Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sa-3-2021.pdf
PDF · 221.07 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobcu M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., Z. Q. XX, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie rozhodnutia a postupu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 14.12.2020 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 10.03.2017 obe pod číslom: XXX XXX XXXX 0, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 14.12.2020 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 1Sk/14/2018 zo dňa 30.06.2020, vo veci odvolania M. C. (účastník konania, žalobca) podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10.03.2017 vo veci zvýšenia predčasného starobného dôchodku rozhodol tak, že odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej konštatoval, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 1Sk/14/2018 zo dňa 30.06.2020 bol podľa § 462 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok zmenený rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 7Sa/18/2017-44 zo dňa 20.03.2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 7Sa/18/2017-87 zo dňa 16.10.2018 tak, že bolo zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. 510 323 3600 0 zo dňa 22.08.2017 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR, vysloveného v jeho rozsudku, pokiaľ generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne vo svojom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22.08.2017 konštatoval, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 12Co/67/1194-65 zo dňa 23.03.1995 prisúdenú náhradu mzdy v sume 15 000,- Sk je možné považovať za hrubý zárobok v roku 1992, z preskúmavaného rozhodnutia, ako ani z osobného list dôchodkového poistenia zo dňa 10.03.2017 nevyplýva, či a ako sa táto suma prejavila v navýšení vymeriavacieho základu za obdobie roka 1992. Rovnako nie je zrejmé, prečo boli M. C. (ďalej len „účastník konania“) zhodnotené zárobky (zrejme priznaná náhrada mzdy) v auguste 1992 iba od 1. do 21. dňa a v septembri 1992 iba za 30. deň. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k započítaniu príjmov dosiahnutých účastníkom konania v Poľnohospodárskom družstve Jaseňov v rokoch 1986 až 1990 je generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne povinný svoje rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok), nakoľko rozhodnutie je nepreskúmateľné aj vtedy, ak dôvody možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR je potrebné svoje závery odôvodniť a najmä uviesť, výkladom ktorej právnej normy dospel k svojim záverom.
3. Generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán následne citoval ustanovenia § 218 ods. 1 a ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že z administratívneho spisu účastníka konania vyplýva že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.03.2017 bol vykonaný rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 6Sa/1/2016-20 zo dňa 02.11.2016 a účastníkovi konania bol podľa § 67 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. od 12.12.2012 zvýšený predčasný starobný dôchodok na sumu 361,90 eur mesačne.
4. Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal zvýšiť osobný vymeriavací základ za rok 1992 o sumu 5 948,- Sk; zvýšiť osobný vymeriavací základ o hrubú mzdu dosiahnutú v rokoch 1986 až 1990 v Poľnohospodárskom družstve Jaseňov; zvýšiť osobný vymeriavací základ o náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného vzťahu u zamestnávateľa STAVMAT, spol. s r.o. za obdobie od 01.08.1992 do 30.10.1992 v celkovej sume 16 320,- Sk a na základe úpravy osobného vymeriavacieho základu zvýšiť sumu predčasného starobného dôchodku.
5. V súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne opätovne posúdil nárok účastníka konania na zvýšenie predčasného starobného dôchodku: Suma predčasného starobného dôchodku sa účastníkovi konania zvýšila po zistení vymeriavacieho základu za obdobie od 01.05.1992 do 30.04.1995. Podľa úradnej zápisnice Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné zo dňa 26.08.2013 a dokladov o hrubom zárobku účastník konania predložil rozsudok Krajského súdu Košice č. 12Co 67/94-65 zo dňa 23.03.1995 o neplatnom skončení pracovného pomeru s p. Ing. X. G. STAVMAT Kochanovce, u ktorého podľa rozsudku súdu trvalo zamestnanie od 01.05.1992 do 31.10.1992. Od 01.11.1992 do 30.04.1995 účastník konania bol zamestnaný u p. V. G. Humenné. Za dobu od 01.05.1992 do 21.08.1992, kedy bol s účastníkom konania neplatne skončený pracovný pomer, účastník konania predložil potvrdenie o zárobku vydané zamestnávateľom STAVMAT spol. s r.o. Kochanovce na ktorom bol uvedený priemerný mesačný čistý zárobok v sume 5 000,- Sk a potvrdenie uvoľňujúcej organizácie na dobu trvania pracovného pomeru od 30.09.1992 do 30.04.1995, na ktorom bol uvedený priemerný čistý mesačný zárobok 4 900,- Sk mesačne. Za obdobie od 01.05.1992 do 31.12.1992 do vymeriavacieho základu bolo započítaných 33 252,- Sk, za obdobie od 01.01.1993 do 31.12.1993 58 800,- Sk, za obdobie od 01.01.1994 do 31.12.1994 52 196,- Sk a za obdobie od 01.01.1995 do 30.04.1995 19 600,- Sk.
6. Suma predčasného starobného dôchodku je určená podľa § 68 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. ako súčin pomerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný . dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na výplatu dôchodku, sú to kalendárne roky 1984 až 2011.
Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 01.01.1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod.
Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné -a dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu, uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a v
príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002.
7. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona č 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Pretože účastník konania získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov v kalendárnom roku 1985 6 dní, v kalendárnom roku 1986 20 dní, v kalendárnom roku 1987 3 dní, v kalendárnom roku 1988 21 dní, v kalendárnom roku 1995 70 dní, v kalendárnom roku 1986 49 dní, v kalendárnom roku 1998 78 dní, v kalendárnom roku 1999 118 dní, v kalendárnom roku 2002 153 dní, v kalendárnom roku 2003 156 dní, patrí mu za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.
Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 19,1546.
V rozhodujúcom období účastník konania úhrnom získal 8 302 dní dôchodkového poistenia, to znamená 22,7453 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,8422.
Podľa § 63 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta 16 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu.
V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,8675.
Ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, k 12. decembru 2012, účastník konania získal 15 315 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku je 41,9590 rokov dôchodkového poistenia.
Aktuálna dôchodková hodnota platná k 12.12.2012 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 526/2011 Z.z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2012, 9,8182 eur.
Suma predčasného starobného dôchodku účastníka konania je 350,30 eur mesačne. Priemerný osobný mzdový bod 0,8675 x 41,9590 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 9,8182 - 7,14753816 = 350,30 eur mesačne. Za 101 dní je zníženie 2,00 %. Suma predčasného starobného dôchodku účastníka konania sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 3,3 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z. z.), čo je o 11,60 eur mesačne, na 361,90 eur mesačne.
Suma predčasného starobného dôchodku účastníka konania sa ďalej podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2013 o 11,50 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia predčasného starobného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. c) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z.) na 373,40 eur mesačne.
Suma starobného dôchodku účastníka konania sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje od 01.01.2014 o 8,80 eur mesačne (o pevnú sumy zvýšenia dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z.z.) na 382,20 eur mesačne.
Suma starobného dôchodku účastníka konania sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje od 01.01.2015 o 5,20 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z.) na 388,30 eur mesačne.
Suma starobného dôchodku účastníka konania sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje od 01.01.2016 o 1,90 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia dôchodku ustanovenú v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z.) na 392,30 eur mesačne.
Podľa § 293dr ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 285/2016 Z.z. sa starobný dôchodok v roku 2017 zvyšuje o 8,20 eur na 400,50 eur mesačne.
8. V konaní o nároku na zvýšenie sumy predčasného starobného dôchodku, listom zo dňa 22.03.2013 účastník konania požiadal Sociálnu poisťovňu na základe dokladov o hrubých zárobkov dosiahnutých z pracovnej činnosti v Poľnohospodárskom družstve Jaseňov za obdobie rokov 1986 až 1990 o započítanie tohto príjmu pre účely dôchodkového zabezpečenia.
Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
V tejto vete je vyjadrená zásada zachovania získaných nárokov uplatňovaná v dôchodkovom poistení, ktorá znamená, že doby zamestnania a hrubé zárobky sa hodnotia podľa právnych predpisov účinných v čase, kedy sa získali a nie je rozhodujúce, podľa akých právnych predpisov sociálneho poistenia nárok na dávku dôchodkového poistenia vznikol.
Okrem právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, ktorými sú zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a vykonávacie vyhlášky k nim, na účely hodnotenia doby zamestnania je potrebné prihliadať aj na osobitné právne predpisy, ktoré v období, keď zamestnanie trvalo, definovali jednotlivé skutočnosti, od ktorých závisí posúdenie možnosti hodnotenia zamestnania a jeho rozsahu na účely dôchodkového poistenia.
Na priznávanie dávok dôchodkového zabezpečenia platil do 30.09.1998 zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a od 01.10.1988 zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Podľa § 3 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení na dôchodkovom zabezpečení, sú podľa tohto zákona zúčastnení a) pracovníci v pracovnom pomere, učni a členovia výrobných družstiev b) členovia jednotných roľníckych družstiev, c) pracujúci, ktorí podľa tohto zákona, predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo podľa iných predpisov majú v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom pomere, najmä poslanci národných výborov, členovia orgánov ľudovej kontroly, sudcovia z povolania, advokáti, študenti, vedeckí a umeleckí ašpiranti, občania vykonávajúci práce na základe dohody o pracovnej činnosti uzavretej s organizáciou a občania poskytujúci služby a opravy na základe povolenia národného výboru.
Podľa § 94 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 128/1975 Zb. pracujúci, ktorí sú činní na základe dohody o pracovnej činnosti mimo pracovného pomeru uzavretej s organizáciou za podmienok určených Zákonníkom práce sú s odchýlkami ďalej uvedenými zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení ako pracujúci, ak nie sú zabezpečení už z dôvodu inej činnosti.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení a) pracovníci v pracovnom pomere, b) členovia jednotných roľníckych družstiev, c) členovia výrobných družstiev, d) občania, ktorí majú v dôchodkovom zabezpečení podľa tohto zákona práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom pomere, najmä uvoľnení poslanci zastupiteľských zborov, uvoľnení členovia
výborov ľudovej kontroly, sudcovia z povolania, prokurátori, advokáti, umelci (§ 2 ods. 1 písm. c), študenti a žiaci a umeleckí ašpiranti, dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby, občania vykonávajúci práce na základe dohody o pracovnej činnosti a občania poskytujúci vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru, (zmenené zákonom č. 110/1990 Zb. - 1.5.1990) zmenené zákonom č. 306/1991 Zb.
