Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/111/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov senátu JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: I. s.r.o., so sídlom Q., I. Z. XXX/X, IČO: XX XXX XXX, zastúpený: I. kancelária: D.. C. T., s.r.o., so sídlom Q., H. XX, proti žalovanému: M. riaditeľstvo J. republiky, so sídlom T. T., A. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. júla XXXX, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie M. riaditeľstva J. republiky, T. T. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. júla XXXX a rozhodnutie Daňového úradu Q. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. marca XXXX a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.) Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane zo dňa 17.3.2021, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške XX XXX,XX eur, znížením nadmerného odpočtu zo sumy XX XXX,XX eur na sumu X,XX eur na dani z pridanej hodnoty za obdobie mesiaca november 2012.

2.) Žalobca namietal, že od neho žalovaný a správca dane požadovali, aby preukázal pôvod tovaru až k jeho výrobcovi, potravinársku kvalitu tovaru, ktorej dodržanie odberateľ nepožadoval, a za ktorú sa nezaviazal ručiť, ďalej skutočnosti, ktoré mali nastať u jeho dodávateľa a u jeho subdodávateľov, uskutočnenie prepravy obchodovaného tovaru, ktorú sa nezaviazal vykonať, nevykonával ju a ani ju nezabezpečoval. Taktiež mal vyvrátiť pochybnosti, ktoré správca dane do ukončenia daňovej kontroly daňovému subjektu zákonným spôsobom neoznámil a ani neskôr riadne nešpecifikoval a v neposlednom rade aj preukázanie skutočností, ktoré sa po ukončení daňovej kontroly stali dôkazným bremenom správcu dane.

3.) Zdôraznil, že ani z daňového poriadku a ani zákona o dani z pridanej hodnoty mu nevyplýva povinnosť preukazovať výrobcu nadobudnutého tovaru, resp. dodávateľov svojho dodávateľa alebo konečného spotrebiteľa, vykonanie prepravy, ktorú sa nezaviazal realizovať. Poukázal na to, že žiadne zákonné ustanovenie nepodmieňuje vrátenie nadmerného odpočtu na DPH dodržaním ustanovení zákona o potravinách, ku ktorému sa zmluvne nezaviazal. Dal do pozornosti správneho súdu, že subdodávateľov svojho dodávateľa nepoznal, prepravu tovaru do J. sa nezaviazal vykonať a ani ju nevykonával a ani nezabezpečoval. Uskutočnil iba nadobudnutie a prevzatie tovaru v sklade v J., tak ako bolo dohodnuté v rámcovej zmluve.

4.) Uviedol, že správca dane konštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno, pričom však nie je zhoda na tom, aký je rozsah a rozloženie tohto dôkazného bremena. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 5.5.2019 v ktorom bolo žalovanému vytýkané, že vychádzal z nezrovnalostí týkajúcich sa predchádzajúcich subjektov v reťazci obchodov. Taktiež poukázal na rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu.

5.) Žalobca ďalej opakovane poukazoval na to, že vo vyrubovacom konaní nebol vypočutý žiaden svedok. V odvolacom konaní žiadal realizovanie dokazovanie, pričom išlo o nové návrhy. Žalovaný sa s nimi žiadnym spôsobom nevysporiadal. Okrem toho tvrdenia žalovaného uvedené na strane 10 odsek 9 a strane 13 odsek 6 sa zakladajú výlučne na okolnostiach za zdaňovacie obdobie január 2013, ktoré sa výrazne odlišovali od transakcii, v dni nadobudnutia, ako aj dodania tovaru, jeho množstva a prepravcov za zdaňovacie obdobie november 2012. V správnej žalobe navrhol vykonať miestne zisťovania a výsluchy ďalších svedkov.

6.) Taktiež poukázal na to, že žiaden zákon Slovenskej republiky podnikateľským subjektom neukladá fakturovať náklady za skladné a manipuláciu s tovarom osobitne a ani im nezakazuje započítať tieto náklady do ceny fakturovaného dodania. Ďalej mal za to, že žalovaný v rozpore so zákonom správcovi dane predĺžil lehotu na rozhodnutie o XXX dní a rozhodnutie podpísala neoprávnená osoba.

7.) Predovšetkým však opakovane namietal, že správca dane sa dostatočne nevysporiadal s rozložením a rozsahom dôkazného bremena ako aj to, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí pridŕža posúdenia, ktoré uviedol správca dane v poradí prvom rozhodnutí, ktoré však bolo zrušené. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn., XSžf/X/XXXX zo dňa 15.3.2011. Okrem toho mal žalobca za to, že správca dane opakovane vo svojich rozhodnutiach konštatoval pochybnosti o tvrdeniach, avšak tieto pochybnosti nikdy bližšie nešpecifikoval.

