Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžsk/89/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Michal Matulník, PhD., ako členov senátu vo veci žalobcu: L.. T. L., nar. XX. J. XXXX, U. XXX, Č., zastúpeného: JUDr. Kristína Mitrová Polková, advokátka, Na Priekope 174/13, Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 26. novembra 2018, č. 76466-2/2018-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -73 z 30. mája 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -73 z 30. mája 2019 sa zrušuje sa vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca bol minimálne v období od 1. januára 2003 do vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovanej zamestnancom Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca, a. s. Slovenská lekárska komora mu následne 14. apríla 2010 vydala licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ZA/1458/10. Medzičasom začal žalobca na základe živnostenského oprávnenia z 25. augusta 2015 prevádzkovať živnosť kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Okresný úrad Čadca mu na jeho žiadosť toto živnostenské oprávnenie s účinnosťou k 20. januáru 2018 zrušil, avšak licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (tzv. licencia L1A) mu zostala v platnosti aj po tomto dni.

2. Po zistení, že žalobca bol aj naďalej (po 20. januári 2018) držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, pobočka žalovanej v Čadci mu rozhodnutím z 20. septembra 2018, č. 700-1710816118-GC04/18, predpísala poistné za mesiace január až jún 2018 v celkovej sume 906,96 €, podrobne rozčlenené vo výroku a v prílohe rozhodnutia. V odôvodnení uviedla, že žalobca mal do tohto dátumu platiť poistné ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba podľa , , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

3. Napriek odvolaniu žalobcu, žalovaná toto rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím z 26. novembra 2018, č. 76466-2/2018-BA. Uviedla, že žalobcovi dňom zániku živnostenského oprávnenia nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, pretože i naďalej bol oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe oprávnenia na výkon činnosti, ktorým bola licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v zmysle Vydaná licencia tak podľa žalovanej

predstavovala oprávnenie na výkon činnosti, ktoré zakladalo jej držiteľovi postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa Z. z bez ohľadu na to, či ju aj aktívne využíval. Pokiaľ mal žalobca platnú licenciu L1A a v rozhodujúcom období za rok 2016 dosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší než bola zákonom stanovená hranica, jeho povinné poistenie trvalo i po 20. januári 2018. Vzhľadom na predĺženú lehotu na podanie daňového priznania jeho povinné poistenie mohlo podľa cit. zák. zaniknúť až 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, kedy jeho príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu podľa cit. zák. Žalovaná dodala, že nevylučuje súčasné trvanie viacerých poistných vzťahov, a preto sa stotožnila sa s názorom pobočky, že žalobca bol povinný platiť poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba aj v období od januára do júna 2018, hoci bol zároveň zamestnancom ( ). Keďže poistné neodviedol vôbec, muselo mu byť rozhodnutím pobočky predpísané.

4. Správny súd tu napadnutým rozsudkom vyhovel správnej žalobe a zrušil toto rozhodnutie žalovanej podľa a . Nestotožnil sa so žalovanou, že len formálna držba licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zakladala žalobcovi účasť na povinnom sociálnom poistení samostatne zárobkovo činnej osoby bez ohľadu na to, či žalobca túto licenciu aj skutočne využíval a dosahoval z nej príjmy podľa Takýto výklad by nespravodlivo dopadol na subjekty povinného sociálneho poistenia a došlo by ním k popretiu jeho účelu, ktorým je viazať účasť na sociálnom poistení na určitý dosiahnutý príjem zo zárobkovej činnosti. Mal za to, že ani z ustanovenia cit. zák. nevyplýva, že by kumulácia zákonom stanovených podmienok (dosahovanie príjmu z podnikania vo výške presahujúcej zákonom stanovenú hranicu v rozhodujúcom období) bola viazaná len na formálnu držbu oprávnenia na výkon činnosti. Ďalej uviedol, že citovaný zákon explicitne neupravuje situáciu, keď fyzická osoba disponovala postupne dvoma oprávneniami, na základe ktorých mohla dosahovať príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa , no príjem dosiahla výlučne na základe oprávnenia, ktoré zaniklo. Preto správny súd vykladal ustanovenie cit. zák. tak, že účasť na povinnom poistení by sa mala posudzovať osobitne vo vzťahu ku každému oprávneniu. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej 5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zdôraznila, že upravuje povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby ako jedno poistenie a nie niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní vzniku povinného poistenia nebolo rozhodujúce, na základe akého oprávnenia fyzická osoba dosiahla zákonnom stanovený príjem, rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že ho dosiahla podľa a a zároveň splnila definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa Z citovaných ustanovení nijako nevyplýva, že by žalovaná mala skúmať, či príjem podľa cit. zák. žalobca dosahoval len z činnosti vykonávanej na základe tejto licencie alebo či ho prípadne dosahoval na základe akéhokoľvek iného (hoci aj skôr zaniknutého) oprávnenia. Záverom dodala, že ustanovenia sa aplikujú rovnako na všetky slobodné povolania a ani lekárov z nich nemožno vynímať.