- 1.8.1991
e) vojaci z povolania, príslušníci Zboru národnej bezpečnosti a príslušníci zborov nápravnej výchovy, f) samostatne zárobkovo činné osoby (doplnené zákonom č. 110/1990 Zb. - 1.5.1990).
9. Vzhľadom na právne predpisy účinné v čase výkonu činnosti účastníka konania na Poľnohospodárskom družstve v rokoch 1986 až 1990, Sociálna poisťovňa, ústredie pred vydaním rozhodnutia presne a úplne zistila skutočný stav veci a na tento účel si obstarala potrebné podklady na rozhodnutie:
V konaní o započítanie príjmov dosiahnutých v Poľnohospodárskom družstve Jaseňov v rokoch 1986 až 1990 účastník konania Sociálnej poisťovni, ústredie predložil zúčtovacie a výplatné listiny za mesiace január, február, marec, máj a jún 1986, výplatné pásky za rok 1987, mzdový list za november 1988, prehľad hrubých miezd za október, november 1989, výplatné pásky za január až júl, september až november 1990.
Príjmy zo zamestnania započítateľné do hrubého zárobku sa vykazujú na evidenčnom liste v tom kalendárnom roku, v ktorom sa vykonávala práca, za ktorú patrí mzda (odmena).
Príjem z vedľajšej činnosti, ktorá sama o sebe nepodlieha nemocenskému poisteniu, sa započítava v dôchodkovom zabezpečení len za predpokladu, ak vyplýva z činnosti, ktorá priamo a účelovo súvisela so základným (hlavným) nemocensky poisteným zamestnaním. Za takúto činnosť sa pre účely priemerného mesačného zárobku považuje činnosť, ktorú možno označiť za priame pokračovanie, prípadne doplnok hlavnej činnosti, t. j. spravidla činnosť, ktorá patrí do funkčnej náplne hlavného zamestnania a ktorú môže teda organizácia, u ktorej občan pracuje na podklade pracovného pomeru, oprávnene požadovať od tohto pracujúceho.
V rokoch 1972 až 1992 účastník konania bol zamestnancom Mäsového priemyslu Humenné. Podľa jeho vyjadrenia u uvedeného zamestnávateľa účastník konania pracoval na zmeny, ktoré trvali 12 hodín. Počas pracovného voľna účastník konania v rámci brigádnickej činnosti pracoval v Poľnohospodárskom družstve od roku 1982.
Z úradných zápisníc spísaných v súlade s § 189 zákona č. 461/2003 Z.z. za účelom preukázania výkonu činnosti účastníka konania v bývalom Poľnohospodárskom družstve Jaseňov /rokoch 1986 až 1990 bolo preukázané, že pracoval v rámci brigádnickej činnosti popri svojom hlavnom zamestnaní v čase svojho pracovného voľna. Účastník konania podpísal dohodu o vykonávaní práce za určitých podmienok - keď koľko hodín odrobí, toľko peňazí dostane. Na poľnohospodárskom družstve účastník konania pracoval v závislosti od zmien v hlavnom zamestnaní a podľa potrieb družstva.
Čo sa považuje za dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o vykonaní práce za vedľajšiu činnosť, definuje § 71, § 232 ods. 2 a § 232 ods. 3 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, v ktorých Zákonník práce uvádza charakteristické znaky týchto pracovných pomerov.
Podľa § 71 Zákonníka práce, vedľajšou činnosťou je činnosť, ktorú vykonáva pracovník v organizácii, v ktorej je v pracovnom pomere, mimo pracovného času určeného pre tento pracovný pomer a ktorá spočíva v prácach iného druhu, než boli dojednané v pracovnej zmluve. Vedľajšia činnosť sa môže vykonávať len v ďalšom pracovnom pomere (§ 69 a § 70 ods. 1 Zákonníka práce) alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
10. Sociálna poisťovňa, ústredie pri posudzovaní započítateľnosti príjmov za odpracované hodiny skúmala, či sa odmena za vykonanú činnosť poskytla v priamej súvislosti so zamestnaním, resp. či odmena podlieha dani zo mzdy.
Nakoľko účastník konania nemal vedľajší pomer uzavretý u toho istého zamestnávateľa a odmena za vykonanú prácu sa neposkytla v priamej súvislosti so zamestnaním, nie je možné na neho aplikovať § 70 ods. 1 Zákonníka práce.
Odmeny za činnosť mimo pracovného pomeru, vykonávanú na základe dohody o pracovnej činnosti (§ 232 ods. 2 Zákonníka práce) nie sú započítateľné pre účely dôchodkového zabezpečenia ani v prípadoch, kde sa z nich zrážala daň zo mzdy, ak tieto činnosti vykoná pracujúci popri hlavnom nemocensky poistenom zamestnaní. V týchto prípadoch takáto činnosť podľa § 94 vyhlášky č. 128/1975 Zb. nepodlieha dôchodkovému zabezpečeniu.
Činnosť vykonávanú v Poľnohospodárskom družstve Jaseňov, ktorú účastník konania podľa jeho vyjadrenia vykonával na základe dohody o vykonaní práce (§ 232 ods. 3 Zákonníka práce) nemožno započítať do započítateľných príjmov pre účely dôchodkového zabezpečenia, pretože táto činnosť nezakladala účasť na dôchodkovom zabezpečení.
Dohoda o vykonaní práce nikdy nezakladala účasť na nemocenskom poistení.
11. K požiadavke účastníka konania na zvýšenie osobného vymeriavacieho základu za rok 1992 o sumu 5 948,- Sk a zvýšenie osobného vymeriavacieho základu o náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného vzťahu u zamestnávateľa Stavmat, spol. s r.o. za obdobie od 01.08.1992 do 30.10.1992 v celkovej sume 16 320,- Sk žalovaná poukázala, že:
Podľa § 257 prvej vety zákona č. 461/2003 Z.z. je v období pred 01.01.1993 osobným vymeriavacím základom úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Podľa zákona č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení neskorších predpisov podliehala dani zo mzdy aj náhrada mzdy plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru, preto je možné ju v uvedenom období považovať za hrubý zárobok.
Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 12C0 67/94-65 zo dňa 23.03.1995 vyplýva, že účastníkovi konania bola prisúdená náhrada mzdy v sume 15 000,- Sk plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru. Pretože spoločnosť STAVMAT, spol. s r.o. Kochanovce zanikla a pobočka Sociálnej poisťovne mala povinnosť viesť evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia za malé závody až od 01.01.1996, nie je možné zabezpečiť opravný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia. V zmysle citovaného § 257 je možné náhradu mzdy v sume 15 000 Sk považovať za hrubý zárobok v roku 1992. Na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 12C0 67/94-65 zo dňa 23.03.1995 boli vvmeriavacie základy hodnotené nasledovne: za mesiac máj 1992 suma 5 000 Sk, jún 1992 suma 5 000 Sk, júl 1992 suma 5 000 Sk, za obdobie od 01.08.1992 do 21.08.1992 suma 3 388,- Sk (5000 : 31 x 21 dní), za deň 30.09.1992 164,- Sk (5000:30 x 1 deň), október 1992 suma 4 900,- Sk, november 1992 suma 4 900,- Sk, december 1992 suma 4 900,- Sk; spolu 33 252,- Sk.
Podľa úradnej zápisnice Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné zo dňa 26.08.2013 a dokladov o hrubom zárobku účastník konania predložil rozsudok Krajského súdu Košice č. 12So 67/94 - 65 zo dňa 23.03.1995 o neplatnom skončení pracovného pomeru s p. Ing. X.D. STAVMAT Kochanovce, u ktorého podľa rozsudku súdu trvalo zamestnanie od 01.05.1992 do 31.10.1992. Od 01.11.1992 do 30.04.1995 bol účastník konania zamestnaný u p. V. G. Humenné. Za dobu od 01.05.1992 do 21.08.1992, kedy bol s účastníkom konania neplatne skončený pracovný pomer, účastník konania predložil potvrdenie o zárobku vydané zamestnávateľom STAVMAT spol. s r.o. Kochanovce, na ktorom bol uvedený priemerný mesačný zárobok v sume 5 000,- Sk, potvrdenie uvoľňujúcej organizácie na dobu trvania pracovného pomeru od 30.09.1992 do 30.04.1995, na ktorom bol uvedený priemerný mesačný zárobok 4 900,- Sk mesačne.
Na základe vyššie uvedených skutočností boli účastníkovi konania vymeriavacie základy hodnotené v auguste 1992 od 01.08.1992 do 21.08.1992 a v septembri 1992 za deň 30.09.1992.
12. Vo veci žiadosti zhodnotenia hrubých zárobkov vrakoch 1986 až 1990 žalovaná konštatovala, že účastník konania dňa 04.02.2016 do zápisnice okrem iného vyhlásil, že v JRD Jaseňov začal pracovať v rámci brigádnickej činnosti od roku 1982 a podpísal dohodu o vykonaní práce za určitých podmienok. Účastník konania podľa ustanovenia § 196 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. bol poučený, že je povinný
uviesť pravdivé údaje o skutočnostiach, ktoré sú predmetom konania. V prípade, ak úmyselne uvedie nesprávnych alebo neúplný údaj za účelom získania neoprávnenej výhody, dopustí sa priestupku podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 327/1990 Zb. o priestupkoch, za ktorý mu môže byť uložená pokuta do 99,00 eur.
Účastník konania v odvolaní na strane 4 namietal, že nikdy netvrdil, že pracoval ako brigádnik na základe dohody o vykonaní práce, čo je v rozpore s jeho svedeckou výpoveďou zo 4. februára 2016.
