Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4Cb/8/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa A. S., U..G..C.., C. D. XXX, XXX XX Č., Č. G., N.: XXX XX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Radovan Hrabovecký - advocati s.r.o., Panenská 24, 811 03 Bratislava, proti odporcovi Q. U. U..G..C.., U. XXX, XXX XX P. U., N.: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Štefániou Barnašovou, advokátkou so sídlom AK Hraničná 667/8, 058 01 Poprad, za účasti vedľajšieho účastníka D. L., H..U.., I. XX, XXX XX X., N.: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 89 129,15 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Návrh, aby súd určil, že konaním odporcu došlo k porušeniu jeho záväzku podstatným spôsobom z a m i e t a.

II. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi škodu vo výške 35 661 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 4.3.2011 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V časti týkajúcej sa náhrady škody vo výške 53 468,15 € istiny s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 53 468,15 €, zvyšnej časti 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 35 661 € návrh z a m i e t a.

IV. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

V. Navrhovateľ a odporca s ú p o v i n n í nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci trovy preddavkované štátom každý z nich v rozsahu 1 vo výške 289,465 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Dňa 4.3.2011 navrhovateľ podal návrh proti odporcovi. Vedľajším účastníkom konania je poisťovňa D., H..U.., X.. Vedľajší účastník konania je na strane odporcu a bol ustanovený uznesením Okresného súdu v Čadci č. k. -164 zo dňa 10.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.1.2012. V návrhu navrhovateľ žiadal, aby: 1. súd určil, že konaním odporcu došlo k porušeniu jeho záväzku podstatným spôsobom, 2. zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 89 129,15 € s 9 % úrokom z omeškania ročne zo súm, ktoré sú presne špecifkované vrátane časového obdobia v rozsudočnom návrhu na čl. 4 súdneho spisu, 3. zároveň žiadal nahradiť trovy konania.

Rozhodujúce skutkové tvrdenia - základ uplatneného nároku v návrhu zo dňa 4.3.2011 čl. 1 spisu bol ten, že miestna príslušnosť Okresného súdu Čadca je daná § 87 písm. b) OSP. Okresný súd v Čadci je súdom daným na výber popri všeobecnom súde, pretože v jeho obvode vznikli skutočnosti, ktoré zakladajú právo na náhradu škody.

Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 4.5.2009 obchodnú zmluvu č. . Predmetom zmluvy bola povinnosť zhotoviť a dodať navrhovateľovi jednotlivé diela (čerpacie stanice) bližšie špecifikované v rámcovej objednávke, ktorá tvorí prílohu zmluvy. Rámcová objednávka obsahovala aj realizačnú dokumentáciu. Zmluva teda mala rámcový charakter, oprávňovala navrhovateľa objednávať u odporcu na základe jednotlivých objednávok zhotovenie príslušného diela (čerpacích staníc) a odporca bol v prípade akceptácie jednotlivých objednávok povinný príslušné jednotlivé diela (čerpacie stanice) spĺňajúce podmienky rámcovej objednávky a realizačnej dokumentácie za dohodnutú odplatu pre navrhovateľa zhotoviť. Hospodárskym dôvodom navrhovateľa uzavrieť obchodnú zmluvu s odporcom bol záväzok navrhovateľa zhotoviť celkom 34 čerpacích staníc v lokalite V. W.. Dielom podľa tohto návrhu sa rozumie každá jednotlivá čerpacia stanica, ktorá pozostáva z vonkajšieho plášťa, vnútorného technického vybavenia a prestupu pre potrubie, ktoré spája vnútorné technické vybavenie, resp. samotnú čerpaciu stanicu s vodovodným potrubím nachádzajúcim sa mimo čerpacej stanice. Podľa článku VI. obchodnej zmluvy odporca poskytol navrhovateľovi záručnú lehotu 24 mesiacov od uvedenia každého jednotlivého diela do prevádzky. Dielo malo spĺňať navrhovateľom vymienené vlastnosti a slúžiť účelu, na ktorý bolo určené. Na základe objednávky v súlade s obchodnou zmluvou objednal navrhovateľ u odporcu zloženie a dodanie nasledovných diel:

a) objednávka č. 3 zo dňa 22.5.2009 na zloženie a dodanie diela - stanica SO 224 K1 (W. 1), b) objednávka č. 5 zo dňa 29.5.2009 na zloženie a dodanie diela - stanica SO 224 K2 (W. 2), c) objednávka č. 6 zo dňa 3.6.2009 na zloženie a dodanie diela - stanica SO 222 TH1 (O. V.).

U uvedených objednávok pred spustením každej čerpacej stanice do prevádzky došlo k poškodeniu vnútorného technického vybavenia čerpacích staníc z dôvodu zatopenia spodnou vodou. Ako dôkaz pripojil navrhovateľ fotografie. V návrhu navrhovateľ tvrdil, že príčinou bol nevhodne zhotovený prestup pre potrubie, resp. jeho izolácia (v rozpore s rámcovou objednávkou a realizačnou dokumentáciou). V dôsledku toho vznikli trhliny, praskliny na vonkajšom plášti čerpacích staníc v okolí prestupu pre potrubie a tým bolo umožnené presiahnutie vody do vnútra čerpacej stanice, zatopenie vnútorného technického vybavenia čerpacej stanice a jeho poškodenie, znefunkčnenie, čo preukázal navrhovateľ fotografiami č. 4, 5. Škodový protokol bol podpísaný medzi navrhovateľom a odporcom dňa 17.8.2009. V škodovom protokole je uvedený rozsah vzniknutej škody na uvedených čerpacích staniciach, konkretizáciou poškodených častí príslušných čerpacích staníc a ich počet. Aby bol zamedzený vznik opätovného poškodenia vnútorného technického vybavenia čerpacích staníc a poškodenie riadneho diela, odporca na vonkajšej a vnútornej strane plášťa čerpacej stanice namontoval upevňovaciu prestupovú platňu a priestor medzi nimi vyplnil izolačným materiálom (fotografia č. 6). Prestup pre potrubie tvoriaci časť čerpacej stanice mal byť zhotovený tak, aby spĺňal požiadavku vodotesnosti za účelom ochrany vnútorného technického vybavenia čerpacej stanice umožňujúcej jej riadne užívanie. Uvedené vady na uvedených dielach navrhovateľ odstránil na vlastné náklady. Náhrada týchto nákladov prestavuje škodu vzniknutú na strane navrhovateľa. Škodu odporcovi vyfakturoval nasledovnými faktúrami:

Objednávka pod písm. A: faktúra č. 21092091 zo dňa 26.10.2009, splatná dňa 2.11.2009, na sumu 6 674,45 €, zaplatená v časti 1 065,67 €, nezaplatená časť 5 608,78 €. Objednávka pod písm. B: faktúra č. 21092092 zo dňa 26.10.2009, splatná dňa 2.11.2009, na sumu 4 418,21 €, zaplatená v časti 705,43 €, nezaplatená časť 3 712,78 €. Objednávka pod písm. C: faktúra č. 210920090 zo dňa 26.10.2009, splatná dňa 2.11.2009, na sumu 6 874,37 €, zaplatená v časti 1 097,59 €, nezaplatená časť 5 776,78 €. Spolu nezaplatená časť 15 098,34 €.

Pokiaľ ide o tie časti faktúr, ktoré sú označené ako zaplatené, v uvedenom rozsahu pod písm. A a B zanikli na základe jednostranného zápočtu odporcu zo dňa 27.8.2010 a pod písm. C na základe jednostranného zápočtu odporcu zo dňa 29.6.2010. Ako dôkaz pripojil navrhovateľ faktúry a jednostranné zápočty odporcu zo dňa 29.6.2010 a zo dňa 27.8.2010.

d) objednávka č. 12 zo dňa 23.6.2009 na zloženie a dodanie diela - stanica SO 322 ČS 1 (U.).

Pri tejto objednávke pred spustením čerpacej stanice do prevádzky došlo k poškodeniu vnútorného technického vybavenia čerpacej stanice z dôvodu jej zatopenia spodnou vodou (fotografie č. 1, 2, 3). Dôvodom bol nesprávne zhotovený prestup pre potrubie, resp. jeho izolácia (v rozpore s rámcovou objednávkou a realizačnou dokumentáciou). To spôsobilo vznik trhlín, prasklín na vonkajšom plášti

čerpacej stanice v okolí prestupu pre potrubie a umožnilo presiahnutie vody do vnútra čerpacej stanice, zatopenie vnútorného technického vybavenia čerpacej stanice, jeho poškodenie, znefunkčnenie (fotografie č. 4, 5). O vzniknutej škode bol spísaný škodový protokol zo dňa 30.9.2009 medzi navrhovateľom a odporcom, kde je rozpísaný rozsah vzniknutej škody s uvedením poškodených častí príslušnej čerpacej stanice a ich počet. Za účelom zamedzenia opätovného poškodenia odporca na vonkajšej a vnútornej strane plášťa namontoval upevňovaciu prestupovú platňu a priestor medzi nimi vyplnil izolačným materiálom (fotografia č. 6). Prestup mal byť zhotovený tak, aby spĺňal požiadavku vodotesnosti za účelom ochrany vnútorného technického vybavenia čerpacej stanice umožňujúce jej riadne užívanie. Navrhovateľ vady vzniknuté na diele odstránil na vlastné náklady. Náhrada nákladov prestavuje škodu na strane navrhovateľa.

Objednávka pod písm. D: faktúra č. 21092346 zo dňa 18.11.2009, splatná dňa 25.11.2009, na sumu 7 604,98 €, zaplatená v časti 1 214,24 €, nezaplatená časť 6 390,74 €.

Zaplatená časť faktúry zanikla na základe jednostranného zápočtu odporcu zo dňa 29.6.2010.

e) objednávka č. 15 zo dňa 2.7.2009 na zloženie a dodanie diela - stanica SO 326.2 SVR (Č., U.), f) objednávka č. 1 zo dňa 5.5.2009 na zloženie a dodanie diela - stanica SO 326 CL1 (Č., D. I. 1), g) objednávka č. 2 zo dňa 22.5.2009 na zloženie a dodanie diela - stanica SO 326 CL2 (Č., D. I. 2), h) objednávka č. 16 zo dňa 2.7.2009 na zloženie a dodanie diela - stanica SO 127 SP (U., L.), i) objednávka č. 19 zo dňa 14.7.2009 na zloženie a dodanie diela - stanica SO 121 R3 (G. 3), j) objednávka č. 21 zo dňa 15.7.2009 na zloženie a dodanie diela - stanica SO 324 SKA 4 (U. 4), k) objednávka č. 2 zo dňa 22.5.2009 na zloženie a dodanie diela - stanica SO 326 CS (Č., D. U.), l) objednávka č. 19 zo dňa 14.7.2009 na zloženie a dodanie diela - stanica SO 122 STA (L.).

Pred spustením každej čerpacej stanice do prevádzky došlo k poškodeniu vnútorného technického vybavenia každej jednotlivej čerpacej stanice z dôvodu zatopenia spodnou vodou (fotografie č. 1, 2, 3). Príčinou bol nevhodne a v rozpore s rámcovou objednávkou a realizačnou dokumentáciou zhotovený prestup pre potrubie, resp. jeho izolácia. Uvedené malo za následok vznik trhlín, prasklín na vonkajšom plášti čerpacej stanice v okolí prestupu pre potrubie a tým umožnené presiahnutie vody do vnútra čerpacej stanice, zatopenie vnútorného technického vybavenia čerpacej stanice a jeho poškodenie, znefunkčnenie (fotografia č. 4, 5). O vzniknutej škode medzi navrhovateľom a odporcom bol spísaný škodový protokol zo dňa 2.12.2009. V škodovom protokole je uvedený rozsah vzniknutej škody na príslušných čerpacích staniciach uvedením poškodených častí príslušných čerpacích staníc a ich počet. Za účelom zamedzenia vzniku opätovného poškodenia vnútorného technického vybavenia čerpacích staníc odporca na vonkajšej a vnútornej strane plášťa čerpacej stanice namontoval upevňovaciu prestupovú platňu a priestor medzi nimi vyplnil izolačným materiálom (fotografia č. 6). Prestup mal byť zhotovený tak, aby spĺňal požiadavku vodotesnosti za účelom ochrany vnútorného technického vybavenia čerpacej stanice umožňujúcej jej riadne užívanie.

Na základe zmluvy o dielo navrhovateľ vady vzniknuté na jednotlivom diele uvedenom v bode VIII. odstránil na vlastné náklady. Náklady prestavujú škodu na strane navrhovateľa. Škodu si uplatnil nasledovnými faktúrami:

Objednávka pod písm. E: faktúra č. 21092528 zo dňa 17.12.2009, splatná dňa 17.3.2010, na sumu 7 065,63 €, zaplatená v časti 0 €, nezaplatená časť 7 065,63 €. Objednávka pod písm. F: faktúra č. 21092527 zo dňa 17.12.2009, splatná dňa 17.3.2010, na sumu 7 166,18 €, zaplatená v časti 0 €, nezaplatená časť 7 166,18 €. Objednávka pod písm. G: faktúra č. 21092552 zo dňa 18.12.2009, splatná dňa 18.3.2010, na sumu 7 166,18 €, zaplatená v časti 0 €, nezaplatená časť 7 166,18 €. Objednávka pod písm. H: faktúra č. 21092529 zo dňa 17.12.2009, splatná dňa 17.3.2010, na sumu 6 951,39 €, zaplatená v časti 1 109,89 €, nezaplatená časť 5 841,50 €. Objednávka pod písm. I: faktúra č. 21092555 zo dňa 18.12.2009, splatná dňa 18.3.2010, na sumu 7 171,54 €, zaplatená v časti 1 145,04 €, nezaplatená časť 6 026,50 €. Objednávka pod písm. J: faktúra č. 21092553 zo dňa 18.12.2009, splatná dňa 18.3.2010, na sumu 7 184,63 €, zaplatená v časti 0 €, nezaplatená časť 7 184,63 €. Objednávka pod písm. K: faktúra č. 21092554 zo dňa 18.12.2009, splatná dňa 18.3.2010, na sumu 7 203,67 €, zaplatená v časti 802,14 €, nezaplatená časť 6 401,53 €.

Spolu nezaplatená časť 54 084,08 €.

Časť faktúr, ktoré boli zaplatené, zanikli na základe jednostranného zápočtu odporcu zo dňa 27.8.2010.

m) objednávka č. 1 zo dňa 5.5.2009 na zloženie a dodanie diela - stanica SO 326 CL1 (Č., D. I. 1), n) objednávka č. 11 zo dňa 9.6.2009 na zloženie a dodanie diela - stanica SO 123 US (D. U.), o) objednávka č. 19 zo dňa 14.7.2009 na zloženie a dodanie diela - stanica SO 121 R3 (G. 3).

Pred spustením každej jednotlivej čerpacej stanice došlo k poškodeniu vnútorného technického vybavenia z dôvodu zatopenia spodnou vodou. Príčinou bol vadne zhotovený prestup pre potrubie, resp. jeho izolácia (v rozpore s rámcovou objednávkou a realizačnou dokumentáciou). Vada mala za následok vznik trhlín, prasklín na vonkajšom plášti čerpacej stanice v okolí prestupu pre potrubie a tým bolo umožnené presiahnutie vody do vnútra čerpacej stanice, zatopenie vnútorného technického vybavenia čerpacej stanice a jeho poškodenie, znefunkčnenie. O škode bol spísaný škodový protokol medzi navrhovateľom a odporcom. V škodovom protokole je uvedený rozsah vzniknutej škody na čerpacích staniciach uvedením poškodených častí príslušných čerpacích staníc a ich počet. Za účelom zamedziť opakovanie poškodenia čerpacích staníc, odporca na vonkajšej a vnútornej strane plášťa čerpacej stanice namontoval upevňovaciu prestupovú platňu a priestor medzi vyplnil izolačným materiálom. Prestup mal byť zhotovený tak, aby spĺňal požiadavku vodotesnosti za účelom ochrany vnútorného technického vybavenia čerpacej stanice a umožnil jej riadne užívanie. Vzniknuté vady na diele odstránil na vlastné náklady navrhovateľ. Vynaložené náklady na odstránenie vád predstavujú škodu na strane navrhovateľa. Škodu si vyfakturoval nasledovnými faktúrami:

Objednávka pod písm. M: faktúra č. 21100553 zo dňa 30.3.2010, splatná dňa 6.4.2010, na sumu 2 177,90 €, zaplatená v časti 0 €, nezaplatená časť 2 177,90 €. Objednávka pod písm. N: faktúra č. 21100534 zo dňa 29.3.2010, splatná dňa 29.9.2010, na sumu 9 198,40 €, zaplatená v časti 0 €, nezaplatená časť 9 198,40 €. Objednávka pod písm. O: faktúra č. 21100554 zo dňa 30.3.2010, splatná dňa 6.4.2010, na sumu 2 179,69 €, zaplatená v časti 0 €, nezaplatená časť 2 179,69 €.

Spolu nezaplatená časť 13 555,99 €.

Vo všetkých uvedených prípadoch navrhovateľ oprel svoj nárok o ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka, podľa ktorého kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť.

