Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/61/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu: B. E. - E., Y. XXX, XXX XX J., IČO: 17 206 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou B&B, advokátska kancelária s.r.o., Rázusova 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 587/2014 zo dňa 19.03.2014, takto

rozhodol:

Podľa § 250j ods. 2 písm. c), e) O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 587/2014 z 19.03.2014, ako aj rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Rožňava č. -3 z 24.01.2014 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v celkovej sume 410,90 Eur, titulom trov právneho zastúpenia vo výške 340,90 Eur a náhrady súdneho poplatku v sume 70,- Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O. s. p.) sa žalobcom prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 587/2014 z 19.03.2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Rožňava č. -3 z 24.01.2014 a potvrdené uvedené rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 1 000 € podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“) za to, že žalobca maril výkon úradnej kontroly potravín dňa 27.11.2013 v prevádzkarni Pekáreň E., Č. XX, XXX XX J..

2. Správny orgán prvého stupňa - Regionálna veterinárna a potravinová správa Rožňava rozhodnutím č. -3 24.01.2014 ako orgán štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín na základe § 21 ods. 1 písm. d) a § 23 ods. 5 zákona o potravinách, v súlade s ustanovením § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a podľa § 46 správneho poriadku konštatoval porušenie „ustanovení zákona o potravinách a v súvisiacich predpisov, zistených pri úradnej kontrole potravín vykonanej dňa 27.11.2013 v čase od 08.50 hod. do 09.45 hod., v prevádzke B. E. - E., Y. XXX, XXX XX J., IČO: 17 206 752 Pekáreň E., Č. XX, XXX XX J., v čase od 8,50 do 9,45 hod.“ tým, že žalobca sťažoval a zmaril výkon úradnej kontroly potravín tým, že zamestnancom úradnej kontroly potravín dňa 27.11.2013 v čase od 8,50 hod. do 9,45 hod. zabránil vykonať plánovanú úradnú kontrolu potravín v prevádzkarni Pekáreň E., Č. XX, XXX XX J. tým, že zakázal prostredníctvom svojho zamestnanca vstup do prevádzkových priestorov pekárne i napriek

tomu, že zamestnanci pekárne boli na pracovisku prítomní a výroba pekárenských výrobkov prebiehala v rozpore s ustanovením § 20 ods. 8 písm. a), 4 ods. 1 zákona o potravinách. Uvedeným konaním naplnil žalobca podľa obsahu prvostupňového rozhodnutia z 24.01.2014 všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách, za čo mu uložil pokutu vo výške 1 000 €.

3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo včas podanom odvolaní z 03.02.2014 proti prvostupňovému rozhodnutiu z 24.01.2014 uviedol nasledovné odvolacie námietky:

„V prvom rade po formálnej stránke namietam, že konajúci správny orgán nereagoval na všetky moje podstatné námietky, nerozhodol ani o navrhovanom dokazovaní a tým ani nezistil objektívne skutkový stav veci, čo má nepochybne za následok, že jeho rozhodnutie ani nemôže byť v súlade so zákonom. Žiada sa tu uviesť, že ja netvrdím, že správny orgán musí vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, ale zastávam názor, že pre prípad, že ich nevykoná, svoj postup musí náležite odôvodniť, osobitne v prípade navrhovaného svedka, o ktorom sa i sám zmieňuje vo svojom rozhodnutí (napr. p. A. Z.). Treba podčiarknuť, že menovaná osoba podľa tvrdení inšpektorov (ktoré sa premietli aj do napadnutého rozhodnutia) údajne na základe telefonického pokynu vedúcej prevádzky R. E. zakázala im vstup do pekárne, čím sa znemožnil výkon kontroly. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, vie ho vyvrátiť nielen menovaná pracovníčka, ale aj samotná vedúca prevádzky, navyše odporuje aj ďalším skutočnostiam zisteným v priebehu inšpekcie, ako aj v priebehu správneho konania (nie je toto tvrdenie prijateľné už ani preto, lebo inšpektori boli fyzicky prítomní na prevádzke). Rozhodne trvám na tom, že za takejto dôkaznej situácie je nevyhnutné menované osoby vypočuť (resp. zistiť relevantné skutočnosti týkajúce sa kontroly hoci aj iným spôsobom).

Je rovnako nevyhnuté zistiť, či moja manželka a zároveň vedúca prevádzky, naozaj mala zdravotné ťažkosti a či navštívila svojho obvodného lekára MUDr. S. R. v K. alebo nie a to vyžiadaním správy od menovaného lekára. Ide o skutočnosť (zdravotné problémy), ktorá podľa môjho názoru už sama o sebe vylučuje názor o znemožnení výkonu kontroly, je predsa logické, že ani ja, ani vedúca prevádzky nemôže byť nepretržite 24 hodín na prevádzke a čakať na príchod inšpektorov.

Považujem za potrebné v tejto súvislosti znovu poukázať na fakt, že vedúca prevádzky prijala opatrenie na bezvadný výkon inšpekcie, a to napr. aj tým, že zabezpečila prítomnosť osoby na prevádzke, ktorá mala poverenie maximálne spolupracovať s inšpektormi. Pripomínam, že po príchode p. Pitka do prevádzky inšpektori sa ešte zdržiavali v objekte, teda nič im nebránilo v tom, aby vykonali inšpekciu, za ktorej znemožnenie sa mi teraz ukladá pokuta.

Na tomto mieste si dovoľujem dať pozornosti, že tvrdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí o preukázaní sa služobným preukazom sa na pravde nezakladá a dokazovanie bolo potrebné zamerať aj na preukázanie tejto skutočnosti, predsa bez predloženia poverenia na vykonanie predmetnej inšpekcie resp. bez preukázania sa služobným preukazom jej výkon nie je možný (viď § 20/7 z. č. 152/1995 Z. z., v zmysle ktorej právnej normy zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sa pri výkone dozornej činnosti preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom). Rád by som dal do pozornosti, že pokiaľ odvolací správny orgán bude mať za preukázané, že sa inšpektori preukázali služobným preukazom (napriek vyššie uvedeným skutočnostiam), takéto zistenie podľa môjho názoru bude potrebné vyhodnotiť v môj prospech: ukladá sa mi totiž na jednej strane pokuta za neumožnenie inšpekcie kontroly, ale na strane druhej sa konštatuje, že inšpektori sa preukázali služobným preukazom. Ak je teda pravda, že sa preukázali služobným preukazom, je to najlepším dôkazom o tom, že mali sa komu preukázať, teda že mali možnosť inšpekciu vykonať. Napriek tomu však rozhodne trvám na tom, že inšpektori sa nepreukázali zákonom predpokladaným spôsobom.

Ďalej namietam, že inšpektori veľmi hrubo porušili svoje povinnosti aj tým, že vstúpili do výrobných priestorov prevádzky bez akéhokoľvek ochranného, resp. hygienického odevu, naviac o svojom vstupe nikoho neinformovali. Inšpektori boli doslova „vymáknutí“ p. A.. Z. a už aj na základe týchto skutočností sa javí vyvrátené tvrdenie o znemožnení inšpekcie. Za týchto okolností nevykonanie dôkazu jej výsluchom je potrebné hodnotiť ako neobjektívne zistenie skutkového stavu, čo má za následok vždy aj nesprávne

- nezákonné rozhodnutie vo veci samej. Pripomínam, že nesporným dôkazom o pobyte inšpektorov vo výrobnej časti objektu je aj samotný obsah Záznamu, ktorý je síce miestami nečitateľný, ale je z neho zistiteľné, že inšpektori mali možnosť vidieť výrobu (viď predposledná veta na strane 2 Záznamu).