8.) Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom ako aj na záveroch, ktoré v nich boli prijaté. Pokiaľ ide o namietané rozloženie dôkazného bremena, tak poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.1.2014, v ktorom bolo judikované, že uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť pod kontrolou daňového subjektu. Z tohto dôvodu má daňový subjekt možnosť zaobstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť zdaniteľného plnenia. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Taktiež citoval ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať všetky tvrdené skutočnosti.

9.) Ďalej poukázal na to, že to bol žalobca, ktorý správcovi dane predložil certifikáty pôvodu a kvality tovaru- cukru. Žalobca síce tvrdí, že neponúkal tovar na potravinové spracovanie, avšak na druhej strane neuviedol o aký druh cukru sa teda malo jednať. Správcovi dane sa ani vyhľadávacou činnosťou nepodarilo zistiť jeho výrobcu. Žalovaný zotrval na tom, že rozhodnutie obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, vychádza rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo v danej veci už vydané a jeho odôvodnenie obsahuje odpovede na všetky základné námietky žalobcu.

10.) Pokiaľ išlo o vykonanie dokazovania, ktoré žalobca žiadal, tak žalovaný uviedol, že výsluchy svedkov O.. J. Q. a O.. Q. A. nebolo možné realizovať z dôvodu, že sa na výsluch nedostavili. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne odôvodnil, že nebolo potrebné realizovať tieto výsluchy aj s poukazom na vypočutie C. P. a E. U.. Poukázal na to, že správca dane v zmysle § 24 ods.4 daňového poriadku použil v daňovom konaní za zdaňovacie obdobie november 2012 svedecké výpovede C. P., E. U., J. R., R. F., E. D. uskutočnené za zdaňovacie obdobie január XXXX. Poukázal na to, že C. P. a E. U. na podaných svedeckých výpovediach zotrvali.

11.) V následnom vyjadrení žalobca zotrval na svojej správnej žalobe a zopakoval podstatu žalobných bodov. Poukázal na nečinnosť správnych orgánov v predmetnej právnej veci a zdôraznil, že mu neboli riadne oznámené pochybnosti správcu dane. Dal do pozornosti správneho súdu, že uskutočnenie dodaní tovaru pre tuzemskú spoločnosť F. s.r.o. do skladu v J. preukázal faktúrou číslo XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vystavenú skladovateľom pre ukladateľa F. s.r.o., ktorej prílohou je aj tabuľka obsahujúca množstvá tovaru, dátumy jeho vykládky a evidenčné čísla vozidiel, ktorými bola vykonaná

preprava a zmluvou o skladovaní. Uskutočnenie dodaní bolo podľa jeho názoru potvrdené aj svedkyňou J. R..

12.) Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že skutkový stav bol zistený dostatočne, opätovne poukázal na ust. § 24 ods.4 daňového poriadku a správca dane riadne a dostatočne odôvodnil úkony, ktoré nevykonal.

13.) Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie a rozhodnutie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov podľa a nasl. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je súd v prejednávanej veci viazaný (, ), oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, s vyjadreniami účastníkov konania, nariadil vo veci pojednávanie a dospel k záveru, že žalobe je potrebné priznať úspech.

14.) Z administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil nasledovné: Správca dane dňa 07.02.2013 začal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2012. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. XXXXXXXXX/XXXXXXX/XXXX/Bed dňa XX.XX.XXXX, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa doručil žalobcovi. Žalobca sa v lehote určenej vo výzve písomne vyjadril k zisteniam uvedeným v Protokole, pričom nesúhlasil so zisteniami správcu dane, namietal, že pred doručením protokolu nebol vyzvaný k odstráneniu pochybností, mal za to, že svoju dôkaznú povinnosť si splnil a preukázal reálnosť zdaniteľného obchodu tak, ako je uvedené na faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočet DPH. Po vyjadrení sa žalobcu k protokolu, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa XX.XX.XXXX, správca dane vyzval žalobcu na prevzatie zapožičaných dokladov a doklady žalobcovi i vrátil, ďalej správca dane ostal nečinný, nevykonával žiadne úkony až do XX.XX.XXXX, kedy po písomnej výzve žalobcu, oznámil žalobcovi deň prerokovania pripomienok žalobcu k protokolu - t. j. takmer X roky od vyjadrenia žalobcu k protokolu. Žalobca pred prerokovaním jeho pripomienok doplnil písomne svoje vyjadrenie k protokolu, predložil zmluvu o skladovaní kryštálového cukru - faktúru týkajúcu sa skladovania (vrátane súpisu manipulácie s tovarom v novembri 2012) a navrhol doplniť dokazovanie. Dňa XX.XX.XXXX správca dane na ústnom pojednávaní, ktorého predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov žalobcu k protokolu, sa vyjadril k pripomienkam žalobcu a na žiadosť daňového subjektu mu dal 30-dňovú lehotu na vyjadrenie sa k zápisnici.