Svoje podanie doplnil navrhovateľ dňa 29.9.2011 na čl. 131 a nasl. súdneho spisu. Uviedol, že pre posúdenie, či zmluvný vzťah podľa Obchodného zákonníka je kúpna zmluva alebo zmluva o dielo, je potrebné rozlíšiť kritérium, či navrhovateľ zaviazal dodať odporcovi podstatnú časť vecí, ktoré boli potrebné na výrobu čerpacej stanice, kritérium, či prevažné časť záväzku odporcu spočívala vo vykonaní činnosti a kritérium, či záväzok odporcu zahŕňal aj montáž jednotlivej čerpacej stanice. Navrhovateľ sa zaviazal dodať odporcovi vonkajší betónový plášť, vnútorné technické vybavenie čerpacej stanice (čerpadlá, elektronický prietokomer, tlakové čidlá, tlakovú nádobu, kalové čerpadlo, rozvádzač). Podstatnú časť čerpacej stanice, prestup pre potrubie spájajúce vnútorné technické vybavenie čerpacej stanice, resp. samotnú čerpaciu stanicu s vodovodným potrubím nachádzajúcim sa mimo vnútorného priestoru čerpacej stanice, sa zaviazal zhotoviť odporca. Podľa názoru navrhovateľa navrhovateľ dodal odporcovi veci potrebné na výrobu čerpacej stanice v podstatnom rozsahu z hľadiska ich nevyhnutnosti pri výrobe čerpacej stanice. Bez dodania vonkajšie betónového plášťa a vnútorného technického vybavenia navrhovateľom nebolo možné zhotoviť funkčnú čerpaciu stanicu. Podľa tohto kritéria podľa názoru navrhovateľa je potrebné tento vzťah subsumovať pod ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o dielo. Rovnako aj s poukazom na pomer medzi rozsahom činností odporcu a navrhovateľa pri zhotovovaní čerpacej stanice a hodnotou čerpacej stanice svedčí podľa navrhovateľa v prospech činnosti na dodanej čerpacej stanici. Záväzok odporcu dodať navrhovateľovi čerpacie stanice zahŕňal aj povinnosť jej montáže a celkovej kompletizácie. Montáž je potrebné vykladať ako „sprevádzkyschopnenie“ dodaného tovaru, pri ktorom montáž ako činnosť vyžaduje určitý stupeň odbornosti. Je preukázané, že vnútorné technické vybavenie malo byť napojené na prestup

spôsobom umožňujúcim jeho spustenie do prevádzky a samotnú prevádzku. Montáž každej jednotlivej čerpacej stanice odporcom mala spĺňať podmienku zabezpečenia jej sprevádzkyschopnenia. Podľa tohto kritéria taktiež bolo potrebné vzťah subsumovať pod ustanovenia zmluvy o dielo. Každá čerpacia stanica mala disponovať pevným vodotesným prestupom pre potrubie. Čerpacie stanice boli dodané s prestupom, ktorý nespĺňal podmienku vodotesnosti a ktorý umožnil preniknutie vody do vnútorného priestoru čerpacích staníc. Odporca dodal navrhovateľovi čerpacie stanice s vadou. Tieto vady mali za následok vznik trhlín, prasklín na vonkajšom plášti čerpacej stanice v okolí prestupu pre potrubie, na základe čoho došlo k preniknutiu vody do vnútorného priestoru čerpacích staníc, k zatopeniu vnútorného technického vybavenia a jeho poškodenia, znefunkčnenia. Odporca na základe svojej zodpovednosti za vady diela namontoval na vonkajšiu a vnútornú stranu plášťa každej čerpacej stanice upevňovacie prestupové platne a priestor medzi nimi vyplnil izolačným materiálom. Týmto konaním odporca dodatočne zabezpečil navrhovateľom vymienenú vlastnosť vodotesnosti každej čerpacej stanice. Touto podmienkou bola vodotesnosť za účelom ochrany vnútorného technického vybavenia čerpacej stanice umožňujúcej jej riadne užívanie. Vada spočívala v nesplnení podmienky vodotesnosti prestupu pre potrubie. V príčinnej súvislosti s vadou došlo k vzniku škody, k poškodeniu vnútorného technického vybavenia čerpacích staníc, k znefunkčneniu. Ďalej sa navrhovateľ zaoberá otázkou, či poškodenie, znefunkčnenie vnútorného technického vybavenia dotknutých zatopených čerpacích staníc je možné právne posúdiť ako vadu alebo škodu. Odporca vadu na čerpacích staniciach spočívajúcu v nesplnení podmienky vodotesnosti prestupu pre potrubie odstránil. Aby navrhovateľ zamedzil vznik ďalšej škody vo vzťahu k tretím osobám v súvislosti s oneskoreným dodaním diela, navrhovateľ odstránil škodu, nefunkčnosť vnútorného technického vybavenia dotknutých zatopených čerpacích staníc na svoje náklady. Náklady spojené so zabezpečením bezvadného a funkčného vnútorného technického vybavenia dotknutých zatopených čerpacích staníc vyfakturoval odporcovi. Zdôraznil, že je potrebné rozlíšiť vady čerpacích staníc spočívajúce v nesplnení vlastností vodotesnosti prestupu a následné vady, ktoré vznikli na vnútornom technickom vybavení čerpacích staníc v dôsledku uvedenej vady vodotesnosti prestupu. Ak poškodenie vnútorného technického vybavenia zatopených čerpacích staníc je vadou, potom nárok navrhovateľa uplatnený v súdnom konaní je potrebné kvalifikovať ako nárok na zľavu z kúpnej ceny podľa § 439 Obchodného zákonníka. Výška zľavy uplatnená navrhovateľom v takom prípade sa rovná rozdielu medzi hodnotou čerpacej stanice s funkčným, bezvadným vnútorným technickým vybavením a hodnotou čerpacej stanice s nefunkčným, vadným vnútorným technickým vybavením. Výška zľavy sa rovná hodnote nového bezvadného vnútorného technického vybavenia, ktoré bolo potrebné na nahradenie pôvodného vadného vnútorného technického vybavenia. Odporca časť nároku navrhovateľa na zľavu z kúpnej ceny uspokojil (jednostranné zápočty odporcu). V tomto smere poukázal aj na ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka o uznaní aj zvyšnej časti záväzku. Pre prípad, že súd nebude aplikovať uvedenú právnu kvalifikáciu, ale posúdi vec ako nárok na náhradu škody, pre taký prípad konštatoval, že dodaním čerpacích staníc s vadou majúcou za následok vznik škody na strane navrhovateľa došlo k porušeniu článku II. obchodnej zmluvy zakladajúcej zodpovednosť odporcu za škodu spôsobenú porušením povinností zo zmluvného vzťahu ako aj k porušeniu § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka zakladajúceho zodpovednosť odporcu za škodu spôsobenú porušením Obchodného zákonníka. Výlučne vada diela spôsobená odporcom spôsobila preniknutie vody do vnútorného priestoru dotknutých zatopených čerpacích staníc a poškodenie vnútorného technického vybavenia čerpacích staníc. Výlučne porušenie povinností odporcu spôsobilo vznik škody. Časť škody odporca zaplatil. Právnou kvalifikáciou zo strany navrhovateľa súd nie je viazaný. Poškodenie, znefunkčnenie vnútorného technického vybavenia dotknutých zatopených čerpacích staníc spočíva v zničení jeho elektrických a elektrotechnických častí, ktorými sú motor čerpadla, elektronický modul na motore čerpadla, rozvádzač, kompletná elektrická kabeláž a elektronický prietokomer. V dôsledku uvedeného navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že pri akomkoľvek posúdení odporca nesie zodpovednosť za ujmu na strane navrhovateľa spôsobenú dodaním čerpacích staníc s vadou spočívajúcou v absencii podmienky vodotesnosti majúcou za následok zatopenie dotknutých čerpacích staníc, následné poškodenie, znefunkčnenie vnútorného technického vybavenia.

Dňa 12.12.2011 (čl. 168) navrhovateľ uviedol. Navrhovateľ objednal u odporcu čerpacie stanice s pevnými a vodotesnými prestupmi a vnútorného technického vybavenia. Bola vymienená vlastnosť vodotesnosti prestupov každej čerpacej stanice, aby bol zamedzený prienik vody do vnútorného priestoru čerpacej stanice. Z toho vyplynula povinnosť odporcu dodať a skompletizovať a zhotoviť navrhovateľovi čerpacie stanice s pevnými a vodotesnými prestupmi. Bol povinný použiť technologický postup zhotovenia prestupu čerpacej stanice spôsobilý splniť podmienku vodotesnosti a pevnosti a tým

zabezpečiť riadnu prevádzku čerpacej stanice. Odporca podľa technologického postupu nepostupoval pri zhotovovaní prestupov. Použil tesniacu hmotu a tmel, ktorý nezodpovedá technologickému postupu na uvedený účel. Odporcom použitý postup nie je spôsobilý zabezpečiť podmienku vodotesnosti a pevnosti prestupu čerpacej stanice, preto ním zhotovené dielo, prestupy, nespĺňali podmienku pevnosti a vodotesnosti. Výlučne konaním odporcu nebola splnená vymienená vlastnosť pevnosti a vodotesnosti prestupu čerpacích staníc, ktorá mala za následok poškodenie. V prípade, keď by bol odporca vykonal skúšky vodotesnosti čerpacích staníc, nemuselo dôjsť k zatopeniu čerpacích staníc. Nebolo povinnosťou navrhovateľa kontrolovať správnosť výrobného procesu a technologického postupu odporcu a upovedomiť odporcu o nevhodnosti toho-ktorého postupu.

Na pojednávaní dňa 10.3.2016 právny zástupca navrhovateľa v záverečnom návrhu uviedol. Mal za to, že je potrebné aplikovať ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka o zmluve o dielo. Navrhovateľ dodal väčšiu časť materiálu na zhotovenie čerpacích staníc. Záväzok odporcu spočíval v montáži, v činnosti. Základom je obchodná zmluva zo dňa 4.5.2009, rámcová objednávka zo dňa 1.5.2009 konkretizovaná objednávkami ku každej jednotlivej čerpacej stanici. Jednoznačne z nich je preukázané, že prestup čerpacej stanice mal byť vodotesný, navrhovateľ si vymienil vlastnosť vodotesnosti. Z technického výkresu, ktorý bol súčasťou každej objednávky, vyplýva, že čerpacia stanica má byť umiestnená pod zemským povrchom, pod terénom. Vyplýva to aj zo znaleckého posudku. Projektová dokumentácia vodotesné prestupy neriešila, odporca navrhol zhotovenie vodotesných prestupov. Bol povinný navrhnúť spôsob zhotovenia prestupu, ktorý mal byť vodotesný a takýto vodotesný prestup mal aj zhotoviť ako súčasť diela. Zo znaleckého posudku vyplýva, že prestupy, ktoré zhotovil odporca, nezabezpečili podmienku vodotesnosti. Boli porušené normy. Odporca porušil svoj záväzok, nedodal dielo riadne. Tým došlo k porušeniu § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka. Je potrebné aplikovať aj § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navrhovateľovi vzniklo právo z titulu dodania vadného výrobku. Odporca vadu odstránil. Bol si vedomý porušenia svojej zmluvnej povinnosti. Vadou boli znefunkčnené a poškodené aj jednotlivé elektročasti, ktoré boli súčasťou čerpacej stanice a ktoré odporca neodstránil. Práve z dôvodu ochrany tejto časti vnútorného zariadenia mala byť čerpacia stanica vodotesná. Svedok N. potvrdil, že navrhovateľ reklamoval všetky vady. Tým preukázal, že si uplatnil právo zo zodpovednosti za vady riadne a včas. O zjavných vadách musel mať vedomosť aj odporca, nielen navrhovateľ. Skrytú vadu navrhovateľ nemohol odhaliť pri prevzatí. Odporca nevyhotovil projektovú dokumentáciu, realizačný projekt samotného prestupu. Tým znemožnil navrhovateľovi verifikovať skutočný stav s projektovým stavom. Tým mu bolo znemožnené pri prevzatí zistiť zjavné vady. Čo sa týka odborných predpokladov na zhotovenie diela, ktoré zhotovoval odporca, bol navrhovateľ v pozícii laika. Odporca bol v pozícii odborníka. Bol povinný navrhnúť prestup v zhode s platnými normami. Mal oprávnenie na projektovú činnosť. Ak zistil, že projektová dokumentácia má vadu, mal prerušiť dielo a upozorniť na túto skutočnosť navrhovateľa. Rozdelenie zodpovednosti znalcom medzi projektanta a zhotoviteľa považuje za všeobecné, nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o zodpovednosť tretích osôb, nemá to oporu v zistenom skutkovom stave. Odporca uznával pohľadávku navrhovateľa, čo vyplýva zo započítania časti pohľadávok navrhovateľa proti pohľadávkam odporcu. Až po tom, čo odporcovi poisťovňa D. odmietla zaplatiť fakturované sumy - poistné plnenie, vrátil navrhovateľovi faktúry s tým, že ich neuhradí. Poukázal na listinný dôkaz - list odporcu, z ktorého takéto tvrdenie vyplýva: „Máme problémy s poisťovňou vysporiadať sa so vzniknutými škodami. Rozmýšľame na návrhu presunúť, ak by to bolo možné, nejakú zodpovednosť na projektanta a tým i čerpať peniaze na škodu z jeho poistky.“ Odporca teda záväzok uznával. Nechcel ho uspokojiť zo svojich finančných prostriedkov. Navrhovateľ nebol odborník, preto odporca mal navrhovateľa upozorniť na povinnosť vykonať tlakovú skúšku, ak bola povinná, resp. potrebná. Aj keď tvrdí, že projektová dokumentácia neriešila otázku vodotesného prestupu, odporca ho zrealizoval a doteraz nevysvetlil, na základe čoho vodotesný prestup zrealizoval. Žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Odporca Q., U..G..C.., dňa 29.3.2011 na čl. 71 spisu uviedol. S návrhom nesúhlasil. Celkovo dodal navrhovateľovi 46 čerpacích staníc v rámci obchodnej zmluvy, predmetom ktorej bolo zhotovenie a dodanie čerpacích staníc v lokalite V. W.. Na 13 kusoch čerpacích staníc došlo po ich montáži na mieste stavby k ich zatopeniu a zničeniu zariadenia. Odporca nesúhlasí s náhradou škody 89 129,15 €, ktorá vznikla zatopením čerpacích staníc. Odporca zhotovil čerpacie stanice na základe požiadaviek navrhovateľa uvedených v zmluve v objednávke a v súlade s predpísanými projektmi, ktoré vypracoval navrhovateľ. Takto odporca čerpacie stanice zhotovil riadne a bez závad odovzdal navrhovateľovi, ako to vyplýva z písomných záznamov o odovzdaní a prevzatí čerpacích staníc. Ako dôkazy pripojil objednávky na sporné čerpacie stanice, dodacie listy na sporné čerpacie stanice, projektovú dokumentáciu na

sporné čerpacie stanice. V čase odovzdania a prevzatia bolo dielo bez závad a tak ho navrhovateľ prevzal. Až následne navrhovateľ po vykonaní montáží zistil, že došlo k ich zatopeniu, a preto boli vyhotovené škodové protokoly. Vzhľadom na termín odovzdania stavby a potreby finančnej úhrady na žiadosť navrhovateľa odporca odstránil vady, pretekanie cez tesnenie na vlastné náklady. Odporca nevykonával montáž čerpacích staníc na stavbe a ani ich neuvádzal do prevádzky. Mal zhotoviť a dodať čerpacie stanice s prevzatím vo P. U., sídle odporcu. Odporca preto neskúmal stavebné a montážne povinnosti v mieste inštalácie čerpacích staníc. Skúmať tieto podmienky bolo povinnosťou navrhovateľa a pri vypracovaní projektu povinnosťou projektanta. Každá čerpacia stanica pozostáva z vonkajšieho plášťa, vnútorného technického vybavenia a prestupu pre potrubie, ktoré spája samotnú čerpaciu stanicu s vonkajším vodovodným potrubím. Rámcová objednávka navrhovateľa zo dňa 1.5.2009 neobsahuje požiadavku vodotesné prestupy pre potrubia. Táto požiadavka bola všeobecná a neriešila špecifické podmienky danej lokality. Odporca nebol navrhovateľom informovaný o montážnych, stavebných a prevádzkových pomeroch v mieste inštalácie čerpacích staníc. Tieto podmienky netvorili ani súčasť projektovej dokumentácie. Jednotlivé projekty na zhotovenie čerpacích staníc vyhotovené navrhovateľom nepredpisovali vodotesné prestupy pre potrubia. Projektová dokumentácia vodotesné prestupy neriešila. Odporca navrhol zhotovenie vodotesných prestupov. Navrhovateľ s uvedeným riešením súhlasil. Vodotesné prestupy pre potrubia sú definované: a) vodotesnosť proti zemnej vlhkosti, b) vodotesnosť proti tlakovej vode, c) vodotesnosť proti dynamickým účinkom (morské vlny). Za vady diela vzniknuté po odovzdaní diela odporca zodpovedá, len ak boli spôsobené porušením jeho povinností. Odporca svoje povinnosti neporušil, odmieta zodpovednosť za vzniknutú škodu, a to z dôvodov: a) Montáž bola zodpovednosťou navrhovateľa, odporca sa na montáži nezúčasťňoval, nezodpovedá za ňu. b) Na montáž čerpacích staníc malo vplyv aj vykonávanie stavebných prác, ktoré vykonávala stavebná firma (jej povinnosťou bolo výkop, odvodnenie, pieskové lôžko, zhutnenie, obsyp, zasypanie). Kontrolovať tieto práce mal navrhovateľ. c) Navrhovateľ bol zodpovedný za realizáciu skúšky vodotesnosti prestupov po zamontovaní čerpacích staníc na mieste stavby. Odporca tieto skúšky nemal robiť, preto nemôže byť za to zodpovedný. d) Navrhovateľ má zodpovednosť za kvalitu a správnosť montáže na mieste stavby. Na týchto prácach odporca nemal účasť. e) Čerpacie stanice sú vybavené čerpadlami, ktoré zabraňujú poškodeniu čerpacej stanice zaliatím. Tie neboli uvedené do prevádzky. Keby boli, k zaliatiu čerpacích staníc by nedošlo. Za neuvedenie nainštalovaného čerpadla do prevádzky bol zodpovedný navrhovateľ.