Skutočnosti, že sa v danom prípade inšpekcia naozaj vykonala a v žiadnom prípade nebola zmarená nepochybne nasvedčuje aj čas jej výkonu, ktorá podľa Záznamu trvala od 8,50 hod. do 9,45 hod., čiže bezmála hodinu. Na napísanie 13 a pol riadka rukou rozhodne nie je potrebný takýto časový rozsah; ak by teda nebola bývala vykonaná inšpekcie, prítomnosť inšpektorov v našom objekte nemohla by trvať viac, než 5 minút. Navyše ak by nebol záujem o umožnenie kontroly, ani pani R.. E. by nebola odkázala kontrolórom, že hneď príde, nebola by neumožnila im zotrvanie v prevádzke prostredníctvom p. J. a následne aj osobne a v konečnom dôsledku nebola by utekala na Váš orgán za účelom zjednania nápravy v podobe požiadavky o dokončenie kontroly (to bol jej prvotný zámer aj za prítomnosti právneho zástupcu).

Po stránke formálnej zotrvávam na námietke, že z citovaného Záznamu nevyplýva číslo konania, keďže nie je vyplnená kolónka označená „Č. k.“ a rozhodne tvrdím, že, nič nebránilo inšpektorom vyplniť hoci aj túto kolónku, aby Záznam bol vyhotovený tak, ako má byť a aby bol úplný. Na tom názore nič nemenia ani tvrdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí, je vecou správneho orgánu, ako ošetrí svoje rozhodnutia a záznamy tak, aby tieto zodpovedali všetkým zákonným kritériám.

Taktiež trvám na ďalšej námietke po formálnej stránke, a to vtom, že vykonaný úkon je nezrozumiteľný a nie jednoznačnosť, pretože sa tvrdí v označenom Zázname, že tento je o úradnej kontrole potravín (viď samotné označenie listiny), avšak na tej istej strane je informácia o tom, že sa vykonáva inšpekcia. Mám za to, že správny orgán prvého stupňa pochybil aj v tom, že túto námietku „odbil“ s tým, že úradný záznam je zrozumiteľný a čitateľný, pričom nijako neodôvodňuje svoj názor napr. ohľadne toho, či sa vo veci vykonala kontrola alebo inšpekcia.

Rovnako správny orgán nevyvodil žiadne dôsledky z toho, že prečo mi nebol doručený okrem rukou vyhotoveného Záznamu aj jeho prepis. Podotýkam, že týmto postupom by sa ľahko odstránili akékoľvek pochybnosti ohľadne jeho (ne)čitateľnosti. Je pre mňa absolútne nepochopiteľné, prečo sa mi uvedený prepis nedoručil ani potom, čo som sa ho výslovne dožadoval v mojom vyjadrení.

Z týchto podstatných dôvodov navrhujem napadnuté rozhodnutie vo všetkých jeho výrokoch zrušiť a vec vrátiť na nové konanie správnemu orgánu prvého stupňa“.

4. Žalovaný správny orgán preskúmavané rozhodnutie z 19.03.2014, ktorým konajúc podľa § 58 ods. 1, § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Rožňava z 24.01.2014 o uložení pokuty vo výške 1 000 € oprel o závery obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí z 24.01.2014 vychádzajúce z obsahu administratívneho spisu, predovšetkým zo záznamu o úradnej kontrole potravín č. RV/2013/ MU,Sz/176 z 27.11.2013, vyjadrenie účastníka konania z 21.01.2014 k upovedomeniu o začatí správneho konania a Stanovisko inšpektorov zo dňa 24.01.2014 k vyjadreniu účastníka konania zo dňa 21.01.2014 k začatiu správneho konania č.k. -1 zo dňa 09.11.2014. Konštatoval, že z dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom dňa 27.11.2013 v prevádzkarni účastníka konania Pekáreň E., Č.Ľ. XX, XXX XX J. bolo dostatočne preukázané, že účastník konania zabránil zamestnancom orgánu úradnej kontroly potravín (inšpektorom RVSP Rožňava) vykonať plánovanú úradnú kontrolu potravín v uvedenej prevádzkarni tým, že prostredníctvom svojho zamestnanca im zakázal vstup do prevádzkových priestorov pekárne, a to aj napriek tomu, že zamestnanci pekárne boli na pracovisku prítomní a výroba pekárenských výrobkov prebiehala, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách.

Ďalej žalovaný reagujúc na obsah odvolacích námietok žalobcu uvedených v odvolaní z 03.02.2014 argumentoval nasledovne:

„Odvolací orgán sa podrobne oboznámil s námietkami účastníka konania uvedenými v jeho odvolaní zo dňa 03.02.2014 a tieto námietky dôsledne preskúmal.

Účastník konania vo svojom odvolaní namieta, že prvostupňový správny orgán nereagoval na jeho námietky, nerozhodol o navrhovanom dokazovaní a teda ani nezistil objektívne skutkový stav veci. Poukazuje na fakt, že tvrdenie inšpektorov, že údajne na základe telefonického rozhovoru p. Z. s vedúcou

prevádzky p. R. E. im zakázala vstup do pekárne, čím sa znemožnil výkon kontroly, sa nezakladá na pravde a vie ho vyvrátiť menovaná pracovníčka, ako aj samotná vedúca prevádzky. Ďalej uvádza, že vedúca prevádzky prijala opatrenie na bezvadný výkon inšpekcie, a to tým, že zabezpečila prítomnosť osoby na prevádzke, ktorá mala poverenie maximálne spolupracovať s inšpektormi.

K uvedenému odvolací orgán uvádza:

V Zázname o úradnej kontrole potravín č. RV/2013/MU,Sz/176 zo dňa 27.11.2013 je uvedené (citácia): „Dňa 27.11.2013 mala byť v pekárni firmy B. E.Á. - E. v Plešivci vykonaná inšpekcia v rámci ročného plánu kontrol na rok 2013. V čase príchodu inšpektorov do areálu firmy prevádzkovateľ p. E.X., ani vedúca prevádzky p. R. E. prítomní neboli. Pracovníčka organizácie p. A. Z. po telefonickom rozhovore s vedúcou prevádzky p. R.. E. inšpektorom RVPS tlmočila zákaz vstupu do pekárne, čím znemožnila vykonanie kontroly v uvedených priestoroch aj napriek tomu, že zamestnanci pekárne boli na pracovisku prítomní a výroba pekárskych výrobkov prebiehala.“

Účastník konania navrhol ako svedka vypočuť pracovníčku p. A.. Z. a vyžiadať si záznamy od obvodného lekára p. E.. Prvostupňový správny orgán a ani odvolací orgán nepovažuje tieto návrhy za doplnenie dokazovania vo veci a to z dôvodu, že p. A.. Z. bola v čase, keď inšpektori prišli na prevádzku za účelom vykonania úradnej kontroly prítomná, komunikovala s nimi, tlmočila im zákaz vstupu do prevádzky, čo je uvedené vo vyššie uvedenom úradnom zázname z kontroly. S týmto záznamom bola p. I. Z. oboznámená, bol s ňou prerokovaný, mala možnosť vyjadriť sa k obsahu záznamu, ale odmietla ho podpísať, čo je uvedené v zázname o úradnej kontrole potravín č. RV/2013/MU,Sz/176 zo dňa 27.11.2013, ktorý inšpektori ponechali v kancelárii p. A.. Z..