V dávkovom spise sa nachádzajú aj svedecké výpovede členov JRD Jaseňová pani M. V., nar. XX.XX.XXXX, X. A., nar. 8. januára XXXX a M. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorí však potvrdzujú iba skutočnosť, že účastník konania vykonával nejakú pracovnú činnosť na JRD Jaseňová. Kontrolou zúčtovacích a výplatných pások, ktoré predložila P. B. (zamestnanec obecného úradu), nar. 06.12.1963 bolo v evidencii Sociálnej poisťovne zistené, že ani ostatní spolupracovníci, ktorých bolo možné identifikovať na výplatnej listine nemali založený evidenčný list dôchodkového zabezpečenia a v čase výkonu pracovnej činnosti na JRD Jaseňová boli v hlavnom pracovnom pomere u iných zamestnávateľov.
Vychádzajúc zj výpovede účastníka konania zo 04.02.2016 a z doložených dokladov vyplýva, že príjem účastníka konania v rokoch 1986 až 1990 nepodliehal nemocenskému poisteniu.
13. V závere odôvodnenia generálny riaditeľ žalovanej skonštatoval, že pri určení sumy predčasného starobného dôchodku účastníka konania boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté účastníkom konania v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.
14. Účastník konania v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť určenia sumy predčasného starobného dôchodku.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny riaditeľ žalovanej , ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Generálny riaditeľ žalovanej týmto vykonáva rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1 Sk/14/2018 zo dňa 30. júna 2020.
II.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
16. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 14.12.2020 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 10.03.2017 a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie.
17. Žalobca poukázal, že vedie spor so žalovanou o zvýšenie predčasného starobného dôchodku v tej istej veci od jeho priznania t.j. od prvého vydaného rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13.01.2013, ktorým mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok od 12.12.2012. Napriek skutočnosti, že rozhodnutia žalovaného boli zrušené rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 6Sd/24/2014 - 41 zo dňa 25.06.2014 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 6Sa/l/2016-20 zo dňa 02.11.2016 ako aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 1 Sk/14/2018 zo dňa 30.06.2020, žalovaná znovu rozhodla nesprávne, nezákonne a nebrala do úvahy námietky žalobcu, ani právny názor správneho súdu ani kasačného súdu vyslovený v citovaných rozsudkoch.
18. V súlade s poučením uvedeným v napadnutom rozhodnutí žalobca týmto podáva proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.12.2020, oznámené dňa 18.12.2020, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa l0.03.2017 v zákonnej lehote žalobu podľa § 181 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku.
19. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutia žalovanej za vecne nesprávne a nezákonné z dôvodov, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§191 písm. c) SSP); že je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 písm. d) SSP); že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 písm. e) SSP; že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§191 písm. f) SSP).
20. Žalobca namietal nesprávne započítanie príjmov - hrubých zárobkov za roky 1992 až 1995: Generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí v odôvodnení na strane 1, odsek 2 uvádza, že podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR, vysloveného v jeho rozsudku, pokiaľ generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne vo svojom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.08.2017 konštatoval, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 12Co/67/l 194-65 zo dňa 23.03.1995 prisúdenú náhradu mzdy v sume 15 000,- Sk je možné považovať za hrubý zárobok v roku 1992, z preskúmavaného rozhodnutia, ako ani z osobného listu dôchodkového poistenia zo dňa 10.03.2017 nevyplýva, či a ako sa táto suma prejavila v navýšení vymeriavacieho základu za obdobie roka 1992. Rovnako nie je zrejme, prečo boli Emilovi Capcarovi (ďalej len účastník konania) zhodnotené zárobky (zrejme priznanú náhradu mzdy) v auguste 1992 iba od 1. do 21. dňa a v septembri 1992 iba za 30. deň.
21. Generálny riaditeľ žalovanej na strane 2, ods. 3 napadnutého rozhodnutia uviedol, že z administratívneho spisu účastníka konania vyplýva, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10.03.2017 bol vykonaný rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 6Sa/l/2016-20 zo dňa 02.11.2016 a účastníkovi konania bol podľa § 67 ods. 1 § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. od 12.12.2012 zvýšený predčasný starobný dôchodok na sumu 361,90 eur mesačne. Na strane 3, ods. 13 v rozhodnutí uvádza, že suma predčasného starobného dôchodku účastníka konania sa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 3,3 % (o percentuálnu sadzbu určenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011 Z.z., čo je 11,60 eur mesačne na 361,90 eur mesačne.
22. Žalobca týmto upresňuje, že toto zvýšenie dôchodku na sumu 361,90 EUR už bolo uvedené v rozhodnutí č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09.09.2013 v tomto znení, v ktorom Sociálna poisťovňa, ústredie uviedla, že podľa § 67 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. od 12.12.2012 zvyšuje predčasný starobný dôchodok na sumu 361,90 eur mesačne. Z tohto jednoznačne vyplýva, že uvedené zvýšenie predčasného dôchodku nemohlo byť vykonané na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove č. 6Sa/l/2016-20 zo dňa 02.11.2016. Sociálna poisťovňa vo svojich rozhodnutiach zavádzajúco uvádza nepravdivé skutočnosti.
23. K vyššie uvedenému zvýšeniu dôchodku žalobca uvádza, že si je vedomý, že mu bol na základe dodatočne predložených dokladov rozhodnutím vydaným pod č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 09.09.2013 zvýšený dôchodok, avšak žalovaná mu nezahrnula do vymeriavacích základov za roky 1992 až 1995 dosiahnuté príjmy v takej sume, ako boli žalovanej zo strany žalobcu preukázané dokladmi a zaslané do administratívneho spisu.
24. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí (str. 2 ods. 6) uvádza, že v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, generálny riaditeľ žalovanej opätovne posúdil nárok účastníka konania na zvýšenie predčasného starobného dôchodku a znovu, tak, ako v už predchádzajúcich rozhodnutiach sociálnej poisťovne bolo uvedené, uvádza, že suma predčasného starobného dôchodku sa účastníkovi konania zvýšila po zistení vymeriavacieho základu za obdobie od 0l.05.1992 do 30.04.1995. Podľa úradnej zápisnice Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné zo dňa 26.08.2013 a dokladov o hrubom zárobku účastník konania predložil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 12Co 67/94 - 65 zo dňa 23.03.1995 o neplatnom skončení pracovného pomeru s p. Ing. X. G. STAVMAT Kochanovce, u ktorého podľa rozsudku súdu trvalo zamestnanie od 0l.05.1992 do 31.10.1992. Od 01.11.1992 do 30.04.1995 účastník konania bol zamestnaný u p. V.D. Humenné. Za dobu od 01.05.1992 do 21.08.1992, kedy bol s účastníkom konania neplatne skončený pracovný pomer účastník konania predložil potvrdenie o zárobku vydané zamestnávateľom STAVMAT spol. s r.o. Kochanovce, na ktorom bol uvedený priemerný čistý zárobok v sume 5 000,- Sk, potvrdenie uvoľňujúcej organizácie (pozn. žalobcu: z toho nie je zrejme ktorej organizácie) na dobu trvania pracovného pomeru od 30.09.1992 do 30.04.1995, na ktorom bol uvedený priemerný čistý mesačný zárobok 4 900,- Sk mesačne. Za obdobie od 0l.05.1992 do 31.12.1992 do vymeriavacieho základu bolo započítaných 33 252,- Sk, za obdobie od 01.01.1993 do 31.12.1993
58 800,- Sk, za obdobie od 01.01.1994 do 31.12.1994 52 196,- Sk a za obdobie od 01.01.1995 do 30.04.1995 19 600,- Sk (str.2 ods.8 napadnutého rozhodnutia).
25. V napadnutom rozhodnutí (str. 6 ods. 6-7) žalovaná uvádza, že podľa § 257 prvej vety zákona č. 461/2003 Z.z. je v období pred 01.01.1993 osobným vymeriavacím základom úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Podľa zákona č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení neskorších predpisov podliehala dani zo mzdy aj náhrada mzdy plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru, preto je možné ju v uvedenom období považovať za hrubý zárobok.
26. Napriek skutočnosti, že po siedmych rokoch odvolacích konaní žalovaná síce priznáva, že náhradu mzdy plynúcu z neplatného rozviazania pracovného pomeru je možné v uvedenom období považovať za hrubý zárobok, osobný vymeriavací základ za rok 1992 žalobcovi o túto sumu nezvýšila, nakoľko znovu v rozhodnutí uviedla to, čo vo všetkých rozhodnutiach vydaných po 09.09.2013 a to: Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 12Co 67/94-65 zo dňa 23.03.1995 vyplýva, že účastníkovi konania bola prisúdená náhrada mzdy v sume 15 000,- Sk plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru. Pretože spoločnosť STAVMAT, spol. s r.o. Kochanovce zanikla a pobočka Sociálnej poisťovne mala povinnosť viesť evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia za malé závody až od 01.01.1996, nie je možné zabezpečiť opravný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia. V zmysle citovaného § 257 je možné náhradu mzdy v sume 15 000,- Sk považovať za hrubý zárobok v roku 1992. Na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 12Co 67/94 - 65 zo dňa 23.03.1995 boli vymeriavacie základy hodnotené nasledovne za mesiac máj 1992 5 000 Sk, jún 1992 5000 Sk, júl 1992 5 000 Sk, za obdobie od 1. augusta do 21. augusta 1992 3 388 Sk (5 000:31 x 21 dní), za deň 30. september 1992 164 Sk (5000:30 x 1 deň), október 1992 4 900 Sk, november 1992 4 900 Sk, december 1992 4 900 Sk spolu v hodnote 33 252 Sk.
