Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/128/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1. B. O., rod. J., nar. XX.X.XXXX, bytom O., B. XXXX/ XX, zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 2. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42176778 proti žalovanému: EX CREDIT, a.s., so sídlom Werferova 3, Košice , IČO: 36572586, zastúpený WERNER & Co. s.r.o., so sídlom Stromová 54/A, Bratislava, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia a o kolektívnu ochranu práv spotrebiteľov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -182 zo dňa 4.2.2015, jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni v 1. rade 700 eur a vo výrokoch o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku o vylúčení návrhu žalovaného na samostatné konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) zamietol žalobu žalobcu v 2. rade o kolektívnu ochranu práv spotrebiteľov. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni v 1. rade 700 eur a nahradiť jej trovy konania vo výške 644,92 eur na účet jej právneho zástupcu, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu žalobkyne v 1. rade v prevyšujúcej časti zamietol. Vyslovil, že žalobca v 2. rade a žalovaný v konaní o kolektívnu ochranu práv spotrebiteľov nemajú nárok na náhradu trov konania. Vzájomný návrh žalovaného o zaplatenie 3.000 eur vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania o vzájomnom návrhu.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ ide o nárok žalobkyne v 1. rade na primerané finančné zadosťučinenie podľa názoru súdu boli splnené všetky zákonné predpoklady ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pre priznanie nároku. Žalobkyňu súd považuje za spotrebiteľku, ktorá sa úspešne domohla ochrany práva, ktoré jednoznačne porušil žalovaný, ako to bolo konštatované a ustálené v rozsudku vo veci . Konkrétne bolo porušené právo žalobkyne na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 258/2001 Z.z. Je neospravedlniteľný postup žalovaného, ktorý vedome spracoval absolútne neplatné zmluvy a tento jeho postup hraničí aj s možnou trestnoprávnou zodpovednosťou, či už pre trestný čin úžery, prípadne poškodzovanie spotrebiteľa alebo trestný čin nekalých obchodných praktík voči spotrebiteľovi. Príslušnými zmluvami žalovaný zastrel tú skutočnosť, že žalobkyni poskytol pôžičku 50.000,- Sk, ktorú mala vrátiť v lehote 18 mesiacov v celkovej výške 71.760,- Sk, teda s neúmerne vysokým úrokom 43,53% a navyše prinútil žalobkyňu poskytnúť mu do zálohy príslušné hnuteľné veci v hodnote minimálne dvojnásobku poskytnutého úveru. Takýto postup žalovaného bol nepochybne spôsobilý privodiť ujmu žalobkyne.

Finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Na druhej strane nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie

spotrebiteľov. V danom prípade prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa neuhradila ani istinu úveru a aj keď táto skutočnosť nevedie k zániku jej nároku na finančné zadosťučinenie, nepochybne má vplyv na posúdenie jeho výšky, keďže súd ho ustaľuje na základe svojej voľnej úvahy s poukazom na § 136 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Vychádzajúc z konkrétnych okolností tohto prípadu a skutočnosti, že žalovaný týmto nekalým spôsobom chcel dosiahnuť zisk vo výške 21.760,- Sk (722,30 eur) súd prvého stupňa považoval za primerané finančné zadosťučinenie vo výške 700 eur.

V súvislosti so žalobou žalobcu v 2. rade o zdržanie sa nekalých praktík žalovaného uviedol, že každé právo sa má vykonávať v súlade so zásadou dobrých mravov a aj keď žalovaný má právo vymáhať svoju pohľadávku od žalobkyne a iných dlžníkov výkon jeho práva spôsobom, ktorý popísala žalobkyňa nemôže požívať právnu ochranu. Zároveň však súd prvého stupňa považoval za rozhodujúce, že vzhľadom na odstup času od podania žaloby (4.1.2011) a skutočnosť, že minimálne od roku 2010 už žalobcovia nevedeli preukázať, že by žalovaný pokračoval vo vytýkaných praktikách a vzhľadom na skutočnosť, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, súd prvého stupňa považoval za dôvodné túto žalobu zamietnuť. Nepochybne aj podľa vyjadrenia samotnej žalobkyne v 1. rade je zrejmé, že žalovaný minimálne od roku 2010 už nepokračuje v tých praktikách, zdržania ktorých sa domáha žalobca v 2. rade. Vzhľadom na odstup takmer 5 rokov preto ani nehrozí, že by v týchto praktikách pokračoval, preto súd prvého stupňa uvedenú žalobu zamietol.

Žalobca vzájomným návrhom sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3.000 eur, avšak pri tomto nároku neuplatnil započítaciu námietku a preto jeho podanie je potrebné považovať za vzájomný návrh. Rozhodnutie o vzájomnom návrhu bude závisieť od ustálenia výšky priznaného finančného odškodnenia žalobkyni na základe právoplatného rozhodnutia. Súd prvého stupňa preto tento nárok vylúčil na samostatné konanie podľa § 112 ods. 2 O.s.p..

