Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-146-2012.pdf
PDF · 74.28 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/146/2012
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: SIBA, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Drobného 11, Bratislava, IČO: 31 365 833, proti odporcovi: Slovenská A., H. G. L. L. G. W. E., E. E. Š. X, R., o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a nesprávnym úradným postupom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 25.11.2011, č.k. 15C/157/2005-142, pomerom hlasov 3:0, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 25.11.2011, č.k. 15C/157/2005-142, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, tvrdiac, že sa ňou navrhovateľ domáhal náhrady skutočnej škody a ušlého zisku vo výške 29,545.615,08 eur spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a rozhodol o trovách konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa vychádzal z toho, že navrhovateľ svoj nárok jasne označil ako nárok z titulu nezákonného rozhodnutia štátu, za ktoré označil rozhodnutie odporcu z 20.4.2001 listom č. XXXXX/XXXX-XX označený ako žiadosť o úpravu podmienky daňovej úľavy, ktoré bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.4.2002, sp. zn. 6Sž 163/2001. Zamietnutie žaloby súd odôvodnil tým, že procesnou podmienkou uplatnenia uvedeného nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia štátu na súde, je v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) a § 10 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.) predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne a márne uplynutie lehoty na uspokojenie nároku poškodeného zo strany príslušného orgánu štátu. Navrhovateľ v tomto prípade nijako nepreukázal, že by uplatnený nárok predbežne s odporcom prerokoval, pričom ide o nevyhnutnú zákonnú podmienku až po splnení ktorej sa môže na súde domáhať svojho nároku. Preto súd návrh ako predčasne podaný bez ďalšieho rozhodovania o merite veci zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu - K. C.. G. G.Č. (podaním doručeným súdu dňa 10.3.2016 navrhovateľ oznámil zánik plnomocenstva odvolaním splnomocniteľom). Namietol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu došlo k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom. Poukázal na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR V. XXX/XX k výkladu zákona č. 58/1969 Zb. o postupe súdov v prípade, že bol návrh na začatie konania podaný na súde bez predbežného prerokovania nároku v zmysle ustanovenia § 9 uvedeného zákona, hoci toto prerokovanie bolo podľa zákona potrebné. V zmysle tohto zjednocujúceho stanoviska sa považuje nedostatok prerokovania nároku na náhradu škody príslušným ústredným orgánom za odstrániteľný nedostatok podmienky konania. Povinnosťou súdu je pokúsiť sa o odstránenie nedostatku, nakoľko predbežné prerokovanie je v prípadoch uvedených v ustanovení § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. obligatórne a bez predbežného prerokovania sa poškodený nemôže domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. V žiadnom prípade však súd nemôže návrh na začatie konania zamietnuť ako predčasný
len z toho dôvodu, že nedošlo k predbežnému prerokovaniu. Zo znenia ustanovenia § 10 treba v spojení s ustanovením § 9 tohto zákona vyvodiť, že ústredný orgán príslušný podľa § 9 neprejednáva predbežne nárok na náhradu škody v konaní podľa ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. a nevydáva o tomto rozhodnutie, ale v stanovenej lehote nárok buď uspokojí alebo neuspokojí. Ak poškodený uplatnil nárok na súde bez predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani návrh zamietnuť, ani bez ďalšieho konania zastaviť, ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty (§ 43 ods. 1 O.s.p.). Iba v tomto prípade, ak by napriek tomu nebol odstránený nedostatok uvedenej podmienky, ktorý treba hodnotiť ako obdobu nedostatku procesnej podmienky, mal by súd postupovať podľa úpravy O.s.p. o zastavení konania (§ 104 ods. 2 O.s.p.). V prípade podania návrhu na predbežné prerokovanie mal by súd vyčkať až do skončenia prerokovania pred príslušným ústredným orgánom bez toho, aby konanie prerušil. Rozhodnutie vo veci tu totiž nezávisí od otázky, ktorú v tomto konaní súd nie je oprávnený riešiť, ako sa to predpokladá pri prerušení konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1, 3 v spojení s § 212 ods. 2 písm. b) O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť v celom rozsahu, lebo odvolacie námietky navrhovateľa sú dôvodné, a napadnutý rozsudok je sčasti aj nepreskúmateľný.
Z obsahu žaloby a jej upresnenenia (č.l. 81 spisu) vyplýva, že navrhovateľ sa domáha náhrady skutočnej škody a ušlého zisku spôsobených mu podľa jeho tvrdenia nezákonnými rozhodnutiami odporcu č. XXXXX/XXXX-X zo dňa 29.9.1999 (č.l. 34), označené ako Daň z prevodu a prechodu nehnuteľností a č. XXXXX/XXXX-XX zo dňa 20.4.2001 (č.l. 24), označené ako Žiadosť o úpravu podmienky daňovej úľavy, ako aj neprávnym úradným postupom podriadených orgánov odporcu, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že svoj nárok vyvodzoval zo zákona č. 58/1969 Zb..
