Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoKR/7/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Tatra Clima, s.r.o., so sídlom Dlhé hony 4991, 058 01 Poprad, IČO: 36 491 047, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Sklenárom, Kováčska 40, 040 01 Košice, proti žalovanému: MIRABEL, spol. s r.o. Stará Ľubovňa, so sídlom Levočská 29, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31 679 099, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Gelenekym, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, o určenie pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. -68 zo dňa 1.6.2015, takto

rozhodol:

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti t.j. vo výroku o trovách konania tak, že žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 167,74 eur na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Mariána Gelenekyho do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mariána Gelenekyho trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 9,13 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O zastavení konania rozhodol v dôsledku späťvzatia návrhu v súlade s § 96 ods. 1 až 3 O.s.p.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Uznesenie vo výroku o náhrade trov konania napadol včas podaným odvolaním žalovaný. Navrhol ho zmeniť a priznať mu náhradu trov konania vrátane náhrady trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 1.860,77 eur. Namieta nesprávne právne posúdenie veci, keďže súd mal správne postupovať podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., pretože žalobca zavinil zastavenie konania, keďže zobral návrh na začatie konania späť. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 49/1993, podľa ktorého ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Vo svojom vyjadrení z 29.4.2015 uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením a navrhuje ho potvrdiť. Odvolaciemu súdu dáva do pozornosti jeho písomné vyjadrenie k vyčísleným trovám konania odporcu z 29.4.2015, v ktorom poukazuje na skutočnosť, že vyčíslenie trov právneho zastúpenia odporcu nie je v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky a je v rozpore aj s judikatúrou Slovenskej republiky. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že odvolanie zo dňa 29.6.2015 nemožno považovať za účelne vynaložené

trovy konania, nakoľko odvolanie je totožné s odvolaním voči výroku o trovách konania v konaní č. zo dňa 29.6.2015.

Uznesenie vo výroku o zastavení konania nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods. 3 O.s.p.), preto v odvolacom konaní v tomto výroku nebolo preskúmavané.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ak došlo k zastaveniu konania, zásadne žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne podľa § 146 ods. 2 O.s.p. možno niektorému z účastníkov uložiť povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.

Zákonným predpokladom pre vyslovenie povinnosti nahradiť trovy konania podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. je jednak dôvodne podaný návrh, ale tiež správanie sa odporcu (žalovaného), pre ktoré sa stal návrh po jeho podaní bezpredmetným. Pritom dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne, preto nie je rozhodujúce, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu žaloby. O dôvodnosti podania návrhu treba preto uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania nárok navrhovateľa uspokojí, resp. splní požiadavku navrhovateľa bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd, a to aj vtedy, ak by odporca uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má byť teda také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu), pričom medzi správaním odporcu a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V takom prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva.

Zavinenie v zmysle citovaných ustanovení možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej, to znamená, že by už po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto ak žalobca vzal žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí (ak nejde o prípad ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je povinný nahradiť jeho trovy.

V danej veci žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, preto mu zásadne vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy zastaveného konania. Túto povinnosť by nemal (a naopak, takáto povinnosť by vznikla žalovanému), ak by sa zistilo v konaní, že žaloba bola podaná dôvodne, že ju žalobca vzal späť len v dôsledku správania sa žalovaného. O tento prípad však v prejednávanej veci nejde. Všeobecne platí, že je vecou žalobcu uplatňovať si svoje nároky so znalosťou veci a je právom žalovaného voči žalobe vznášať akékoľvek, podľa neho relevantné námietky. Výsledkom takéhoto kontradiktórneho procesu môže byť situácia, kedy žalovaný subjekt poukáže na nedôvodnosť podanej žaloby, čomu zodpovedá i výsledok konania, a to buď v podobe zamietnutia žaloby alebo zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby.

