Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/94/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ I. Z., bytom M.Á. A. X, N., 2/ L. Z., bytom M. A. X, N., obaja zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, s.r.o., so sídlom Niťová 3, Bratislava, proti odporcovi: Serraghis Loan Management Ltd., Afentrikas 4, Afentrica Court, 6018 Larnaca, Cyprus, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. -32, zo dňa 2. novembra 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie predbežného opatrenia p o t v r d z u j e . V časti trov konania napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa mení tak, že odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 24.08.2015, ktorým sa domáhali uloženia zákazu odporcovi zast. APS Slovakia, a.s., Trnavská cesta 50, Bratislava, IČO: 35874392, zverejňovať osobné údaje navrhovateľov, ako aj výšku ich dlhu voči odporcovi, na verejne dostupných miestach. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa návrhom vo veci samej mienia od odporcu domáhať verejného ospravedlnenia a finančného zadosťučinenia za nemajetkovú ujmu vo výške 5.000 eur, ako aj, aby sa odporca zdržal zverejňovania osobných údajov navrhovateľov a výšky ich dlhu voči nemu na verejných priestranstvách. Poukázal na to, že navrhovatelia potrebu nariadenia predbežného opatrenia odôvodnili tým, že vymáhačská spoločnosť APS Slovakia, a.s., ktorá bola údajne splnomocnená od zahraničného, cyperského subjektu Serraghis Loan Management Ltd. na vymáhanie záväzkov, zverejnila dňa 13.10.2014 a 24.04.2015 vylepením na vchodové dvere obytného domu v mieste bydliska navrhovateľov výzvy, a týmto neprimeraným konaním narušila súkromie navrhovateľov, poškodila ich meno u spoluobčanov, ich občiansku česť a dôstojnosť. Navrhovatelia uviedli, že sa domáhajú ochrany pred nekalými praktikami, ktoré sú spôsobilé vyvolať im ujmu, keďže sú šikanovaní zverejňovaním výziev k úhrade dlhu. Z uvedeného vyhodnotil, že petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je zhodný s petitom návrhu vo veci samej. Zamietnutie návrhu navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil s poukazom na ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, a § 102 ods. 1 O.s.p. tým, že na nariadenie predbežného opatrenia neboli splnené zákonné požiadavky. Vysvetlil inštitút predbežného opatrenia, a zdôraznil, že pojmovým znakom predbežného opatrenia je jednak dočasnosť a tiež provizórnosť, vyjadrujúca neúplnosť poskytovanej procesnej ochrany, pričom pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie je nevyhnutné provizórnosť dočasnej ochrany rešpektovať. Poukázal na to, že súdna prax v tejto spojitosti už dávnejšie ustálila, že predbežné opatrenie zásadne (spravidla) nemôže byť vydané, ak by bol jeho obsah totožný s rozhodnutím vo veci samej, a že vecná zhodnosť výroku rozhodnutia vo veci samej a obsahu ochrany poskytovanej predbežným opatrením (obsahovo rovnaké povinnosti, aké by

boli uložené rozhodnutím vo veci samej) je prípustná len celkom výnimočne. Uviedol, že predbežné opatrenie upravuje pomery účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie, a preto musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom súdneho konania o návrhu vo veci samej, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je potom potrebné posúdiť, či vzťah, ktorý sa predbežným opatrením upraví, bude vyriešený konečným rozhodnutím vo veci samej. V tejto súvislosti skonštatoval, že petit navrhovaného predbežného opatrenia a petit návrhu, ktorý navrhovatelia mienia podať vo veci samej, je identický. Z uvedeného vyvodil záver, že navrhovatelia by tak priamo nariadením predbežného opatrenia, bez riadneho prejednania veci po stránke skutkovej aj právnej, docielili stav, ktorý mienia dosiahnuť rozhodnutím vo veci samej. Mal za to, že požiadavke spravodlivého súdneho procesu, ale i zásade rovnakého postavenia účastníkov konania odporuje možnosť získať obsahovo totožné rozhodnutie, a to uloženie povinnosti odporcovi zákazu