V správnom konaní nebol šetrený dôvod neprítomnosti vedúcej prevádzky p. R. E. na prevádzke dňa 27.11.2014 a z uvedeného dôvodu nebolo teda ani potrebné vyžiadať si správu od jej ošetrujúceho lekára, ktorého navštívila z dôvodu zdravotných problémov. Práve z dôvodu jej neprítomnosti komunikovala so svojou zamestnankyňou p. A.. Z. telefonicky. V čase prítomnosti inšpektorov na prevádzke p. A.. Z. neoznámila inšpektorom, že sa v prevádzke údajne nachádza poverená osoba na spoluprácu pri kontrole, ktorú mali inšpektori vykonať. Z vyššie uvedených dôvodov považuje odvolací orgán vyjadrenie inšpektorov, že im nebol umožnený, resp. bol im zabránený výkon úradnej kontroly pri výrobe pekárskych výrobkov za dostatočne zistený skutkový stav, ktorý bol aj dostatočne zdokumentovaný.

Podľa § 20 ods. 8 písm. a) zákona o potravinách: zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh.

Účastník konania ďalej uvádza (citácia): Na tomto mieste si dovoľujem dať do pozornosti, že tvrdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí o preukázaní sa služobným preukazom sa na pravde nezakladá a dokazovanie bolo potrebné zamerať aj na preukázanie tejto skutočnosti, predsa bez predloženia poverenia na vykonanie predmetnej inšpekcie resp. bez preukázania sa služobným preukazom jej výkon nie je možný (viď § 20/7 z. č. 152/1995 Z.z., v zmysle ktorej právnej normy zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sa pri výkone dozornej činnosti preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom). Rád by som dal do pozornosti, že pokiaľ odvolací orgán bude mať za preukázané, že sa inšpektori preukázali služobným preukazom (napriek vyššie uvedeným skutočnostiam), takéto zistenie podľa môjho názoru bude potrebné vyhodnotiť v môj prospech: ukladá sa mi totiž na jednej strane pokuta za neumožnenie inšpekcie kontroly, ale na druhej strane sa konštatuje, že inšpektori sa preukázali služobným preukazom. Ak je teda pravda, že sa preukázali služobným preukazom, je to najlepším dôkazom o tom, že mali sa komu preukázať, teda že mali možnosť inšpekciu vykonať. Napriek tomu však rozhodne trvám na tom, že inšpektori sa nepreukázali zákonom predpokladaným spôsobom “.

K tejto námietke odvolací orgán uvádza:

Uvedenú námietku účastníka konania považuje odvolací orgán za nesprávnu a účelovú, a to aj vzhľadom k tomu, že inšpektori v Zázname o úradnej kontrole potravín č. RV/2013/MU,Sz/176 zo dňa 27.11.2013

okrem iných údajov uviedli svoje mená, spolu s číslami služobných preukazov a pracovným zaradením. Podľa § 20 ods. 7 zákona o potravinách: Zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sa pri výkone dozornej činnosti preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom. Poverením sa preukazujú noví zamestnanci do vydania služobného preukazu alebo v takom prípade, ak inšpektor vykonáva úradnú kontrolu v územnej pôsobnosti inej RVPS. Treba aj uviesť, že preukázanie sa služobným preukazom automaticky neznamená, že kontrola bola vykonaná. Odvolací orgán má za to, že zákonná povinnosť inšpektorov v zmysle citovaného § 20 ods. 7 bola splnená.

Námietka účastníka konania: „Inšpektori veľmi hrubo porušili svoje povinnosti aj tým, že vstúpili do výrobných priestorov prevádzky bez akéhokoľvek ochranného, resp. hygienického odevu, naviac o svojom vstupe nikoho neinformovali. Inšpektori boli doslova „vymáknutí“ p. A.. Z. a už aj na základe týchto skutočností sa javí vyvrátené tvrdenie o znemožnení inšpekcie. Za týchto okolností vykonanie dôkazu jej výsluchom je potrebné hodnotiť ako neobjektívne zistenie skutkového stavu, čo má za následok vždy aj nesprávne - nezákonné rozhodnutie vo veci samej. Pripomínam, že nesporným dôkazom o pobyte inšpektorov vo výrobnej časti objektu je aj samotný obsah Záznamu, ktorý je miestami síce nečitateľný, ale je z neho zistiteľné, že inšpektori mali možnosť vidieť výrobu (viď. predposledná veta na strane 2 Záznamu). Skutočnosti, že sa v danom prípade inšpekcia naozaj vykonala a v žiadnom prípade nebola zmarená nepochybne nasvedčuje aj čas jej výkonu, ktorá podľa záznamu trvala od 8,50 hod. do 9,45 hod., čiže bezmála hodinu. Na napísanie 13 a pol riadka rukou rozhodne nie je potrebný takýto časový rozsah; ak by teda nebola bývala vykonaná inšpekcia, prítomnosť inšpektorov v našom objekte nemohla by trvať viac než 5 minút. Navyše ak by nebol záujem o umožnenie kontroly, ani pani R.. E. by nebola odkázala kontrolórom, že hneď príde, nebola by neumožnila im zotrvanie na prevádzke prostredníctvom p. J. a následne aj osobne a v konečnom dôsledku nebola by utekala na Váš orgán za účelom zjednania nápravy v podobe požiadavky o dokončenie kontroly (to bol jej prvotný zámer aj za prítomnosti právneho zástupcu)“.