6. Žalobca navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Poukázal na závery vyjadrené v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého samotná licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti a nezakladá jej držiteľovi postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa Dodal, že rozhodnutie veľkého senátu je podľa záväzné aj pre všetky ostatné senáty najvyššieho súdu. III. Posúdenie veci kasačným súdom 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ), na ktorý od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z najvyššieho súdu ( o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu ( ) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania ( ) v medziach uplatnených kasačných bodov ( ).

8. V prerokúvanej veci žalovaná ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia podľa konala a rozhodovala v rámci svojej právomoci o predpísaní

poistného v zmysle § 144 ods. 1 cit. zákona. Podľa tohto ustanovenia organizačná zložka žalovanej predpíše poistné osobe povinnej odvádzať poistné, ak ho táto osoba neodviedla vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Toto rozhodovanie je podľa cit. zák. predmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou ( až 225) V zmysle cit. zák. rozhodnutia vydané v konaniach podľa tejto časti musia byť predovšetkým v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

9. Správny súd v tu napadnutom rozsudku vytkol žalovanej, že jej zistenie skutkové stavu, nebolo na riadne posúdenie veci dostatočné a že vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia zásadnej právnej otázky, či samotná držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) zakladala žalobcovi povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Táto kľúčová právna otázka bola medzičasom predmetom rozporných rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. a . Podľa je právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu pre senáty záväzný, no možno sa od neho odchýliť len tým, že sa vec znova postúpi na prejednanie veľkému senátu. Takéto nové rozhodnutie veľkého senátu sa potom znova stáva záväzným pre všetky senáty. To však logicky predpokladá, že vydaním nového rozhodnutia veľkého senátu zanikajú účinky záväznosti právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí veľkého senátu v tom rozsahu, v akom právny názor vyjadrený v neskoršom rozhodnutí nemôže obstáť popri skoršom rozhodnutí veľkého senátu. Podľa kasačného súdu tak v súčasnosti treba pri riešení otázky účinkov licencie L1A vychádzať z neskoršieho rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. .

10. V ňom veľký senát formuloval právny názor, že licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle (v znení účinnom do 31. decembra 2010), na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa citovaného ustanovenia. Sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a teda nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( o dani z príjmov), ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej postavenia podľa alebo aj podľa iných písmen v Rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa . Ústavný súd Slovenskej republiky ju však uznesením sp. zn. odmietol, pretože vyslovené právny závery nepovažoval za ústavne neudržateľné.

11. Senát najvyššieho správneho súdu je podľa uvedenými právnymi názormi viazaný a nevidí dôvod odkláňať sa od právneho záveru, že držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti. Tomuto záveru svedčí aj ustanovenie , podľa ktorého totiž možno ako samostatnú zdravotnícku prax poskytovať zdravotnú starostlivosť buď v zariadení iného poskytovateľa alebo na inom mieste ako v zdravotníctvom zariadení. Predpokladom využívania licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe tak nie je existencia zdravotníckeho zariadenia. Táto licencia podľa cit. ustanovenia umožňuje poskytovať zdravotnú starostlivosť v zásade na akomkoľvek mieste. Lekár, ktorý poskytoval zdravotnú starostlivosť na základe tejto licencie, bol dokonca podľa o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení účinnom do 31. decembra 2018 oprávnený predpisovať aj lieky, a to aj keď samostatnú zdravotnícku prax vykonával na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe tak zakladala plnohodnotné oprávnenie lekára na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez viazanosti na určité zdravotnícke zariadenie.

12. Takýto záver je plne použiteľný aj vo vzťahu k právnej úprave účinnej od 1. januára 2014. Podľa je totiž zárobkovou činnosťou okrem iného činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v zmysle a Takým príjmom je v zmysle cit. zák. aj príjem z iného podnikania než poľnohospodárska výroba alebo živnosť; právnym vzťahom, ktorý zakladá dosahovanie takýchto príjmov, je tak oprávnenie takéhoto podnikateľa na vykonávanie tohto podnikania. Ako bolo vysvetlené vyššie, lekár, ktorý je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je oprávnený na jej základe podnikať, v dôsledku čoho je držba tejto licencie oprávnením, ktoré vytvára právny vzťah, ktorý môže zakladať dosahovanie príjmov podľa Podľa a cit. zák. potom povinné nemocenské a dôchodkové poistenie takejto osoby môže zaniknúť buď dňom zánikom takéhoto oprávnenia (licencie) alebo k 30. septembru tým, že jej príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti (nielen z tejto licencie) poklesne pod 12-násobok vymeriavacieho základu podľa Kým však povinné nemocenské a dôchodkové poistenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby trvalo, bol povinný podľa , , písm. a platiť poistné v zákonom ustanovenej výške. Podľa cit. zák. bol povinný odvádzať poistné, ktoré bol povinný platiť, a to podľa cit. zák. do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak ho neodviedol vôbec, bola žalovaná [jej pobočka podľa ôsmeho bodu ] podľa cit. zák. povinná a tým aj oprávnená poistné predpísať. IV. Záver 13. Správny súd, tak nepostupoval správne, keď dospel k právnemu záveru, že preskúmavané rozhodnutie trpí nedostatkami podľa a , a preto jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ]. Kasačná sťažnosť je tak v tomto sťažnostnom bode dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku ( ).

14. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa rozhodne správny súd v novom konečnom rozhodnutí.

15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.