Faktúry v celkovej výške 89 129,15 € prevzal odporca len z dôvodu uplatnenia náhrady škody u poisťovne D. po vzájomnej dohode s navrhovateľom. Boli viazané na úhradu tejto škody. K úhrade škody zo strany poisťovne nedošlo.

Dňa 29.9.2011 na čl. 128 spisu odporca uviedol. Predmetom obchodnej zmluvy č. 1 W/E 2009 zo dňa 4.5.2009 bolo zhotovenie čerpacích staníc ako hnuteľných vecí pre potrebu výstavby. Stavba bola realizovaná viacerými subdodávateľmi. Odporca zhotovil čerpacie stanice riadne. Dodržal podmienky určené v zmluve a v objednávke v súlade s projektovou dokumentáciou. Napriek tomu došlo po montáži čerpacích staníc na mieste k prieniku spodnej vody cez vodotesné prestupy a následnému poškodeniu čerpacích staníc. Odporca nevykonával montáž čerpacích staníc a nebol zmluvne zaviazaný utesňovať ďalšie prestupy, napriek tomu odstránil prenikanie vody cez vodotesné prestupy na svoje vlastné náklady. Celková suma, ktorú odporca vynaložil na tieto práce, predstavuje sumu 40 301 €. Poisťovňa D. vypracovala znalecký posudok. Boli konštatované viaceré podstatné nedostatky projektu. Poisťovňa D. odporcovi sumu nezaplatila, neposkytla poistné plnenie. Vychádzala zo znaleckého posudku, podľa ktorého nešlo o náhodnú udalosť. Ustálila poisťovňa, že odporca poškodenie čerpacích staníc nezavinil.

Dňa 25.10.2011 na čl. 148 spisu odporca uviedol. Na základe iniciatívy navrhovateľa ako objednávateľa odporca uzavrel s navrhovateľom obchodnú zmluvu dňa 4.5.2009. Odporca požadoval, aby právny vzťah bol posudzovaný ako obchodno-právny vzťah podľa § 410 a nasl. Obchodného zákonníka (obchodná zmluva č. 1 W/E 2009 zo dňa 4.5.2009). Podľa § 410 ods. 2 Obchodného zákonníka za kúpnu zmluvu sa nepovažuje zmluva, podľa ktorej prevažná časť záväzku strany, ktorá má tovar dodať, spočíva vo vykonaní činnosti alebo záväzok tejto strany zahŕňa montáž tovaru. Inak

povedané, hodnota alebo cena vynaloženej práce zhotoviteľa musí byť väčšia ako hodnota alebo cena spracovaného materiálu, ktorý dodal objednávateľ. Táto zákonná podmienka nebola splnená, pretože cena vynaložených prác, ktoré vykonal odporca pri zhotovovaní čerpacích staníc nebola vyššia ako cena materiálu, resp. vecí, ktoré na ich zhotovenie dodal navrhovateľ. Taktiež nebola splnená podmienka, podľa ktorej prevažná časť záväzku strany, ktorá má tovar dodať, zahŕňa montáž tovaru. Vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je vzťah medzi dvomi subdodávateľmi. V zmysle zmluvy o dielo montáž možno charakterizovať ako činnosť, ktorá si vyžaduje osobitné odborné zručnosti a vedomosti, bez ktorých nie je možné predmet zmluvy ako celok využívať. Odporca ako zhotoviteľ čerpacích staníc takúto montáž nevykonal. Nevykonával montáž čerpacích staníc na stavbe ani čerpacie stanice neuvádzal do prevádzky. Čerpacie stanice neuviedol do fungujúceho stavu. Požiadavka vodotesných prestupov nebola riešená v projektovej dokumentácii. Navrhovateľ dodal projektovú dokumentáciu. Projektová dokumentácia neobsahovala vodotesné prestupy pre potrubia. Odporca navrhol postup zhotovenia vodotesných prestupov a navrhovateľ s týmto postupom súhlasil. Po zaplavení čerpacích staníc, ku ktorému došlo po ich montáži na stavbe a uvedeniu do prevádzky, navrhovateľ požiadal odporcu o vykonanie opravy vodotesných prestupov z dôvodu, aby bol dodržaný termín odovzdania stavby a boli realizované finančné úhrady. Odporca s tým súhlasil, odstránil pretekanie vody na svoje náklady. Odporca tvrdí, že dodal čerpacie stanice vrátane vodotesných prestupov v súlade s dohodnutým predmetom zmluvy vymedzeným v obchodnej zmluve, v objednávke.

Dňa 5.1.2012 na čl. 173 spisu odporca uviedol. K odovzdaniu čerpacích staníc odporcom a prevzatiu čerpacích staníc navrhovateľom došlo v období od 26.5.2009 do 4.9.2009. Dôkazom sú dodacie listy vrátane objednávok v tabuľke, ktorá tvorí prílohu listu (tabuľka čl. 190 spisu). Reklamácie navrhovateľ u odporcu uplatňoval telefonicky a emailami priebežne. Odporca nahlásené závady odstraňoval ihneď v priebehu niekoľkých dní. Závady odporca odstránil v záujme zachovania dobrých vzťahov k navrhovateľovi a hlavne z dôvodu zabezpečenia jeho včasného plnenia k objednávateľovi, o čo požiadal odporcu navrhovateľ. Na základe osobného rokovania bolo medzi nimi dohodnuté, že vzniknuté náklady uplatní odporca vo svojej poisťovni, pretože uplatnenie u iných účastníkov by bolo značne náročné. Náklady, ktoré vynaložil odporca na odstránenie závad predstavujú bez DPH a bez réžií 40 301,42 €, spolu s réžiami 56 981,36 €. Odporca mal zložiť a dodať čerpaciu stanicu podľa rámcovej zmluvy a objednávok. Zložil a dodal. Dôkazom sú dodacie listy. V čase odovzdania neboli vznesené žiadne pripomienky ani reklamácia. Odporca od navrhovateľa obdržal len výkres výrobku, ktorý má zložiť a dodať. Nebola doručená projektová dokumentácia. Nemal informácie o osadení v teréne, zložení zeminy, výške hladiny spodných vôd, zložení ani ďalšie súvislosti s realizáciou diela, teda dodávateľsko- odberateľský systém, technologické postupy, výkopové práce, uloženie potrubia čerpacej stanice, obsypy a podobne. Nielenže nemal informácie, ani nevykonával samotnú montáž. Neboli mu známe technologické postupy pri realizácii čerpacích staníc od ich osadenia až po uvedenie do prevádzky. Na realizácii diela sa zúčastnilo niekoľko subjektov. Odporca bol až šiesty v poradí. Účastníkmi stavby boli subjekty: N. - U. P. U., H..U.., Ž., L. - W. X., H..U.., P.Š. J. - Z. V. W. (P., H..U.., Z., H..U.., P. X. - P. U. Q. L.), dodávateľ čerpacej techniky - navrhovateľ A. U., U..G..C.., dodávateľ betónových čerpacích šácht - P.-J. O. X., zloženie a dodanie čerpacích staníc - Q. U., U..G..C..

V podaní zo dňa 7.3.2012 čl. 211 spisu odporca len opakuje predtým uvedené tvrdenia. Naviac udáva, že škodové protokoly a následná vzájomná komunikácia dokazujú, že nejde o skrytú vadu. Odporca bol navrhovateľom uvedený do omylu. Odporca nemal vedomosti o hydrogeologických pomeroch na stavbe, chýbali mu vedomosti, ktoré mal navrhovateľ. Navrhovateľ mohol škode zabrániť konzultáciou s dodávateľom výrobku pri zmene realizácie prestupov na vodotesné prestupy. Odmieta odporca zľavu z kúpnej ceny. Zatopené čerpacie stanice opravil v primeranej lehote na základe požiadavky navrhovateľa na svoje náklady. Navrhol znalecké dokazovanie za účelom preukázania chýb pri príprave a realizácii stavby. Ide o vodnú stavbu v zmysle rozhodnutie vodohospodárskeho orgánu. Rozhodnutie odporcovi nebolo predložené. Nebola mu predložená ani stavebná dokumentácia v zmysle stavebného zákona. Chcel preskúmať aj zodpovednosť projektanta pri spracovaní dokumentácie technologickej časti dodávky a stavebného dozoru. Chcel, aby znalec posúdil dodržanie technických noriem, a to aj zo strany projektanta.

Odporca v záverečnom návrhu na pojednávaní dňa 10.3.2016 uviedol. Nebolo preukázané, že škoda, ktorá tvorí predmet sporu, bola spôsobená výlučne zanedbaním povinností odporcu. Navrhovateľ nepreukázal, že odporca nesplnil zmluvné podmienky ohľadom vodotesnosti prestupov. Nebolo v zmluve, v rámcovej zmluve, ani v objednávke stanovené a konkretizované, aby vodotesné prestupy

zodpovedali konkrétnym typom vodotesnosti vzhľadom na rôzne podmienky, ktoré sa nachádzali na mieste stavby a o ktorých navrhovateľ vedel alebo mal vedieť. Navrhovateľ neurčil, nešpecifikoval spôsob vodotesnosti prestupov (proti tlakovej vode, podzemnej vode, zemnej vlhkosti). Neinformoval odporcu o podzemných vodách. Odovzdal dielo bez vád a nedorobkov. Odporca dielo bez vád prevzal, odviezol na stavbu. Tomu zodpovedajú dodacie listy. Nežiadal o skúšku vodotesnosti, preto ju odporca nevykonal. Odporca nebol zodpovedný za osadenie čerpacích staníc na stavbe, za ich uvedenie do prevádzky, za kontrolnú činnosť. Nemohol zabrániť vzniknutej škode na mieste stavby. Napojenie pripojovacích potrubí k čerpacím staniciam nebolo vykonané v súlade s platnými normami. Obsypanie čerpacích staníc nebolo vykonané v súlade s normami. To malo bezprostredný vplyv na napojené potrubia v čerpacích staniciach. Zaťažené potrubie klesalo a pohyb spôsobil deformáciu tesnenia, narušenie jeho tesnosti. Kalové čerpadlo nebolo po osadení čerpacích staníc funkčné. V dôsledku toho došlo k zaplateniu technológie. Nefunkčnosť kalového čerpadla bola považovaná za jednu z príčin vzniku škody. Nepreukázal vznik nákladov - škody navrhovateľ. Podľa znaleckého posudku súčet nákladov navrhovateľa 74 000 € a odporcu 40 000 € predstavuje 103 % z celkovej kúpnej ceny. Odporca na opravu vynaložil náklady vo výške kúpnej ceny. Navrhovateľ nepreukázal výlučné porušenie povinností odporcu, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením povinností odporcu a vzniknutou škodou. Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Vedľajší účastník konania - poisťovňa D., H..U.., X. (čl. 164) uviedla. Na čl. 204 uviedla, že nenavrhuje znalecké dokazovanie. Na čl. 124 spisu odporca uviedol, že stanovisko poisťovne D., H..U.., X. je také, že odporca nezavinil poškodenie 34 čerpacích staníc lokalita V. W., preto neposkytol odporcovi poistné plnenie. Rozhodnutie poisťovne odporca oznámil navrhovateľovi listom na čl. 125 spisu. Z čl. 140 spisu vyplýva vyjadrenie odporcu vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkov konania, kde poukazuje na znalecký posudok č. 20/2011, ktorý si objednala D. L., H..U.., X.. Na základe tohto znaleckého posudku uzavrela škodovú udalosť listom zo dňa 14.6.2011 (list zo dňa 14.6.2011 je na čl. 142 spisu). Poisťovňa v ňom uvádza. Odporca ako subdodávateľ realizoval práce na projekte „Dodávka pitnej vody a odkanalizovanie V. W.“. Pre objektívne posúdenie príčiny a rozsahu škody poisťovňa nechala vypracovať znalecký posudok č. 20/2011, ktorý jej bol doručený dňa 31.5.2011. Na základe znaleckého posudku a vyšetrenia neposkytne poistné plnenie. Navrhovateľ v objednávke zadefinoval požiadavky na stanice. Jednou z požiadaviek bolo, aby čerpacie stanice obsahovali vodotesné prestupy pre potrubia. Nekonkretizoval však, aké vodotesné prestupy pre potrubia majú byť vyhotovené a ani proti akej tlakovej agresívnej zemnej vlhkosti gravitačnej vode a do akého horninového prostredia majú byť jednotlivé čerpacie stanice osadené. Pritom inžiniersko-geologický prieskum bol vypracovaný. Odporca navrhol spôsob utesnenia prechodov všetkých potrubí cez betónové steny čerpacích staníc (bez skúmania horninového prostredia, do ktorého mali byť jednotlivé čerpacie stanice osadené, výšky hladiny podzemných vôd, druhu vôd, agresivity) a objednávateľ takto zrealizované prestupy odsúhlasil, čerpacie stanice prevzal na pracovisku odporcu. Utesnenie prestupu bolo objednávateľom schválené v rozsahu použitia PUR peny a elastickej dvojzložkovej tesniacej hmoty. Objednávateľ ich prevzal a následne odovzdal na umiestnenie v mieste určenia. Nemal žiadne výhrady. Odporca nevykonával montáž. K vytopeniu došlo postupne od augusta 2009 do marca 2010, to je 8 mesiacov. Z 34 čerpacích staníc bolo ich vytopených 12. Vedľajší účastník konania uviedol, že na základe poistnej zmluvy č. 2707001265 a všeobecných poistných podmienok pre zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu a v nadväznosti na § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka nešlo o náhodnú škodovú udalosť krytú poistnou zmluvou. Škodové udalosti mali opakujúci sa priebeh a príčinu vzniku, ktoré bolo možné predpokladať. V nadväznosti na článok 5 bod 24 VPP škodové udalosti boli zamietnuté aj preto, že poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú vadným výrobkom. V danom prípade jednoznačne došlo k dodaniu a odovzdaniu výrobku v priebehu od 6/2009 do 8/2009 objednávateľovi. Všetky škodové udalosti poisťovňa ukončila bez poskytnutia poistného plnenia. Na čl. 151 spisu poisťovňa uviedla, že nesúhlasí so vstupom do konania ako vedľajší účastník konania na strane odporcu. Nemá právny záujem na výsledku konania. Uznesením č. k. -164 zo dňa 10.11.2011, právoplatné dňa 17.1.2012, súd pripustil do konania ako vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu D. L., H..U.., X., N.: XXXXXXXX. Listiny súvisiace s poistením doručil odporca. Od čl. 178 spisu je poistený majetok vrátane poistnej sumy. Na čl. 184 je poistná klauzula, na čl. 185 spisu zoznam poistených činnosti k dodatku zodpovednosť, na čl. 186 spisu sú všeobecné poistné podmienky, na čl. 188 spisu výpoveď poistnej zmluvy č. 2707001265 podľa článku 4 bod. 1 písm. f) všeobecných poistných podmienok, poistka č. 6808587868 je na čl. 189 spisu. Na čl. 553 spisu sa ospravedlnil vedľajší účastník konania na pojednávaní dňa 22.10.2015. Dôvodom bola kolízia pojednávaní v inej veci.

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi - návrh čl. 1, 2 - 4 súdneho spisu. K tomu sudkyňa udáva, že čo do základu nároku je návrh doplnený na čl. 131 spisu. Sudkyňa konštatuje, že čl. 131 spisu dopĺňa návrh z hľadiska skutkových tvrdení, hlavne právnej kvalifikácie v alternatívnej rovine.

Sudkyňa vyhodnotila návrh na čl. 1 spisu v nadväznosti na čl. 131 spisu a podľa § 118 ods. 2 OSP a § 100 ods. 1 OSP tak, že rovnaký skutkový stav bol alternatívnym spôsobom kvalifikovaný dvoma rôznymi právnymi ustanoveniami, teda ako nárok na náhradu škody a ako právo z titulu zodpovednosti za vady diela. Právnou kvalifikáciou súd nie je viazaný, je viazaný rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami v nadväznosti na § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP.

