Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-12C/119/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, pred samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO 00151653, so sídlom Bratislava, Tomášikova 37, právne zastúpený Havel, Holásek & Partners, s.r.o., IČO 36 856 584, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, proti odporcovi: L. B., O.. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom F. Z., Y. XXX/XX, o zaplatenie 34.581,41 Eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Zrušuje sa platobný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -26 zo dňa 24.05.2013.

II. Návrh v celom rozsahu zamieta.

III. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.11.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť sumu vo výške 34.581,41 Eur spolu s úrokom vo výške 6,5 % ročne zo sumy 26.138,95 Eur od 05.09.2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 26.171,89 Eur od 05.09.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 13.10.2005 s odporcom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ÚverPLUS na bývanie zabezpečený nehnuteľnosťou). Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Odporca sa v zmysle zmluvy oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami, úverovými podmienkami a sadzobníkom poplatkov a súhlasil s nimi. Na základe zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 23.235,74 Eur. Odporca sa zaviazal splácať úver pravidelnými splátkami vo výške 168,59 Eur, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol určený dňom 20.12.2005 a konečná splatnosť úveru bola určená dňom 20.10.2023. Splatnosť splátok bola dohodnutá mesačne vždy k poslednému dňu v mesiaci. Odporca sa zaviazal splácať úver podľa článku I. zmluvy, kde je uvedená výška úveru, úroková sadzba, poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru, výška splátok, periodicita splátok, splatnosť prvej splátky, konečná splatnosť úveru, splatnosť úrokov, úrok z omeškania, spôsob splácania, číslo účtu a iné základné podmienky splácania. (ďalej len „základné podmienky“) V zmysle základných podmienok si zmluvné strany dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške 199,16 Eur, pričom tento poplatok bol splatný v deň podpisu Zmluvy. Ďalej si zmluvné strany dohodli poplatok za správu úveru vo výške 1,66 Eur mesačne. Výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý úver bola dohodnutá vo výške 5,10 % ročne, pričom táto úroková sadzba bola platná v deň podpisu Zmluvy. Úrokové obdobie fixnej úrokovej sadzby trvalo odo dňa uzatvorenia Zmluvy do 13.10.2006. Podľa Zmluvy, všeobecných obchodných podmienok a úverových podmienok sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou a že z došlých súm navrhovateľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s

úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a v tomto poradí. Odporca využil možnosť čerpať úver, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržiaval a dostal sa so splácaním do omeškania. Navrhovateľ odporcu na danú skutočnosť upozorňoval a vyzval odporcu na úhradu splatných záväzkov. Navrhovateľ v zmysle všeobecných obchodných podmienok vyhlásil listom zo dňa 16.01.2009 mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval odporcu na zaplatenie nesplatenej časti úveru spolu s príslušenstvom do 22.01.2009. V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k prvému dňu omeškania.

Odporca sa k žalobnému návrhu nevyjadril.

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom platobným rozkazom č. k. -26 zo dňa 24.05.2013 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 34.581,41 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 26.171,89 Eur od 05.09.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Platobný rozkaz sa odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto súd platobný rozkaz podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.