Z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. vyplýva, že predbežné prerokovanie nároku sa týka iba nároku na náhradu škody v súvislosti s nezákonným rozhodnutím a predbežné prerokovanie nároku je iba procesnou podmienkou pre uplatnenie nároku na súde. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody v súvislosti s neprávnym úradným postupom, zákon č. 58/1969 Zb. nevyžadoval predbežné prerokovanie nároku a poškodený mal možnosť domáhať sa odškodnenia priamo žalobou podanou na súde.
Napriek tomu súd prvého stupňa žalobu navrhovateľa zamietol ako predčasne podanú s tým, že navrhovateľ nepreukázal, že by uplatnený nárok predbežne prerokoval s odporcom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvého stupňa rozhodoval len o nároku navrhovateľa na náhradu škody v súvislosti s tvrdeným nezákonným rozhodnutím odporcu z 20.4.2001 listom č. XXXXX/ XXXX-XX. Nárokom navrhovateľa na náhradu škody v súvislosti s tvrdeným nezákonným rozhodnutím odporcu č. XXXXX/XXXX-X zo dňa 29.9.1999, ako aj nárokom navrhovateľa na náhradu škody v súvislosti s tvrdeným neprávnym úradným postupom sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal. Uvedené nedostatky predstavujú zároveň prekážku preskúmateľnosti rozsudku pre jeho nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov.
Pokiaľ aj mal súd prvého stupňa akékoľvek pochybnosti alebo nejasnosti ohľadom uplatneného nároku navrhovateľa, bolo jeho povinnosťou postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. navrhovateľa vyzvať, aby v určenej lehote svoje nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil, a poučiť ho, ako treba doplnenie alebo opravu vykonať. Z obsahu spisu však takýto procesný postup súdu prvého stupňa nevyplýva (v spise sa nachádza len výzva Okresného súdu Prešov zo dňa 28.12.2005, aby navrhovateľ upresnil, či sa domáha náhrady škody na základe rozhodnutí MF SR č. XXXXX/XXXX-X K. Č.. XXXXX/XXXX-XX, alebo sa domáha náhrady škody na základe rozhodnutí príslušného Daňového úradu Sabinov). Takýmto postupom súdu prvého stupňa bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.
Z obsahu spisu taktiež nevyplýva, že by súd prvého stupňa po zistení, že navrhovateľ uplatnil svoj nárok na súde bez predchádzajúceho predbežného prerokovania, vyzval navrhovateľa na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty
postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p., hoci tak bol povinný urobiť. Dôvodne navrhovateľ v tejto súvislosti poukazuje na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR V. XXX/XX k otázke postupu súdu v prípade, že nárok nebol predbežne prerokovaný v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 58/1969 Zb., ktoré vychádza z cieľa, ktorý zákon č. 58/1969 Zb. sledoval ustanovením o predbežnom prerokovaní nároku (prerokovanie malo prispieť k objasneniu veci a vytvoriť tak podmienky pre uzavretie mimosúdnej dohody o uspokojení nároku). Podľa tohto stále záväzného stanoviska: „....V žiadnom prípade však nemožno návrh na začatie konania zamietnuť ako predčasný len z toho dôvodu, že nedošlo k predbežnému prerokovaniu.......Ak preto poškodený uplatnil nárok na súde bez predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani bez ďalšieho konania zastaviť, ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty (§ 43 ods. 1 O.s.p.). Iba v tom prípade, ak by napriek tomu, nebol odstránený nedostatok uvedenej podmienky, ktorý treba hodnotiť ako obdobu nedostatku procesnej podmienky, mal by súd postupovať podľa úpravy Občianskeho súdneho poriadku o zastavení konania (§ 104 ods. 2 O.s.p.).“
Pre úplnosť musí odvolací súd ešte uviesť, že navrhovateľ dňa 14.3.2016 doložil do spisu kópiu svojej žiadosti zo dňa 14.3.2016 o prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ktorá je predmetom tohto sporu (č.l. 170, 171), a ktorú aj adresoval a doručil Ministerstvu financií SR v uvedený deň.
Možno tak uzavrieť, že pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa bez ďalšieho zamietol len z dôvodu, že nepreukázal, že by uplatnený nárok predbežne s odporcom prerokoval, jeho rozhodnutím bola navrhovateľovi aj odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces.
Tým, že súd prvého stupňa zaťažil konanie vadou nesprávneho postupu a vec nesprávne právne posúdil, a zjavne ani nerozhodoval o celom nároku navrhovateľa, a tým aj nedostatočne zistil skutkový stav (vôbec neskúmal všetky predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu), odvolaciemu súdu neostalo iné, len zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 221 ods.1 písm. f), h) O.s.p. a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Jeho povinnosťou v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa podľa § 226 O.s.p. viazaný, a po vykonanom dokazovaní rozhodnúť o uplatnenom nároku navrhovateľa, a rozsudok podľa § 157 ods. 2 O.s.p. aj riadne odôvodniť.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci (§ 224 ods. 3, § 142 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.