Uvedenú námietku odvolací orgán považuje rovnako za účelovú, s cieľom vyhnúť sa uloženiu sankcie. Skutočnosť, že inšpektori mali cez otvorené dvere do prevádzky možnosť vidieť, že výroba prebiehala neznamená, že sa pohybovali v týchto výrobných priestoroch, alebo že tam vykonávali aj kontrolu. O týchto skutočnostiach informovali aj svojho nadriadeného, riaditeľa RVPS Rožňava dňa 27.11.2013 v poobedňajších hodinách, keď sa vrátili z výkonu úradných kontrol. Vo svojom písomnom stanovisku k skutočnostiam zo dňa 27.11.2013 v prevádzke Pekáreň E., Č. XX, XXX XX J. uviedli (citácia): „Dňa 27.11.2013 sme prišli do areálu pekárne E. X. N.. Č. Y. J., kde sme zvonili na zvonček domového vrátnika prevádzky. Po chvíli sa vyklonila z okna na poschodí účtovníčka firmy p. Z., ktorá nám oznámila, že majiteľ ani vedúca pekárne nie sú prítomní, ale že im zavolá a zatvorila okno. Nakoľko vstup do chodby, vedúcej do výrobnej haly je hneď oproti vstupu do kancelárií, vošli sme dnu a cez otvorené dvere z chodby sme komunikovali s pekármi vo výrobnej hale. Pekári potvrdili skutočnosť, že pekáreň je v prevádzke, ale z vedenia firmy tam nie je nikto. Vtedy za nami prišla p. Z., účtovníčka, že sa dovolala vedúcej prevádzky p. R. E., ktorá sa vyjadrila, že do prevádzky nesmieme vstúpiť. Bola v Rožňave u lekára a vrátiť sa mala neskoro. Na otázku inšpektorov, kto zastupuje vedúcu povedala, že nikto. Z chodby pekárne sme sa presunuli do kancelárie p. Z., kde sme čakali na príchod majiteľa alebo vedúcej pekárne asi 30 min. Potom sme spísali záznam č. RV/2013/MU,Sz/176 o neumožnení vstupu do pekárne. Tento záznam p. Z. odmietla podpísať, jeho kópiu sme však zanechali v jej kancelárii, aby bol prevádzkovateľ potravinárskeho podniku o skutočnosti informovaný. Pri našom odchode z kancelárie účtovníčky prišiel p. J., ktorého sme v priestoroch kancelárií videli už pri našej predchádzajúcej činnosti v apríli 2013 a opýtal sa, či už odchádzame. Ani p. Z., ani p. J. nám neoznámili, že p. J. je poverený alebo ochotný zúčastniť sa kontroly v pekárni. Nato sme z areálu odišli. “ Z uvedeného stanoviska je zrejmé, že inšpektori nemohli vykonať plánovanú úradnú kontrolu, nakoľko pre neprítomnosť vedúcej im bol zabránený vstup do priestorov pekárne, pričom boli v prevádzke v kancelárii p. A.. Z. takmer hodinu (od 8.50 hod. do 9.45 hod.) a nikto im počas celej doby neoznámil, že sa v prevádzke nachádza aj iná poverená osoba. Z uvedeného dôvodu nie je pravdivé ani vyjadrenie účastníka konania uvedeného vo vyjadrení k upovedomeniu o začatí správneho konania, že od pôvodného telefonátu sa p. R.. E. do 15 minút dostavila do prevádzkarne, avšak už tam kontrolóri neboli. V priestoroch pekárskej výroby sa však voľne nepohybovali, ako uvádza účastník konania. A v chodbe, kde sa nachádzajú aj kancelárie, nie je potrebné nosiť vhodný pracovný odev (plášť, resp. prikrývku na ochranu vlasov).

K ďalším námietkam účastníka konania ohľadom neuvedenia „Č.k.“ na zázname z kontroly a jeho čitateľnosti, ako aj nezrozumiteľnosti a nejednoznačnosti, nakoľko v Zázname je uvedené, že je o úradnej kontrole potravín, pričom na tej istej strane je informácia o tom, že sa vykonáva inšpekcia, a teda či sa vykonala kontrola alebo inšpekcia, je potrebné uviesť nasledovné:

Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona o potravinách Úradná kontrola potravín sa vykonáva na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie.

Podľa § 18 ods. 3 zákona o potravinách orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (ďalej „Nariadenie (ES) č. 882/2004“), hlavne článok 3 a články 6 až 11 uvedeného nariadenia.

Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004 ..Úradná kontrola“ znamená akákoľvek forma kontroly, ktorú vykonáva príslušný orgán alebo spoločenstvo s cieľom overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá.

Podľa čl. 2 ods. 7 Nariadenia (ES) č. 882/2004 ..Inšpekcia“ znamená preskúmanie ktoréhokoľvek hľadiska krmív a potravín, zdravia zvierat a starostlivosti o zvieratá, s cieľom overenia, či takéto hľadisko spĺňa zákonné požiadavky potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá.

Podľa čl. 3 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004 Úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné.

Podľa čl. 4 ods. 1 a ods. 2 písm. g) Nariadenia (ES) č. 882/2004 Na účely úradných kontrol uvedených v tomto nariadení budú členské štáty menovať zodpovedné príslušné orgány; tieto príslušné orgány budú zabezpečovať, aby prevádzkovatelia v oblasti krmív a potravín boli povinní prejsť akoukoľvek inšpekciou, vykonanou podľa tohto nariadenia, a aby boli povinné pomáhať personálu príslušného orgánu pri plnení jeho úloh. Orgánmi štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa zákona o potravinách a osobitných predpisov sú aj regionálne veterinárne a potravinové správy (§ 21 ods. l písm. d) zákona o potravinách). Všetky činnosti, ktoré zahŕňajú úradné kontroly, sú uvedené v čl. 10 ods. 2 písm. a) až i) Nariadenia (ES) č. 882/2004.

Podľa čl. 9 ods. l až ods. 3 Nariadenia (ES) č. 882/2004: 1. Príslušný orgán bude písať správy o úradných kontrolách, ktoré vykonal. 2. Tieto správy budú obsahovať opis účelu úradnej kontroly, použitých kontrolných metód, výsledkov úradnej kontroly a prípadnej akcie, ktorú musí príslušná prevádzkovateľ uskutočniť. 3. Príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi kópiu správy uvedenej v odseku 2, minimálne v prípade nedodržiavania predpisov.

Podľa čl. 10 ods. l Nariadenia (ES) č. 882/2004: Úlohy súvisiace s úradnými kontrolami sa budú vo všeobecnosti vykonávať s využitím vhodných kontrolných metód a techník, ako je monitoring, dozor, overovanie, audit, inšpekcia, odoberanie vzoriek a analýza.

Na základe uvedeného odvolací orgán uvádza, že je zabezpečená nestrannosť, kvalita a konzistentnosť úradných kontrol na všetkých úrovniach, pričom frekvencia kontrol je stanovená na základe rizika a výsledkov predchádzajúcich kontrol. Príslušný kontrolný orgán vykonáva úradné kontroly v súlade so zdokumentovanými postupmi. Takým je aj Pokyn ŠVPS SR č. 11/2012, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín podľa zákona NR SR č. 152/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý obsahuje aj formu úradného záznamu. V Zázname o úradnej kontrole potravín č. RV/2013/MU,Sz/176 zo dňa 27.11.2013 je uvedené: názov a adresa príslušného orgánu, ktorý kontrolu vykonal, číslo záznamu, vymedzenie právneho predpisu, podľa ktorého sa kontrola vykonala (zákon o potravinách), dátum a čas vykonania kontroly, meno a priezvisko inšpektorov, ktorí kontrolu vykonali spolu s číslami ich služobných preukazov, identifikácia kontrolovaného subjektu a miesto vykonania úradnej kontroly, použitá kontrolná metóda a účel kontroly. Ďalej sú uvedené kontrolné zistenia, je

priestor na vyjadrenie sa zodpovedného zamestnanca kontrolovaného subjektu, dátum vyhotovenia záznamu a podpisy zúčastnených osôb. „Č.k.“ sa vypĺňa len v prípadoch, ak sa kontrola vykonáva na základe podnetu, žiadosti a pod., ktoré boli pred vykonaním kontroly zaevidované na príslušnej RVPS. Kontrola, ktorá mala byť vykonaná dňa 27.11.2013 v prevádzke účastníka konania bola plánovaná, v zmysle vypracovaného a schváleného plánu úradných kontrol na príslušný rok a mala byť zameraná na prevádzkovú a osobnú hygienu, podmienky skladovania, kvalitu a zdravotnú bezpečnosť potravín, označovanie, dokumentáciu zásad správnej výrobnej praxe a evidenciu. Použitou kontrolnou metódou je inšpekcia. Nebolo potrebné uvádzať „Č.k.“, ktoré nemá žiadny súvis s prebiehajúcim konaním. Záznam má 4 strany, je vyhotovený na počítači, rukou sú napísané údaje o prevádzkovateľovi, číslo záznamu, dátumy, kontrolné zistenia, skutočnosť, že zamestnanec prevádzkovateľa odmietol záznam podpísať a informácia o ponechaní záznamu na prevádzke, všetky údaje sú zrozumiteľné a čitateľné. Na základe vyššie uvedeného považuje odvolací orgán Záznam o úradnej kontrole potravín č. RV/2013/ MU,Sz/176 zo dňa 27.11.2013 za jednoznačný a zrozumiteľný a námietku vznesenú účastníkom konania za nesprávnu.