Úspešnej žalobkyni v 1. rade súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal aj náhradu trov konania, ktorá predstavuje sumu 644,92 Eur. O trovách konania medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným súd rozhodol podľa § 150 O.s.p., zohľadnil pritom okolnosti tohto prípadu, keďže nepochybne bolo preukázané minimálne zasielanie nevhodných upomienok spotrebiteľom zo strany žalovanej spoločnosti v čase podania žaloby. K jej úplnému zamietnutiu došlo však v dôsledku toho, že súd rozhodoval až s odstupom času od podania žaloby po zrušení pôvodného rozsudku dovolacím súdom kedy sa už skutkový stav zmenil. Bolo by preto nespravodlivé, aby žalobca v 2. rade mal nahradiť trovy konania žalovanému, t.j. s prihliadnutím na konanie žalovaného ktoré má prvky konania minimálne v rozpore so zásadou dobrých mravov v súvislosti k spotrebiteľom.

Proti tomuto rozsudku, konkrétne proti výroku, ktorým súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni v 1. rade 700 eur, výrokom o trovách konania a výroku o vylúčení návrhu žalovaného na samostatné konanie, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby ho odvolací súd v tejto časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie, resp. zmenil tak, že žalobu v rozsahu dotknutom odvolaním zamietne. Namietal, že postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 22.1.2014 meritórne prejednal vec napriek ospravedlnenej neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného a jeho žiadosti o odročenie pojednávania. Ako dôvod neakceptovania žiadosti o odročenie pojednávania uviedol súd prvého stupňa existenciu, že právny zástupca žalovaného má aj koncipientku. Súd prvého stupňa však ignoroval skutočnosť, že podľa textu plnej moci udelenej žalovaným svojmu právnemu zástupcovi splnomocniteľ nesúhlasí s tým, aby si splnomocnenec za seba ustanovil iného zástupcu vrátane advokátskeho koncipienta, ktorého zamestnáva. Poukázal tiež na to, že súd prvého stupňa nedoručil listinný dôkaz predložený žalobcom v 1. rade na pojednávaní dňa 22.1.2014 žalovanému. Má za to, že súd prvého stupňa prejednal vec nad rámec žaloby, pretože žalobkyňa v 1. rade sa domáhala poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia v súvislosti s konaním žalovaného, ktoré malo nastať po nadobudnutí rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 12.7.2010, č.k. -60, nie z dôvodov spočívajúcich v uzavretí zmlúv. Namietal aj porušenie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o zmene návrhu. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v 1. rade podala dňa 24.5.2012 voči žalovanému titulom tých istých zmlúv a toho istého pôvodného rozsudku žalobu o zaplatenie tej istej výšky primeraného finančného zadosťučinenia, má za to, že došlo k prekážke litispendencie. S ohľadom na uvedené vzniesol aj námietku premlčania práva na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia. Zotrval na názore, že žalobkyňa v 1. rade vstúpila do právneho vzťahu so žalovaným

nie ako spotrebiteľ, ale ako podnikateľ - nositeľ živnostenského oprávnenia. Nesúhlasí s priznaním primeraného finančného zadosťučinenia ani s jeho výškou s ohľadom na to, že žalobkyňa v 1. rade spôsobila žalovanému majetkovú ujmu. Namietal, že súd prvého stupňa nemohol rozhodnúť o vylúčení veci na samostatné konanie rozsudkom, pretože o tejto veci sa rozhoduje uznesením, pričom žiadna podmienka na vylúčenie veci neexistovala. Namietal aj priznanie náhrady cestovných nákladov, ako aj náhrady za stratu času právneho zástupcu žalobkyne v 1. rade s poukazom na ich neúčelnosť. Nesúhlasil ani s aplikáciou § 150 O.s.p..