Obchodná zmluva čl. 7, objednávka čl. 12 zo dňa 1.5.2009, objednávky od čl. 13 spisu v konkrétnej rovine, škodový protokol čl. 16, faktúra čl. 17, rovnako ku všetkým prípadom tvoriacim predmet sporu až po čl. 22, vyrovnanie pohľadávok a záväzkov čl. 23. Tieto listinné dôkazy sú až po čl. 55 v rovnakom druhovom zložení listín ku každej z jednotlivých objednávok tvoriacich predmet sporu, fotomateriál od čl. 57 po čl. 62, výpis z obchodného registra navrhovateľa prílohová obálka čl. 64, znalecký posudok, podrobné procesné poučenia súdu vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 OSP v nadväznosti na § 205a OSP. Poučenia boli doručené všetkým účastníkom konania i právnym zástupcom čl. 66 - 68. Podanie Q. čl. 70, vyjadrenie odporcu čl. 71a, obchodná zmluva č. 1 W/E 2009 čl. 76, ostatné listinné dôkazy, ktoré pripojila PZ odporcu k vyjadreniu od čl. 81 spisu až po čl. 135 spisu vrátane objednávky, technických výkresov, dodacích listov k jednotlivým objednávkam, listiny boli doručené všetkým účastníkom konania, zápisnica o pojednávaní zo dňa 10.5.2011 čl. 115 spisu, pojednávanie prerušené do 1.10.2011 za účelom mimosúdneho pokonania, výpis z obchodného registra čl. 118, uznesenie o prerušení konania čl. 122, právoplatné dňa 9.8.2011, prerušené do 1.10.2011, podanie právnej zástupkyne odporcu čl. 125 ku škodovej udalosti.

Oznámenie o rozhodnutí poisťovne čl. 125, súpis faktúr čl. 127, vyjadrenie odporcu čl. 128, vyjadrenie k mimosúdnej dohode právneho zástupcu navrhovateľa čl. 130, vyjadrenie navrhovateľa čl. 131, podanie odporcu - právnej zástupkyne čl. 140 s pripojenou plnou mocou čl. 141, s pripojenými listinami od vedľajšieho účastníka konania - poisťovne o uzavretí škodovej udalosti čl. 142, ďalšie vyjadrenie odporcu čl. 145, 148, vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania čl. 151, výpis z obchodného registra čl. 153, zápisnica o pojednávaní zo dňa 10.11.2011 čl. 162, uznesenie čl. 164, ktorým bol do konania pripustený vedľajší účastník konania na strane odporcu D. L., vyjadrenie navrhovateľa čl. 168, 171, návrh dôkazov zo strany navrhovateľa čl. 172 na výsluch svedkov, vyjadrenie odporcu čl. 173, v tomto vyjadrení takisto bol podaný návrh predložiť dôkazy.

K navrhovaným dôkazom, ktoré navrhoval navrhovateľ i odporca, súd poukazuje na ustanovenie § 120 ods. 1 OSP druhá veta. Súčasťou vyjadrenia odporcu sú listiny od poisťovne od čl. 178 až po čl. 185 spisu vrátane všeobecných poistných podmienok čl. 186 a nasl. spisu vrátane výpovede poistnej zmluvy čl. 188, poistka čl. 189, rozpis čerpacích staníc W. tvoriacich predmet sporu tabuľkovým spôsobom s dodacími listami, s dátumom výroby čl. 190, korešpondencia mailová čl. 191 a nasl. spisu preukazujúca reklamácie a zároveň odstraňovanie nedostatkov, aj písomné výzvy na odstránenie vád od čl. 196, náklady na práce vynaložené na odstránenie netesností nádrží zo strany odporcu čl. 197, W. - čerpacie stanice, list zo dňa 4.12.2009 čl. 198 podpísaný N.. A. K., ďalší čl. 199, zoznam dodávateľských faktúr čl. 200, výpis z registra čl. 207, 209, vyjadrenie odporcu k veci čl. 211 vrátane otázok pre znalca navrhovaných odporcom, vyjadrenie navrhovateľa čl. 217, stanovisko ku znaleckému dokazovaniu čl. 219, 220, pripojené listinné dôkazy od čl. 222, rámcová koupní smlouva, protokol o skúške čl. 224, vyhlásenie o zhode čl. 227, rozhodnutie o predlžení platnosti stavebného technického osvedčenia čl. 228, 229, uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania a zložení preddavku čl. 235.

K navrhovaným znaleckým otázkam a otázkam stanoveným v znaleckom posudku súd poukazuje na § 118 ods. 3 OSP, ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu alebo samosudca, ako aj skutočnosť, že uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania je uznesením o vedení konania zo strany súdu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, žiadosť znalca o preddavok čl. 246, zloženie preddavkov čl. 248, 249, 250, uznesenie o priznaní preddavku znalcovi čl. 251, vyjadrenie znalca čl. 253 a žiadosť o zabezpečenie dôkazov prostredníctvom súdu, list zo strany súdu prednostovi úradu Obvodného úradu životného prostredia Čadca čl. 256, 257, oznámenie miestnej ohliadky zo strany znalca čl. 258, urgencia súdu k zaslaniu znaleckého posudku čl. 259, zaslanie znaleckého posudku čl. 260, vyúčtovanie čl. 261, znalecký posudok je na čl. 265, žiadosť PZ navrhovateľa o predĺženie lehoty k vyjadreniu čl.

459, 460, vyjadrenie navrhovateľa, vyjadrenie navrhovateľa čl. 461, oznámenie o právnom nástupníctve navrhovateľa čl. 464, návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení čl. 465, úplný výpis z obchodného registra čl. 468 A. S., U..G..C.., výpis z obchodného registra A. U., U..G..C.. čl. 470, čl. 471 oznámenie o zmene obchodného mena právneho zástupcu navrhovateľa, výpis právneho zástupcu navrhovateľa z obchodného registra čl. 472, uznesenie o priznaní znalečného čl. 473, urgencia úhrady znalečného čl. 476a od znalca, vydanie opravného uznesenia čl. 477, vyjadrenie odporcu čl. 486 k znaleckému posudku zo dňa 21.1.2015, teda 1 deň pred pojednávaním, ktoré bolo dňa 22.1.2015, zápisnica čl. 495, z toho dôvodu súd uložil poriadkovú pokutu a zavinené trovy konania, pojednávanie bolo odročené, výpis z obchodného registra čl. 503, uplatnenie trov právneho zastúpenia navrhovateľa čl. 507 aj s pripojenými listinnými dôkazmi, vyúčtovanie znalca čl. 515 za účasť na pojednávaní, uznesenie o uložení pokuty čl. 522, uznesenie o uložení zavinených trov konania čl. 526, znalečné znalcovi za účasť na pojednávaní čl. 528, preúčtovanie preddavkov čl. 530, platba PZ odporcu čl. 532, 533, vytýčený termín pojednávania čl. 534, výzva znalcovi zo strany súdu čl. 537, výpis z registra čl. 540, vyjadrenie k predvolaniu účastníka zo strany PZ navrhovateľa čl. 542, výpis z obchodného registra čl. 543, vyjadrenie odporcu čl. 547, vyjadrenie znalca čl. 552 zo dňa 8.10.2015, ospravedlnenie zástupcu vedľajšieho účastníka konania na pojednávaní a súhlas s pojednávaním čl. 553, pripojené dôkazy o kolízii čl. 554, poverenie čl. 556.

Zápisnica o pojednávaní zo dňa 22.10.2015 čl. 557, listina 561 - návrh na vykonanie dôkazu, ktorý bol predložený na uvedenom pojednávaní, je zalepený za zápisnicou, predvolanie na 12.11.2015 čl. 562, vyjadrenie k uzavretiu mimosúdnej dohody čl. 568, elektronicky čl. 571, opakovane čl. 573, ospravedlnenie VÚK zo dňa 11.11.2015 čl. 574, zápisnica o pojednávaní zo dňa 12.11.2015 čl. 575, vyúčtovanie znalca čl. 584 a nasl. spisu, vytýčenie termínu na deň 10.3.2016 čl. 591, procesné poučenie čl. 593, aktuálny výpis z OR čl. 594, uznesenie - znalečné čl. 596, ospravedlnenie VÚK zo dňa 7.3.2016 na pojednávanie dňa 10.3.2016, procesný návrh právnej zástupkyne odporcu zo dňa 3.3.2016 na vykonanie dôkazu. Tento dôkaz nebolo možné objektívne doručiť účastníkom konania vzhľadom k časovému momentu doručenia, súd preto doručuje procesný návrh krátkou cestou.

Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu znaleckým posudkom N.. Ľ. X., V. G. XXX. Tento znalecký posudok nie je znalecký posudok vypracovaný v súdnom konaní transparentným postupom za prítomnosti účastníkov konania, ktorí by mohli vznášať procesné návrhy, vyjadrovať sa. Tento znalecký posudok bol vypracovaný jednostranne na žiadosť vedľajšieho účastníka konania a na posúdenie jeho vlastnej zodpovednosti. Je to len listinný dôkaz, pretože bol spochybnený navrhovateľom, ide o sporný listinný dôkaz. Jeho dôkazná sila je nižšia ako dôkazná sila znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný na základe nariadeného znaleckého dokazovania v konaní .

Odporca navrhol dôkaz výsluchom vedľajšieho účastníka konania. Vedľajší účastník konania bol predvolávaný na každé z pojednávaní, na pojednávania sa nedostavoval, súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Nemožno nečinnosť vedľajšieho účastníka konania vykladať na úkor navrhovateľa a spôsobovať prieťahy v konaní. Vedľajšiemu účastníkovi konania súd neodňal právo byť prítomný na pojednávaní, o toto právo sa obral samotný vedľajší účastník konania. Preto súd zamietol návrh na odročenie pojednávania za účelom výsluchu vedľajšieho účastníka konania.

Z vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné skutkové závery.

Obchodná zmluva č. 1 W/E 2009 uzavretá podľa § 269 Obchodného zákonníka zo dňa 4.5.2009 je na čl. 7 spisu. Je uzavretá medzi odporcom a navrhovateľom. Odporca ako zmluvná strana je označený ako predávajúci a navrhovateľ ako zmluvná strana v zmluve je označený ako kupujúci. Predmet zmluvy je vymedzený v článku I. 1: Realizácia kúpy a predaja technológie, príslušenstva a ostatných výrobkov predávajúceho ako aj montážne práce, elektroinštalácie a podobne za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Jednotlivé kúpne zmluvy a tovar budú špecifikované kupujúcim v objednávke. Predávajúci je povinný previesť vlastnícke právo na kupujúceho a kupujúci je povinný tovar prevziať a zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Tovar bude špecifikovaný v písomnej objednávke. Každá písomná objednávka tvorí samostatný návrh na uzavretie kúpnej zmluvy. Bude obsahovať presnú špecifikáciu objednávaného tovaru, musí byť písomná. Kúpna cena a technická špecifikácia kupovaného tovaru budú uvedené v každej objednávke a budú tvoriť samostatné a neoddeliteľné prílohy tejto zmluvy. Ceny budú uvádzané bez DPH. Záruka je stanovená na dobu 24 mesiacov od uvedenia do prevádzky. Kupujúci je povinný pri skladovaní, montáži a prevádzke rešpektovať platné technické normy. V prípade ich nedodržania nebude kupujúcemu záruka uznaná. Predávajúci nezodpovedá za vady tovaru spôsobené po prevzatí

tovaru kupujúcim spôsobenom vonkajšími okolnosťami, ktoré nespôsobil predávajúci a nesprávnym nakladaním s tovarom. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2009. Podľa článku IX. bod 2 práva a povinnosti z tejto zmluvy prechádzajú na budúcich právnych nástupcov zmluvných strán. Podľa článku IX. bod 3 zmluvu je možné meniť len písomnými dodatkami.

Na čl. 12 spisu je všeobecná špecifikácia dotláčacej stanice, všeobecná objednávka navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi. Čerpacia stanica podľa tejto všeobecnej objednávky mala byť kompletná s úplným vystrojením vrátane vonkajšieho betónového plášťa z prefabrikovaných prvkov. Stanica a šachta budú dodané ako jeden celok (stanice už bude v šachte inštalovaná). V požiadavke bol uvedený vodotesný nerezový poklop s tepelnou izoláciou, vodotesné prestupy pre potrubia. Ostatné náležitosti tejto všeobecnej objednávky na čl. 12 spisu nesúvisia s predmetom sporu. Všeobecná objednávka zo dňa 1.5.2009 bola podpísaná zástupcom odporcu a navrhovateľa. Na základe zmluvy a všeobecnej objednávky boli realizované objednávky u jednotlivých konkrétnych čerpacích staníc, napr. čl. 13 už len v jednoduchej podobe: „Objednávame si u vás zloženie a dodanie stanice SO 222 TH1 podľa vašej cenovej ponuky č. 9109.“ Takú podobu mali aj ostatné objednávky.

Faktúrami od čl. 17 spisu v súlade s návrhom fakturoval navrhovateľ škodu, náklady na odstránenie vád spôsobených odporcom podľa jeho tvrdení v návrhu.

Uvedené fakturované sumy, škoda, náklady boli znížené započítaním odporcu. Započítacie prejavy sa nachádzajú na čl. 23 a nasl. spisu. Súhlasia so špecifikáciou započítacích prejavov v návrhu navrhovateľa.

V škodových protokoloch na čl. 35 a nasl. spisu je uvedená škoda, ktorá podľa tvrdenia navrhovateľa vznikla v príčinnej súvislosti s vadou diela odporcu, ktorú odstránil navrhovateľ na vlastné náklady a vyfakturoval. V škodových protokoloch sú uvedené vady, ktoré navrhovateľom boli odstránené. Škodové protokoly sú podpísané odporcom. Nachádzajú sa na čl. 35 a nasl. spisu a zodpovedajú špecifikácii všetkých škodových protokolov, ktoré uviedol navrhovateľ v návrhu.

Faktúrami na čl. 36 a nasl. spisu navrhovateľ fakturoval náklady na odstránenie vád - škody, ktorá vznikla dodaním vadného diela, podľa tvrdenia navrhovateľa, zo strany odporcu. Faktúry sú na čl. 36 a nasl. spisu a zodpovedajú špecifikácii faktúr podľa jednotlivých objednávok uvedených v návrhu.

Od čl. 57 a nasl. spisu sú dôkazy navrhovateľa, fotodokumentácia preukazujúca vady diela zo strany odporcu ako aj následné vady, ktoré odstránil navrhovateľ, ktoré uplatňuje v konaní ako nárok na náhradu škody (resp. nárok z titulu zodpovednosti za vady diela).

Od čl. 83 a nasl. spisu je projektová dokumentácia pripojená k objednávkam charakterizujúca dielo, ktoré mal odporca pre navrhovateľa dodať (resp. predmet kúpy).

Od čl. 95 spisu sú dodacie listy k jednotlivým objednávkam - dielam (predmetom kúpy). Sú podpísané obidvomi zmluvnými stranami (navrhovateľom a odporcom). Z dodacích listov vyplýva, že tovar bol prevzaný nepoškodený podľa dodacieho listu.

Z tabuľky na čl. 190 spisu, ktorú doručil odporca, je zrejmý ku každému stavebnému objektu a ku každej objednávke dátum uzavretia a dátum podpísania a prevzatia dodávky na základe dodacieho listu ako aj dátum výroby.

Z mailovej korešpondencie od čl. 191 spisu vyplýva reklamácia vád a odstraňovanie vád zo strany odporcu.

Zo špecifikácie na čl. 197 spisu vyplývajú náklady na práce odporcu vynaložené odporcom na odstránenie netesností nádrží v celkovej výške 40 301,42 €, spolu s réžiami 56 981,36 €.

Na čl. 222 spisu je rámcová kúpna zmluva medzi L. X., H..U.. a navrhovateľom na výrobu sériových výrobkov. Týmto výrobkom mal byť výrobok „ekológia nádrže - EN“ (prefabrikované nádrže, vodomerné šachty, studne). K tomu je pripojený listinný dôkaz na čl. 224 spisu - protokol o skúške (železobetónové kruhové nádrže). Na čl. 227 spisu je prehlásenie o zhode a na čl. 228 spisu je rozhodnutie Technického

a skúšobného ústavu stavebného Praha na výrobok železobetónové kruhové nádrže. Na čl. 230 spisu je popis uvedeného výrobku a spôsob jeho použitia v stavbe.

Uznesením č. k. -235 zo dňa 29.3.2012 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru vodohospodárske stavby a uložil mu znalecké úlohy.

a) Pre rozlíšenie, či bolo objednané dielo (zmluva o dielo), alebo bol kúpený výrobok (kúpna zmluva) súd uviedol, že nie je podstatné označenie zmluvy v záhlaví ako kúpna zmluva alebo zmluva o dielo, súd ustáli charakter zmluvy podľa obsahu, za pomoci znalca a pri aplikácii § 410 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Preto bolo potrebné, aby znalec pre ustálenie ustálil odbornú otázku, či išlo o výrobky, ktoré sa ešte len mali vyrobiť, alebo išlo o predaj hotových výrobkov - sériových, ktorých parametre objednávateľovi v čase objednávky mohli byť objektívne známe, či išlo v danom prípade o zhotovenie výrobku zhotoviteľom z materiálu objednávateľa, alebo zhotoviteľ výrobku dodal aj materiál. Zároveň v tomto smere mal znalec odpovedať, či zhotoviteľ výrobku realizoval montáž výrobku z dodaných dielov.