K námietke ohľadom prieťahu v konaní, a to z dôvodu, že správny orgán začal správne konanie až po uplynutí takmer dvoch mesiacov je potrebné uviesť, že podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách: Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď orgán úradnej kontroly potravín zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Úradná kontrola bola vykonaná dňa 27.11.2013, správne konanie bolo začaté dňa 09.01.2014 (t.j. 43 dní od vykonania kontroly), čo v žiadnom prípade nie je možné považovať za prieťahy v konaní.

Námietky popísané účastníkom konania v odvolaní nemajú vplyv na posúdenie jeho zodpovednosti za zistené protiprávne konanie, nemenia zistený stav, skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Podľa názoru odvolacieho orgánu bolo v konaní dostatočne preukázané, že účastník konania maril výkon úradnej kontroly potravín tým, že zamestnancom orgánu úradnej kontroly (inšpektorom RVPS Rožňava) bránil vykonávať činnosti uvedené v § 18 až 20 tak, ako je to popísané v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, keď dňa 27.11.2013 chceli v prevádzke účastníka konania vykonať plánovanú úradnú kontrolu. Kontrolu nebolo možné vykonať, pretože inšpektorom nebol umožnený vstup do priestorov prevádzky, kde sa potraviny v danom čase vyrábali a tým bol marený výkon úradnej kontroly potravín. K námietkam účastníka konania sa odvolací orgán vyjadril v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia. Neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvracali zistenia popísané v zázname o úradnej kontrole potravín č. RV/2013/MU,Sz/176 zo dňa 27.11.2013.

Popísaným protiprávnym konaním účastník konania naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách, za čo mu bol príslušný orgán úradnej kontroly potravín povinný uložiť pokutu v stanovenom rozpätí.

Podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe- podnikateľovi pokutu od 1000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi sťažuje alebo marí výkon úradnej kontroly potravín tým, že zamestnancom orgánu úradnej kontroly bráni vykonávať činnosti uvedené v § 18 až 20 alebo v určenej lehote nevykoná nimi uložené opatrenia, alebo nedodržiava záväzné pokyny orgánov úradnej kontroly, nezabezpečí stiahnutie potravín z obehu, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov a nespolupracuje s orgánom úradnej kontroly potravín.

Stanovenie výšky pokuty je vecou správnej úvahy vecne a miestne príslušného orgánu úradnej kontroly potravín, pričom pri jej určení sa podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. V nadväznosti na tieto hľadiská prvostupňový správny orgán uložil účastníkovi konania pokutu na úplne spodnej hranici zákonnej sadzby vo výške 1 000 eur.

Odvolací orgán opätovne posúdil všetky okolnosti a podľa jeho názoru pokuta vo výške 1 000 eur je pokutou primeranou a odvolací orgán s takto určenou pokutou súhlasí. Zohľadnil pri tom všetky zákonom stanovené hľadiská a určenú sadzbu (od 1 000 eur do 500 000 eur) podľa zákona o potravinách.

Pri posudzovaní zavinenia odvolací orgán zohľadnil, že účastník konania, ako výrobca, je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky a za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, tzn. bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie - ide o objektívnu zodpovednosť bez možnosti liberácie. Vykonanie úradnej kontroly potravín je zákonným právom príslušného orgánu. Závažnosť a následok konania spočíva v zmarení možnosti vykonať plánovanú úradnú kontrolu potravín. Zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. Je preto zákonnou povinnosťou prevádzkovateľa umožniť inšpektorom úradnej kontroly potravín vykonanie kontroly v prevádzke, ktorá podlieha ich kontrole a poskytovať im vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti potrebné na výkon kontroly. Zistené porušenie právnych predpisov bolo preukázateľne zavinené prevádzkovateľom ako účastníkom konania a bolo dostatočne dokázané a zdokumentované.

Čo sa týka trvania protiprávneho stavu - marenia výkonu úradnej kontroly potravín, tento bol zistený v čase úradnej kontroly potravín v prevádzkami dňa 27.11.2013 od 8.50 hod. do 9.45 hod..

Odvolací správny orgán sa tiež zaoberal minulosťou účastníka konania a skúmal nedodržiavanie predpisov v danej prevádzkami a zistil, že voči účastníkovi konania nebolo vedené správne konanie za nedodržanie požiadaviek zákona o potravinách v prevádzkami Pekáreň E., Č. XX, XXX XX J., preto nešlo o opakované protiprávne konanie.

Odvolací orgán nenašiel dôvod na zmenu sankcie a má za to, že pokuta v tejto výške nie je pokutou likvidačnou, nevybočuje z medzí ustanovených zákonom, je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. Uloženie pokuty vo výške 1 000 eur v úplne spodnej časti sadzby (od 1 000 eur do 500 000 eur) odôvodňuje odvolací orgán tým, že nebolo preukázané opakované protiprávne konanie účastníka konania. Pokuta bola uložená na úplne spodnej hranici sadzby a nie je možné jej zníženie.

Odvolací orgán zhodnotil kvalitu preskúmavaného rozhodnutia RVPS Rožňava č. k.: -3 zo dňa 24.01.2014 nielen z hľadiska zákonnosti, ale aj z hľadiska jeho vecnej správnosti a dospel k názoru, že protiprávne konanie účastníka konania bolo dostatočne preukázané. Odvolací orgán konštatuje, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ktorý zakladá administratívno-právnu zodpovednosť účastníka konania, pričom na jeho zistenie použila zákonné prostriedky

II.

