Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/184/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: ELIA s.r.o. Hviezdoslavovo nám. 7, Bratislava, IČO: 35 878 185, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičová 8, Bratislava, proti žalovanému: MATSUKO, s.r.o., Tomášikova 17, Košice, IČO: 35 886 498, zast. JUDr. Igor Raáb, advokát Kuzmányho 57, Košice, o zaplatenie 9.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, zo dňa 24.7.2015, č.k. -95 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania 943,55 eur.

Uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia 9.000,- eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o vývoji softvéru zo dňa 8.7.2013, predmetom ktorej bol vývoj softvéru video hry pod pracovným názorom „The Rise of the Phoemix“. Žalovaný nezaplatil za dva zo šiestich dodaných sprintov.

Súd žalobe vyhovel a 9.9.2014 vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom okrem iného namietal nedostatok právomoci súdu vzhľadom k rozhodcovskej doložke dojednanej v zmluve „Software Development Agreement“ z 8.7.2012.

Žalobca namietal, že rozhodcovská doložka je neplatná, pretože neobsahuje určenie rozhodcovského súdu, zmluva obsahuje len povinnosť prejednať vec podľa nejakých pravidiel LCIA RULES, neurčitá a nezrozumiteľná je aj dohoda o záväznosti pravidiel LCIA RULES na jednej strane a voľbe slovenského práva ako práva rozhodného.

Žalovaný trvá na tom, že v čl. 18 zmluvy bolo dohodnuté riešenie sporu. Dohodnutý postup zakladá právomoc rozhodcovského tribunálu, ktorý bude pozostávať z jedného rozhodcu, miestom rozhodovania je Londýn, dohodnutým jazykom angličtina, rozhodné právo SR a konanie bude prebiehať podľa medzinárodných pravidiel Londýnskeho súdu pre medzinárodnú arbitráž. Jedná sa o pravidlá najprestížnejšieho anglického a jedného z troch najprestížnejších európskych rozhodcovských arbitrážnych súdov.

Z obsahu predloženej zmluvy, čl. 18 vyplýva, že zmluvné strany si dohodli, že v prípade sporu zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou vrátane akejkoľvek otázky týkajúcej sa jej existencie, platnosti alebo vypovedania budú postupovať najprv mediáciou súlade s pravidlami LCIA pre mediáciu, pričom tieto pravidlá sa odkazom na ne stávajú súčasťou zmluvy. Ak sa spor nevyrieši do 28 dní, postúpi sa na

rozhodcovské konanie, kde sa o spore rozhodne s konečnou platnosťou podľa pravidiel LCIA Rules, pričom sa predpokladá, že tieto sa odkazom na ne stávajú súčasťou zmluvy. Rozhodcovský súd bude pozostávať z jedného rozhodcu, miestom rozhodovania je Londýn, dohodnutým jazykom je angličtina, rozhodným právom právo Slovenskej republiky.

Citoval ust. § 3 O.s.p,, § 106 ods. 1 O.s.p., a § 1 písm. a/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a konštatoval, že bolo dohodnuté rozhodné právo Slovenskej republiky, s odkazom na citáciu zákona, v danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenia zák. č. 244/2002 Z.z., pretože v zmluve účastníci dohodli ako miesto rozhodovania Londýn, pričom citovaný zákon upravuje rozhodovanie sporov v prípade, ak je miesto rozhodovania v SR. Súd má z obsahu čl. 18 preukázané, že účastníci si dohodli prejednanie sporu zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou mediáciu, v prípade jej neúspechu rozhodcovské konanie podľa medzinárodných pravidiel Londýnskeho súdu pre medzinárodnú arbitráž (Pravidlá LCIA). Túto námietku žalovaný uplatnil pri prvom úkone, ktorý mu patril, pričom na zmluve trvá. Súd nezistil splnenie podmienok, ktoré by v zmysle ust. § 106 ods. 1 O.s.p. umožnili prejednanie veci súdom, preto konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a keďže zastavenie konania zavinil žalobca, zaviazal ho nahradiť trovy konania žalovanému vo výške 943,55 eur.

Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a vyslovil, že na prejednanie veci nemá právomoc. K ním vznesenej námietke neplatnosti rozhodcovskej zmluvy podľa slovenského práva, zaujal právny názor, že aplikácia slovenského práva, zákona č. 244/2002 Z.z. je vylúčená vzhľadom na dohodu zmluvných strán, ktoré si ako miesto sporu dohodli Londýn, keďže podľa ust. § 1 ods. 1 písm. a/ tohto zákona je ním upravené rozhodovanie sporov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike. Tento právny názor súd vyslovil napriek jeho konštalácií v odôvodnení uznesenia že zmluvné strany si ako rozhodné právo dohodli právo Slovenskej republiky bez ohľadu na kolízne ustanovenia (čl. 17 zmluvy „Táto zmluva sa vykladá v súlade s právom Slovenskej republiky bez ohľadu na kolízne ustanovenia).

Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Správnym právnym posúdením by súd prvého stupňa platnosť rozhodcovskej doložky posúdil podľa slovenského práva, konkrétne zák. č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. k 8.7.2013 a podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka a právnych úkonoch, keďže účastníci si v zmluve dohodli ako právo rozhodné výlučne právo Slovenskej republiky.

Správnym právnym posúdením by súd zistil, že dojednaná rozhodcovská doložka je neplatná, nakoľko neobsahuje určenie rozhodcovského súdu, ktorý je vecne príslušný na prejednanie sporov zo zmluvy a zároveň je neurčitá a nezrozumiteľná. Predmetné ustanovenie zakladá len povinnosť vec prejednať podľa nejakých pravidiel LCIA Rules, pričom rozhodným právom je právo Slovenskej republiky, rokovací jazyk angličtina a miesto konania Londýn, avšak neurčuje rozhodcovský súd príslušný na prejednanie veci.