15.) Dňa 07.07.2017 vydal správca dane prvostupňové rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým podľa určil žalobcovi rozdiel nadmerného odpočtu vo výške XX.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2012 znížením uplatneného odpočtu na DPH zo sumy XX.XXX,XX eur na sumu X,XX eur.

16.) Žalobca si v zdaňovacom období november 2012 uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. XXXX/ XXX od J. a.s., T. za opakovanú dodávku zemného plynu a z faktúry č. XXXX/XXX od W. L. a.s., T. za opakovanú dodávku elektrickej dodávky, odpočet spolu vo výške XX,XX eur, týkajúce sa nehnuteľnosti na ul. S. XB/XXXX, Q., v ktorej žalobca vlastní byt č. XXX a nebytový priestor ako aj z dodávateľských faktúr od spoločnosti F. s.r.o. za dodanie kryštálového cukru, interné č. XXXX/XXX až XXX (X faktúr s dátumom dodania X., X., XX., XX. a XX.XX.XXXX) v celkovej sume XXX.XXX,XX eur, z toho DPH XX.XXX,XX eur. Správca dane dospel k záveru, že kúpa a predaj tovaru

- kryštálového cukru v preverovanom reťazci sa neuskutočnila tak, ako ich deklaruje žalobca na predložených faktúrach, ide iba o fakturačný obchod bez reálneho uskutočnenia, zároveň správca dane spochybnil i dodanie tovaru žalobcom do iného členského štátu, odberateľovi spoločnosti P. s.r.o., keďže český odberateľ nepotvrdil a žiadnym spôsobom nepreukázal, že nadobudol ten istý tovar od žalobcu, ktorý bol deklarovaný na sporných odberateľských faktúrach, nakoľko sa nepreukázala jeho reálna dodávka pre žalobcu. Odpočítaním DPH z uvedených faktúr žalobca porušil ust. , a o DPH.

17.) Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný zhrnul skutkový stav zistený správcom dane a poukázal na odôvodnené pochybnosti správcu dane, ktoré spočívali v nepreukázaní pôvodu tovaru a postupnosti jeho prepravy, zároveň poukázal na to, že dodávateľ žalobcu - spoločnosť F. s.r.o. v zdaňovacom období november 2012 vykázala obrat vo

výške XXX.XXX,XX eur s daňovou povinnosťou vo výške XX,XX eur. Žalovaný uzavrel, že žalobca nepreukázal reálnosť fakturovaného plnenia, jeho dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z dodania zdaniteľného plnenia v zmysle § 19 ods. 1 zák. o DPH, daňová povinnosť vznikla z titulu uvedenia DPH na sporných dodávateľských faktúrach. Keďže faktúry nie sú odrazom skutočného plnenia, žalobcovi nevznikol nárok na odpočet DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti F. s.r.o.. Všetky námietky žalobcu v odvolaní žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné.

18.) Vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX bolo podrobené súdnemu prieskumu. Tunajší správny súd rozsudkom sp. zn. zo dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný podal proti tomuto rozhodnutiu kasačnú sťažnosť, ktorej nebolo vyhovené. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 05.05.2020 kasačnú sťažnosť zamietol. V nadväznosti na toto rozhodnutie žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správca dane pred vydaním ďalšieho rozhodnutia vo veci vyzval žalobcu na vyjadrenie a vysvetlenie zistených skutočností, na predloženie dôkazov a odstránenie pochybností. Uvedené realizoval výzvou zo dňa 12.01.2021. Na uvedené žalobca reagoval podaním, v ktorom sa vyjadril k rozloženiu dôkazného bremena a vyjadril záver, že táto výzva nenapĺňa kritéria stanovené daňovým poriadkom. Správca dane následne vydal dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým určil daňovému subjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie november 2012. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorému žalovaný nevyhovel. V žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaný skonštatoval, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, pričom bol vyslovený záver, že k reálnemu dodaniu tovaru vôbec nedošlo a celý obchodný reťazec prebiehal iba formálne.