Vo veci súd rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a odporcu. Právny zástupca navrhovateľa požiadal o ospravedlnenie neprítomnosti navrhovateľa a vyjadril súhlas s vykonaním pojednávania bez prítomnosti navrhovateľa. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s listinnými dôkazmi žalobným návrhom v spojení s písomnými vyjadreniami navrhovateľa, zmluvou o splátkovom úvere, všeobecných obchodných podmienok, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, vyčíslenia pohľadávky, platobnej histórie, špecifikácie žalovanej sumy, platobnej histórie transakcií, sadzobníka poplatkov, e- mailovej komunikácie s odporcom.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátene jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd preto pristúpil k skúmaniu premlčania s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ktorá musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní premlčanie nároku vzhľadom na to, že v prípade zistenia premlčania nároku, takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2005, sp. zn. ).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 100 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Pre posúdenie premlčania uplatňovaného nároku navrhovateľa považoval súd za potrebné bližšie charakterizovať právny vzťah medzi účastníkmi. Vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy a spôsob uzavretia zmluvy, keď navrhovateľ ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených zmluvných podmienkach vrátane všeobecných podmienok pre hypotekárny úver určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (odporca) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Na predmetnú spotrebiteľskú zmluvu sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občiansky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 o inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody platnej od 1. februára 1995, ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. V rámci prístupového procesu do EÚ bol u nás prijatý zákon č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov(ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“, v súčasnosti zrušený neskorším zákonom č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov), ktorý upravoval podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany, ktorá nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník „profesionálne znalý podnikateľ“ dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality. Zákonodarca preto aspoň rámcovo a príkladmo vymedzil, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka), čoho dôsledkom je zo zákona ich neplatnosť. Spotrebiteľská zmluva je inštitút, ktorý je treba vnímať komplexne a ktorý sa nesporne týka viacerých typov zmlúv. Pri posúdení charakteru posudzovanej zmluvy je nutné prihliadať na postavenie účastníkov zmluvy a vychádzať nielen z právnej úpravy platnej v čase uzavretia tejto zmluvy (13.10.2005), ale aj európskej legislatívy, významu spotrebiteľských zmlúv v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práv, ako aj zásad a pojmových znakov spotrebiteľských zmlúv. Okrem uvedeného je potrebné mať na zreteli, že právna úprava spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v Občianskom zákonníku nie je taxatívna, ide len o užšie vymedzenie pojmu spotrebiteľských zmlúv a v širšom kontexte je nutné vychádzať aj z ustanovení osobitnej právnej úpravy, a to zákona č. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia posudzovanej zmluvy (najmä § 2 písm. a/ a b/ definujúcich zmluvné strany, § 6, zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa a § 23a, spotrebiteľské zmluvy), podľa ktorého je možné za spotrebiteľskú zmluvu v širšom ponímaní považovať zmluvy uzavreté podľa Občianskeho i podľa Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Je tak zjavné, že aj na právny vzťah založený medzi navrhovateľom a odporcom zmluvou, od ktorej navrhovateľ uplatnený nárok v danej veci odvodzuje, je nutné aplikovať ustanovenia zákona č. o ochrane spotrebiteľa, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane predpisov na jeho vykonanie zaoberajúcich sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa - a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Podľa kritérií spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte, posudzovaná zmluva je nesporne spotrebiteľskou zmluvou. Normy obchodného práva (vrátane právnej úpravy úveru v zmysle Obchodného zákonníka) sú v tomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá z povahy veci má prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie, a preto súd aplikoval občianskoprávny režim premlčania.

Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa odporca premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je nutné aplikovať ho prednostne aj v prípade nároku navrhovateľa uplatneného v predmetnom konaní. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia a s poukazom na to, že ustanovenie je ustanovením procesným, bol súd povinný prihliadať na premlčanie ex offo.

S poukazom na skutočnosť, že právo navrhovateľa na zaplatenie je právom, ktoré podlieha premlčaniu, súd skúmal, či došlo ku kvalifikovanému uplynutiu času, teda zániku súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva, pričom v prípade nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv súd skúma premlčanie ex offo v súlade s § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, a preto preskúmal uplatnený nárok navrhovateľa. Zistenie premlčania uplatneného nároku má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy sa právo mohlo po prvý krát vykonať. Súd považoval uplatnenú pohľadávku navrhovateľa za premlčanú z dôvodu, že uplatnenú pohľadávku bolo možné prvýkrát uplatniť dňa 23.01.2009 (deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti) a žalobný návrh bol podaný na súde dňa 08.11.2012, teda po márnom uplynutí 3-ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, a preto súd návrh navrhovateľa zamietol bez toho, že by ďalej posudzoval vecnú správnosť a opodstatnenosť uplatňovaného premlčaného práva (čo do základu a výšky).

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd na návrh prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, teda navrhovateľovi. Odporca mal vo veci plný úspech, avšak si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.