27. Žalobca namieta, že Sociálna poisťovňa, ústredie v osobnom liste dôchodkového poistenia a v rozhodnutí uviedla hrubý zárobok za rok 1992 v nesprávnej výške v sume 33 252 Sk a v rozpore s tým, čo bolo do administratívneho spisu Sociálnej poisťovne uložené. Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 12Co 67/94-65 zo dňa 23.03.1995 (str.2) vyplýva, že Okresný súd v Humennom svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalobca bol zamestnaný u žalovanej organizácie od 01.05.1992 ako čašník s tým, že išlo o pracovný pomer na dobu neurčitú. Priemerný mesačný netto príjem podľa pracovnej zmluvy u žalobcu predstavoval sumu 5 000 Sk mesačne. Dňom 21.08.1992 s ním bol zo strany žalovanej organizácie okamžite zrušený pracovný pomer. Platnosť takéhoto okamžitého zrušenia pracovného pomeru bola predmetom konania vedeného na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. 10C 1110/92, v ktorom bolo vyslovené, že okamžité zrušenie pracovného pomeru je neplatné. Rozsudok Okresného súdu v Humennom zo dňa 20.10.1992 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 10.11.1992. Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal náhrady mzdy z neplatného ukončenia pracovného pomeru od 01.08.1992 do 30.10.1992 v sume 15 000 Sk (pozn.: v čistom, t.j. po zdanení) s poukazom na to, že k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru došlo síce až dňom 21.08.1992, avšak za obdobie mesiaca august 1992, ani za ostatné mesiace, teda september 1992 a október 1992 mu nebola zo strany žalovanej organizácie vyplatená mzda. Podľa citovaného do spisu Sociálnej poisťovne predloženého Rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 12Co 67/94-65 zo dňa 23.03.1995 (str.4, ods. 3) predmetom konania je v danom prípade nepochybne mzdový nárok žalobcu, ktorým sa tento domáha náhrady mzdy podľa ust. § 61 Zákonníka práce za obdobie od 01.08.1992 do 30.10.1992.
28. Podľa § 61 ods. 1 ak organizácia dala pracovníkovi neplatnú výpoveď alebo aj s ním neplatne zrušila pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak pracovník oznámil organizácii, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnávala, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a organizácia je povinná poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí pracovníkovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil organizácii, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu organizácia umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.
29. Žalobca uvádza, že podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy mal vyplácaný resp. priznaný čistý mesačný príjem (po odpočítaní dane zo mzdy) v roku 1992 v spoločnosti STAVMAT spol. s r.o. vo výške 5 000 Sk mesačne, čo predstavuje hrubý zárobok vo výške 5 440 Sk mesačne. U zamestnávateľa Vasiľ Čičvák, mu bol vyplácaný čistý mesačný zárobok vo výške 4900 Sk. Na základe toho mal byť osobný vymeriavací základ vypočítaný a uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia za rok 1992 vo výške dosiahnutej
hrubej mzdy v celkovej sume 60 276 Sk. V skutočnosti sociálna poisťovňa spočítala čistú mzdu. Výpočet: od 01.01.1992 do 31.03.1992 v sume 17 836 Sk (u zamestnávateľa Mäsový priemysel š.p. Humenné - bolo správne); od 01.05.1992 do 31.12.1992 vo výške 43 304 Sk, z toho: máj 5 440 Sk, jún 5 440 Sk, júl 5 440 Sk (skutočne odpracované), august 5 440 Sk, september 5 440 Sk, október 5440 Sk, (prisúdená náhrada mzdy STAVMAT spol. s r.o. Kochanovce), hrubá mzda november 5 332 Sk, december 5 332 Sk t.j. prepočet čistej mzdy dosiahnutej vo výške 4900 Sk u zamestnávateľa V.D., Humenné), skutočne sociálna poisťovňa uviedla 33 252 Sk, tak ako je uvedené vyššie pod bodom 19.
30. Za obdobie od 01.01.1993 do 31.12.1993 Sociálna poisťovňa uviedla vymeriavací základ vo výške 58 800 Sk, (čistá mzda dosiahnutá u zamestnávateľa V. G. vo výške 4900 Sk x 12), skutočne mal byť vymeriavací základ vo výške dvanásťnásobku hrubej mzdy t.j. 5332 x 12, čo predstavuje 63 984 Sk. Za obdobie od 01.01.1994 do 31.15.1994 vymeriavací základ 52 196 Sk (4900 xl2/365x324), skutočne mal byť vo výške 56 796 Sk (5332x12/365x324). Za obdobie od 01.01.1995 do 30.04.1995 vymeriavací základ 19600 Sk (4900x4), skutočne mal byť 31 328 Sk (5332 x 4).
31. Pre úplnosť žalobca uvádza prepočet hrubej mzdy na čistú mzdu: Podľa § 6 (Daňová sadzba) zákona č. 76/1952 Zb. v znení účinnom v roku 1992 daň sa vypočíta z mesačnej mzdy. V prípade hrubej mzdy od 5000 Kčs do 6000 Kčs bola sadzba dane 490 Kčs a 13 % zo sumy presahujúcej 5000 Kčs. V §§ 8 a 9 zákon rieši zníženie dane podľa počtu vyživovaných osôb, pričom v § 10 zákon udáva, že po znížení dane podľa § 8 a § 9 nesmie u daňovníka so mzdou presahujúcou 2.000 Kčs mesačne daň byť menšia než 8 % daňového základu. V súlade s ustanoveniami § 6, § 7, § 8 a § 10 hrubá mzda za mesiace august, september a október 1992 bola mesačne vo výške 5440 Kčs. Výpočet: hrubá mzda 5440 Kčs zaokrúhlená podľa § 6 na 100 Kčs nahor na 5500,00 Kčs, z toho 8% daň podľa § 10 tohto zákona čo je 440 Kčs; 5440 - 440 = 5000 čistá mzda.
32. Prepočet čistej mzdy vo výške 4900 Sk na hrubú mzdu (november, december 1992): Hrubá mzda 5332 Sk (zaokr. nahor podľa § 6 pre výpočet dane na 5400 Sk), z toho 8 % 432 Sk, čistá mzda 5332
- 432 = 4900 Sk.
33. Žalobca ďalej namietal nezapočítanie príjmov dosiahnutých v rokoch 1986 až 1990 na základe dohody o pracovnej činnosti vo vedľajšom pracovnom pomere v Poľnohospodárskom družstve Jaseňov do osobného vymeriavacieho základu pre výpočet dôchodku:
34. V konaní o nároku na zvýšenie sumy predčasného starobného dôchodku listom zo dňa 22.03.2013 požiadal Sociálnu poisťovňu o započítanie hrubých zárobkoch dosiahnutých z pracovnej činnosti v Poľnohospodárskom družstve (PD) Jaseňov za obdobie rokov 1986 až 1990 do vymeriavacieho základu za toto obdobie. Ako dôkaz výšky dosiahnutých zárobkov žalobca predložil doklady a to zúčtovacie a výplatné listiny a mzdové listy, ktoré mu vydal Obecný úrad Jaseňov. Na základe týchto dokladov, z ktorých je možné zistiť, počet odpracovaných hodín v jednotlivých mesiacoch, dosiahnutú hrubú mzdu, výšku dane zo mzdy, čistú mzdu je nespochybniteľné, že žalobca vykonával v družstve činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti (nie na základe dohody o vykonaní práce). Žalovaná ani po siedmich rokoch odvolaní, žalôb podaných na správny súd ako aj kasačnej sťažnosti podanej na Najvyšší súd SR dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s právnymi predpismi platnými v posudzovanom období.
35. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí uvádza, že okrem právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, ktorými sú zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a vykonávacie vyhlášky k nim, na účely hodnotenia zamestnania je potrebné prihliadať aj na osobitné právne predpisy, ktoré v období, keď zamestnanie trvalo, definovali jednotlivé skutočnosti, od ktorých závisí posúdenie možnosti hodnotenia zamestnania a jeho rozsahu na účely dôchodkového poistenia.
36. Nakoľko v tomto prípade sa jedná o posudzovanie zárobkov dosiahnutých po roku 1986 a zákon č. 101/1964 Zb. bol zrušený v roku 1975 zákonom č. 121/1975 Zb.. Sociálna poisťovňa pochybila pri vymenúvaní predpisov, ktorými by sa mala riadiť. Pre posudzované obdobie rokov 1986 - 1988 (do 30.09.1988) platil zákon č. 121/1975 Zb. v znení neskorších predpisov, od 01.10.1988 zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a vykonávacie vyhlášky k týmto zákonom.
37. Na strane 5 napadnutého rozhodnutia je uvedené, že vzhľadom na právne predpisy účinné v čase výkonu činnosti účastníka konania na PD v rokoch 1986 až 1990 žalovaná pred vydaním rozhodnutia presne a úplne zistila skutočný stav veci a na tento účel si obstarala potrebné podklady na rozhodnutie.
38. V konaní o započítanie príjmov dosiahnutých v Poľnohospodárskom družstve Jaseňov v rokoch 1986 až 1990 účastník konania Sociálnej poisťovní, ústredie predložil zúčtovacie a výplatné listiny za mesiace január, február, marec, máj a jún 1986, výplatné pásky za rok 1987, mzdový list za november 1988, prehľad hrubých miezd za október, november 1989, výplatné pásky za január aj júl, september až november 1990.
39. Príjmy zo zamestnania započítateľné do hrubého zárobku sa vykazujú na evidenčnom liste v tom kalendárnom roku, v ktorom sa vykonávala práca, za ktorú patrí mzda (odmena). Príjem z vedľajšej činnosti, ktorá sama osebe nepodlieha nemocenskému poisteniu, sa započítava v dôchodkovom zabezpečené len za predpokladu, ak vyplýva z činnosti, ktorá priamo a účelovo súvisela so základným (hlavným) nemocensky poisteným zamestnaním. Za takúto činnosť sa pre účely priemerného mesačného zárobku považuje činnosť, ktorú možno označiť za priame pokračovanie, prípadne doplnok hlavnej činnosti, t.j. spravidla činnosť, ktorá patrí do funkčnej náplne hlavného zamestnania a ktorú môže teda organizácia, u ktorej občan pracuje na podklade pracovného pomeru, oprávnene požadovať od tohto pracujúceho.
40. Generálny riaditeľ žalovanej v rozhodnutí zo dňa 14.12.2020, ani Sociálna poisťovňa, ústredie v rozhodnutí zo dňa 10.03.2017 toto svoje vyššie uvedené tvrdenie neodôvodnila žiadnym právnym predpisom.