K tejto otázke znalec v znaleckom posudku č. 82/2013 zo dňa 1.10.2013 čl. 265 uviedol (čl. 296): V prípade 13 čerpacích staníc sa nejedná o sériové výrobky. Čerpacie stanice boli vyrobené čiastočne z materiálu dodaného objednávateľom a čiastočne z materiálu dodaného zhotoviteľom. Materiál dodaný objednávateľom predstavuje 66,01 % - 74,78 % zo súčtu nákladov navrhovateľa a fakturácie odporcu na jednotlivé čerpacie stanice. Podiel priameho materiálu dodaného zhotoviteľom na dotknutých čerpacích staniciach 12,61 % - 17,29 % zo súčtu nákladov navrhovateľa a fakturácie odporcu na jednotlivé čerpacie stanice. Zhotoviteľ realizoval montáž aj z dodaných dielov.

b) Znalecká úloha súdu pod písm. b) bola charakterizovaná tak, že vada tovaru (diela) je, ak tovar (dielo) nespĺňa podmienky stanovené v zmluve, v objednávke, PD, technických a iných normách, právnych predpisoch. Vzhľadom k uvedenej právnej otázke mal znalec odpovedať na odbornú otázku, či dielo zodpovedá podmienkam uzavretej obchodnej zmluvy č. 1 W/E 2009 zo dňa 4.5.2009 na čl. 7 spisu objednávke zo dňa 1.5.2009 (čl. 12), projektovej dokumentácii, technickým a iným normám, právnym predpisom. Ak nezodpovedá, znalec mal konkretizovať, v čom konkrétne, zvlášť s poukazom na predmet sporu - tvrdenú vadu vodotesnosti prestupov cez steny čerpacích staníc, čo podľa tvrdenia navrhovateľa bolo príčinou zatopenia čerpacích staníc, znefunkčnenia ich vnútorného technického vybavenia, následného vzniku škody.

K tejto otázke znalec uviedol (čl. 296 písm. b): „Dielo nezodpovedá podmienkam uzavretej obchodnej zmluvy č. 1 W/E 2009 zo dňa 4.5.2009 a objednávke zo dňa 1.5.2009, pretože nebola dodržaná podmienka vodotesnosti prestupov pre potrubia uvedené v objednávke zo dňa 1.5.2009. Zodpovedá realizačnej projektovej dokumentácii spracovanej TKB W. X., H..U.. Nezodpovedá podmienkam technických noriem, pretože nespĺňa ustanovenia českej technickej normy ČSN P 73 0600: 2000. Nezodpovedá požiadavkám všeobecne záväzných právnych predpisov, pretože nezodpovedá požiadavkám uvedeným v § 43d, § 48 a § 49 Stavebného zákona, § 14 Vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. a § 10 zákona č. 442/2002 Z. z.“

c) Ďalšia znalecká úloha znela: Ak zodpovedá bodu b), uveďte, čo bolo konkrétnou príčinou znefunkčnenia čerpacích staníc - výrobca (zhotoviteľ), projektant, objednávateľ, realizátor, ktorý zabudovával výrobok v teréne alebo užívateľ. Konkretizujte vadu, príčinu vo vzťahu k uvedeným subjektom, percentuálny rozsah zodpovednosti jednotlivých subjektov (prípadne aj iných).

Na túto znaleckú úlohu pod bodom c) znalec uviedol: Na základe skutočností uvedených v tomto znaleckom posudku znalec konštatuje, že prvotnou príčinou, ktorá zapríčinila vznik vady, bola skutočnosť, že projektová dokumentácia jednotlivých čerpacích staníc, a to ani v stupni „projekt pre stavebné povolenie“, ani v stupni „realizačný projekt“ neriešila problematiku prestupov potrubí cez steny čerpacích staníc pod hladinou podzemnej vody, hoci o prítomnosti podzemnej vody v miestach čerpacích staníc sa táto dokumentácia zmieňuje. Túto príčinu pokladá znalec za primárnu, pričom následne v priebehu vlastnej realizácie čerpacích staníc došlo k ďalším chybným rozhodnutiam vyplývajúcim prevažne z nedoriešenia technického riešenia v projektovej dokumentácii. Vzhľadom na charakter a najmä dôsledky vyplývajúce z nedostatočne spracovanej projektovej dokumentácie stanovil znalec podiel zodpovednosti projektanta na následnom vzniku vád na čerpacích staniciach v intervale 60 - 70 %. Podiel odporcu (Q. U.) na vzniku vád na čerpacích staniciach bol daný skutočnosťou podľa

znalca, že pri vlastnej realizácii čerpacích staníc nebolo dodržané obojstranne odsúhlasené technické riešenie prestupov (príloha č. 6), ktoré by v prípade zrealizovania presne podľa grafických návrhov pravdepodobne zabezpečilo výrazne vyššiu vodotesnosť prestupu, ako bola dosiahnutá v skutočnosti. Z vyjadrenia dodávateľa tesniaceho materiálu Asoflex, firmy U. U. U..G..C.. jednoznačne nevyplýva, či by technické riešenie navrhnuté odporcom (príloha č. 6) zabezpečilo 100 % vodotesnosť prestupu. Z týchto dôvodov nebola splnená podmienka vodotesnosti uvedená vo všeobecnej objednávke zo dňa 1.5.2009 (príloha č. 10). Na základe toho znalec stanovil podiel zodpovednosti odporcu (Q. U., U..G..C..) na vzniku vád na čerpacích staniciach v podiele 30 - 40 %. K takému záveru dospel na základe odborného názoru, že zodpovednosť projektanta za technické riešenie stavebného diela je výrazne vyššia ako zodpovednosť ostatných účastníkov procesu výstavby. Prípadné chyby v projektovej dokumentácii stavby môžu spôsobiť pri vlastnej realizácii stavebného diela veľké materiálne či finančné straty, v extrémnych prípadoch až nerealizovateľnosť či úplný kolaps stavebného diela. Podiel ďalších subjektov na vadách a dielach mohol byť spôsobený aj prepravou diela na stavenisko, ako aj pri samotnom pripájaní čerpacej stanice na vodovodné potrubie. V súčasnej dobe sa tento podiel za situácie, v akom stave sa dielo nachádza, nedá zdokumentovať a stanoviť percentuálny podiel zavinenia na znefunkčnení čerpacích staníc u iných subjektov, ktoré stanice prevážali, či montovali.

d) Znalecká úloha bod d) bola, že pokiaľ znalec zistí, že ide o vadu, mal konkretizovať, či išlo o vadu zrejmú pri prevzatí (zjavnú vadu), alebo vadu skrytú. U jednotlivých čerpacích staníc mal uviesť, kedy mohla byť vada prvýkrát objektívne (nie subjektívne) zistiteľná a kedy bola v skutočnosti zistená.

Znalec k znaleckej úlohe pod d) uviedol (čl. 297): Vada spočívala v nevyhovujúcom zrealizovanom prestupe prívodného a výtlačného potrubia stenou čerpacej stanice. Znalec konštatoval, že táto vada mohla byť pri podrobnej prehliadke pri odovzdávaní a preberaní čiastočne zistená. Vizuálne bolo možné zistiť nedokonalé vyrovnanie betónového podkladu v priestore, kde bola nanesená povlaková plošná izolácia límcov, nenanesenie plošnej izolácie izolačných límcov na potrubie, prípadne nedokonalé nanesenie tejto izolácie v priestore prestupov. Vada spočívajúca v nedostatočnej hrúbke vlastnej izolácie vo vnútri medzikružia medzi potrubím a vyvŕtaným otvorom bola vada skrytá a nebolo možné túto odhaliť bez deštrukcie celého tesnenia. Vada spočívajúca v nezabezpečení prestupu potrubia z vonkajšej strany pred mechanickým poškodením bola vada zrejmá a v prípade podrobnej prehliadky ju bolo možné odhaliť. Z týchto dôvodov považoval znalec vadu za vadu zistiteľnú pri prevzatí, to znamená za vadu zrejmú.

e) V znaleckej úlohe pod písm. e) súd od znalca žiadal, aby uviedol, či vady k dnešnému dňu existujú, alebo boli odstránené.

K tejto znaleckej úlohe pod e) znalec uviedol (čl. 298): Vady boli k dátumu ohliadky odstránené.

f) Pod písm. f) súd žiadal znalca, aby odpovedal na nasledovnú znaleckú úlohu: Ak výrobok bol zhotovený (alebo zmontovaný) z dodaného materiálu (celkom alebo sčasti), treba konkretizovať vadu konkrétneho materiálu, alebo dodávky, alebo prác.

K znaleckej úlohe pod písm. f) znalec uviedol (čl. 298): Najpravdepodobnejšou príčinou vzniku vád na čerpacích staniciach bolo nevhodne zrealizované tesnenie prestupov prívodného a výtlačného potrubia cez stenu čerpacej stanice. Ďalšie možné príčiny netesnosti vyššie uvedených prestupov, ako napríklad mechanické poškodenie počas manipulácie s čerpacími stanicami pri preprave na stavenisko, či poškodenie počas pripájania vodovodných potrubí na vývody čerpacích staníc, nie je možné, vzhľadom na skutočnosť, že počas výstavby už po odovzdaní a prevzatí čerpacích staníc medzi navrhovateľom a odporcom došlo k zmenám, oprávam a celkovým technickým úpravám, potvrdiť alebo vyvrátiť. Tento záver znalca nemá vplyv na tvrdenie znalca o zodpovednosti projektanta uvedené v odpovedi na otázku pod písm. b).

g) Úloha súdu pod písm. g) pre znalca bola: Aké náklady je potrebné vynaložiť (alebo boli vynaložené) na odstránenie vád a v akej výške - zľavy z dohodnutej kúpnej ceny, by pomerne - percentuálne, alebo v konkrétnej sume zodpovedalo odstránenie vád do funkčného stavu.

K písm. g) znalec uviedol (čl. 298): Celková výška nákladov použitých na odstránenie vád tak, aby bolo možné dotknuté čerpacie stanice prevádzkovať, je 114 594,65 € bez DPH. Celkové náklady na odstránenie vád na čerpacích staniciach tvoria 102,67 % z celkovej kúpnej ceny.

h) Znalecká úloha súdu pod písm. h) znela: Aká majetková ujma v príčinnej súvislosti s odstránením vád vznikla, komu, kedy, v akej výške, pri každej čerpacej stanici samostatne.

K tejto znaleckej úlohe pod písm. h) znalec uviedol (čl. 298): Majetkovú ujmu a stanovenie jej výšky nie je v kompetencii znalca. Ide o pojem ekonomický. Znalec v odbore stavebníctvo ho nie je oprávnený posudzovať. Ak majetková ujma znamená výšku priamych nákladov súvisiacich s odstránením vád na posudzovaných čerpacích staniciach, sú tieto náklady uhrádzané navrhovateľom, resp. odporcom v zmysle kapitoly 5.7. znaleckého posudku nasledovné:

Náklady vynaložené navrhovateľom: 74 293,23 € bez DPH Náklady vynaložené odporcom: 40 301,42 € bez DPH Spolu 114 594,65 €

Náklady vzniknuté iným subjektom podieľajúcim sa na výstavbe (vyšším dodávateľom, investorovi stavby, atď.) znalec posudzoval.

ch) Znalecká úloha súdu pod písm. ch) znela: Ak bolo potrebné skúmať horninové prostredie, do ktorého mali byť čerpacie stanice osadené, výšku hladiny podzemných vôd, druh vôd, agresivitu, kto konkrétne bol povinný tieto okolnosti skúmať a kto konkrétne mal povinnosť navrhnúť spôsoby utesnenia prechodov všetkých potrubí cez betónové steny a akým konkrétnym spôsobom, či táto povinnosti bola splnená.

K otázke pod písm. ch) znalec na čl. 299 spisu uviedol: Povinnosť posudzovať vlastnosti horninového prostredia, v ktorom sa stavba nachádza, a najmä vplyv tohto prostredia na stavbu ako takú má v prvom rade projektant stavby. Povinnosť navrhnúť technické riešenia zabezpečujúce ochranu čerpacích staníc proti pôsobeniu podzemných vôd vyplývajú projektantovi zo všeobecne záväzných predpisov ako aj odbornej literatúry (kapitola 5.9 znaleckého posudku). Táto povinnosť nebola v projektovej dokumentácii spracovanej W. X., H..U.. splnená. Povinnosť iných subjektov skúmať a posudzovať vplyv horninového prostredia okrem spracovateľov geologických prieskumov nie je podľa vedomostí znalca riešená v žiadnom všeobecne záväznom nariadení či technickej norme.

i) Ďalšia úloha súdu pre znalca pod písm. i) bola: Pokiaľ za vzniknutú vadu zodpovedajú viaceré subjekty, treba percentuálne priradiť ku každému označenému zodpovednému subjektu rozsah zodpovednosti.

K tejto znaleckej úlohe znalec na čl. 299 spisu uviedol: Na túto otázku znalec odpovedal v odpovedi na otázku pod písm. c).

K doručenému znaleckému posudku sa navrhovateľ vyjadril na čl. 461 spisu. Odporca dodal navrhovateľovi čerpacie stanice s vadou. Vada mala za následok ďalšie vady v okolí prestupu a vznik škody tvoriacej predmet sporu. Ak znalec tvrdí, že navrhovateľ bol schopný zistiť vadu čerpacej stanice, niektoré čerpacie stanice boli prevzaté a prezreté navrhovateľom u odporcu v jeho prítomnosti, ktorý ho ubezpečil o ich funkčnosti. Vady čerpacej stanice uvádzané znalcom vyznievajú ako vady estetické. Nemali vplyv na splnenie podmienky vodotesnosti prestupu. Skutočnosť, že nešlo o zjavné vady, preukazuje aj postup znalca, ktorý si pre účely objektívneho posúdenia vád vyžiadal stanovisko od dodávateľa materiálu použitého odporcom na utesnenie prestupu. Splnenie podmienky vodotesnosti čerpacích staníc nebolo možné zistiť v čase prevzatia diela, teda pred zabudovaním do kompletného diela. Ak išlo o vady, ktoré by mali byť zrejmé pri odbere navrhovateľovi, potom muselo ísť zároveň o vady, ktoré museli byť zrejmé pri dodaní aj odporcovi ako dodávateľovi. Podľa znaleckého posudku nie je možné sa objektívne vyjadriť ku správnosti zoznamu a výpočtu tzv. primárnych nákladov z dôvodu neurčitosti a všeobecnosti a nepreskúmateľnosti. Znalec vychádzal z tvrdení odporcu, ktoré nie sú konkretizované a verifikované. Tým mal na mysli navrhovateľ primárne náklady. Sekundárne náklady v dôsledku zatopenia čerpacích staníc vychádzali zo špecifikácie faktúr navrhovateľa. Vyžadovali si špeciálne motorové vozidlo schopné pohybovať sa v ťažko prístupnom teréne. Cestové náklady vo výške 0,75 € za 1 km sú štandardné náklady účtované navrhovateľom pri poskytovaní servisných služieb. Tvrdenie znalca o zodpovednosti projektanta na vade a škode spôsobených navrhovateľovi nemá oporu

v skutkovom stave. Znalecký posudok je v tejto časti nepresvedčivý, nepreskúmateľný. Znalec sa vyjadril k právnej otázke, ktorá mu neprináleží. V ostávajúcej časti znalecký posudok potvrdzuje správnosť a objektívnosť tvrdení navrhovateľa, dôvodnosť uplatneného nároku.