Ako už bolo uvedené, žalobca vzal žalobu späť, a tak z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené, čím mu vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Náhradu trov konania v sume 4.485,14 eur si žalovaný uplatnil a vyčíslil v rámci súhlasu so späťvzatím žaloby za 2 úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 5.8.2014 a podanie vyjadrenia k žalobe dňa 5.8.2014 v sume 3.721,54 eur, vrátane režijného paušálu v sume 16,08 eur a 20% DPH v sume 747,52 eur.

Konanie o incidenčnej žalobe je z hľadiska určenia výšky trov konania určovacím sporom, bez ohľadu na výšky pohľadávky, určenie pravosti, ktorej je predmetom konania. Preto pri určení výšky tarifnej odmeny treba vychádzať z princípu, že žalovanému patrí náhrada ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Tento názor korešponduje aj so stabilizovanou súdnou praxou, podľa ktorej je konanie o určenie pohľadávky z hľadiska určenia tarifnej odmeny advokáta za poskytnuté úkony právnej služby potrebné považovať za určovací spor s neoceniteľnou hodnotou veci. Vzhľadom na špecifiká incidenčného konania prichádza pri určovaní trov konania podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. do úvahy aplikácia ust. § 11 ods.1 vyhlášky, a nie ust. § 10 ods. 1,2 vyhlášky. Preto pri určení výšky tarifnej odmeny advokáta súd vychádza z takej istej výšky, ako v určovacích sporoch s neoceniteľnou hodnotou veci (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.7.2011 sp.zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.12.2007 sp.zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.5.2009 sp.zn. ).

Nadväzne na to aj Ústavný súd SR poukazuje na obsah judikatúry Najvyššieho súdu, ktorá bola v obdobných právnych veciach ustálená v predchádzajúcom období a bola publikovaná v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 63/2008 (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 M Obdo V 17/2006), podľa ktorej “žaloba o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky z dôvodu jej popretia je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Pri posudzovaní náhrady trov konania úspešnému účastníkovi preto platí, že výška tarifnej odmeny jeho advokáta sa určuje podľa § 11 ods.1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci”.

Obdobne Najvyšší súd rozhodol aj v uznesení sp.zn. z 8.4.2008, v odôvodnení ktorého uviedol, že “konanie o tzv. incidenčnej žalobe je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku, bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti ktorej je predmetom konania, v tomto prípade určenia neexistencie právneho dôvodu a výšky ktorej sa žalobca domáha. Preto aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny treba vychádzať z rovnakého princípu, takže žalobcovi patrí náhrada trov konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci” (uznesenie Ústavného súdu SR z 13.12.2011 č.k. .

Preto pri určení výšky tarifnej odmeny odvolací súd vychádzal z princípu, že žalovanému patrí náhrada ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Trovy konania žalovaného predstavujú trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 5.8.2014 a podanie vyjadrenia k žalobe z 5.8.2014). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je 61,85 eur, teda za 2 úkony patrí odmena vo výške 123,70 eur (2 x 61,85 eur). K tejto odmene patrí paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov (§ 16 ods. 3 Vyhlášky) vo výške 16,08 eur za 2 úkony vykonané v roku 2014 (2 x 8,04 eur). Súčet odmeny a náhrady (139,78 eur) sa v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o 20 % DPH, t.j. o sumu 27,96 eur na celkovú výšku náhrady trov právneho zastúpenia 167,74 eur.

Na základe uvedeného odvolací súd v súlade s § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku o trovách konania tak, že zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 167,74 eur.

Úspech v odvolacom konaní mal žalovaný. Preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Tarifnú hodnotu veci v odvolacom konaní tvorí suma prisúdených trov prvostupňového konania 167,74 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za úkon právnej služby (podanie odvolania z 29.6.2015) znížená na polovicu sa rovná sume 9,13 eur (§ 10 ods. 1 a § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky).

Obe uvedené sumy v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu U.. P. L., Q. Q. X. X., Y..X.., F. X. Ľ., Č. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, Q.: XXXXXX.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.