zverejňovania osobných údajov navrhovateľov a výšky ich dlhu voči odporcovi na verejne dostupných miestach, formou nariadenia predbežného opatrenia, ako aj rozsudkom vo veci samej po tom, ako riadne prebehlo súdne konanie. Vyhodnotil, že požadovaným predbežným opatrením by sa neupravovali pomery účastníkov konania len dočasne, ale s konečnou platnosťou. Dospel potom k záveru, že navrhovatelia nepreukázali dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, teda dôvodnosť uloženia povinnosti odporcovi zákazu zverejňovania osobných údajov navrhovateľov a výšky ich dlhu voči odporcovi na verejne dostupných miestach, čím nie je splnený jeden zo základných zákonných predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia, a preto ich návrh zamietol. Keďže v konaní úspešnému odporcovi žiadne trovy nevznikli, rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie, a žiadali napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť, a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom (dokonca v rozšírenom) rozsahu vyhovieť. Uviedli, že ich pohľadávka voči pôvodnému veriteľovi VÚB banka a.s., ktorá mala vzniknúť zo spotrebiteľských zmlúv, uzavretých v roku 2002 (ako aj ich osobné údaje), bola postúpená najskôr na subjekt v Karibiku, a následne na odporcu, teda neznámy subjekt v zahraničí, ktorého zastupuje APS Slovakia, a.s., pričom postúpenie pohľadávky im nebolo ani pôvodnými ani súčasným veriteľom oznámené. Vyslovili názor, že pohľadávka bola postúpená v rozpore s dobrými mravmi, s ochranou spotrebiteľa, a so zákonom na ochranu osobných údajov, nakoľko pôvodný veriteľ ich o možnosti postúpenia pohľadávky neinformoval, a ani v spotrebiteľských zmluvách sa nenachádza žiaden údaj o tom, že by tak mohol veriteľ urobiť bez ich súhlasu. Zdôraznili, že majú v predmetnom vzťahu postavenie spotrebiteľa, a svoje práva si uplatňujú podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko vymáhačská spoločnosť APS Slovakia, a.s., používa v mene odporcu nekalé obchodné praktiky, a zastrašuje ich vylepovaním výziev na verejné miesta a zasielaním výziev na dobrovoľnú úhradu s tým, že ak nej nedôjde, úroky z omeškania budú denne narastať a oni sa nevyhnú súdnemu konaniu a exekúcii. Uviedli, že v dôsledku výziev vymáhačov subjektu APS Slovakia, a.s., ktorý koná v mene odporcu, a zastrašuje ich, sú sústavne v strese z rôznych neoprávnených požiadaviek a vyhrážok, a v neistote, či dodávateľ splní ďalšiu avizovanú výzvu. Mali tiež za to, že aj odporcu zastupujúca spoločnosť APS Slovakia, a.s., je pasívne legitimovaná v konaní o zdržovacej žalobe. Podľa ich názoru osvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov vo vzťahu k odporcovi dostatočným spôsobom. Opätovne poukázali na to, že nekalé obchodné praktiky odporcu, za ktorého koná vymáhačská spoločnosť APS Slovakia, a.s., spočívajú v neprimeranom vymáhaní, dôkazom čoho sú aj nimi predložené výzvy na plnenie, ktoré zastupujúca spoločnosť zverejňuje na verejných miestach ich obytného domu, a upozorňuje ich, že v prípade nezaplatenia dlhu, bude vymáhačská spoločnosť nútená uplatniť si nárok na súde a v exekúcii, čo považujú za obzvlášť agresívnu praktiku. Argumentovali, že dôvodne žiadajú ochranu pred zverejňovaním výziev na plnenie ich dlhu a ich osobných údajov na verejnom priestranstve, ako aj pred zasielaním výziev, podľa ktorých majú platiť dlhy pod hrozbou súdnych konaní a exekúcií. Uviedli tiež, že odporca si doposiaľ svoj nárok v riadnom súdnom konaní neuplatnil. Navrhli, aby odvolací súd považoval konanie odporcu a vymáhačskej firmy za rozpor s cieľmi smernice č. 2005/29/Es a prihliadol aj na ciele smernice č. 2009/22/ES. Mali tiež za to, že i keď je navrhované predbežné opatrenie v podobnom rozsahu ako ich návrh vo veci samej, s ohľadom na povahu prejednávanej veci nie je možné ochranu poskytnúť inak, a preto je možné navrhované predbežné opatrenie nariadiť bez toho, aby došlo k prejudikovaniu rozhodnutia o veci samej, nakoľko predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. Za rozhodujúce hľadisko považovali, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, a aby sa zabránilo zväčšeniu ich ujmy. Odvolací súd vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., oboznámil sa s obsahom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako i s listinnými