Odporca sa k znaleckému posudku vyjadril dňa 21.1.2015 čl. 486. Závery znalca o nesúlade vyrobených čerpacích staníc so zmluvnými podmienkami, všeobecne záväznými predpismi a technickými normami považoval za nesprávne, dôkazmi nepodložené, zavádzajúce, nevysvetlené. Znalec mylne vychádza z požiadavky žalobcu na vodotesnosť tlakovou vodou. Ani v obchodnej zmluve, ani v objednávke neboli konkrétne špecifikované technické parametre konkrétnych čerpacích staníc, iba všeobecná požiadavka na vodotesnosť prestupov pre potrubia (bod 5.2.1.1. . Z toho dôvodu posudzovanie vykonanej vodotesnosti čerpacích staníc na tlakovú vodu znalcom nevychádza z dohodnutých zmluvných podmienok. Závery znalca nemajú oporu v obchodnej zmluve ani objednávke. Ani v jednej z nich nie je odvolávka na výkresy technologickej časti čerpacích staníc. Objednávka neobsahovala špecifické ani technické riešenia prestupov. Grafické riešenia prestupov boli vyhotovené dodatočne. Písomná zmluva sa môže meniť len písomne. Výkresy technologickej časti čerpacích staníc ani grafické riešenie nemožno považovať za súčasť obchodnej zmluvy, resp. objednávky alebo ich zmenu. Odporcovi neboli známe odborné údaje o hydrogeologických pomeroch, hladine vôd, vlastnostiach horninového prostredia, do ktorých boli čerpacie stanice umiestnené, ani vplyv na čerpacie stanice. Znalecký posudok nepreukazuje, že odporcom vykonané prestupy boli realizované v rozpore so zmluvnými podmienkami. Odporca nie je zodpovedný za vhodnosť technického riešenia prestupov. Za to je zodpovedný navrhovateľ. Znalec technickým riešením prestupov mal na mysli návrh prestupu a nie realizáciu. Zo strany odporcu nebola predvídateľná otázka technického riešenia prestupov, pretože nemal informácie o stavbe. Navrhovateľ odporcu IG prieskum nepredložil. Pri vzniknutých poruchách nebolo ešte dielo investorovi odovzdané a tým nebolo uvedené do prevádzky. Obchodná zmluva ani objednávka neobsahovala požiadavku, aby prestupy boli v súlade s konkrétnymi technickými normami. Nekonkretizoval podiel ďalších subjektov na znefunkčnení čerpacích staníc (s výnimkou projektanta, objednávateľa odporcu. Odporca nemal žiaden vplyv na spôsob dopravy, uskladnenia a ochranu pred poškodením. Ku škode mohlo dôjsť aj počas manipulácie, skladovania, prepravy, za čo zodpovedá navrhovateľ. Znalec to neposúdil. Izolácia prestupu mohla byť poškodená aj mechanicky, nie výrobcom. Za správnosť inštalácie zodpovedá navrhovateľ, resp. iné subjekty. Znalec sa nezmienil o stavebnom dozore pri realizácii stavby, nezmienil sa o činnostiach pri inštalácii čerpacej stanice, o výkopových prácach, uložení potrubia v ryhe, obsypoch potrubia. Znalec neskúmal vplyv nečinnosti navrhovateľa, ktorý zabudoval čerpacie stanice bez preskúšania vodotesnosti atď. Zo znaleckého posudku N.. X. vyplýva, že až 44 % čerpacích staníc bolo umiestnených pod hladinou podzemnej vody, pričom mohli byť navrhnuté nad hladinu podzemných vôd. Čerpacie stanice boli vybavené kalovým čerpadlom podľa znalca v zmysle objednávky, účelom ktorého je zabránenie zatopeniu vnútorného priestoru čerpacej stanice vodou. Skutočnosť, že kalové čerpadlo nebolo funkčné, malo významný podiel na zabránení zatopeniu čerpacích staníc a vzniku škody. Znalec neriešil zodpovednosť navrhovateľa za nefunkčnosť kalového čerpadla čerpacích staníc. Nevyjadril sa k vodotesnosti nádrže ako celku. Poukázal na STN 75 5301, ktoré ustanovenie neplatí pre vodotesné prestupy, ktoré sa riešia individuálne. Neriešil možnosť zatopenia spodnou vodou a v príčinnej súvislosti s tým vznik škody. Odporca zhotovil čerpacie stanice v dohodnutej lehote bez vád. Svoj záväzok splnil včas a riadne. Navrhovateľ dielo prevzal. Navrhovateľ bol povinný čerpacie stanice ihneď prehliadnuť a prehliadnuť ich s odbornou starostlivosťou.

Sudkyňa doručila účastníkom konania a znalcovi ich pripomienky spolu s výzvou na čl. 545 spisu. Na čl. 552 spisu znalec dňa 8.10.2015 uviedol: „Po preštudovaní námietok zotrvávam na všetkých skutočnostiach uvedených v tomto znaleckom posudku.“

Znalec na pojednávaní dňa 12.11.2015 uviedol. Neexistuje právny predpis, ktorý by upravoval pomer zodpovednosti. Pomer zodpovednosti ustálil na základe odborných skúseností. Zotrval na záveroch uvedených v znaleckom posudku. Uviedol, že v samotnom znaleckom posudku je uvedené, čo to je vodotesnosť. Je to zadefinované ako schopnosť materiálu alebo konštrukcie neprepúšťať vodu nad prípustnú mieru za podmienok, v ktorých je konštrukcia zabudovaná. Na otázku odporcu, že v prípade, ak bol urobený mäkký spoj vodotesnosti prestupu, či pri zaťažení tohto prestupu zeminou z vonkajšej strany mohlo dôjsť k porušeniu spoja, k deformovaniu, znalec odpovedal, že áno, bolo to možné.

Po výsluchu znalca ani jeden z účastníkov konania nenavrhol kontrolné znalecké dokazovanie.

Na pojednávaní dňa 12.11.2015 svedok J. G. uviedol. Bol v pracovnom vzťahu k odporcovi (od roku 1999 do roku 2011). V čase realizácie diela bol vedúci montáže a výroby. Jeho pracovná náplň spočívala aj v objednávaní materiálu, kontrolovaní výrobného procesu a expedovaní materiálu. Objednával potrubia a materiál k zamontovaniu potrubia. Vo výrobe to rozrezali, zvarili, zamontovali. Mal na mysli vo výrobe u odporcu. Montoval sa vo výrobnej dielni odporcu. Z výrobnej haly od odporcu si dielo prevzal navrhovateľ a odviezol na miesto samé, kde malo byť zabudované. S kontrolou diela na mieste jeho montáže neprichádzal do kontaktu. Kontrolu diela realizoval vizuálne - zjavné vady a tlakovú skúšku potrubia. Kontroloval ich osobne. Spolupracoval s pánom N., pracovníkom navrhovateľa. Spolupracovali na časovom zosúladení dodania jednotlivých čiastočných dodávok. V prípade, že bol pri odovzdávaní diela svedok, nikto od navrhovateľa dielo nereklamoval. Na miesto samé išiel až v čase, keď začali reklamácie. Svedok prevzal telefonickú reklamáciu od pána N.. Nepamätá si, či prevzal aj mailovú reklamáciu. Reklamácia sa týkala vytopenej nádrže ČOV. Bolo ich vyše 40. Na mieste samom sa stretli s pánom N.. Prezreli len reklamované ČOV, následne vznikali ďalšie, chodil k ďalším. Dospeli k záveru, že vniká voda do nádrží. Neprišli na to prečo, lebo nemali čerpadlo. Po vyčerpaní vody zistili, že tieklo cez prestupy. V tom sa zhodli. Po odkopaní jednej nádrže zistili, že potrubie, ktoré je v nádrži, je poklesnuté a tam vznikol priestor na vniknutie tejto tlakovej vody, ktorá tam vytekala. Poklesnuté bolo pod ťažkou zeminou. Neboli dodržané štandardné podmienky k obsypu potrubia. Nepamätá si, či sa na tomto zhodol aj s pánom N.. Boli z toho aj fotografie. N. dával svedkovi pokyny, kedy je potrebné zariadenie vyrobiť, kedy dodajú materiál a kedy si ho prevezmú. V ostatných otázkach postupoval podľa pokynov svojho zamestnávateľa, nie podľa pokynov N.. Oprava čerpacích staníc spočívala v tom, že prestup znova pretesnili. Robili to ľudia z výroby od odporcu. Odporca dal pokyn k pretesneniu. Svedok medzi nimi nebol. Pred touto prácou sa demontovali čerpadlá aj elektrický rozvádzač, pretesnilo sa a následne, keď šachta bola v poriadku, po nejakých 2 - 3 týždňoch spätne montovali čerpadlá a elektrický rozvádzač. To si už montoval navrhovateľ. Pri pretesňovaní sa dala nová tmeliaca hmota a poistilo sa to ešte plechom, a to z toho dôvodu, lebo zemina stále vyvolávala tlak na potrubie, bol to pohyb potrubia voči nádrži, preto sa to zvarilo a poistilo plechom. Vystrihli plech, nasadili na rúru a rúra sa obvarila zváraním a následne ju priskrutkovali k betónovej nádrži. Medzi to dávali tmel. Po zatopení staníc požiadavku vzniesol N. a požiadavka znela na pretesnenie spoja, aby tam netiekla voda. Potom boli stanice funkčné. V nadväznosti na objednávku čl. 12 bod: „vodotesné prestupy pre potrubia“ uviedol, že navrhovateľ nepredložil svedkovi výkresovú dokumentáciu k tejto vodotesnosti. Bolo to vyrobené bez výkresovej dokumentácie. Nevedel odpovedať na otázku sudkyne, keď sa to má robiť s výkresovou dokumentáciou, prečo na jej dodaní odporca netrval a vyrobili dielo bez výkresovej dokumentácie. Svedok uviedol, že mal vedomosť o tom, že ČOV idú do zeme. Nemal informáciu o výške spodnej vody. Na otázku sudkyne, či vyplýva z technickej normy, keď idú ČOV do zeme, aká má byť hladina vody a aké majú byť podmienky, svedok uviedol, že áno, vyplýva to z technickej normy. Nevedel sa vyjadriť, či projektant sa vyjadril k hladine spodnej vody. ČOV boli vybavené kalovým čerpadlom. Neboli funkčné, neboli zapojené v sieti, neboli ešte urobené prípojky k týmto staniciam. Kalové čerpadlá bol povinný napojiť na elektrinu a sprevádzkovať objednávateľ.

Svedok N. na pojednávaní dňa 12.11.2015 uviedol. Je pracovníkom navrhovateľa. Pracuje tam 15 rokov. V čase realizácie predmetu diela pracoval v pozícii obchodný manažér. Nejde o čističku odpadových vôd, ale zvyšovačku tlaku pitnej vody. Slúži na zvyšovanie tlaku pitnej vody v rozvode pitnej vody pre obce. Dielo vyrábal odporca, navrhovateľ dodal komponenty. U odporcu sa dielo zmontovalo a navrhovateľ ho dodal na stavbu. Dielo kontrolovali u odporcu. Bola to vizuálna kontrola. Tlaková skúška sa nerobila. Po prevzatí dielo odovzdali firme P. - J., X. ako poddodávateľovi navrhovateľa, ktorý dielo osadil v teréne. Svedok opravil výpoveď, že nešlo o poddodávateľa, ale odberateľa. Navrhovateľ bol dodávateľom pre P. - J., X.. P. - J. reklamovala zatopenú šachtu u navrhovateľa a navrhovateľ reklamoval u odporcu, ktorý mal zabezpečiť vodotesnosť a funkčnosť. Šachta nemala byť zaplavená, keď mala byť vodotesná. Odporca bol zhotoviteľ a garantoval vodotesnosť. So svedkom J. zistili prienik vody do šachty cez prestup okolo potrubia sacieho aj výtlačného na mieste samom. Odporca po zistení nedostatkov prestupy opravil. Pretesnil nanovo prestupy okolo potrubí, vymenil čerpadlá, rozvádzače, čidlá, prietokomery, ktoré nakúpil navrhovateľ. Následne ich fakturoval odporcovi. Na dvore u odporcu sa šachty preberali a prezerali vizuálne, nerobila sa skúška vodotesnosti. Navrhovateľ od odporcu požadoval vodotesný prestup a odporca od navrhovateľa nijaké bližšie informácie o vodotesnosti nevyžadoval. Svedok osobne reklamoval vady u odporcu. Reklamoval u pána J.. Spolu išli na miesto samé. Priesak do šachty a zaplavenie šachty bolo spôsobené netesnosťou okolo potrubia. Zaprotokolovali si s pánom J. škody na jednotlivých šachtách, teda aká časť technológie bola zničená a ktorú časť technológie treba vymeniť. Pán J. garantoval, že vady odstráni na vlastné náklady ako aj náklady navrhovateľa

vzniknuté poškodením technológie šachty. Na niektoré faktúry boli realizované zápočty, ostatné neboli zaplatené. Svedok vystavoval faktúry na vzniknutú škodu. Každá šachta mala jedno malé kalové čerpadlo. Toto čerpadlo bolo určené na vodu, ktorá vytečie z čerpadla. Nemalo odčerpávať vodu, ktorá by pritiekla do šachty cez prestupy alebo cez iné časti šachty zvonka. Boli zapojené až po zapojení celej dotláčacej stanice. Celá dotláčacia stanica mala byť vodotesná. Nič to nemení na skutočnosti, že do šachty sa nemala dostať nijaká voda. Aj keď by bolo čerpadlo zapnuté, v šachte nemala byť voda. Odporca je odborná firma, pri zadaní požiadavky na vodotesnosť navrhovateľ predpokladal, že prestup spraví tak, aby sa do šachty nedostala žiadna voda. Rozdiel medzi jednotlivými šachtami upresňovaný objednávkami bol v umiestnení potrubných rozvodov, či už sacích, výtlačných vo vzťahu na ďalšie potrubné rozvody. Vlastnosti mali byť rovnaké, akurát uhol medzi jednotlivými potrubiami podľa požiadavky stavby sa menil, to bol jediný rozdiel. Táto požiadavka bola pripojená ku každej objednávke, ku každej šachte. Išlo o výkres. Na výkrese boli presné rozmery a uhly uloženia jednotlivých potrubí. Bolo tam zakreslené, kde majú byť potrubia umiestnené. Jednotlivé výkresy teda udávali rozmiestnenie prestupov. V základnej objednávke bola zadefinovaná vodotesnosť všetkých prestupov, vo výkresoch boli zakreslené umiestnenia prechodov, ktoré mali byť vodotesné. Technické riešenie prestupu vodotesnosti bolo presunuté na odporcu. Navrhovateľ tento výkres nemal. Potreboval technicky zdatnú firmu, ktorá s tým má skúsenosti a to bol odporca. Vo výkresoch navrhovateľa neboli technické postupy o vodotesnosti prestupu. Tie mal realizovať odporca ako profesionál. Navrhovateľ dôvodne predpokladal, že prestup a jeho vodotesnosť garantuje odporca a nemal dôvod robiť skúšky. Ak bola potrebná skúška, mal ju realizovať odporca a nie navrhovateľ. Odporca ubezpečil navrhovateľa, že prestup je vodotesný. Pracovník odporcu uviedol, že nemajú vytvorené podmienky na to, aby spravili skúšku vodotesnosti, ale garantujú navrhovateľovi vodotesnosť prestupu. Nebol dôvod skúšku vodotesnosti u odporcu objednávať, keď ju nevedeli spraviť.

Svedok - N.. V. H. na pojednávaní dňa 10.3.2016 uviedol. Bol v spornom období konateľom navrhovateľa. Prichádzal do kontaktu s odporcom. Bol štatutárnym orgánom navrhovateľa. Q. bol subdodávateľ navrhovateľa. Navrhovateľ dodával čerpaciu techniku a inú technológiu. Pri preberaní prvej čerpacej stanice u odporcu bol osobne prítomný v priestoroch odporcu. V momente preberania vady nezistil, resp. nevedeli posúdiť skryté vady. Po vyrobení boli postupne dodávané čerpacie stanice stavebnému konzorciu, ktoré realizovalo projekt. Boli uskladnené na dočasnom sklade a následne stavebnými spoločnosťami inštalované. Vady boli zistené až po zabudovaní čerpacích staníc do terénu. Boli zaplavené vodou. Šachty boli dodávané spoločnosťou L., X. a bol to vodotesný betón. Jediný možný spôsob, ako sa dostala voda do zatopených šácht, bol cez prestup - miesto, kadiaľ prechádzalo potrubie do čerpacej stanice cez betónovú stenu. Bol spísaný rozsah poškodenia, oznámený odporcovi. Navrhovateľ reklamoval u odporcu. Reklamovali vnútorné vybavenie čerpacích staníc. Navrhovateľ ako dodávateľ technológie celého projektu okamžite nahradil poškodené časti novými a inštaloval ich do čerpacích staníc. Na zabudovaní čerpacích staníc do zeme sa navrhovateľ nepodieľal. Odovzdával ich na centrálny sklad stavebného konzorcia. Pri zabudovaní neboli prítomní. Odporca spolupracoval, nebránil sa odstráneniu vady. Nevedel presne uviesť, či došlo k zatopeniu len u zasypaných čerpacích staníc zeminou, alebo aj u nezasypaných. Nepoprel možnosť, že k zatopeniu a poškodeniu mohlo dôjsť aj pod vplyvom zeminy, ale nevie to posúdiť, pretože nebol prítomný.

Na pojednávaní dňa 10.3.2016 konateľ odporcu K. A. uviedol. Nebol uzavretý dodatok k zmluve zo dňa 4.5.2009. Zmluva bola uzavretá s navrhovateľom, ktorého riaditeľom a konateľom bol pán V.. V rámci zmluvy nebolo zmluvne dohodnuté technické riešenie prestupov čerpacích staníc. Bol prítomný pri odovzdávaní staníc vtedy, keď nebol prítomný pán J.. Bola vykonaná vizuálna kontrola z vonkajšej strany aj z vnútornej strany čerpacej stanice, predložené skúšky, tlakové skúšky vodotesnosti technologického zariadenia čerpacej stanice. Navrhovateľ si skúšky vodotesnosti neobjednal. Odporca ich môže realizovať v prípade objednania. Prestup vodotesnosti nebol riešený v projektovej dokumentácii. Nebol žiadaný ani objednávateľom. Prestupy sa robili na základe dohody medzi pánom N. a J.. V objednávkach bolo iba technické riešenie. Objednávky sa nezaoberali prestupmi vodotesnosti cez steny nádrže. Odporca nepredpokladal žiadnu hladinu spodnej vody. Ide o posilovacie čerpacie stanice pitnej vody a nejde o kanalizačné čerpacie stanice. Teda dôvodne predpokladali, že budú osadené do miest, ktoré sú osadené nad terénom alebo v teréne, kde nie je žiadna hladina spodnej vody.

Na čl. 464 spisu navrhovateľ oznámil právne nástupníctvo. Na základe zmluvy o cezhraničnom zlúčení zo dňa 25.6.2012 sa spoločnosť navrhovateľa A. U., U..G..C.., X., N.: XXXXXXXX zlúčila so spoločnosťou A. S., U..G..C.., C. D. XXX, XXX XX Č., Č. G., N.: XXXXXXXX. Právnym nástupcom je

na základe uvedenej univerzálnej sukcesie spoločnosť A. S., U..G..C.. (zmluva o zlúčení je na čl. 465 spisu, úplný výpis z OR je na čl. 468, výpis z OR je na čl. 470 spisu). Súd ďalej konal s univerzálnym právnym sukcesorom na strane navrhovateľa - spoločnosťou A. S., U..G..C.. Súd ďalej konal s týmto právnym nástupcom.