19.) Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

20.) Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

21.) Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

22.) Podľa o správe daní (daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na rozhodovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

23.) Podľa o DPH /zákon o DPH/, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

24.) Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

25.) Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

26.) Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 27.) Podľa o správe daní (daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na rozhodovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

28.) Podľa o správe daní (daňový poriadok), ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

29.) Správny súd konštatuje, že správne orgány rozhodovali vo veci nároku žalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty opakovane, keď predchádzajúce rozhodnutie žalovaného bolo zrušené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -211 zo dňa 4.12.2018. Vo veci rozhodoval aj kasačný súd, ktorý kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. zo dňa 5.5.2020 skonštatoval, že došlo v administratívnom konaní k porušeniu práv žalobcu, keď správne orgány nerozhodovali bez prieťahov, súčasne nedošlo k riadnemu vysporiadaniu sa s jeho návrhmi na doplnenie dokazovania, konkrétne návrhmi na vypočutie svedkov a najmä došlo k porušeniu ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku.

30.) V ďalšom konaní správne orgány vychádzali pri dokazovaní z listinných dôkazov, ktorými boli výpovede svedkov realizované v rámci inej daňovej kontroly u žalobcu za mesiac január XXXX, taktiež urobili úkony k odstráneniu porušenia povinnosti podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, pričom vo svojej podstate dospeli k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako pri predchádzajúcom rozhodovaní. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane bolo zistené, svoje rozhodnutia odôvodňovali aj tým, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a súčasne podľa ich záverov nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru - cukru.

31.) Správny súd konštatuje, že v rozsiahlej správnej žalobe, v ktorej sa niektoré žalobné body opakujú a prelínajú, žalobca najmä namietal nesprávne vyhodnotenie rozsahu jeho dôkazného bremena a to za situácie, keď žalovaný ako aj správca dane v odôvodneniach svojich rozhodnutí opakovane konštatovali, že toto dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal svoje tvrdenia, vrátane reálnosti dodávky tovaru.

32.) Správny súd k tejto základnej žalobnej námietke uvádza, že kasačný súd v predchádzajúcom rozhodovaní v tejto veci žalobcu konštatoval porušenie povinností správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Správca dane vykonal v ďalšom konaní úkony smerujúce k náprave, avšak podľa aktuálnej judikatúry Najvyššieho správneho súdu povinnosti podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku musí správca dane splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie neskôr. Ak sa tak nestalo, k prenosu dôkazného bremena nedochádza. Uvedené závery Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky boli vyslovené v rozsudku sp. zn. z 24. 2. 2022, ktorý bol prijatý aj na zverejnenie v Zbierke rozhodnutí a stanovísk. S poukazom na tieto závery Najvyššieho správneho súdu správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci nedošlo k náprave porušenia povinností podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku do skončenia daňovej kontroly a teda následne nedošlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu ako daňový subjekt. Ak teda bolo rozhodovanie žalovaného ako aj správcu dane do značnej miery založené na závere, že žalobca bol v administratívnom konaní zaťažený dôkaznou povinnosťou, ktorú nesplnil, tak ich rozhodovanie bolo zaťažené vadou nezákonnosti. Uvedené je samo o sebe dôvodom pre vyhovenie správnej žalobe žalobcu.

33.) Pokiaľ ide o námietku žalobcu, ktorá smeruje k nevykonaniu dokazovania, tak správny súd poukazuje na to, že správca dane skutočne nevypočul svedkov, ktorých žalobca navrhoval. Je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že pokiaľ ide o svedkov O.. J. Q. a O.. Q. A., tak sa správca dane nepokúsil zabezpečiť tieto osoby predvedením a uspokojil sa s tým, že sa nedostavili na výsluch. Je neprípustné, aby bolo dôvodom, pre ktorý sa nerealizuje výsluch svedka len to, že sa nedostavil na výsluch. Správca dane aj preto odôvodňoval nevypočutie týchto svedkov použitím iného dôkazu a to zápisnice o svedeckej výpovedi C. P. a E. U.. Tieto osoby vypovedali ako svedkovia v inom daňovom konaní a vyjadrovali sa k zdaňovaciemu obdobiu január 2013, resp. k mesiacom po tomto období.

