Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-288-2022.pdf
PDF · 85.28 KB
Case nature
Subarea
11CoP/288/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej, a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. C. W. Š. W. L. Q. M. E. Á. , L.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - C. C., L.., XX.XX.XXXX, P. J. N. XX, XXX XX J., zastúpenej JUDr. Zuzanou Kresák Kamenskou, PhD., advokátkou so sídlom Miletičova 44, 821 08 Bratislava, a otec - C.. P. D., G.., L.. XX.XX.XXXX, P. J. G. XX, XXX XX J., v konaní o návrhu otca a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.07.2022 č.k. 69P/50/2022-57, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 22.07.2022, č.k. 69P/50/2022-57, vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 24P/70/2022, ktorým upravil styk otca s maloletou C. C., nar. XX.XX.XXXX, každý nepárny kalendárny týždeň od piatka 16.00 hod. do nedele 18.00 hod., a každý párny kalendárny týždeň od utorka 16.00 hod. do stredy 17.00 hod. tak, že otec si v určenom čase maloletú prevezme v predškolskom zariadení, v prípade, že sa maloletá nenachádza v predškolskom zariadení, miestom prevzatia je miesto bydliska matky. Otcovi uložil povinnosť po ukončení styku maloleté dieťa odovzdať matke v mieste jej bydliska. Matke uložil povinnosť v určenom čase maloleté dieťa pripraviť a odovzdať otcovi. Vo výroku II. návrh otca zamietol. Vo výroku III. vo zvyšku návrh matky zamietol. Vo výroku IV. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 325 ods. 1, 326 ods. 1, § 329 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 366 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a skutkovo tým, že po zohľadnení návrhov rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahu spisového materiálu vo veci samej sp.zn 24P/70/2022, dospel k záveru, že za daných okolností je návrh otca v celom rozsahu nedôvodný, pre neosvedčenie neodkladnej potreby zásahu súdu v ním navrhovanom smere. Návrh matky považoval za čiastočne dôvodný a to v časti návrhu na úpravu styku otca s maloletou. Skonštatoval, že maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, pričom rodičia v čase rozhodovania súdu, po tom, čo bola matka na základe výzvy otca nútená s maloletou opustiť spoločnú domácnosť, spolu nežijú. Aktuálne vzťahy medzi rodičmi sú napäté, nekonštruktívne a napriek včasnej intervencii zo strany súdu, nedošlo ani po predbežnej dohode na informatívnom výsluchu rodičov k upokojeniu situácie (pozn. rodičia si do času pojednávania upravili rozsah stretávania otca s maloletou dcérou aj vyživovaciu
povinnosť otca dohodou, podpísanou na súde dňa 08.07.2022). Skonštatoval, že rodičia namiesto prevzatia rodičovskej zodpovednosti, a za odbornej pomoci sa snažili obnoviť vecnú komunikáciu a dohodnúť sa o spôsobe starostlivosti o maloletú, prenechali toto na autoritatívne rozhodnutie súdu. Uviedol, že otec, ktorý sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha zverenia maloletej do týždňovej striedavej osobnej starostlivosti, svoje skutkové tvrdenia neosvedčil, pričom tvrdenia rodičov sú v tomto smere zásadne odlišné. Súd prvej inštancie nezistil potrebu a ani záujem maloletej v jej veku 5 rokov, na dočasnom rozhodnutí o zverení maloletej bez vykonania dokazovania, či už v zmysle návrhu otca na striedavú osobnú starostlivosť, ale ani do osobnej starostlivosti matke, ako matka navrhuje. Dôvodnosť zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti tak, aby rozhodnutie súdu zodpovedalo jej záujmom, bude vecou dokazovania v konaní o veci samej. Dôvodil, že aj zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a obava o život a zdravie dieťaťa by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým a mohlo by tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Aktuálne osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, preto nie je opodstatnené formou neodkladného opatrenia upravovať zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti. Za situácie, keď tvrdenia rodičov sú protichodné a dôkazy neúplné, nie je bez vykonania dokazovania objektivizovať najlepší