dôkazmi, predloženými navrhovateľmi, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ nie je dôvodné, keďže zistil, že pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia neboli splnené zákonné predpoklady. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vecne správne, preto ho podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený (ust. § 74 O.s.p.). Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. e) a f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov v zmysle ust. § 74 ods. 1 O.s.p., je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav, a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie predbežného opatrenia teda zákon vyžaduje osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto dočasnej úpravy pomerov účastníkov, t.j. osvedčenie, že bez úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, podaným pred začatím konania, musí byť tiež zrejmé, čoho sa navrhovatelia mienia domáhať návrhom vo veci samej. Navrhovatelia sa nariadenia predbežného opatrenia domáhali z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Základnými podmienkami nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov je osvedčenie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, osvedčenie nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana, a osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy. Odvolací súd dospel po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a listinných dôkazov, ktorými navrhovatelia preukazovali dôvodnosť svojho nároku, k záveru, že navrhovatelia neosvedčili žiaden z vyššie uvedených predpokladov, nakoľko neosvedčili právny vzťah medzi účastníkmi navrhovaného predbežného opatrenia, ani nimi tvrdený nárok, ktorého ochrany sa domáhajú navrhovaným predbežným opatrením, a neosvedčili tiež, že bez nariadenia predbežného opatrenia by im vzhľadom na nejaké konkrétne konanie odporcu hrozila ujma, a hlavne, že toto nebezpečie hroziacej ujmy je reálne a hrozí bezprostredne. Predbežné opatrenie však nie je možné nariadiť len na základe ničím nepodložených tvrdení navrhovateľov. Z návrhu navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia, doručeného súdu prvého stupňa dňa 24.08.2015, odvolací súd zistil, že navrhovatelia tvrdili, že spoločnosť APS Slovakia, a.s., ktorá bola údajne splnomocnená od zahraničného subjektu Serraghis Loan Management Ltd., Cyprus, na vymáhanie záväzkov, zverejnila vylepením na obytnom dome v mieste bydliska navrhovateľov dňa 13.10.2014 a 24.04.2015 výzvy, ktorými ich žiadala o kontaktovanie za účelom vyriešenia ich pohľadávok v konkrétnej výške, vyzvala ich na úhradu pohľadávok a uviedla, že neuposlúchnutie výzvy má za následok navyšovanie ich dlhu o denný úrok a následne vymáhanie súdnou cestou, čo navrhovatelia považovali za neprimerané konanie, narušenie ich súkromia, poškodenie ich mena u spoluobčanov, a poškodenie ich občianskej cti a dôstojnosti. Poukázali tiež na to, že spoločnosť APS Slovakia, a.s., doručila zamestnávateľovi navrhovateľa 2/ výzvu na výkon zrážok pre subjekt Debtinvest Limited so sídlom na Britských panenských ostrovoch, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, uzatvorenej v úverovej zmluve s pôvodným veriteľom navrhovateľov VÚB bankou, a.s., čo zamestnávateľ navrhovateľa 2/ odmietol. Uviedli, že uzavreli s veriteľmi VÚB banka, a.s., a Consumer Finance Holding spotrebiteľské úverové zmluvy, že majú postavenie spotrebiteľa, že postúpenie pohľadávky a ich osobných údajov im nebolo oznámené, nedali k nim súhlas, a že neboli informovaní o možnom postúpení pohľadávok voči nim na neznáme subjekty v zahraničí.. Poukázali tiež na zásielky resp. výzvy na úhradu dlhu, ktoré im zaslala spoločnosť APS Slovakia, a.s., v