41. V napadnutom rozhodnutí je ďalej uvedené, že žalobca v rokoch 1972 až 1992 bol zamestnancom Mäsového priemyslu Humenné. Podľa jeho vyjadrenia u uvedeného zamestnávateľa pracoval na zmeny, ktoré trvali 12 hodín. Počas pracovného voľna v rámci brigádnickej činnosti pracoval v Poľnohospodárskom družstve od roku 1982. Z úradných zápisníc spísaných v súlade s § 189 zákona č. 461/2003 Z. z. za účelom preukázania výkonu činnosti účastníka konania v bývalom PD Jaseňov v rokoch 1986 až 1990 bolo preukázané, že pracoval v rámci brigádnickej činnosti popri svojom hlavnom zamestnaní v čase svojho pracovného voľna. Účastník konania podpísal dohodu o vykonávaní práce za určitých podmienok, keď koľko hodín odrobí, toľko peňazí dostane. Na poľnohospodárskom družstve účastník konania pracoval v závislosti od zmien v hlavnom zamestnaní a podľa potrieb družstva.
42. Podľa § 232 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení n.p. organizácie sú povinné zabezpečovať plnenie svojich úloh predovšetkým pracovníkmi v pracovnom pomere; len výnimočne môžu na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzavierať s občanmi aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce), ak sú splnené podmienky uvedené v ďalších ustanoveniach tejto časti.
43. Dohody o pracovnej činnosti možno uzavierať na vykonávanie opakujúcej sa pracovnej činnosti, pri ktorej priemerný čas skutočného výkonu práce nepresahuje polovicu určeného týždenného pracovného času, pri prácach sezónnej povahy určený týždenný pracovný čas a ktorá sa vykonáva v dojednanom rozsahu buď nepravidelne podľa časových možnosti pracovníka, alebo pravidelne, ale za takých prevádzkových podmienok, že by bolo z hľadiska záujmov spoločnosti pre organizáciu neúčelné a nehospodárne, aby výkon tejto činnosti sústavne riadila, sledovala jej vykonávanie a kontrolovala dodržiavanie určeného pracovného času.
44. Dohody o vykonaní práce možno uzavierať len na vykonanie ojedinelej určitej pracovnej úlohy vymedzenej výsledkom práce, ktorú nemožno zabezpečiť pracovníkmi organizácie v rámci ich povinností z pracovného pomeru buď preto, že táto úloha nevyplýva z bežnej činnosti organizácie, alebo preto, že to výnimočne vyžaduje povaha takej úlohy.
45. Z predložených dokladov ako aj z výpovede svedkov je jasné, že v poľnohospodárskom družstve žalobca nevykonal prácu na základe dohody o vykonaní práce, nebol hodnotený od jej výsledku, ale bol odmeňovaný hodinovou mzdou.
46. Generálny riaditeľ žalovanej v rozhodnutí ďalej uvádza, že čo sa považuje za dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o vykonaní práce, za vedľajšiu činnosť definuje § 71, § 232 ods. 2 a §232 ods. 3 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, v ktorých Zákonník práce uvádza charakteristické znaky týchto pracovných pomerov. Podľa § 71 Zákonníka práce vedľajšou činnosťou je činnosť, ktorú vykonáva pracovník v organizácii, v ktorej je v pracovnom pomere, mimo pracovného času určeného pre tento pracovný pomer a ktorá spočíva v prácach iného druhu, než boli dojednané v pracovnej zmluve. Vedľajšia činnosť sa môže vykonávať len v ďalšom pracovnom pomere (§ 69 a § 70 ods. 1) alebo na základ dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.“
47. Generálny riaditeľ žalovanej znovu tak, ako aj Sociálna poisťovňa, ústredie uvádza znenie § 71 Zákonníka práce, čo je v tomto prípade bezvýznamné posudzovanie a aplikovanie tohto ustanovenia zákona. V tomto prípade je potrebné posudzovať vedľajší pracovný pomer žalobcu podľa § 70 ods. 1 Zákonníka práce č. 165/1965 Zb. v zmysle ktorého, ak vykonáva pracovník za trvania pracovného pomeru, v ktorom je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas (§ 83), výnimočne práce ešte aj pre inú organizáciu v pracovnom pomere, ide v tejto organizácii o vedľajší pracovný pomer. V danom prípade išlo o vedľajší pracovný pomer (§70), nie o vedľajšiu činnosť (§71).
48. V žalobou napadnutom rozhodnutí sa ďalej uvádza, že Sociálna poisťovňa, ústredie pri posudzovaní započítateľnosti príjmov za odpracované hodiny skúmala, či sa odmena za vykonanú činnosť poskytla v priamej súvislosti so zamestnaním, resp. či odmena podlieha dani zo mzdy. Nakoľko účastník konania nemal vedľajší pomer uzavretý u toho istého zamestnávateľa a odmena za vykonanú prácu sa neposkytla v priamej súvislosti so zamestnaním, nie je možné na neho aplikovať § 70 ods. 1 Zákonníka práce. Odmeny za činnosť mimo pracovného pomeru, vykonávanú na základe dohody o pracovnej činnosti (§ 232 ods. 2 Zákonníka práce) nie sú započítateľné pre účely dôchodkového zabezpečenia ani v prípadoch, kde sa z nich zrážala daň zo mzdy, ak tieto činnosti vykonáva pracujúci popri hlavnom nemocensky poistenom zamestnaní. V týchto prípadoch takáto činnosť podľa § 94 vyhlášky č. 128/1975 Zb. nepodlieha dôchodkovému zabezpečeniu.
49. Generálny riaditeľ žalovanej uviedol na podporu svojich tvrdení ustanovenie § 94 vyhlášky č. 128/1975 Zb., avšak z neznámych dôvodov necitoval znenie vyhlášky, čím by odôvodnil správnosť svojho tvrdenia.
50. Žalobca v žalobe citoval nasledujúce ustanovenia:
51. Podľa § 94 ods. 1 vyhlášky č. 128/1975 Zb. za hrubý zárobok pracovníka, ktorý je činný na základe dohody o pracovnej činnosti vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovník na dohodu“), sa považuje odmena za dohodnuté práce podrobená dani zo mzdy. Podľa § 95 ods. 1 a k je pracovník na dohodu už zabezpečený (poistený) z dôvodu inej činnosti, posudzuje sa v dôchodkovom zabezpečení úraz, ktorý utrpí pri výkone dohodnutých prác alebo v priamej súvislosti s ním, ako pracovný úraz.
52. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona zahŕňa dôchodkové zabezpečenie.
53. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb. v znení neskorších predpisov, kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania rozumejú sa ňou doba zamestnania v pracovnom (učebnom) pomere, doba pracovnej činnosti v pomere člena výrobného družstva a s odchýlkami ustanovenými vo vykonávacích predpisoch aj doba inej činnosti, po ktorú pracujúci majú v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom pomere (§ 3 písm. c).
54. Podľa § 3 písm. c) zákona č. 121/1975 Zb. na dôchodkovom zabezpečení sú podľa tohto zákona zúčastnení pracujúci, ktorí podľa tohto zákona, predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo podľa iných predpisov majú v dôchodkovom zabezpečení práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom pomere, najmä poslanci národných výborov, členovia orgánov ľudovej kontroly, sudcovia z povolania, advokáti, študenti, vedeckí a umeleckí ašpiranti, občania vykonávajúci práce na základe dohody o pracovnej činnosti uzavretej s organizáciou a občania poskytujúci služby a opravy na základe povolenia národného výboru (ďalej len "pracujúci")
55. Podľa § 9 ods. 2 tohto č. 121/1975 Zb. nároky na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok a na dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov) sa spravujú predovšetkým
a) dĺžkou doby zamestnania, ktorým sa rozumie zamestnanie v pracovnom (učebnom) pomere, pracovná činnosť v pomere člena výrobného družstva a člena jednotného roľníckeho družstva, služba v ozbrojených silách a iné činnosti, ktoré sa podľa tohto zákona alebo predpisov vydaných podľa neho hodnotia pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok, b) pracovnou kategóriou, do ktorej je zamestnanie zaradené, c) výškou mzdy, pracovnej odmeny, služobného príjmu a iných pracovných príjmov (ďalej len "zárobok").
56. Podľa 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 128/1975 Zb. hrubým zárobkom pracujúceho, ktorý vykonáva súbežne dve alebo aj viac zamestnaní (§ 10 zákona); je súčet hrubých zárobkov zo všetkých zamestnaní.
57. Zákon č. 100/1988 Zb. nadobudol účinnosť 1. októbra 1988 (s výnimkou ustanovení § 176 písm. c), ktoré nadobudlo účinnosť 1. júlom 1988) a preto žalobca poukazuje tiež na znenie jednotlivých ustanovení tohto zákona.
58. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení platnom do 31.12.1991 na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení: a) pracovníci v pracovnom pomere, b) členovia jednotných roľníckych družstiev, c) členovia výrobných družstiev, d) občania, ktorí majú v dôchodkovom zabezpečení podľa tohto zákona práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom pomere, najmä uvoľnení poslanci zastupiteľských zborov, uvoľnení členovia výborov ľudovej kontroly, sudcovia z povolania, prokurátori, advokáti, študenti a žiaci, vedeckí a umeleckí ašpiranti, dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby, občania vykonávajúci práce na základe dohody o pracovnej činnosti, e) vojaci z povolania, príslušníci Zboru národnej bezpečnosti a príslušníci zborov nápravnej výchovy, f) samostatne zárobkovo činné osoby.
59. Podľa § 11 ods. 3 vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, hrubými zárobkami občana, ktorý vykonáva súbežne dve alebo viac zamestnaní, je súčet hrubých zárobkov zo všetkých zamestnaní.