Obsahom žaloby z 23.04.2014 boli nasledovné žalobné námietky:

1. Už v konaní pred správnym orgánom I. stupňa a následne i v priebehu celého odvolacieho konania som namietal tvrdenie, že som mal sťažovať a zmariť výkon úradnej kontroly potravín vykonanej dňa 27. 11. 2013 v čase od 8:50 hod do 9:45 hod v prevádzke Pekáreň, E.X., Č. XX, XXX XX J.. Naďalej tvrdím, že konštatovanie správneho orgánu I. stupňa, že som v uvedenom mieste a čase zabránil zamestnancom úradnej kontroly potravín vykonať plánovanú úradnú kontrolu potravín tým, že som im v rozpore s ust. § 20/8 písm. a) a ust. § 4/1 Zákona o potravinách zakázal prostredníctvom svojho zamestnanca vstup do prevádzkových priestorov pekárne, sa nezakladá na pravde, resp. sa neopiera o presne a úplne zistený skutočný stav veci v rozpore so zásadou materiálnej pravdy. Tvrdenia kontrolórov zaznamenané v zázname o úradnej kontrole potravín č. RV/2013/MU, Sz/176 z 27.11.2013 som myslím si, dostatočne rozporoval v mojom písomnom vyjadrení z 21. 1. 2014 a rovnako aj v odvolaní z 3. 2. 2014, navyše moja zamestnankyňa prejavujúc nesúhlas s obsahom záznamu ho odmietla podpísať. Dovolím si namietať, že žalovaná sa dostatočne nevysporiadala so všetkými mojimi odvolacími námietkami, obzvlášť nerozhodla náležite o navrhovanom dokazovaní, čím nemohol byť ani objektívne zistený skutkový stav veci, čo má podľa môjho názoru za následok, že rozhodnutie žalovanej nemôže byť v

súlade so zákonom. Žiada sa tu uviesť, že ja netvrdím, že správny orgán musí vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, ale zastávam názor, že pre prípad, že ich nevykoná, svoj postup musí náležite odôvodniť, osobitne v prípade navrhovaného svedka p. Z., p. E., J.. J.), o ktorých sa i sama žalovaná zmieňuje vo svojom rozhodnutí.

Žalovaná môj návrh na doplnenie dokazovania výsluchom p. Z. označila za neopodstatnený, argumentujúc, že táto, cit.: „bola v čase, keď inšpektori prišli na prevádzku za účelom vykonania úradnej kontroly prítomná, komunikovala s nimi, tlmočila im zákaz vstupu do prevádzky, čo je uvedené vo vyššie uvedenom úradnom zázname z kontroly“. Uvedenú argumentáciu žalovanej v súvislosti s nevykonaním označeného dôkazu si dovolím rozporovať, poukazujúc hlavne na skutočnosť, že tento svedok prejavujúc svoj nesúhlas s obsahom príslušného úradného záznamu z kontroly ho odmietol podpísať. Považujem za potrebné zdôrazniť, že menovaná osoba podľa tvrdení inšpektorov (ktoré sa premietli aj do napadnutého rozhodnutia), údajne na základe telefonického pokynu vedúcej prevádzky R. E. zakázala inšpektorom vstup do pekárne, čím sa znemožnil výkon kontroly. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, vie ho vyvrátiť nielen menovaná pracovníčka ale aj samotná vedúca prevádzky, výsluch ktorej ako dôkaz som rovnako navrhol, napriek tomu ho správny orgán I. stupňa, ani žalovaná nevykonali. Skutočnosť, že vedúca prevádzkarne prijala opatrenie na bezvadný výkon inšpekcie a to napr. aj tým, že zabezpečila prítomnosť osoby na prevádzke, ktorá mala poverenie maximálne spolupracovať s inšpektormi, som mienil preukázať výsluchom p. Pitka, ktorý ale tiež nebol vypočutý. Pripomínam, že po príchode p. Pitka do prevádzky sa inšpektori ešte zdržiavali v objekte, teda nič im nebránilo v tom, aby vykonali inšpekciu, za ktorej znemožnenie sa mi uložila pokuta. Rozhodne trvám na tom, že za danej dôkaznej situácie bolo nevyhnutné menované osoby vypočuť (resp. zistiť relevantné skutočnosti týkajúce sa kontroly hoci aj iným spôsobom). Napriek tomu žalovaná doplnenie dokazovania nevykonala dôvodiac paradoxne skutkovým stavom, ktorý zostal sporným.

2. Dovolím si namietať aj tvrdenie žalovanej uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o preukázaní sa inšpektorov služobným preukazom, pretože sa toto nezakladá na pravde. V podaní z 21. 1. 2014 ako aj v odvolaní z 3. 2. 2014 som sa jednoznačne ohradil voči tej skutočnosti, že inšpektori sa pri výkone inšpekcie zo dňa 27.11.2013 nepreukázali služobným preukazom ani poverovacím dokladom v súlade s ust. § 20/7 Zákona o potravinách. Tvrdím, že žalovaná sa náležitým spôsobom nevyrovnala, resp. vôbec sa nevysporiadala s uvedenou mojou námietkou a po materiálnej stránke neskúmala, či tento elementárny predpoklad prípustnosti vykonania dozornej činnosti bol splnený alebo nie. To, že by žalovaná skutočne vykonala dokazovanie a teda že by skúmala, či príslušní inšpektori postupovali v súlade s § 20/7 Zákona o potravinách, z odôvodnenia jej rozhodnutia nevyplýva. Túto moju námietku považujem za markantnejšiu o to viac vzhľadom na fakt, že žalovaná len autoritatívne konštatuje s absenciou náležitého zdôvodnenia a uvedenia verifikačných prostriedkov, že sa inšpektori preukázali služobným preukazom, cit.: „Odvolací organ má za to, že zákonná povinnosť inšpektorov v zmysle citovaného § 20 ods. 7 bola splnená.“ Argumentácia žalovanej, že inšpektori v Zázname uviedli čísla svojich služobných preukazov, myslím si neobstojí, nakoľko inšpektori sú povinní sa preukázať príslušným dokladom, a navyše ešte pred začatím výkonu kontroly. Som presvedčený, že dokazovanie bolo potrebné zamerať aj na preukázanie tejto skutočnosti, predsa bez predloženia poverenia na vykonanie inšpekcie resp. bez preukázania sa služobným preukazom výkon úradnej kontroly nie je vôbec možný, jedine v rozpore so zákonom. Rád by som sa ohradil j aj voči skutočnosti, že pokiaľ žalovaná mala za preukázané, že sa inšpektori preukázali služobným preukazom, takéto zistenie nevyhodnotila v môj prospech. Uložila sa mi na jednej strane sankcia za neumožnenie úradnej kontroly, no na strane druhej sa konštatuje, že inšpektori sa preukázali služobným preukazom. Ak je teda pravda, že sa preukázali služobným preukazom, myslím si, že je to najlepším dôkazom o tom, že mali sa komu preukázať, teda že mali možnosť inšpekciu vykonať. Napriek tomu však rozhodne trvám na tom, že inšpektori sa nepreukázali zákonom predpokladaným spôsobom.

3. Som presvedčený, že nesporným dôkazom o pobyte inšpektorov vo výrobnej časti objektu je aj samotný obsah Záznamu, ktorý je síce miestami nečitateľný, ale je z neho zistiteľné, že inšpektori mali možnosť vidieť výrobu (viď predposledná veta na strane 2 Záznamu). Skutočnosti, že sa v danom prípade inšpekcia naozaj vykonala a v žiadnom prípade nebola zmarená nepochybne nasvedčuje aj čas jej výkonu, ktorá podľa Záznamu trvala od 8:50 hod, do 9:45 hod., čiže bezmála hodinu. Na napísanie ..13 a pol riadka rukou“ rozhodne nie je potrebný takýto časový rozsah: ak by teda nebola bývala vykonaná kontrola, prítomnosť inšpektorov v objekte nemohla by trvať viac, než niekoľko minút. Navyše, ak by

nebol záujem o umožnenie kontroly, ani p. E. by nebola odkázala kontrolórom, že hneď príde, nebola by neumožnila im zotrvanie v prevádzke prostredníctvom p. J. a následne aj osobne, a v konečnom dôsledku nebola by doslova utekala na správny orgán I. stupňa za účelom zjednania nápravy v podobe požiadavky o dokončenie kontroly.