záujem maloletej. Súd prvej inštancie čiastočne vyhovel návrhu matky na úpravu styku otca s maloletou, avšak nestotožnil sa s úpravou styku rozdelenou počas letných prázdnin a od 01.09.2022. Rozsah dočasne upraveného styku tak korešponduje s návrhom matky (úprava navrhovaná od 01.09.2022), ako aj dohodou rodičov, ktorú prezentovali dňa 08.07.2022 na informatívnom stretnutí na súde. Uviedol, že aj napriek tejto počiatočnej dohode rodičov na styku otca s maloletou, vzhliadol neodkladnú potrebu pre autoritatívnu úpravu, keďže zo strany oboch rodičov sú popisované problémy a konfliktné situácie pri stretávaní sa otca s maloletou. Návrh otca, aby súd neodkladným opatrením určil, že do právoplatného skončenia konania je zákonným zástupcom maloletej a aby určil, že je oprávnený spravovať majetok maloletej, bez osvedčenia neodkladnej potreby úpravy zamietol (poukazujúc na oprávnenie rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, ktoré im vyplýva priamo zo zákona § 31 a § 32 Zákona o rodine). Súd prvej inštancie zamietol aj návrhy rodičov v časti určenia povinnosti otcovi platiť výživné na maloletú, ktoré nepovažoval v zmysle charakteru a účelu neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP za dostatočne osvedčené. Z návrhov oboch rodičov mal za zrejmé, že otec si vyživovaciu povinnosť plní, nie však v rozsahu, ktorý matka požaduje. Uviedol, že matka však v ňou požadovanej výške určenia výživného, neosvedčila potrebu neodkladného zásahu súdu, ale ani neuvádzala žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že výživa maloletej je nejakým spôsobom ohrozená. Návrh otca, aby mu ako povinnému bola určená povinnosť neodkladným opatrením platiť výživné, vo výške v ktorej ho aj reálne uhrádza, vyhodnotil ako nedôvodný. Apeloval na rodičov, aby v záujme maloletej využili na informatívnom výsluchu ponúkanú možnosť odbornej pomoci, reagovali rozvážne a pokúsili sa situáciu riešiť predovšetkým dohodou. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, navrhujúc uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V odvolaní zopakoval dôvody svojho návrhu a poukázal na konanie matky, ktorá mu bráni byť s maloletou častejšie, bez jeho vedomia ju dala k starým rodičom na celé leto. Mal za to, že súdu prvej inštancie unikli dôležité informácie a bol ovplyvnený klamstvami matky. Namietal, že by maloletá u neho trpela z dôvodu zažitia traumy pri rozchode alebo, že by ju manipuloval. Naopak, strach a neistotu cíti zo strany matky, keď je s ním. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne a nepresne vyhodnotil skutkový stav situácie maloletej, čo sa týka jej emocionálneho a psychického stavu, rôznych negatívnych vplyvov od matky a starých rodičov, ktoré narúšajú ich vzájomný vzťah. Uviedol, že súd mu svojim rozhodnutím neprimeraným spôsobom obmedzil právo stretávať sa s maloletou v dostatočnom rozsahu (časový interval až 9 dní, kedy nemá šancu maloletú vidieť). Ako aj právo sa riadne o maloletú osobne starať, vychovávať ju, aby jej mohol zabezpečiť aj druhý domov, kde spolu všetci žili ako rodina, a to aj s jeho synmi, nevlastnými bratmi maloletej (P. D. Leo D.). Namietal narušenie upevňovania súrodeneckých vzťahov medzi maloletou a jeho synmi, ktorých má v striedavej osobnej starostlivosti. Poukázal na nestabilný domov maloletej u matky. Tým, že súd neprimeraným spôsobom obmedzil dni, ktoré môže stráviť s maloletou a nezveril ju do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, de facto uznal, že je maloletá v starostlivosti len matky, hoci do rozchodu rodičov bola v starostlivosti oboch. Odmietol tvrdenie, že sa o maloletú do 4/2022 nezaujímal. Dúfal, že sa jeho vzťahy s matkou napravia a budú spolu žiť. Argument, že maloletá je viac viazaná na matku, nie je relevantný, lebo aj jeho synovia boli v čase začatia realizovania striedavej osobnej starostlivosti malí a dodnes sú s tým vyrovnaní. Je ochotný kedykoľvek počas výkonu
jeho osobnej starostlivosti, umožniť matke sa s maloletou stretnúť. Je pripravený pomôcť maloletej sa vyrovnať s novou situáciu a podporovať vzájomné vzťahy v rodine.
4. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.
5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
6. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutkové okolnosti alebo také, ktoré by súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní starostlivo nevyhodnocoval a mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožnil tak s výkladom inštitútu neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, ako aj s jeho aplikáciou v danej prejednávanej veci, majúc za to, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle podaných návrhov rodičov, boli splnené iba v časti návrhu matky na úpravu styku otca s maloletou. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď dočasne upravil styk otca s maloletou v rozsahu, ktorý až do rozhodnutia vo veci samej zabezpečí udržiavanie pravidelného kontaktu a vzťahových väzieb medzi maloletou a otcom, vo zvyšku návrh matky zamietol a návrh otca zamietol v celom rozsahu.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach v konaní starostlivosti súdu o maloletých treba uviesť, že ich zmyslom, je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať maloletého do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti (§ 367 ods. 1 CMP), alebo ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery maloletého dieťaťa (§ 325 ods. 1 CSP), alebo ak sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, možno maloletého dočasne zveriť do starostlivosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorú určí súd (§ 365 ods. 1 CMP). Inštitút neodkladného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv maloletých detí v situáciách, keď sú práva detí zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove detí, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Neodkladné opatrenie rovnako ako každé rozhodnutie súdu však musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Súd môže pritom nariadiť len také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie účelu, nesmie voliť neodkladné opatrenie, ktorým by sa zbytočne, nevhodne alebo nezvratne zasahovalo do práv účastníkov konania.
9. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto neodkladnej procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
10. Vychádzajúc z primárneho účelu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a osvedčenia relevantných skutkových okolností vyplývajúcich z obsahu spisu, odvolací súd v súlade s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že potreba dočasnej úpravy pomerov tak, ako ju nastavil súd prvej inštancie bola dôvodná a je aj v záujme maloletej. Dôvody pre prijatie rozhodnutia o dočasnom výkone striedavej osobnej starostlivosti o maloletú, ako otec navrhuje, v danom prípade dostatočne osvedčené neboli (§ 325 ods.1 CSP, § 367 ods.1 CMP). Správne postupoval súd prvej inštancie, ktorý po predbežnom zhodnotení rodinných pomerov maloletej, návrhov
rodičov a ich stanovísk k úprave výkonu rodičovských práv a povinností ustálil, že v danom štádiu konania o veci samej, je dôvodné dočasne upraviť iba zabezpečenie pravidelného styku otca s maloletou v primeranom rozsahu. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď zohľadnil vek maloletej, dočasnú osobnú starostlivosti matky o maloletú a kvalitu vzájomných vzťahov rodičov, ktorí aktuálne podstupujú mediáciu, za účelom možnosti prijatia dohody o ďalšej starostlivosti o maloletú. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozsahom dočasne upraveného styku otca s maloletou, keďže tento bol po rozchode rodičov ich nekonštruktívnou komunikáciou a vzájomným rodičovským konfliktom ohrozený. Takáto nevyhnutná úprava pomerov na čas do meritórneho skončenia konania vo veci samej je nateraz v záujme maloletej, na zabezpečenie ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Tu je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti je predmetom rozhodovania vo veci samej, čomu bude zodpovedať aj vykonávanie dôkladného dokazovania súdom prvej inštancie (záujem maloletej na jej zverení do striedavej osobnej starostlivosti z pohľadu rodičovských kompetencii obidvoch rodičov, schopnosti vzájomne zladiť edukačný a výchovný proces a konštruktívne komunikovať, s dopadom na emocionálne prežívanie maloletej). Odvolacie dôvody otca nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Jeho námietky uvedené v odvolaní nemožno pre ich neosvedčenie verifikovať a objektivizovať. Rozporné tvrdenia rodičov musia byť v záujme maloletej odstránené dokazovaním v merite veci (sp.zn. 24P/70/2022), ktoré bude podkladom pre prijatie konečného rozhodnutia súdom prvej inštancie.
11. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval v zmysle zásad charakterizujúcich inštitút neodkladného opatrenia, pričom s jeho názorom vysloveným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa stotožnil aj odvolací súd. Rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
12. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).