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad § 212 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každého účastníka konania, a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Súd môže uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka konania iba vtedy, ak účastník konania bol na pojednávanie riadne predvolaný, nepožiadal o odročenie pojednávania alebo dôvod, pre ktorý požiadal o odročenie pojednávania, nebol dôležitý. Súd môže vo veci pojednávať a na pojednávaní vec rozhodnúť v neprítomnosti účastníka konania len za splnenia vyššie uvedených predpokladov. Pokiaľ nejaký predpoklad nie je splnený, súd nemôže vo veci pojednávať a musí pojednávanie odročiť. Účastník, ktorý požiadal o ospravedlnenie a odročenie pojednávania, musí svoju žiadosť podložiť dôležitým dôvodom, pre ktorý žiada odročenie pojednávania. Pôjde o vážne dôvody, ktoré mu neumožňujú z objektívneho alebo subjektívneho hľadiska zúčastniť sa na pojednávaní. Dôležitosť dôvodu posudzuje súd vždy s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu. Aj keď dôvod uvedený účastníkom (jeho právnym zástupcom) posudzuje vždy súd, a to v súvislosti s ďalšími právne a skutkovo významnými skutočnosťami, a môže teda prísť k záveru, že dôvod v žiadosti o odročenie pojednávania dôležitý nie je, choroba účastníka (jeho zástupcu) preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou sa považuje za dôležitý dôvod odročenia pojednávania podľa § 101 ods. 2 O.s.p. (porovnaj R 31/1995). Ak súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka, hoci na to neboli splnené podmienky, predstavuje takýto postup procesné pochybenie, ktoré má za následok odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, teda porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danom prípade svojim postupom žalovanému odňal možnosť konať pred súdom tým, že neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaného, ani žiadosť o odročenie pojednávania, vec na pojednávaní prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 1. rade, čím znemožnil žalovanému vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vážnosť dôvodov právneho zástupcu žalovaného na odročenie pojednávania. Súd neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaného a žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že právny zástupca žalovaného, teda príslušná obchodná spoločnosť, má aj koncipientku a tiež v kontexte s doterajším správaním žalovaného a jeho predchádzajúcich právnych zástupcov svedčiacich o určitej obštrukcii. V danom prípade právny zástupca žalovaného podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronicky 21.1.2014 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní práceneschopnosťou spôsobenou silným prechladnutím spojeným so stratou hlasu a zhoršenou astmou. Osobná účasť právneho zástupcu žalovaného na vytýčenom pojednávaní nebola možná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia jeho zdravotného stavu, o čom priložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára. Právny zástupca žalovaného poukázal tiež na to, že advokátsku prax vykonáva ako jediný spoločník a jediný konateľ spoločnosti, pričom žalovaný trval na jeho osobnom zastupovaní v predmetnej veci a v žiadnom prípade nesúhlasil s udelením substitučnej plnej moci, čo je zrejmé aj z udeleného plnomocenstva (č.l. 56 spisu). Z uvedeného je zjavné, že neboli splnené všetky predpoklady na pojednávanie súdu prvého stupňa. Aj keď bol právny zástupca žalovaného riadne predvolaný, len čo sa dozvedel o dôvode relevantnom

pre odročenie pojednávania požiadal o ospravedlnenie a o odročenie pojednávania. Dôvod, pre ktorý žiadal právny zástupca žalovaného pojednávanie odročiť, je dostatočne dôležitý na to, aby súd v jeho neprítomnosti nepojednával. Z obsahu spisu je zrejmé, že právny zástupca žalovaného je chronicky chorý, jeho zdravotný stav si vyžaduje trvalú liečbu inhalačnú a antihistaminickú. Podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára v prípade zhoršenej astmy je pacient imobilný, musí užívať lieky, ležať v posteli v úľavovej polohe, rozhodne nemôže sedieť a cestovať do Prešova. Nepriaznivý zdravotný stav je dôležitým dôvodom, pre ktorý pokiaľ účastník (jeho právny zástupca) požiada o odročenie pojednávania a vzhľadom aj na okolnosti konkrétneho prípadu, musí súd pojednávanie odročiť. Pokiaľ je aj účastník zastúpený právnym zástupcom, súd nemôže pojednávať v neprítomnosti účastníka a jeho právneho zástupcu, ak nemožno od účastníka spravodlivo žiadať, aby si zvolil iného zástupcu, pokiaľ predpoklady uvedené v § 101 ods. 2 O. s. p. na pojednávanie v neprítomnosti účastníka neboli splnené. Právny zástupca - advokát je viazaný pokynmi svojho klienta, pokiaľ účastník výslovne trvá na jeho osobnom zastupovaní v predmetnej veci a v žiadnom prípade nesúhlasí s tým, aby si splnomocnenec za seba ustanovil iného zástupcu vrátane advokátskeho koncipienta, ktorého zamestnáva, právny zástupca je povinný pokyny svojho klienta rešpektovať (viď § 16 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii). Preto záver súdu prvého stupňa, že ak sa aj pojednávania nemohol zúčastniť právny zástupca žalovaného, mala sa dostaviť jeho koncipientka, nie je vzhľadom na okolnosti daného prípadu správny. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania a dôvody v nej uvedené, vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, čím žalovanému odňal možnosť konať pred súdom, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni v 1. rade 700 eur a vo výrokoch o trovách konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na procesné pochybenie súdu prvého stupňa, odvolací súd považoval za nadbytočné vec meritórne preskúmavať, nakoľko v ďalšom konaní môžu účastníci predložiť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Pokiaľ žalovaný napadol svojim odvolaním aj výrok rozsudku, ktorým súd rozhodol o vylúčení vzájomného návrhu žalovaného o zaplatenie 3.000 eur na samostatné konanie, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie proti tomuto výroku prípustné nie je.

Podľa § 112 ods. 2 O.s.p., ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

Podľa § 202 ods. 3 písm. a) O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné

Keďže výrok rozsudku o vylúčení veci na samostatné konanie má povahu uznesenia, ktorým sa upravuje vedenie konania, v takomto prípade nie je možné proti takémuto uzneseniu podať odvolanie. Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, a preto odvolanie proti výroku o vylúčení návrhu žalovaného na samostatné konanie podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.