4. Mám za to, že moje návrhy na doplnenie dokazovania a tvrdenie ohľadom porušenia § 20/7 Zákona o potravinách bolo potrebné v intenciách zásady materiálnej pravdy považovať za argumenty rozhodujúceho významu pre rozhodnutie žalovanej vo veci samej a z tohto hľadiska sa žalovaná mala s nimi vysporiadať náležitým spôsobom preneseným do kvalifikovaného a presvedčivého odôvodnenia. V intenciách konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i súdov Slovenskej republiky sa síce nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Som hlboko presvedčený, že uvedená zásada platí i pre rozhodovanie v administratívno- právnom konaní. Podľa § 60a Správneho poriadku, ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. V zmysle § 3/2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť. aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Podľa ust. § 3/5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V súlade s ust. § 32/1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

5. Nakoniec autoritatívne konštatovanie žalovanej, že neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvracali zistenia popísané v Zázname, myslím si sa nezakladá na objektivite, nakoľko som takéto dôkazy navrhol, žalovaná ich však v rozpore so zásadou materiálnej pravdy nevykonala a to bez náležitého odôvodnenia, t. j. svojim rozhodnutím a postupom, ktorý mu predchádzal, mi ako účastníkovi správneho konania odňala možnosť účinnej obhajoby práv a oprávnených záujmov.

Žalobca navrhol v žalobe z 23.04.2014 podanej prostredníctvom pôvodného právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ladislava Csáka, advokáta so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zaviazal ho k úhrade trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré v žalobe z 23.04.2014 aj podrobne vyčíslil.

V priebehu súdneho preskúmavacieho konania bolo súdu doručené podanie z 19.02.2016 (č.l.45 spisu), ktorým ďalší právny zástupca žalobcu - B&B, advokátska kancelária s.r.o., Rázusova 1, 040 01 Košice oznámil ukončenie zastupovania žalobcu pôvodným právnym zástupcom a prevzatie plnomocenstva na ďalšie zastupovanie v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. .

III.

Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení z 21.07.2014 podrobne zopakoval vlastnú argumentáciu uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí z 19.03.2014 poukazujúc na obsah administratívneho spisu a citujúc obsah listín tvoriacich súčasť administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa.

K obsahu žaloby z 23.04.2014 žalovaný argumentoval nasledovne:

„Inšpektori RVPS Rožňava dali možnosť vyjadriť sa žalobcovi prostredníctvom p. Z. do úradného záznamu dňa 27.11.2013, táto sa však nevyjadrila a záznam odmietla podpísať, ďalej bolo žalobcovi dňa 09.01.2014 zaslané upovedomenie o začatí správneho konania č.k.: -1 a bola mu daná možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam v lehote 5 dní od jeho doručenia - túto možnosť žalobca využil a vyjadril sa dňa 21.01.2014. Písomne sa k celej veci vyjadrili aj inšpektori RVPS Rožňava dňa 24.01.2014 - H.. N. a H.. R. a písomné stanovisko poskytol aj riaditeľ RVPS Rožňava dňa 17.02.2014 a doplnok k stanovisku bol zaslaný dňa 10.03.2014.

Inšpektori RVPS Rožňava prišli do prevádzky dňa 27.11.2013 so zámerom vykonať plánovú úradnú kontrolu pekárne, takúto činnosť vykonávajúcu bežne a pravidelne. Ide o dlhoročných skúsených

inšpektorov, ktorí poznajú svoje povinnosti a pred vykonaním každej úradnej kontroly sa preukazujú služobnými preukazmi, ktorých čísla následne uvedú aj vo vypracovanom zázname o úradnej kontrole potravín. V čase od 8.50 hod do 9.45 hod. inšpektori RVPS Rožňava dňa 27.11.2013 v prevádzke vypracovali záznam a na základe telefonátu p. E.F. čakali na jej príchod, aby im bol umožnený výkon úradnej kontroly. Pokiaľ by bola vykonaná úradná kontrola, boli by v úradnom zázname uvedené preukázané kontrolné zistenia.

Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní č.k.: 587/2014 zo dňa 19.03.2014, žalovaný sa podrobne zaoberal námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní zo dňa 03.02.2014 a vyjadril sa k nim.

Žalovaný trvá na svojich argumentoch, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia č.k. 587/2014 zo dňa 19.03.2014 k odvolaniu žalobcu a ktorú sú uvedené aj v tomto vyjadrení.

Žalovaný má za to, že z preukázaných skutočností je zrejmé, že jeho rozhodnutie bolo vydané oprávnene a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý zakladá administratívno-právnu zodpovednosť žalobcu, je zákonné - postupoval v súlade so zákonom o potravinách, zákonom o správnom konaní a právnymi predpismi Európskej únie, vydal ho orgán na to príslušný, čím boli splnené hmotnoprávne i procesnoprávne predpoklady pre vydanie rozhodnutia, je zrozumiteľné a obsahuje všetky predpísané náležitosti.“

IV.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O.s.p.) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O. s. p.), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Súd preto procesným postupom podľa § 250j ods. 2 písm. c), e) O.s.p. zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 19.03.2014, ako aj rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Rožňava z 24.01.2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou súdu v preskúmavanej právnej veci bolo posúdiť dôvodnosť jednotlivých žalobných námietok, vychádzajúc pritom z dispozičnej právnej zásady, ktorou je ovládané správne súdnictvo v Slovenskej republike, v zmysle ktorej právny záber súdneho preskúmavacieho konania je daný rozsahom napadnutia právoplatného rozhodnutia správneho orgánu žalobcom, ktorý zároveň tvrdí, že sa cíti byť dotknutým rozhodnutím správneho orgánu, alebo aj postupom, ktorý predchádzal vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia.

Právne analyzujúc obsah žaloby z 23.04.2014 súd konštatoval, že žalobca prioritne namieta porušenie základných zásad správneho konania v súvislosti s potrebou objektivizácie záverov obsiahnutých v zázname o úradnej kontrole potravín č. RV/2013/MU,Sz/176 z 27.11.2013, čo písomne namietal v priebehu administratívneho konania už v písomnom vyjadrení z 21.01.2014, ako aj v riadnom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu - odvolaní z 03.02.2014. Namietal skutočnosť, že v administratívnom konaní neboli vykonané ním navrhované dôkazy, predovšetkým výsluchy svedkov - osôb zainteresovaných na kontrole vykonanej inšpektormi prvostupňového správneho orgánu 27.11.2013. V tejto súvislosti v žalobe konkretizoval viaceré sporné skutočnosti týkajúce sa výkonu predmetnej kontroly v sídle podnikania žalobcu, na ktoré poukazoval už v priebehu administratívneho konania a ktoré mali viesť správne orgány oboch stupňov k vykonaniu dokazovania a v prípade odmietnutia navrhovaných dôkazov k náležitému odôvodneniu takéhoto postupu správneho orgánu.

Podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe, podnikateľovi pokutu od 1 000 € do 500 000 €, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými, sťažuje alebo marí výkon úradnej kontroly potravín tým, že zamestnancom orgánu úradnej kontroly bráni vykonávať činnosti uvedené v § 18 až § 20 alebo v určenej lehote nevykoná nimi uložené opatrenia, alebo nedodržiava záväzné pokyny orgánov úradnej kontroly, nezabezpečí stiahnutie potravín z obehu, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov a nespolupracuje s orgánom úradnej kontroly potravín.

Podľa § 28 ods. 12 uvedeného zákona, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je teda rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorý rozhodol o uložení sankcie žalobcovi za porušenie postupu vyplývajúceho z ustanovení §§ 18-20 v nadväznosti na ustanovenie § 28 ods. 4 písm. g) zákona o potravinách.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 250i ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Do uvedenej právnej normy bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených správnym orgánom a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne pochybenia, môže v zrušujúcom rozhodnutí správnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.

Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, jediným dôkazným základom pre rozhodovaciu činnosť správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci boli záznam Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Rožňava o úradnej kontrole potravín z 27.11.2013 a stanovisko inšpektorov k vyjadreniu účastníka konania zo dňa 21.01.2014 k začatiu správneho konania č.k. -1 zo dňa 09.01.2014. Z obsahu vyjadrenia žalobcu z 21.01.2014 daného správnemu orgánu prvého stupňa na základe upovedomenia o začatí správneho konania z 09.01.2014, ako aj z obsahu odvolania žalobcu z 03.02.2014, ktoré žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu v administratívnom konaní však vyplývajú skutočnosti spochybňujúce úplnosť, resp. aj pravdivosť tvrdení inšpektorov obsiahnutých v zázname o úradnej kontrole potravín z 27.11.2013. Išlo predovšetkým o priebeh udalostí, ktoré nastali dňa 23.11.2013 v čase od 8,50 hod. do 09.45 hod. v prevádzke žalobcu - Pekáreň E.X., Č. XX, XXX XX J.. Záznam o úradnej kontrole z 27.11.2013 prítomná zamestnankyňa žalobcu p. Z. odmietla podpísať a žalobca sa v správnom konaní domáhal vypočutia uvedenej osoby, ako aj ďalších osôb zainteresovaných na kontrole vykonanej inšpektormi správneho orgánu prvého stupňa 27.11.2013.

V rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa z 24.01.2014 sa okrem iného konštatuje porušenie ustanovenia § 20 ods. 8 písm. a) zákona o potravinách, podľa ktorého zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone kontrole oprávnení vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh.

V nadväznosti na konštatovania inšpektorov Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Rožňava obsiahnuté v zázname o úradnej kontrole potravín č. RV/2013/MU,Sz/176 z 27.11.2013 vyplýva prítomnosť inšpektorov v prevádzke žalobcu v čase od 8,50 hod do 9,45 hod. Ich vedomosť o prítomnosti

zamestnancov pekárne na pracovisku a výrobe pekárenských výrobkov a tiež komunikácia inšpektorov s tam prítomnou zamestnankyňou, ktorá mala inšpektorom tlmočiť zákaz vstupu do pekárne. Zamedzenie kontroly potravín inšpektorom však žalobca v správnom konaní zásadne namietal a v označenom rozsahu zároveň navrhoval vykonanie dokazovania.

Podľa ust. § 3 ods. 1 a 4 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa ust. § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v predmetnej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážili relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutí, a preto ich rozhodnutia treba považovať za predčasné a súčasne správny orgán prvého stupňa sa v konaní dopustil vady konania majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutia súd nepovažoval za súladné so zákonom.

Súd dáva do pozornosti, že v kontexte s úpravou právnej teórie, ktorá v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii podliehajú správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové, sa za delikt považuje len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje, pričom rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. V konaniach zisťovania správneho deliktu, rozhodovania o vine páchateľa za spáchanie deliktu a ukladaní sankcie zaň na základe analógie legis teda treba postupovať v súlade so zásadami trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle právnej úpravy v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov alebo Trestného zákona.

V predmetnej veci, keďže ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov o postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty, treba podľa názoru aplikovať na danú vec čl. 6 ods. 1 prvá časť Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dohovoru, v zmysle ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu, keďže Slovenská republika článkom 1 ods. 2 ústavy sa zaviazala, že uznáva a dodržiava všeobecné záväzné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje

ďalšie medzinárodné záväzky a uvedený Dohovor sa podľa článku 154c ústavy stal súčasťou právneho poriadku SR (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva a záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (pozri napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).

Uvedený záver podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp. zn. , , , , ), ktorá je jednotná v tom, že trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému.

Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov 13. februára 1991 na 452. Zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. V zmysle zásady č. 6 uvedeného Odporúčania vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledovné zásady: každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii má byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu, s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená, osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá) predtým ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá.

Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, súd považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku 1 ústavy je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. , tiež ). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (; Nález z 22. septembra 1999 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999 Nález z 13. októbra 1999 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382; ; Nález z 13. novembra 2002 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Z citovanej ústavnej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musia byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je teda podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.

V súvislosti s požiadavkou na tzv. ústavnokonformný výklad dotknutých ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na už vyššie uvedenú argumentáciu súd poukazuje aj na obsah odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu SR č. -38 z 25.08.2010, obsahom ktorého je okrem iného aj požiadavka na povinné nariadenie ústneho pojednávania správnym orgánom nielen v priestupkových veciach, ale aj v konaniach o iných správnych deliktoch, osobitne za situácie, keď sa účastník administratívneho konania takéhoto dôkazného postupu domáha. Predmetný nález ústavného súdu bol priamo aplikovaný v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. z 25.11.2010, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rešpektovaní preň záväzných názorov Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze z 25.08.2010 okrem iného uviedol:

„Povinnosťou súdu je posudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, predmetom ktorého je uloženie administratívnej sankcie, súčasne aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91) 1 o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991, podľa ktorej vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledovné zásady: Každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii má byť informovaná o obvinení proti nej, mal jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci, ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá), predtým ako sa príjme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá.

Vzhľadom na uvedenú skutkový a právny stav veci vyplývajúci z obsahu administratívneho spisu, súd konštatoval nedostatočne zistený skutkový stav veci týkajúci sa okolností súvisiacich s výkonom úradnej kontroly potravín v prevádzke žalobcu dňa 27.11.2013 a porušenie procesných práv žalobcu súvisiacich s Ústavou Slovenskej republiky, garantovanou požiadavkou na spravodlivé administratívne konanie. Odstránenie súdom zistených hore uvedených nedostatkov konania bude úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní.

Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O. s. p.).

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 70,- Eur a z trov právneho zastúpenia v zmysle ust. § 11 ods. 4 prvá veta vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení v nasledovnom rozsahu: 1.) Prevzatie a príprava zastúpenia .... 134,00 Eur + 8,04 Eur, 2.) Podanie žaloby zo dňa 23.04.2014 .... 134,00 Eur + 8,04 Eur, 20 % DPH vo výške 56,82 Eur (zo sumy 284,08 Eur), t. j. spolu 340,90 Eur.

Súdom priznané trovy konania spolu predstavujú sumu 410,90 Eur (trovy právneho zastúpenia vo výške 340,90 Eur a zaplatený súdny poplatok vo výške 70,- Eur), ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, a to v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p..

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.