený o sumu 6,70 EUR a to v zmysle ustanovenia § 11 odsek 4 zákona číslo 71/1992 Zbierky (okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia v odseku 1 poplatok alebo jeho časť preplatok vracia krátený o 1% najmenej však 6,70 EUR).

Súdny poplatok navrhovateľovi po právoplatnosti tohto uznesenia vráti súd cestou prevádzkovateľa platobného systému E-kolok, Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA 042 21 Košice, Thurzova 1 (podľa ustanovenia § 11 odsek 6 Zákona číslo 71/1992 Zb., podľa ktorého : „Ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia“.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.