60. V súlade s § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. na dôchodkovom zabezpečení boli zúčastnení aj občania vykonávajúci práce na základe dohody o pracovnej činnosti, v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky č. 149/1988 Zb. hrubými zárobkami občana, ktorí vykonáva súbežne dve alebo viac zamestnaní je súčet hrubých zárobkov zo všetkých zamestnaní, toto platilo aj v príslušných vyššie citovaných ustanoveniach zákona č. 121/1975 Zb. v znení n.p. a vykonávacej vyhlášky k zákonu.
61. Žalobca následne citoval ustanovenia § 195, § 196 ods. 4 a ods.5, § 197 ods.1 a § 209 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov .
62. V závere žaloby poukázal, že generálny riaditeľ žalovanej aj žalovaná nesprávne zaradili a uviedli v rozhodnutiach výkon činnosti žalobcu v poľnohospodárskom družstve, keď ho zaradili pod brigádnickú činnosť, ktorú žalobca podľa sociálnej poisťovne vykonával na základe dohody o vykonaní práce. Žalobca nikdy netvrdil, že pracoval ako brigádnik na základe dohody o vykonaní práce. Naopak vo všetkých návrhoch na preskúmanie rozhodnutí žalobca napadal toto nesprávne zaradenie jeho činnosti. Tým, že nepracoval ako brigádnik ale pracoval na základe uzatvorenej zmluvy o pracovnej činnosti, čo sa v zmysle § 70 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov považuje za vedľajší pracovný pomer.
63. Na skutočnosť, že žalovaná nesprávne zaradila pracovnú činnosť žalobcu v PD ako brigádnickú činnosť už poukázal vo svojich rozsudkoch č. 6Sd/49/2015 zo dňa 28.októbra 2015 a č. 6Sa/l/2016 zo dňa 2. novembra 2016 aj Krajský súd v Prešove.
64. V rozhodnutí zo dňa 14.12.2020 generálny riaditeľ žalovanej na strane č. 6 odsek 5 uvádza, že vo veci žiadosti zhodnotenia hrubých zárobkov v rokoch 1986 až 1990 účastník konania dňa 04.02.2016
okrem vyhlásil, že v JRD Jaseňov začal pracovať v rámci brigádnickej činnosti od roku 1982 a podpísal dohodu o vykonaní práce za určitých podmienok. Účastník konania podľa ustanovenia § 196 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení bol poučený, že je povinný uviesť pravdivé údaje o skutočnostiach, ktoré sú predmetom konania. V prípade, ak úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj za účelom získania neoprávnenej výhody, dopustí sa priestupku podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 327/1990 Zb. o priestupkoch, za ktorý mu môže byť uložená pokuta do 99,00 eur. Ďalej sa v rozhodnutí zo dňa 22.08.2017 uvádza, že účastník konania v odvolaní na strane 4 vyhlasuje, že nikdy netvrdil, že pracoval ako brigádnik na základe dohody o vykonaní práce, čo je v rozpore s jeho svedeckou výpoveďou zo dňa 04.02.2016.
65. Žalobca zdôrazňuje, že skutočne nemohol pracovať na základe dohody o vykonaní práce a zároveň byť odmeňovaný hodinovou mzdou.
66. Z hrubého zárobku dosiahnutého v Poľnohospodárskom družstve Jaseňov bola preukázateľne zrážaná daň zo mzdy, čo je uvedené aj na predložených dokladoch (zúčtovacie a výplatné listiny, mzdový list, výplatné pásky). Nakoľko žalobca nebol členom družstva dostával za hodinu práce v hrubom 10,20 Kčs, členovia mali nižšiu sadzbu 6,80 Kčs až 7,80 Kčs, ako uviedol pri ústnom pojednávaní aj vypočúvaný svedok X. A., ktorý pracoval ako vedúci stavebnej skupiny. V čistom žalobca nezarobil viac ako členovia, nakoľko členom družstva sa daň zo mzdy nezrážala podľa vtedy platných predpisov.
67. Podľa § 151 písm. 1) vyhlášky č. 128/1975 Zb., povinnosti viesť záznamy a podávať hlásenia na účely sociálneho zabezpečenia mala u pracujúcich činných na základe dohody o pracovnej činnosti, organizácia, ktorá s pracujúcim uzavrela túto dohodu. Podľa § 153 ods. 1 tejto vyhlášky, organizácia bola povinná zaznamenávať údaje o okolnostiach rozhodujúcich pre nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia, pre ich výšku a výplatu v evidencii pracujúcich, a to spravidla na mzdových listoch.
68. Podľa § 154 ods. 2 vyhlášky č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, za hrubý zárobok pracujúceho sa považuje zárobok podľa § 14. Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky hrubým zárobkom pracujúceho, ktorý vykonáva súbežne dve alebo aj viac zamestnaní je súčet hrubých zárobkov zo všetkých zamestnaní.
69. Aj z vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov o sociálnom zabezpečení vyplýva, že príjem dosiahnutý na základe dohody o pracovnej činnosti sa započítaval do hrubého príjmu pre výpočet dôchodkovej dávky.
70. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce, pokiaľ jednotné roľnícke družstvá a výrobné družstvá môžu podľa stanov alebo podľa osobitných predpisov dojednávať pracovné pomery s nečlenmi družstva alebo pokiaľ uzavierajú dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 232 a nasl.), spravujú sa tieto pracovnoprávne vzťahy Zákonníkom práce.
71. Podľa § 257 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Osobný vymeriavací základ v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 je úhrn vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok.
72. Väzba hrubého zárobku, z ktorého sa určovala výška dôchodku na vymeriavací základ, z ktorého sa platilo poistné na dôchodkové zabezpečenie, bola zavedená od 1. januára 1993, zákon o sociálnom poistení definuje osobný vymeriavací základ za obdobie pred týmto dňom ako úhrn hrubých zárobkov za každý kalendárny rok pred rokom 1993, ktoré podliehali dani zo mzdy, a to bez odpočítania tejto dane. Zároveň sa explicitne ustanovuje osobný vymeriavací základ v období od 01.01.1993 do 31.12.2003, a to ako úhrn vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba, povinne alebo dobrovoľne zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení, platila poistné na dôchodkové zabezpečenie v jednotlivých kalendárnych rokoch 1993 až 2003. Žalobca znovu uvádza, že z hrubého zárobku dosiahnutého v Poľnohospodárskom družstve Jaseňov mu bola zrážaná daň zo mzdy, čoho dôkazom sú predložené výplatné listiny a mzdové listy.
73. Na základe predložených dokladov o dosiahnutých zárobkoch v PD Jaseňov v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami právnych predpisov žalobca žiada o zvýšenie hrubej mzdy (osobného vymeriavacieho základu) na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku za rok 1986 o sumu 5 272,00 Sk, za rok 1987 o sumu 16 791,00 Sk, za rok 1988 o sumu 9 616,00 Sk, za rok 1989 o sumu 3 262,82 Sk za rok 1990 o sumu 13 093,00 Sk.
74. Žalobca má za to, že vzhľadom na uvedené skutočnosti, je žaloba právom podaná. Preto žiada, aby Krajský súd v Prešove vydal tento rozsudok: Súd zrušuje rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14.decembra 2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10.03.2017 a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.
III.
Vyjadrenie žalovanej k žalobe
75. K žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 25.03.2021, v ktorom zotrvala na právnej a skutkovej argumentácii uvedenej v preskúmavaných rozhodnutiach. Má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne, preto žiadala, aby správny súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nežiadala vo veci nariadiť ústne pojednávanie.
IV.
Replika žalobcu
76. K vyjadreniu žalovanej k správnej žalobe zaslal žalobca repliku zo dňa 26.04.2021, v ktorej uviedol, že: „Žalobca nesúhlasí s vyjadrením Sociálnej poisťovne, ústredie a trvá na dôvodoch uvedených v žalobe. Sociálna poisťovňa do vymeriavacieho základu za roky 1992 až 1995 pre výpočet dôchodku nezahrnula hrubé zárobky v takej výške ako jej boli zo strany žalobcu preukázané dokladmi. Priznaná náhrada čistej mzdy vo výške 15 000,00 Sk priamo vyplýva z predloženého rozhodnutia okresného ako aj krajského súdu a žalobca zastáva názor, že nie je potrebné zabezpečovať opravný evidenčný list bývalým zamestnávateľom STAVMAT, spol. s r.o. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Rozhodnutia súdu sú dostatočným dôkazom o priznaní náhrady čistej mzdy v sume 15 000,00 Sk. V zmysle zákona o sociálnom poistení vymeriavacím základom pre výpočet dôchodkovej dávky je hrubá mzda po odpočítaní dane zo mzdy, nakoľko bola priznaná čistá mzda, túto bolo potrebné upraviť (zvýšiť) o daň zo mzdy. K nezapočítaniu príjmov dosiahnutých v Poľnohospodárskom družstve Jaseňov do vymeriavacieho základu pre výpočet dôchodkovej dávky Sociálna poisťovňa, ústredie si prispôsobila a vyložila znenie ustanovení § 70 a 71 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. zmätočne a nedôvodné, keď uvádza, že príjem z vedľajšej činnosti, ktorá sama o sebe nepodlieha nemocenskému poisteniu sa započítava v dôchodkovom zabezpečení len za predpokladu, ak vyplýva z činnosti, ktorá priamo a účelovo súvisela so základným (hlavným) nemocensky poisteným zamestnaním. Za takúto činnosť sa pre účely priemerného mesačného zárobku považuje činnosť, ktorú možno označiť za priame pokračovanie, prípadne doplnok hlavnej činnosti, t. j. spravidla činnosť, ktorá patrí do funkčnej náplne hlavného zamestnania a ktorú môže teda organizácia, u ktorej občan pracuje na podklade pracovnoprávneho pomeru oprávnene požadovať od tohto pracujúceho. Nakoľko žalobca nemal vedľajší pracovný pomer uzavretý u toho istého zamestnávateľa a odmena za vykonanú prácu sa neposkytla v priamej súvislosti so zamestnaním, nie je možné na ňu aplikovať § 70 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. Ďalej Sociálna poisťovňa, ústredie vo vyjadrení uviedla, že podľa § 68 písm. a) vyhlášky č. 165/1979 Zb. Ústrednej rady odborov o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a poskytovaní dávok nemocenského poistenia a občanoch v osobitných prípadoch, na nemocenskom poistení sú za podmienok ďalej ustanovených zúčastnení pracovníci činní na základe dohody o pracovnej činnosti, ak nie sú poistení (zabezpečení) už z dôvodov inej činnosti - s výnimkou poistenia podľa tohto
oddielu. Sociálna poisťovňa znovu, tak ako v rozhodnutí zamieňa vedľajšiu činnosť (§ 71) s vedľajším pracovným pomerom (§ 70) a snaží sa aplikovať vyhlášku č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení t. j. vykonávaciu vyhlášku k zákonu č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov na poskytnutie dôchodkovej dávky. Sociálna poisťovňa, ústredie neodôvodnila žiadnym ustanovením zákonov platných v posudzovanom období t. j. zákona o nemocenskom poistení (č. 54/1956 Zb.), ani zákona č. 121/1975 Zb. o dôchodkovom zabezpečení súvislosť medzi poskytovaním nemocenských a dôchodkových dávok. Jej konštatovanie nemá oporu v žiadnom zákone. Žalobca poskytol Sociálnej poisťovni všetky potrebné podklady, ktoré nespochybniteľné preukazujú dosiahnutie zdaniteľných príjmov, o ktoré žiada zvýšiť vymeriavací základ pre výpočet predčasného starobného dôchodku za posudzované obdobia. Žalobca zastáva názor, že dosiahnuté preukázané zárobky, z ktorých bola riadne zrazená daň zo mzdy sú v zmysle v žalobe citovaných právnych predpisov započítateľné do vymeriavacieho základu pre výpočet dôchodkovej dávky. Žalobca žiada, aby krajský súd zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 51X XXX XXXX 0 zo dňa 14.12.2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 10.03.2017 a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Žalobca žiada, aby súd zaviazal Sociálnu poisťovňu, ústredie na vydanie rozhodnutia v súlade s ustanoveniami zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zároveň žalobca v súlade s § 107 zákona č. 162/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov žiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.“
V.