auguste roku 2014, v januári a júni 2015, pričom táto spoločnosť ako i zahraničné spoločnosti sú pre nich neznámymi subjektami, neuzavreli s nimi žiadny zmluvný vzťah a predstavujú pre nich hrozbu a právnu neistotu. Zdôraznili, že si práva uplatňujú podľa ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa pred agresívnymi obchodnými praktikami, keď konanie spoločnosti APS Slovakia, a.s., ktorá koná v mene odporcu, považujú za nekalé a agresívne obchodné praktiky, spôsobilé vyvolať im ujmu. Uviedli, že sú šikanovaní zverejňovaním výziev a výzvami na úhradu dlhu, a stresovaní z nezákonných požiadaviek. Svoje tvrdenia osvedčovali priloženými listinnými dôkazmi, a to rôznymi výzvami na úhradu ich dlhu spoločnosti APS Slovakia, a.s., ktorá, ako odvolací súd zistil, vo výzvach zo dňa 13.10.2014 a 24.04.2015

uvádza len to, že je poverená správou pohľadávok navrhovateľov, vo výzvach zo dňa 14.08.2014 a 15.08.2014, označených ako „inkasné konanie“ uvádza, že dlh navrhovateľov, vyplývajúci zo zmluvy č. XXXXXXXXX pôvodného veriteľa VÚB banka, a.s., má v správe, a prikladá poštovú poukážku na zaplatenie dlhu adresátovi Serraghis Loan Management Ltd., Afentrika Court, Office 2, 6018 Larnaca, vo výzvach zo dňa 26.01.2015, označených ako „splátkový kalendár-podmienečné odpustenie časti dlhu“ uvádza, že veriteľ spoločnosť Serraghis Loan Management dáva navrhovateľom možnosť vysporiadať ich záväzok pôvodne voči VÚB banke, a.s., a prikladá poštovú poukážku bez uvedenia výšky dlhu v prospech adresáta Serraghis Managent Ltd., Naousis Str. 1, 6018 Larnaca, Cyprus, vo výzvach zo dňa 16.06.2015, označených ako „splátkový kalendár“ navrhovateľom pripomína, že stále majú možnosť svoj záväzok zo zmluvy č. XXXXXXXXXX s VÚB bankou, a.s., uhradiť formou pravidelných splátok, a podpisuje sa „na základe plnej moci od veriteľa, spoločnosti Serraghis Loan Management Ltd.,“ a prikladá poštovú poukážku bez uvedenia výšky dlhu v prospech adresáta Serraghis Loan Management Ltd., Afentrikas 4, Afentrica, 6018 Larnaca, Cyprus. Priložili tiež výzvu spoločnosti APS Slovakia, a.s., na výkon zrážok zo mzdy zo dňa 11.09.2009, adresovanú zamestnávateľovi navrhovateľa 2/. Žiadne iné listinné dôkazy navrhovatelia nepriložili. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že predmetné výzvy spoločnosti APS Slovakia, a.s., nie je možné považovať za dôkazy, osvedčujúce, že navrhovateľmi označený odporca Serraghis Loan Management Ltd., Afentrikas 4, Afentrica, 6018 Larnaca, Cyprus (ktorý ani nie je doposiaľ ustálený) údajne podľa názoru navrhovateľov „konajúci“ prostredníctvom spoločnosti APS Slovakia, a.s., zverejnil vylepením na obytnom dome v mieste bydliska navrhovateľov dňa 13.10.2014 a 24.04.2015 vyššie uvedené výzvy. Ako je uvedené vyššie, v týchto konkrétnych výzvach je uvedené len to, že spoločnosť APS Slovakia, a.s., je poverená (nevedno kým) správou pohľadávok navrhovateľov. Navrhovateľmi tvrdená skutočnosť, že predmetné výzvy boli zverejnené vylepením na obytnom dome v mieste bydliska navrhovateľov dňa 13.10.2014 a 24.04.2015, taktiež nie je ničím osvedčená, a nevyplýva zo žiadneho predloženého dôkazu. Je potom namieste konštatovať, že navrhovatelia neosvedčili vôbec žiadne nimi uvádzané konanie nimi označeného odporcu, a to ani údajne prostredníctvom spoločnosti APS Slovakia, a.s.. Naviac, ako vyplýva z ich návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a z predložených listinných dôkazov, nimi tvrdené a namietané výzvy sú im doručované minimálne už od roku 2014 od spoločnosti APS Slovakia, a.s., ktorá ani nie je účastníkom konania o nariadenie predbežného opatrenia, pričom žiadne aktuálne konanie nimi označeného odporcu neosvedčili, preto nie je odvolaciemu súdu zrejmé, aká konkrétna ujma by mala navrhovateľom v prípade nenariadenia predbežného opatrenia bezprostredne a reálne hroziť. Je potom možné uzavrieť, že navrhovatelia ničím neosvedčili nejaké konkrétne konanie odporcu, v súvislosti s ktorým vzniklo nebezpečenstvo im bezprostredne hroziacej