Určenie rozhodcovského súdu v rozhodcovskej zmluve, je vzhľadom na aplikačnú prax zákona o rozhodcovskom konaní podstatnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy, absencia ktorej zakladá jej neplatnosť. Jeho neurčenie vylučuje možnosť prejednať spor v rozhodcovskom konaní, keďže nie je dohodnutý príslušný subjekt na prejednanie.

Neurčitá a nezrozumiteľná je tiež dohoda o záväznosti akýchsi pravidiel LCIA RULES na jednej strane a voľbe slovenského práva ako práva rozhodného pre riešenie sporu. Vznesenú námietku o nedostatku právomoci mal vyhodnotiť ako nedôvodnú a pokračovať v konaní.

Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal zaplatenia 9.000,- eur s príslušenstvom a uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu o vývoji softvéru 8.7.2013, predmetom ktorej bol vývoj softvéru video hry. Žalovaný nezaplatil za dva zo šiestich dodaných sprintov.

Súd prvého stupňa vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že účastníci uzavreli 8.7.2013 zmluvu, predmetom ktorej bol vývoj softvéru, ktorý bol medzinárodnou neziskovou organizáciou ako konečným odberateľom určený na použitie v zahraničí, na edukatívne účely pre deti z krajín Blízkeho východu, čomu bola prispôsobená forma hry.

V rámci zmluvy s poukazom na medzinárodný prvok bola zmluva uzatvorená v anglickom jazyku a v čl. 18 zmluvy - mediatiou and arbitratiou bol dohodnutý postup riešenia prípadných sporov a arbitrážne konanie.

Zmluvné strany si dohodli arbitrážny spôsob riešenia sporov, aj s prihliadnutím na primárne používanie softvéru v zahraničí, nakoľko sa jedná o vysoko odbornú IT problematiku, vyžadujúcu vysokú mieru odborných IT znalosti osôb riešiacich potenciálny spor v kontexte s pokročilou znalosťou anglického jazyka ako dohodnutého jazyka konania, z dôvodu jej štandardného používania v oblasti IT, teda aj vývoja edukatívnych softvérov.

Žalobca touto žalobou postupoval v rozpore s podmienkami dohodnutými v zmluve. S poukazom na ust. § 106 ods. 1 O.s.p. a čl. 18 zmluvy namieta postup žalobcu a príslušnosť konajúceho súdu a navrhol konanie pre neodstrániteľnú vadu konania zastaviť a priznať mu trovy konania.

K tejto námietke sa vyjadril žalobca a uviedol, že dojednaná rozhodcovská doložka je neplatná, nakoľko neobsahuje určenie rozhodcovského súdu, ktorý je vecne príslušný na prejednanie sporov zo zmluvy a je neurčitá a nezrozumiteľná. Predmetné ustanovenie zakladá len povinnosť vec prejednať podľa nejakých pravidiel LCIA Rules, pričom rozhodným právom je právo Slovenskej republiky, rokovací jazyk angličtina a miesto konania Londýn, neurčuje príslušný rozhodcovský súd, čo je podstatnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy. Neurčitá a nezrozumiteľná je aj dohoda o záväznosti akýchsi pravidiel LCIA RULES na jednej strane a voľbe slovenského práva ako práva rozhodného pre riešenie sporu. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky je daná právomoc konajúceho súdu.

Na toto podanie reagoval žalovaný a uviedol, že v zmluve bol dohodnutý postup riešenia sporov, zakladajúci právomoc rozhodcovského tribunálu, ktorý bude pozostávať z jedného rozhodcu, miestom konania bude Londýn, dohodnutým jazykom rozhodcovského konania bude anglický jazyk, rozhodným právom bude právo Slovenskej republiky a konanie bude prebiehať podľa medzinárodných pravidiel Londýnskeho súdu pre medzinárodnú arbitráž - „Pravidlá LCIA“.

K vyjadreniu žalobcu o neurčitosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na dohodu o prejednaní podľa „nejakých resp. akýchsi pravidiel LCIA Rules“ poukazuje na to, že sa jedná o pravidlá najprestížnejšieho anglického a jedného z troch najprestížnejších európskych (arbitrážnych) súdov - Londýnskeho súdu pre medzinárodnú arbitráž, ktoré upravujú postup arbitrážneho konania a predkladá aj zoznam členov Londýnskeho súdu pre medzinárodnú arbitráž. Vyjadrenie o „akýchsi pravidlách LCIA Rules“ je dôkazom absencie právnej úcty k jednej z najprestížnejších európskych a svetových arbitrážnych (rozhodcovských) inštitúcii. Trvá na svojom návrhu, aký konajúci súd konanie pre nedostatok podmienky konania zastavil.

Podľa § 106 ods. 1 O.s.p. len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú, ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté, ak ide o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a v tej istej veci ešte nezačalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie alebo ak súd zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve alebo, že rozhodcovský súd sa odmietol vecou zaoberať.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v čl. 18 zmluvy si účastníci dohodli prejednanie sporu zo zmluvy rozhodcovské konanie, podľa pravidiel LCIA Rules - pravidiel Londýnskeho

súdu pre medzinárodnú arbitráž a podľa čl. 18 zmluvy sa tieto pravidlá LCIA Rules stávajú súčasťou tohto článku.

Námietku uplatnil žalovaný pri prvom úkone, na zmluve trvá, súd prvého stupňa nepochybil, keď na základe uvedených skutočnosti konanie zastavil a správne rozhodol aj o náhrade trov konania v súlade s ust. § 146 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, nebola ich náhrada účastníkom priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.