Podstatné skutkové zistenia a právne závery správneho súdu
77. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
78. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
79. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
80. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
81. Podľa § 202 ods. 2 veta druhá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby (v sociálnych veciach) správny súd posudzuje neformálne.
82. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby (v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
83. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
84. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
85. Podľa § 190 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
86. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vypočul účastníkov konania na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.
87. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu.
88. Žalobca zvlášť namietal nesprávne započítanie hrubých zárobkov za rok 1992 až 1995, konkrétne ich vplyv navýšenia vymeriavacieho základu za obdobie roka 1992 po započítaní náhrady mzdy v sume 15 000,- Sk. Z napadnutého rozhodnutia, ani z priloženého osobného listu dôchodkového poistenia, započítanie tejto sumy, podľa názoru žalobcu, nevyplýva. Rovnako nie je zrejmé, prečo boli žalobcovi zhodnotené zárobky v auguste 1992 iba od 1. do 21. dňa a v septembri iba za 30. deň. Žalobca je toho názoru, že žalovaná mu nezahrnula do vymeriavacích základov za roky 1992 až 1995 dosiahnuté príjmy v takej sume, ako boli žalovanej zo strany žalobcu preukázané dokladmi, zaslanými do administratívneho spisu.
89. Žalobca ďalej uviedol, že napriek tomu, že žalovaná priznala započítanie náhrady mzdy plynúcej z neplatného rozviazania pracovného pomeru žalobcovi, osobný vymeriavací základ za rok 1992 žalobcovi o túto sumu nezvýšila. Pobočky žalovanej mali povinnosť viesť evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia za malé závody až od 01.01.1996. Spoločnosť STAVMAT, spol. s.r.o. Kochanovce zanikla, a preto nie je možné zabezpečiť opravný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia. Podľa zákona 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení neskorších predpisov podliehala dani zo mzdy aj náhrada mzdy plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru, preto je možné uvedené obdobie považovať za hrubý zárobok.
90. Poukázal, že žalovaná v osobnom liste dôchodkového poistenia a v rozhodnutí č. 510 323 3600 0 zo dňa 10.03.2017 uviedla hrubý zárobok za rok 1992 v nesprávnej výške, a to 33 252 SK. Podľa názoru žalobcu žalovaná týmto spôsobom spočítala len čistú mzdu, a osobný vymeriavací základ za rok 1992 by mal byť podľa žalobcu 60 276 Sk.
91. Za obdobie od 01.01.1993 do 31.12.1993 žalovaná uviedla vymeriavací základ vo výške 58 800 Sk, v skutočnosti mal byť vo výške 63 984 Sk. Obdobne za obdobie od 01.01.1994 do 31.12.1994, určila vymeriavací základ 52 196 Sk, v skutočnosti mal byť 56 796 Sk. V období od 01.01.1995 do 30.04.1995 žalovaná určila vymeriavací základ 19 600 Sk jeho výška mala byť 31 328 Sk.
92. Žalobca tiež namietal nezapočítanie príjmov dosiahnutých v rokoch 1986 až 1990 vo vedľajšom pracovnom pomere v Poľnohospodárskom družstve Jasenov, na základe dohody o pracovnej činnosti, do osobného vymeriavacieho základu za toto obdobie. Podľa názoru žalobcu je potrebné posudzovať jeho vedľajší pracovný pomer podľa § 70 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., v zmysle ktorého, ak vykonáva pracovník za trvania pracovného pomeru, v ktorom je zamestnaný po určený pracovný čas výnimočne práce ešte aj pre inú organizáciu v pracovnom pomere, ide v tejto organizácii o vedľajší pracovný pomer. A preto v danom prípade išlo o vedľajší pracovný pomer, a nie o vedľajšiu činnosť. Zároveň uvádza, že podľa § 154 ods. 2 vyhlášky č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, sa príjem, dosiahnutý na základe dohody o pracovnej činnosti, započítaval do hrubého príjmu pre výpočet dôchodkovej dávky. Žalobca sa odvoláva aj na § 257 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého je osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane.
93. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
94. Z napadnutých rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že žalovaná zvýšila sumu predčasného starobného dôchodku sa účastníkovi konania po zistení vymeriavacieho základu za obdobie od 01.05.1992 do 30.04.1995.
95. Podľa úradnej zápisnice žalovanej, pobočky Humenné zo dňa 26.08.2013 a dokladov o hrubom zárobku, žalobca predložil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 12Co 67/94 - 65 zo dňa 23.03.1995 o neplatnom skončení pracovného pomeru s Ing. X. G. STAVMAT, spol. s r.o. Kochanovce, u ktorého podľa rozsudku súdu trvalo zamestnanie žalobcu od 1. mája 1992 do 31. októbra 1992. Od 01.11.1992 do 30.04.1995 bol žalobca zamestnaný u V. G. Humenné.
96. Za dobu od 01.05.1992 do 21.08.1992, kedy bol so žalobcom neplatne skončený pracovný pomer, žalobca predložil potvrdenie o zárobku vydané zamestnávateľom STAVMAT spol. s r.o. Kochanovce, na ktorom bol uvedený priemerný mesačný čistý zárobok v sume 5 000 Sk; potvrdenie uvoľňujúcej organizácie na dobu trvania pracovného pomeru od 30.09.1992 do 30.04.1995, na ktorom bol uvedený priemerný čistý mesačný zárobok 4 900 Sk mesačne. Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 12C067/94-65 zo dňa 23.03.1995 vyplýva, že žalobcovi bola prisúdená náhrada mzdy v sume 15 000 Sk plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru. Nakoľko spoločnosť STAVMAT, spol. s r.o. zanikla pred 01.01.1996, nie je možné zabezpečiť opravný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia.
97. Vymeriavací základ potvrdený spoločnosťou STAVMAT spol. s r.o. za mesiac máj 1992 bol 5 000 Sk, za mesiac jún 1992 bol 5 000 Sk, za mesiac júl 1992 bol 5 000 Sk a za obdobie od 01.08.1992 do 21.08.1992 (21 dní) bol vymeriavací základ 3 388 Sk (5000/31x21 dní). Spolu bol vymeriavací základ za obdobie neplatne skončeného pracovného pomeru od 01.05.1992 do 21.08.1992 v sume 18 388 Sk.
98. Na základe potvrdenia uvoľňujúcej organizácie zo dňa 03.05.1995, ktorou bola firma V. G. BISTRO TERASA, u ktorej bol žalobca zamestnaný od 30.09.1992 do 30.04.1995, bol jeho priemerný mesačný zárobok 4 900 Sk.
99. Vymeriavací základ za 30.09.1992, potvrdený firmou V. G. BISTRO TERASA, bol 164 Sk (4900/30x1 deň), za október 1992 bol 4 900 Sk, za november 1992 bol 4 900 Sk a za december 1992 bol 4 900 Sk. Spolu bol vymeriavací základ za obdobie od 30.09.1992 do 31.12.1992 v sume 14 864 Sk. Vymeriavací základ za rok 1992, zhodnotený na účely určenia sumy dôchodkovej dávky (vrátane priznanej náhradnej mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru), bol v sume 33 252 Sk (18 388 Sk + 14 864 Sk).
100. Zhodnotené nebolo obdobie od 22.08.1992 do 29.09.1992, kedy bol so žalobcom neplatne skončený pracovný pomer so zamestnávateľom STAVMAT, spol. s r.o., a to z dôvodu, že za toto obdobie nebol v súlade s § 11 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., vyššie uvedeným relevantným spôsobom, preukázaný hrubý zárobok žalobcu.
101. Podľa § 257 prvej vety zákona č. 461/2003 Z.z. je v období pred 01.01.1993 osobným vymeriavacím základom úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane.
102. Podľa zákona č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení neskorších predpisov podliehala dani zo mzdy aj náhrada mzdy plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru, preto je možné ju v uvedenom období považovať za hrubý zárobok.
103. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobca bol v rokoch 1972 až 1992 zamestnancom Mäsového priemyslu Humenné. Podľa jeho vyjadrenia u uvedeného zamestnávateľa žalobca pracoval na zmeny, ktoré trvali 12 hodín.
104. Počas pracovného voľna žalobca v rámci brigádnickej činnosti pracoval v Poľnohospodárskom družstve Jasenov od roku 1982. Z úradných zápisníc spísaných v súlade s § 189 zákona č. 461/2003 Z. z. za účelom preukázania výkonu činnosti žalobcu v bývalom Poľnohospodárskom družstve Jasenov v rokoch 1986 až 1990 bolo preukázané, že pracoval v rámci brigádnickej činnosti popri svojom hlavnom zamestnaní v čase svojho pracovného voľna.
105. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, ak tento zákon neustanovuje inak.
106. Správny súd poukazuje, že v tomto je vyjadrená zásada zachovania získaných nárokov uplatňovaná v dôchodkovom poistení, ktorá znamená, že doby zamestnania a hrubé zárobky sa hodnotia podľa právnych predpisov účinných v čase, kedy sa získali a nie je rozhodujúce, podľa akých právnych predpisov sociálneho poistenia nárok na dávku dôchodkového poistenia vznikol.
107. Okrem právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, ktorými sú zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 121/1975 Zb.“) v znení neskorších predpisov a vykonávacie vyhlášky k nim, na účely hodnotenia doby zamestnania, žalovaná správne prihliadala aj na osobitné právne predpisy, ktoré v období, keď zamestnanie trvalo, definovali jednotlivé skutočnosti, od ktorých závisí posúdenie možnosti hodnotenia zamestnania a jeho rozsahu na účely dôchodkového poistenia.
108. Na priznávanie dávok dôchodkového zabezpečenia platil do 30.09.1988 zákon č. 121/1975 Zb.o sociálnom zabezpečení v spojení s vykonávacou vyhláškou Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb., a od 01.10.1988 zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v spojení s vykonávacou vyhláškou Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb.
109. Podľa § 3 písm. c) zákona č. 121/1975 Zb., na dôchodkovom zabezpečení sú podľa tohto zákona zúčastnení aj občania vykonávajúci práce na základe dohody o pracovnej činnosti uzavretej s organizáciou.
110. Podľa § 94 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 128/1975 Zb., pracujúci, ktorí sú činní na základe dohody o pracovnej činnosti mimo pracovného pomeru uzavretej s organizáciou za podmienok určených Zákonníkom práce sú s odchýlkami ďalej uvedenými zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení ako pracujúci, ak nie sú zabezpečení už z dôvodu inej činnosti.
111. Podľa § 6 ods. 1 písmeno d) zákona č. 100/1988 Zb., na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení aj občania vykonávajúci práce na základe dohody o pracovnej činnosti.
112. Čo sa považuje za dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o vykonaní práce za vedľajšiu činnosť, definujú ustanovenia § 71, § 232 ods. 1 písmeno a) Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov, v ktorých Zákonník práce uvádza charakteristické znaky týchto pracovných pomerov.
113. Podľa § 232 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., sú zamestnávatelia povinní zabezpečovať plnenie svojich úloh predovšetkým zamestnancami v pracovnom pomere. Len výnimočne môžu na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzavierať s fyzickými osobami aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti), ak ide o prácu,
a) ktorej pravidelný výkon nemôže zamestnávateľ zabezpečiť v rámci vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a rozvrhu pracovných smien tak, aby jej riadenie, sledovanie jej vykonávania a kontrola dodržiavania pracovného času boli účelné a hospodárne, b) ktorej výkon v pracovnom pomere by bol z hľadiska záujmov spoločnosti pre zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny z iných dôvodov.
114. Podľa § 69 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., ak zamestnanec dojednal niekoľko pracovných pomerov, posudzujú sa práva a povinnosti z nich vyplývajúce samostatne, pokiaľ tento zákonník alebo iné právne predpisy neustanovujú inak.
115. Podľa § 71 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., vedľajšou činnosťou je činnosť, ktorú vykonáva pracovník v organizácii, v ktorej je v pracovnom pomere, mimo pracovného času určeného pre tento pracovný pomer a ktorá spočíva v prácach iného druhu, než boli dojednané v pracovnej zmluve.
Vedľajšia činnosť sa môže vykonávať len v ďalšom pracovnom pomere (§ 69) alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
116. Príjem z vedľajšej činnosti, ktorá sama o sebe nepodlieha nemocenskému poisteniu, sa započítava v dôchodkovom zabezpečení len za predpokladu, ak vyplýva z činnosti, ktorá priamo a účelovo súvisela so základným (hlavným) nemocensky poisteným zamestnaním. Za takúto činnosť sa pre účely priemerného mesačného zárobku považuje činnosť, ktorú možno označiť za priame pokračovanie, prípadne doplnok hlavnej činnosti, t. j. spravidla činnosť, ktorá patrí do funkčnej náplne hlavného zamestnania a ktorú môže teda organizácia, u ktorej občan pracuje na podklade pracovného pomeru, oprávnene požadovať od tohto pracujúceho.
117. Nakoľko žalobca nemal vedľajší pomer uzavretý u toho istého zamestnávateľa a odmena za vykonanú prácu sa neposkytla v priamej súvislosti so zamestnaním, nie je možné na ňu aplikovať § 70 ods. 1 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb.(ak vykonáva pracovník za trvania pracovného pomeru, v ktorom je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas, výnimočne práce aj v ďalšom pracovnom pomere, ide o hlavný a vedľajší pracovný pomer).
118. Odmeny za činnosť mimo pracovného pomeru, vykonávanú na základe dohody o pracovnej činnosti (§ 232 ods. 2 Zákonníka práce) nie sú započítateľné pre účely dôchodkového zabezpečenia ani v prípadoch, kde sa z nich zrážala daň zo mzdy, ak tieto činnosti vykoná pracujúci popri hlavnom nemocensky poistenom zamestnaní. V týchto prípadoch takáto činnosť podľa § 94 vyhlášky č. 128/1975 Zb. nepodlieha dôchodkovému zabezpečeniu.
119. Správny súd mal za preukázané, že žalovaná pri posudzovaní započítateľnosti príjmov za odpracované hodiny tiež skúmala, či sa odmena za vykonanú činnosť poskytla v priamej súvislosti so zamestnaním resp. či odmena podlieha dani zo mzdy.
120. Z tejto skutočnosti vyplýva, že na výpočet dôchodkovej dávky sa hodnotia zárobky, ktoré vyplývajú z jednotlivých druhov činnosti, ktoré sa hodnotia na účely dôchodkového zabezpečenia ako zamestnanie. Príjem z činností, ktoré sa nehodnotí ako zamestnanie, nie je možné zahrnúť do hrubých zárobkov. Odmeny z pracovnej činnosti vykonávanej na dohodu síce podliehajú zdaneniu daňou zo mzdy, ale ak sa táto činnosť nehodnotí ako zamestnanie, sú nezapočítateľné do hrubých zárobkov na dôchodkové účely.
121. Činnosť vykonávanú v Poľnohospodárskom družstve Jasenov, ktorú žalobca podľa jeho vyjadrenia vykonával na základe dohody o pracovnej činnosti (§ 232 ods. 2 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb.) žalovaná posúdila, že ju nemožno započítať do započítateľných príjmov pre účely dôchodkového zabezpečenia, pretože táto činnosť nezakladala účasť na dôchodkovom zabezpečení.
122. Žalobca napriek jeho tvrdeniam, že každoročne podpisoval s PD v Jasenove dohodu o pracovnej činnosti, a to opakovane od roku 1986 do 1990, nepredložil ani jeden exemplár tejto dohody žalovanej , ani správnemu súdu na pojednávaní k nahliadnutiu.
123. Na otázku správneho súdu, či si žalobca v zmysle § 70a ods.1 zákona č. 188/1988 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, splnil svoju povinnosť písomne oznámiť bez zbytočného odkladu dojednanie vedľajšieho pracovného pomeru (podľa tvrdení žalobcu na PD v Jasenove) organizácii, v ktorej bol zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere ( Mäsový priemysel Humenné), žalobca uviedol, že len vedúcemu ústne povedal, že chodí do Jasenova pracovať; nikto nemal k tomu dokumenty, že všetci vedeli, aj riaditeľ vedel, že tam chodí. Žalobca uviedol, že doložil čo vedel, že iné doklady ako výplatné pásky nemá.
124. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustanovenie § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
125. Žalovaná pre zistenie skutočného stavu veci vykonala dokazovanie - vypočula svedkov navrhnutých žalobcom M.T., X. A., M. F.. Ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil tvrdenie žalobcu, že žalobca v PD Jasenov pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti v rokoch 1986 až 1990 resp. vo vedľajšom pracovnom pomere ( sám žalobca uviedol, že v PD Jasenov pracoval brigádnicky už od roku 1982).
126. Správny súd na základe oboznámenia sa s obsahom celého administratívneho spisu konštatuje, že žalobcom neboli predložené také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na starobný dôchodok. Rozhodnutia správnych orgánov sú vydané na základe riadneho zistenia skutočného stavu.
127. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozhodnutia správnych orgánov oboch inštancií tvoria jeden celok (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Asan/2/2016 zo dňa 27.03.2019).
128. Podľa § 209 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z.,rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne sa vydáva písomne ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
129. Podľa § 209 ods. 2 zákona č.461/2003 Z.z., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
130. Podľa § 209 ods. 3 zákona č.461/2003 Z.z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
131. Podľa § 209 ods. 4 zákona č.461/2003 Z.z, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
132. Správny súd má za to, že žalovaná v konaní postupovala v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
133. V rozhodnutí uviedla, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov, aké právne predpisy uplatnila pri svojom rozhodovaní.
134. Správny súd konštatuje, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I.ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom.
135. Generálny riaditeľ žalovanej sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil, preto správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
136. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný a správny súd nezistil mimoriadne okolnosti na priznanie trov žalovanej, preto náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).