Z vykonaných dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné skutkové a právne závery.

Vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je vzťahom medzi dvoma podnikateľmi pri podnikateľskej činnosti za účelom dosiahnutia zisku. Z toho dôvodu bolo potrebné ako hmotné právo aplikovať .

Výsluchom svedka N. na pojednávaní dňa 12.11.2015 mal súd preukázané, že išlo o zložitý obchodno- právny vzťah. Nešlo o čističku odpadových vôd, ale zvyšovačku tlaku pitnej vody. Dodávateľom tohto diela bol navrhovateľ vo vzťahu k objednávateľovi P. - J. so sídlom v X.. Tento objednávateľ dielo osadil v teréne. Dodávateľom celej technológie zvyšovačky tlaku pitnej vody bol navrhovateľ. Investorom bola vodárenská spoločnosť. Keď P. - J., X. reklamoval zaplavené šachty u navrhovateľa, ten následne reklamoval u odporcu ako svojho poddodávateľa. Vo vzťahu k objednávateľovi P. - J., X. však bol povinný funkčné dielo odovzdať navrhovateľ. Vo vzťahu k navrhovateľovi za svoju časť diela zodpovedal odporca. Navrhovateľ vo vzťahu k objednávateľovi zodpovedal za funkčnosť celého svojho diela, teda tej časti, ktorú realizoval sám i tej časti, ktorú namiesto neho v jeho mene realizoval poddodávateľ

- odporca. Navrhovateľ bol dodávateľom technológie celého projektu. Betónovú šachtu vodotesnú zabezpečili v rámci tejto svojej povinnosti od dodávateľa L., X. (dôkazy na čl. 222 spisu, rámcová kúpna zmluva medzi L., X., H..U.. a navrhovateľom na výrobu sériových výrobkov, týmto výrobkom mal byť výrobok ekológia nádrže EN, prefabrikované nádrže, vodomerné šachty, studne). K týmto dôkazom patrí aj listinný dôkaz čl. 224 spisu - protokol o skúške (železobetónové kruhové nádrže). Na čl. 227 spisu je prehlásenie o zhode a na čl. 228 spisu je rozhodnutie Technického a skúšobného ústavu stavebného Praha na výrobok železobetónové kruhové nádrže. Na čl. 230 spisu je popis uvedeného výrobku a spôsob jeho použitia v stavbe. Na túto časť dodávky súd aplikoval § 540 ods. 1 a § 541 Obchodného zákonníka. Ide o veci, ktoré objednal navrhovateľ a vo vzťahu k tejto veci nádrží mal navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi postavenie predávajúceho a odporca postavenie kupujúceho, pričom cena bola zahrnutá v cene diela. V konaní nebolo sporné, že nádrž bola bezvadná a nemôže byť v príčinnej súvislosti s následnými vadami diela, ktoré zhotovil odporca a s následnou škodou, ktorá vznikla. Z celkového predmetu diela, za ktoré navrhovateľ zodpovedal, mal realizovať dielo, aj realizoval dielo v nasledovnom rozsahu. Hlavným dodávateľom technológie čerpacích zariadení bol navrhovateľ. Navrhovateľ sa zaviazal dodať odporcovi vonkajší betónový plášť, vnútorné technické vybavenie čerpacej stanice (čerpadlá, elektronický prietokomer, tlakové čidlá, tlakovú nádobu, kalové čerpadlo, rozvádzač).

Odporca z celkového diela ako poddodávateľ navrhovateľa mal realizovať dielo v rozsahu: podstatnú časť čerpacej stanice - prestup pre potrubie spájajúce vnútorné technické vybavenie čerpacej stanice, resp. samotnú čerpaciu stanicu s vodovodným potrubím nachádzajúcim sa mimo vnútorného priestoru čerpacej stanice sa zaviazal zhotoviť odporca.

Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa § 410 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len vyrobiť, sa považuje za kúpnu zmluvu, ibaže strana, ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane podstatnú časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu tovaru.

Podľa § 410 ods. 2 Obchodného zákonníka za kúpnu zmluvu sa nepovažuje zmluva, podľa ktorej prevažná časť záväzku strany, ktorá má tovar dodať, spočíva vo vykonaní činnosti alebo záväzok tejto strany zahŕňa montáž tovaru.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Ako sporná otázka v konaní bola otázka, či hmotným právom, ktorým je , je zmluva o dielo alebo kúpna zmluva. Odporca tvrdil, že uzavrel s navrhovateľom kúpnu zmluvu, navrhovateľ tvrdil, že ide o zmluvu o dielo. Pre posúdenie tejto otázky boli potrebné odborné vedomosti. Súd nariadil znalecké dokazovanie (uznesenie č. k. -235 zo dňa 29.3.2012 nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru vodohospodárske stavby).

Otázka pod bodom a) uznesenia čl. 235 spisu a odpoveď znalca na čl. 265 a 296 k tejto otázke dali súdu odpoveď na vyriešenie právnej otázky. Znalec uviedol, že čerpacie stanice boli vyrobené čiastočne z materiálu dodaného objednávateľom a čiastočne z materiálu dodaného zhotoviteľom. Materiál dodaný objednávateľom (navrhovateľom) predstavuje 66,01 % - 74,78 % zo súčtu nákladov navrhovateľa a fakturácie odporcu na jednotlivé čerpacie stanice. Podiel priameho materiálu dodaného zhotoviteľom na dotknutých čerpacích staniciach bol 12,61 % - 17,29 % zo súčtu nákladov navrhovateľa a fakturácie odporcu na jednotlivé čerpacie stanice. Zhotoviteľ (odporca) realizoval montáž aj z dodaných dielov.

Tým mal súd vyriešenú právnu otázku, že na daný skutkový stav je potrebné aplikovať ustanovenia o zmluve o dielo - § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka ako aj nasledujúce ustanovenia Obchodného zákonníka a nie ustanovenia o kúpnej zmluve podľa § 409 ods. 1, 2, § 410 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Aj keď kúpna zmluva bola v písomnej forme označená ako kúpna zmluva, z obsahu zmluvy súd mal preukázané, že ide o zmluvu o dielo, pretože prevažná časť činnosti odporcu nespočíva v predaji tovaru, ale v montáži, zhotovení diela.

Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

Podľa § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.

Podľa § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.

Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

Podľa § 407 ods. 2 Obchodného zákonníka platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.

Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Ďalšou spornou otázkou, ktorú v konaní bolo potrebné vyriešiť, bola otázka, či dielo, ktoré odporca zhotovil, vo vzťahu k vzniknutým vadám malo vady, alebo nemalo vady. Bolo potrebné vyriešiť po právnej stránke, či odporca zodpovedá za vady diela, ktoré následne, podľa tvrdenia navrhovateľa, zapríčinili ďalšie vady a navrhovateľovi škodu tvoriacu predmet sporu.

Vady diela na strane odporcu boli tvrdenými vadami vodotesnosti prestupov cez steny čerpacích staníc, čo bolo príčinou zatopenia čerpacích staníc, znefunkčnenia ich vnútorného technického vybavenia a následného vzniku škody.

Táto vada medzi účastníkmi konania nebola sporná. Súd túto vadu mal preukázanú aj znaleckou úlohou čl. 235 pod písm. b) uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania. Znalec k tejto otázke na čl. 296 spisu uviedol. „Dielo nezodpovedá podmienkam uzavretej obchodnej zmluvy č. 1 W/E 2009 zo dňa 4.5.2009 a objednávke zo dňa 1.5.2009, pretože nebola dodržaná podmienka vodotesnosti prestupov pre potrubia uvedené v objednávke zo dňa 1.5.2009. Zodpovedá realizačnej projektovej dokumentácii spracovanej O. W. X., H..U.. Nezodpovedá podmienkam technických noriem, pretože nespĺňa ustanovenia českej technickej normy ČSN P 73 0600: 2000. Nezodpovedá požiadavkám všeobecne záväzných právnych predpisov, pretože nezodpovedá požiadavkám uvedeným v § 43d, § 48 a § 49 Stavebného zákona, § 14 Vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. a § 10 zákona č. 442/2002 Z. z.“

Súd obchodnú zmluvu č. 1 W/E 2009 zo dňa 4.5.2009 na čl. 7 spisu ustálil ako zmluvu o dielo uzavretú medzi navrhovateľom ako objednávateľom a odporcom ako zhotoviteľom z dôvodov už uvedených, aj keď v písomnom znení sú uvedení ako predávajúci a kupujúci.

Túto zmluvu posúdil prioritne vo vzťahu k dojednaniu zmluvnej podmienky tvoriacej predmet sporu - vady vodotesnosti prestupov cez steny čerpacích staníc.

Zároveň je potrebné konštatovať, že táto zmluva je rámcovou zmluvou.

Predmetom rámcovej zmluvy zo dňa 4.5.2009 vo vzťahu k predmetu sporu bola dodávka technológie, príslušenstva a ostatných výrobkov odporcu ako aj montážne práce, elektroinštalácie a podobne za podmienok dohodnutých v zmluve. Jednotlivé kúpne zmluvy a tovar budú špecifikované navrhovateľom v objednávke. Kúpna cena a technická špecifikácia mala byť špecifikovaná v každej objednávke. Mali tvoriť neoddeliteľné prílohy zmluvy. Záručná doba bola dohodnutá na 24 mesiacov od uvedenia do prevádzky. Bola dohodnutá na dobu určitú do 31.12.2009 (v konaní bolo preukázané, že tento zmluvný vzťah sa vzťahuje na všetky dodávky tvoriace predmet sporu). Zmluvu je možné meniť len písomnými dodatkami.

V konaní bolo preukázané, že kontakt medzi navrhovateľom a odporcom bol v rovine svedka G. J. a riaditeľa navrhovateľa - v tom čase N. H., svedka. K uvedenej rámcovej zmluve bola vyhotovená na čl. 12 spisu všeobecná špecifikácia dotláčacej stanice, ktorá sa mala vzťahovať na všetky dotláčacie stanice. Je podpísaná N. H. a G. J.. Je to všeobecná objednávka navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi pre všetky stanice čerpacie na základe uvedenej rámcovej zmluvy. Táto všeobecná špecifikácia dotláčaných staníc je jednotná pre všetky čerpacie stanice, ktoré mali byť odporcom zhotovené. Z tejto všeobecnej objednávky vzťahujúcej sa na všetky dotláčacie stanice jednotne vyplýva, že mala byť realizovaná s úplným vystrojením vrátane vonkajšieho betónového plášťa z prefabrikovaných prvkov. Odporca mal dodať stanicu a šachtu ako jeden celok. Stanica už bude v šachte inštalovaná. V požiadavke bol uvedený vodotesný nerezový poklop s tepelnou izoláciou, vodotesné prestupy pre potrubia.

Na základe rámcovej zmluvy o dielo a všeobecnej objednávky na čl. 12 spisu boli vyhotovované konkrétne objednávky na konkrétne čerpacie stanice od čl. 13 spisu, ktoré však mali spĺňať všetky podmienky rámcovej zmluvy a všeobecnej objednávky, teda aj podmienku vodotesnosti prestupov pre potrubia. Na pojednávaní dňa 12.11.2015 svedok N. H. uviedol, že pri objednávaní jednotlivých šácht v konkrétnych objednávkach už prikladali len výkres umiestnenia jednotlivých potrubných rozvodov. Čiže

to, čo malo byť pre všetky šachty rovnaké, bolo uvedené v rámcovej zmluve a všeobecnej objednávke a v objednávkach a výkresoch boli už len rozdielnosti pre jednotlivé šachty. Pri každej šachte sa menilo rozmiestnenie a uhol potrubných rozvodov. Rozdiel bol v umiestnení potrubných rozvodov, či už sacích alebo výtlačných vo vzťahu k ďalším potrubným rozvodom. Uhol medzi jednotlivými potrubiami sa podľa požiadavky stavby menil. To bol jediný rozdiel medzi šachtami. Ostatné podmienky výroby boli jednotné. Preto ku každej konkrétnej objednávke bol pripojený výkres, kde boli presné rozmery a uhly uloženia jednotlivých potrubí. Na výkrese bolo zakreslené, kde majú byť potrubia umiestnené na tej-ktorej šachte. Jednotlivé výkresy udávali rozmiestnenie uvedených prestupov. Vodotesnosť bola zadefinovaná v objednávke, štandardne šachta má byť vodotesná. Vo výkresoch boli zakreslené len umiestnenia prechodov, ktoré mali byť vodotesné. Zadanie a technické riešenie prestupu vodotesnosti navrhovateľ dal realizovať odporcovi ako odbornej firme. Navrhovateľ v tomto smere nebol odbornou firmou a nemohol predvídať, čo je k realizácii potrebné. Zo strany odporcu nebola vznesená požiadavka na projekt, skúšku vodotesnosti a podobne. Odporca im vodotesnosť prestupov garantoval. Nezisťoval si u navrhovateľa ďalšie podmienky, kam budú šachty uložené, v akej hĺbke a podobne.

V konaní mal súd nesporne preukázané, že navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi reklamoval vady ihneď. Znalcom mal ustálenú odbornú otázku, z ktorej mohol súd vyvodiť právny záver. K znaleckej úlohe pod bodom d) znalec na čl. 297 uviedol, že vada spočívajúca v nevyhovujúcom zrealizovanom prestupe prívodného a výtlačného potrubia stenou čerpacej stanice mohla byť pri podrobnej prehliadke pri odovzdaní a preberaní čiastočne zistená, kedy mohol navrhovateľ vizuálne zistiť nedokonalé vyrovnanie betónového podkladu v priestore, kde bola nanesená povlaková plošná izolácia límcov, nenanesenie plošnej izolácie, izolačných límcov na potrubie, nedokonalé nanesenie izolácie v priestore prestupov. Vada spočívajúca v nedostatočnej hrúbke izolácie vo vnútri medzikružia medzi potrubím a vyvŕtaným otvorom bola vada skrytá a nebolo ju možné zistiť bez deštrukcie celého tesnenia. Vada spočívajúca v nezabezpečení prestupu potrubia z vonkajšej strany pred mechanickým poškodením bola vada zrejmá a bolo ju možné pri prehliadke zistiť. V danom prípade však uvedené vady vo vzťahu k zatopeniu staníc zistil navrhovateľ až momentom zatopenia a poškodenia vnútorného vybavenia staníc. Reklamoval ich v záručnej lehote, aj keď ich prevzal ako bez vád a z vykonaného dokazovania je preukázané, že odporca všetky reklamované vady odstránil (dodacie listy od čl. 95 spisu, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ prevzal dielo ako nepoškodené; mailová korešpondencia od čl. 191 spisu, z ktorej mal súd preukázanú reklamáciu vád a odstraňovanie vád zo strany odporcu; špecifikácia čl. 197 spisu, náklady na práce odporcu vynaložené odporcom na odstránenie netesností nádrží v celkovej výške 40 301,42 €, spolu s réžiami 56 981,36 €; znalecký posudok, ktorým je preukázané odstránenie všetkých vád odporcom - odpoveď k bodu e) čl. 298).

Odstránením vád diela odporca uznal svoju zodpovednosť za vady diela v nadväznosti na § 554 ods. 1 a § 560 ods. 1, 3, 4 Obchodného zákonníka. Z nijakého úkonu odporcu nevyplýva, že by namietal reklamáciu, že by neodstránil vady diela. Práve naopak, v čase reklamácie, v čase uplatnenia práva navrhovateľa z titulu zodpovednosti za vady nespochybňoval nárok navrhovateľa na odstránenie vád diela. Listinnými dôkazmi je preukázané, že takto začal postupovať až po tom, keď poisťovňa odporcovi odmietla úhradu nákladov na vady diela. Vyplýva to aj zo stanoviska vedľajšieho účastníka konania

- poisťovne D., ktorá si dala vo vlastnom záujme vypracovať znalecký posudok znalcom N.. X.. Jej vyjadrenia sú limitované zmluvne dojednanými podmienkami poistenia. Predmetom tohto konania je však prejudiciálne posúdenie zákonnej zodpovednosti odporcu za vady diela a následne za vzniknutú škodu. Vo vyjadrení vedľajší účastník konania uviedol, že odmietol zaplatiť, pretože nešlo o náhodnú škodovú udalosť krytú poistnou zmluvou. Škodové udalosti mali opakujúci sa priebeh a príčinu vzniku, ktoré bolo možné predpokladať. Poistná zmluva medzi odporcom a vedľajším účastníkom konania sa podľa vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú vadným výrobkom. Výrobky boli dodané v období 6/2009 - 8/2009. Všetky škodové udalosti poisťovňa ukončila bez poskytnutia poistného plnenia.

Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

V nadväznosti na § 323 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 407 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka súd mal za to, že odporca uznal svoj záväzok z titulu zodpovednosti za vady diela, pretože dielo opravil a vynaložil finančné prostriedky na opravu. Z jeho konania v čase reklamácie a odstraňovania

závad nepochybne vyplýva, že nenamietal svoju zodpovednosť za vady diela. Začal sa tak správať až následne. Dôkazné bremeno pri uznaní záväzku sa podľa názoru súdu presúva na odporcu. Dôkazné bremeno má odporca, keďže odstránil vady na vlastné náklady na základe platnej reklamácie. Súd mal za to, že nepreukázal v konaní, že čerpacie stanice obsahovali vodotesné prestupy pre potrubia v súlade so zmluvou, všeobecnou objednávkou, teda že nezodpovedá za vady diela tým spôsobené a že za ne zodpovedá iný subjekt. V tomto smere, podľa názoru súdu, je jednak ďalšie dokazovanie pasívne legitimovaných subjektov právne irelevantné a nadbytočné, ako aj nepreskúmateľné, keďže ide o zakryté práce, ktoré už nie je možné odkryť a stanoviť príčinu. Naviac, ani jeden z účastníkov konania nenavrhol kontrolné znalecké dokazovanie. Objektívny listinný dôkaz - znalecký posudok nemohol byť vyvrátený tvrdením účastníkov majúcich záujem na veci, resp. ich bývalých pracovníkov svedkov majúcich záujem na veci, ku ktorým súd radí aj vedľajšieho účastníka konania a ním vypracovaný listinný dôkaz - tzv. znalecký posudok N.. X.. Je v záujme vedľajšieho účastníka konania, aby neplatil namiesto odporcu poistné plnenie z titulu zodpovednosti za vady diela. Preto uvedený listinný dôkaz nemá vyššiu dôkaznú silu ako znalecký posudok vypracovaný znalcom ustanoveným v konaní .

Súd teda ustálil, že odporca zodpovedá za vadu diela, ktoré zhotovil, a to nedostatok vodotesnosti prestupu pre potrubie, ktoré spája vnútorné technické vybavenie, resp. samotnú čerpaciu stanicu s vodovodným potrubím nachádzajúcim sa mimo čerpacej stanice.

Bolo potrebné ustáliť, aký bol rozsah zodpovednosti subjektov podieľajúcich sa na diele, aby súd mohol následne ustáliť príčinnú súvislosť medzi uvedenou vadou diela a vzniknutou škodou na strane navrhovateľa.

Na realizácii diela sa zúčastnilo niekoľko subjektov. Účastníkmi stavby boli investor U. P. U., H..U.., Ž.N., projektant W. X., H..U.., vyšší dodávateľ Z. V. W. (P., H..U.., Z., H..U.., P. X. - P. U., Q. L.), dodávateľ čerpacej techniky - navrhovateľ A. U., U..G..C.., dodávateľ betónových čerpacích šácht P. - J. O. X., zloženie a dodanie čerpacích staníc Q. U., U..G..C..

V znaleckej úlohe na čl. 235 spisu pod bodom c) súd uložil znalcovi znaleckú úlohu, aby uviedol, čo bolo konkrétnou príčinou znefunkčnenia čerpacích staníc - výrobca (zhotoviteľ), projektant, objednávateľ, realizátor, ktorý zabudovával výrobok v teréne alebo užívateľ. Znalec mal konkretizovať vadu a príčinu vo vzťahu k uvedeným subjektom, percentuálny rozsah zodpovednosti za vadu u jednotlivých subjektov, prípadne aj iných.

K tejto úlohe pod bodom c) znalec uviedol, že prvotnou príčinou bola projektová dokumentácia jednotlivých čerpacích staníc, ktorá neriešila problematiku prestupov potrubí cez steny čerpacích staníc pod hladinou podzemnej vody. Podiel zodpovednosti projektanta na následnom vzniku vady na čerpacích staniciach znalec stanovil percentuálne v rozsahu 60 - 70 %. Podiel odporcu Q. U. na vzniku vady spočívajúcej v nedostatku vodotesnosti bol podľa znalca v tom, že pri vlastnej realizácii čerpacích staníc nedodržal obojstranne odsúhlasené technické riešenie prestupov, ktoré by zabezpečilo výrazne vyššiu vodotesnosť prestupu. Vybraný tesniaci materiál odporcom nespĺňal podmienky vodotesnosti uvedenej vo všeobecnej objednávke zo dňa 4.5.2009. Podiel zodpovednosti odporcu stanovil v rozsahu 30 - 40 %. Znalec pripustil, že mohli sa podieľať na vadách diela aj iné subjekty, napríklad pri preprave, pripájaní čerpacej stanice na vodovodné potrubie, uložení staníc do zeme. V súčasnej dobe sa tento podiel nedá ustáliť, nedá zdokumentovať, nedá stanoviť percentuálny podiel u iných subjektov (práce sú zakryté).

Z toho súd ustálil, že pokiaľ produkoval odporca takéto tvrdenia o zodpovednosti za vady aj iných subjektov, mal tak postupovať v rámci reklamačného konania a nie v tomto štádiu konania, kedy niektoré práce sú zakryté, nie je možné určiť zodpovednosť za vady ostatných subjektov a percentuálny pomer. Súd preto vychádzal zo znaleckého posudku o rozsahu zodpovednosti. Rovnaký záver však platí aj pre navrhovateľa. Mal uplatniť nárok aj voči ďalšiemu zodpovednému subjektu - projektantovi.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 376 Obchodného zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná. Podľa § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Podľa § 382 Obchodného zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.

Hlavným dodávateľom technológie čerpacích zariadení bol navrhovateľ. Navrhovateľ sa zaviazal dodať odporcovi vonkajší betónový plášť, vnútorné technické vybavenie čerpacej stanice (čerpadlá, elektronický prietokomer, tlakové čidlá, tlakovú nádobu, kalové čerpadlo, rozvádzač).

Podstatnú časť čerpacej stanice - prestup pre potrubie spájajúce vnútorné technické vybavenie čerpacej stanice, resp. samotnú čerpaciu stanicu s vodovodným potrubím nachádzajúcim sa mimo vnútorného priestoru čerpacej stanice sa zaviazal zhotoviť odporca.

V konaní bolo preukázané, že odporca dielo odovzdal s vadami. Dielo nezodpovedalo zmluve a uzavretej všeobecnej objednávke, technickým normám, nebola dodržaná podmienka vodotesnosti prestupov pre potrubia. Znalec stanovil podiel zodpovednosti na tejto vade u projektanta v rozsahu 60 - 70 % a u odporcu v rozsahu 30 - 40 %, pričom nevylúčil zodpovednosť ani ostatných subjektov, avšak konštatoval, že práce sú zakryté, nepreskúmateľné a nie je možné stanoviť rozsah zodpovednosť týchto subjektov, ktoré sa na vade potencionálne mohli podieľať (pri preprave, umiestnení v teréne, pri užívaní a podobne).

Tým mal súd preukázané porušenie zmluvnej povinnosti odporcom v rozsahu 30 - 40 % (rámcovej zmluvy, všeobecnej objednávky v bode vodotesnosť prestupov).

V konaní bolo nesporne preukázané, že v príčinnej súvislosti s uvedenou vadou čerpacích staníc, nedodržaním podmienky vodotesnosti prestupov pre potrubia, došlo k zatopeniu staníc (v príčinnej súvislosti s porušením povinností odporcu z uzavretej zmluvy § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v nadväznosti na § 494 Občianskeho zákonníka).

Znaleckým posudkom súd mal preukázané, že ku dňu vypracovania znaleckého posudku všetky vady zo strany odporcu boli odstránené. Svedok N. na pojednávaní dňa 12.11.2015 uviedol, že odporca nanovo pretesnil prestupy okolo potrubí na sanie a výtlak uvedenej šachty. Navrhovateľ ako dodávateľ celej technológie však musel vymeniť čerpadlá, rozvádzače, čidlá, prietokomery, pretože to bol jeho predmet dodávky. Tieto zakúpili a Q. ich vymenil vadné za bezvadné a namontoval. Následne tento nákup fakturoval navrhovateľ odporcovi, keďže odporca uznal, že prechod nie je vodotesný a tým spôsobil škodu na celej technológii.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vadné dielo dodané odporcom je v príčinnej súvislosti s vadou diela, za ktorú navrhovateľ zodpovedal svojmu objednávateľovi a ktorú musel odstrániť. Vadným dielom spôsobil odporca navrhovateľovi škodu vo výške nákladov na odstránenie vady diela - príčinná súvislosť spočíva v tom, že keby odporca dodal dielo bez vád s vodotesnými prestupmi, šachty by neboli zatopené, nedošlo by k následnému poškodeniu vnútorného technického vybavenia čerpacej stanice (čerpadlá, elektrický prietokomer, tlakové čidlá, tlaková nádoba, kalové čerpadlo, rozvádzač).

Mal v konaní súd preukázané, že navrhovateľ náklady vynaložil a fakturoval ich odporcovi (faktúry od čl. 17 a od čl. 36 a nasl. spisu). Faktúrami navrhovateľ fakturoval odporcovi náklady na odstránenie svojich vád diela vzniknutých v príčinnej súvislosti s vadami diela odporcu, teda v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá vznikla navrhovateľovi vynaložením nákladov na odstránenie vád diela. Nárok navrhovateľa mal súd preukázaný aj škodovými protokolmi na čl. 35 a nasl. spisu, kde je uvedená škoda, ktorá bola v príčinnej súvislosti s vadou diela odporcu, ktorú odstránil navrhovateľ na vlastné náklady a vyfakturoval. Škodové protokoly sú podpísané odporcom. Čo do špecifikácie zodpovedajú špecifikácii všetkých škodových protokolov, ktoré navrhovateľ uviedol v návrhu. Nárok navrhovateľa na náhradu škody súd mal preukázanú aj fotodokumentáciou preukazujúcou vady diela zo strany odporcu, ako aj následné vady = škodu na strane navrhovateľa tvoriace predmet sporu (čl. 57 a nasl. spisu). Výšku mal súd preukázanú odpoveďou znalca na otázku pod písm. g). Znalec na čl. 298 spisu uviedol, že celkové

náklady na odstránenie vád odporcu a navrhovateľa predstavujú 114 594,65 € bez DPH = náklady na odstránenie vád tak, aby bolo možné dotknuté čerpacie stanice prevádzkovať. Z toho náklady vynaložené navrhovateľom 74 293,23 € bez DPH a náklady vynaložené odporcom 40 301,42 € bez DPH.

Predmetom konania sú náklady vynaložené navrhovateľom na odstránenie vád, za ktoré zodpovedal navrhovateľ svojmu objednávateľovi a ktoré vyfakturoval odporcovi. Tieto zadefinoval znalec sumou 74 293,23 € bez DPH, pričom konštatoval zodpovednosť odporcu v rozsahu 30 - 40 %, zodpovednosť projektanta v rozsahu 60 - 70 % (predmetom sporu je nárok navrhovateľa na náhradu škody vo výške 89 129,15 € s 9 % úrokom z omeškania ročne). Z vykonaného dokazovanie je preukázané, že škoda tvoriaca predmet sporu bola odporcovi vyfakturovaná, zahrnutá spoločne s odporcom v škodových protokoloch a v časti zaplatená jednostrannými zápočtami odporcu, tak ako to vyplýva zo špecifikácie v návrhu k jednotlivým tam uvedeným faktúram. Takýto postup odporcu súd vyhodnotil ako uznanie časti záväzku na náhradu škody vyfakturovanej uvedenými faktúrami v nadväznosti na § 323 ods. 2 a § 407 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka. V momente uznania tohto záväzku zápočtom neprodukoval odporca tvrdenia, ktoré produkoval v tomto konaní. Z celkového dokazovania vyplýva, že nesúhlasné stanoviská začal produkovať až po tom, čo vedľajší účastník konania - poisťovňa odmietol tieto sumy namiesto odporcu zaplatiť. Tým dospel súd k záveru, že uznaním časti dlhu uznal odporca záväzok aj vo zvyšnej časti náhrady škody vyfakturovanej faktúrami. Dôkazné bremeno pri uznaní záväzku sa presúva na odporcu. Pri aplikácii aj § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v nadväznosti na § 558 Občianskeho zákonníka potom platí, že odporca uznal dlh čo do dôvodu a výšky, ktorý trval v čase uznania, teda v čase uznania čiastočným započítaním. Ide o vyvrátiteľnú domnienku, ktorá však v danom konaní nebola vyvrátená postupom podľa § 133 OSP v celom rozsahu, ale len čiastočne. Aj dlžník, ktorý svoj dlh uznal, môže namietať, že dlh nevznikol alebo netrval v čase uznania. Musí to však preukázať. Dôkazné bremeno sa presúva na subjekt, ktorý záväzok uznal, teda v tomto prípade na odporcu. Postupom podľa § 133 OSP odporca vylúčil svoju zodpovednosť v rozsahu, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou na strane navrhovateľa je porušenie povinností odporcu v rozsahu 30 - 40 % spôsobením vady dodávky. Celková výška škody navrhovateľa predstavovala 74 293,23 € a vznikla vynaložením skutočných nákladov na odstránenie vád, za ktoré zodpovedal navrhovateľ svojmu objednávateľovi a ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s vadnou dodávkou zo strany odporcu. 74 293,23 € + 20 % DPH (14 859 €) = 89 152,23 €.

Predmetom sporu je suma 89 129,15 €.

Súd v súlade so záverom znalca ustálil príčinnú súvislosť v rozsahu 40 % porušením zmluvných povinností odporcu. Bez vady diela na strane odporcu by nebolo došlo k zatečeniu priestoru v stanici a následnej vade - škode na strane navrhovateľa. Skutočnosť, že zodpovednosť projektanta stanovil znalec v rozsahu 50 - 60 %, súd vyhodnotil tak, že odporca ako odborný garant za vyhotovenie staníc nepožadoval od navrhovateľa dodanie projektovej dokumentácie a navrhovateľ túto okolnosť ako neodborník nemusel predvídať. Preto súd sa priklonil v percentuálnom vyjadrení znalca u zodpovednosti odporcu k vyššej hranici zodpovednosti, ktorú stanovil znalec v rozpätí 30 - 40 %. Súd dospel k záveru, že zodpovednosť odporcu za škodu je v rozsahu 40 % v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou na strane navrhovateľa. Týchto 40 % vypočítal zo sumy 89 152,23 €. 40 % = 35 661 €. Predmetom sporu je suma 89 129,15 € - 35 661 = 53 468,15 €. Z uvedeného je zrejmé, že súd návrhu vyhovel v rozsahu 35 661 € istiny s príslušenstvom, čo je úspech navrhovateľa a v rozsahu 53 468,15 € návrh zamietol, čo je neúspech navrhovateľa. Úspech navrhovateľa je daný zodpovednosťou odporcu za škodu v uvedenom rozsahu. Navrhovateľ bol neúspešný aj čo do rozsudočného návrhu, aby súd určil, že konaním odporcu došlo k porušeniu jeho záväzku podstatným spôsobom. Takýto návrh je neurčitý, nepreskúmateľný. V rozsudočnom návrhu nie je presne konkretizované, ktorým konaním odporcu a k akému porušeniu záväzku. Takýto výrok by bol nevykonateľný. Súd teda návrh navrhovateľa na určenie, že konaním odporcu došlo k porušeniu jeho záväzku podstatným spôsobom zamietol, zamietol aj jeho návrh na náhradu škody v rozsahu 53 468,15 €. Vyhovel návrhu navrhovateľa na náhradu škody v rozsahu 35 661 € istiny s príslušenstvom.

Na zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu súd aplikoval § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. V uvedenom rozsahu 40 % mal preukázané porušenie zmluvných povinností odporcu, príčinnú súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou, škodu a jej výšku. Preto odporcu zaviazal k náhrade škody v rozsahu 40 % vo výške 35 661 €. Vo zvyšnej časti návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v nadväznosti na § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Súd rozhodol o trovách preddavkovaných štátom vzhľadom na výsledok sporu, v ktorom rozhodol o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože úspech a neúspech je približne rovnaký (§ 142 ods. 2 OSP). Z toho dôvodu zaviazal k náhrade trov preddavkovaných štátom každého z účastníkov konania v rozsahu 1. Trovy preddavkované štátom predstavujú preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 400 € vyplatený z rozpočtových prostriedkov (čl. 251). Uzneseniami na čl. 473 spisu a 528 spisu bolo opakovane priznané znalečné. Na čl. 473 spisu znalečné vo výške 1 290,27 € po odpočítaní preddavku 400 € z rozpočtu bolo zlikvidované znalečné vo výške 890,27 €. Na čl. 528 spisu bolo z preddavkov účastníkov konania priznané znalečné vo výške 76,15 €. Uznesením na čl. 530 spisu však bolo preúčtované znalečné 3 x 274,60 € z preddavkov, ktoré zložili účastníci konania. 3 x 274,60 € = 823,80 €. 890,27 - 823,80 = 66,47 € z rozpočtu. Na čl. 596 spisu bolo priznané znalečné vo výške 112,46 € z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu v Čadci. Celkom z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu v Čadci bola zlikvidovaná suma na znalečné vo výške 400 € + 66,47 € + 112,46 € = 578,93 €. Trovy preddavkované štátom tak predstavujú sumu 578,93 €. 1 trov preddavkovaných štátom predstavuje sumu 289,465 €. Súd zaviazal k náhrade navrhovateľa i odporcu vo výške 289,465 € každého z nich.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.