ujmy, ktorej by malo navrhované predbežné opatrenie zabrániť. Odvolací súd dospel tiež k záveru, že navrhovatelia nepredložili žiaden listinný dôkaz, osvedčujúci ich právny vzťah s nimi označeným odporcom, keďže svoje tvrdenia o tom, že na označeného odporcu mala byť zrejme postúpená pohľadávka, ktorú mali voči VÚB banke, a.s., o čom však podľa ich vyjadrenia nič nevedia, ničím neosvedčili. Na základe čoho vôbec v návrhu uviedli tohto konkrétneho odporcu (vo výzvach spol. APS Slovakia, a.s., je spoločnosť „odporcu“ uvádzaná rôzne), keď nepredložili ani žiadny dôkaz o jeho reálnej existencii, zostalo nevysvetlené. Ničím neosvedčili ani tvrdenie, že spoločnosť APS Slovakia, a.s., skutočne koná za nimi označeného odporcu. Odhliadnuc od toho, že o samotnej existencii označeného odporcu nebol produkovaný žiadny dôkaz, nebolo ani osvedčené, že „odporca“ splnomocnil alebo poveril spoločnosť APS Slovakia, a.s., ktorá nie je účastníkom konania, na konanie v jeho mene. Odvolací súd vzhľadom na tieto skutočnosti nedokáže ustáliť, aký právny vzťah medzi účastníkmi konania mal byť základom pre úpravu ich pomerov. Navrhovatelia tiež tvrdili, že uzavreli s VÚB bankou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a svojich práv v konaní o veci samej sa mienia domáhať ako spotrebitelia v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd preto posudzoval, či osvedčili nárok, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana. Tu je potrebné v prvom rade uviesť, že procesný nárok na nariadenie predbežného opatrenia by sa mal opierať o spravdepodobnenie nároku vo veci samej, a aspoň o jeho osvedčenie, preto odvolací súd posudzoval potrebu navrhovanej dočasnej úpravy pomerov účastníkov vo vzťahu k nároku tak, ako ho navrhovatelia mienia uplatniť v konaní o veci samej. Nakoľko navrhovatelia žiadne listinné dôkazy o tom, že s VÚB bankou, a.s., uzavreli nejakú konkrétnu zmluvu (ktorú považujú za spotrebiteľskú) nepredložili, nemohol sa s ňou odvolací súd oboznámiť, a ani preskúmať ich tvrdenia, že zmluvu uzavreli v pozícii spotrebiteľov. Pre účely nariadenia predbežného opatrenia však nie je osvedčený taký nárok, ktorý nevyplýva zo zákona, ani zo žiadneho predloženého dôkazu. Preto dospel odvolací súd k záveru, že výhradne pre účely posúdenia naplnenia predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, nemožno nárok navrhovateľov považovať za osvedčený, hoci výsledok sporu zatiaľ prejudikovať

nemožno. V súlade so závermi ustálenej výkladovej praxe treba totiž pre účely nariadenia predbežného opatrenia nárok považovať za osvedčený vtedy, ak tu existuje v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aspoň pravdepodobnosť jeho existencie. V danom prípade však z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že navrhovateľom práve proti odporcovi svedčí postavenie spotrebiteľov. Možno teda zhrnúť, že podmienky na nariadenie predbežného opatrenia neboli splnené, preto sa odvolací súd so zamietnutím návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súdom prvého stupňa stotožnil, a napadnuté uznesenie v časti zamietnutia návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Ohľadom rozhodnutia o trovách konania odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. I keď rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania navrhovatelia v odvolaní nijakým spôsobom nespochybnili, odvolací súd ho preskúmal z dôvodu, že odvolanie podali proti uzneseniu súdu prvého stupňa ako celku. V posudzovanej veci je nepochybné, že odporca mal plný úspech, nakoľko návrh navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý, a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže odporcovi žiadne trovy nevznikli a nepodal ani návrh na priznanie trov konania, rozhodol odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p., a uznesenie súdu prvého stupňa v časti trov konania zmenil, a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu absencie návrhu na ich priznanie. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.