34.) Správny súd konštatuje, že použitie zápisnice z ich výsluchu z iného daňového konania nie je vylúčené, je však potrebné vziať na zreteľ, že v takomto prípade ide o vykonanie dôkazu listinou. Výsluch svedka ako aj dôkaz listinou sú zákonnom dovolenými dôkaznými prostriedkami. Pokiaľ však ide o vykonanie dokazovania výsluchom svedka, tak daňový subjekt má právo byť pri výsluchu ako aj klásť svedkovi otázky. Vystavenie svedka otázkam daňového subjektu spravidla zvyšuje presvedčivosť a informačnú hodnotu a tým aj vierohodnosť jeho výpovede, keďže sa svedok k

rozhodným otázkam vyjadrí v logike náhľadu správcu dane ako aj daňového subjektu a oba tieto náhľady je tak možné konfrontovať a vyhodnotiť. Kľúčovou vlastnosťou svedeckej výpovede, odlišujúcou ju od iných dôkazných prostriedkov, je tiež jej nesprostredkovanosť, bezprostrednosť, keď svedok vypovedá za prítomnosti pracovníka správcu dane a daňového subjektu, respektíve jeho zástupcu. Závery o vierohodnosti a relevancii jeho výpovede je preto možné činiť aj z nonverbálneho prejavu a celkového dojmu, ktorým pôsobí. V rozpore so zákonom by teda bol taký postup správcu dane, ktorý by smeroval k úmyselnému nahrádzaniu svedeckej výpovede napríklad listinami, z ktorých je možné zistiť obsah výpovedí svedkov z iných konaní.

35.) V prejednávanej veci správca dane prvotne vyhodnotil návrhy na dokazovanie ako relevantné, nakoľko sa pokúsil svedkov predvolať a vypočuť ich. Keď sa mu to nepodarilo (nedostavili sa), tak zmenil svoj postoj a rozhodol sa svedkov nevypočuť s odkazom na iný listinný dôkaz - zápisnicu o ich výsluchu z iného daňového konania a to za zdaňovacie obdobie január 2013. Z tohto listinného dôkazu je pritom zrejmé, že otázky zamestnanca správcu dane a následne aj odpovede svedka sa týkali obdobia január 2013, resp. obdobia po ňom nasledujúceho. Je potrebné poukázať na to, že predmetná právna vec sa týka zdaňovacieho obdobia november 2012.

36.) Ak niektorí z predvolaných písomne uviedli, že už k veci vypovedali a nemajú viac čo dodať, tak uvedené písomné vyjadrenia nemôžu v plnom rozsahu nahradiť svedeckú výpoveď týchto osôb, a to aj s poukazom na špecifiká svedeckej výpovede ( tak ako sú uvedené vyššie). Okrem toho, s ohľadom na obsah týchto písomných prejavov ( formulácie po dohode s pani X) sa dá predpokladať, že boli realizované na impulz pracovníka správcu dane. K uvedenému správny súd uvádza, že ak má správca dane za to, že pre vec je postačujúce dokazovanie listinami ( zápisnicami o výsluchu svedkov) a nie je potrebné tieto osoby vypočuť a poskytnúť žalobcovi možnosť klásť týmto svedkom otázky týkajúce sa zdaňovacieho obdobia november 2012, tak uvedený postup je potrebné odôvodniť dôkladnejšie, a to aj s ohľadom na dôkaznú silu jednotlivých dôkazných prostriedkov, ale najmä s ohľadom na práva kontrolovaného daňového subjektu, ktorému v zásade svedčí povinnosť tvrdiť a preukázať svoje tvrdenia. V predmetnej právnej veci v zmysle aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu ( tak ako bolo uvedené vyššie) nedošlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu. Avšak aj za tejto situácie majú žalovaný ako aj správca dane povinnosť svoj postup pri dokazovaní riadne odôvodniť, čo sa podľa názoru správneho súdu nestalo, čím bol daný ďalší dôvod pre vyhovenie správnej žalobe. Vzhľadom na uvedené dôvody zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia sa správny súd nebude podrobnejšie vyjadrovať k všetkým žalobným bodom, ktoré sú obsiahnuté v obsiahlej správnej žalobe, a to aj s poukazom na to, že sa prelínajú.

37.) S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane je potrebné zrušiť podľa a . V ďalšom konaní budú správne orgány vychádzať z právneho záveru, že na žalobcu neprešlo dôkazné bremeno a súčasne svoje závery ohľadne výberu dôkazných prostriedkov, a prípadného nerealizovania navrhovaného dokazovania riadne odôvodnia.

38.) Správny súd rozhodol v zmysle aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. S.s.p. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník a to v zmysle ust. .

39.) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).