Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Sa/7/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci žalobkyne: D. P. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom U. XX/X, XXX XX H., zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom, so sídlom Ul. X. mája XXX, XXX XX A. E., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30.12.2020

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie:

1. Žalobkyňa žiadosťou spísanou dňa 24.02.2017 Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš podala žiadosť o invalidný dôchodok s dátumom priznania od 17.05.2016.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 29. mája 2017 podľa , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 17. mája 2016 priznala žalobkyni invalidný dôchodok v sume 268,80 Eur mesačne. Podľa a a o sociálnom poistení od 1. januára 2017 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 275,90 Eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedla, že za invalidnú bola žalobkyňa uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe - Odbornom posudku o invalidite z 24. februára 2017. Ďalej bolo konštatované, že ku dňu vzniku invalidity splnila aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím jej vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa 17. mája 2016. Suma invalidného dôchodku je 267,10 Eur mesačne a je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,5632 x 43,1398 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,9930 = 267,10 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa , a od 1. januára 2017 zvyšuje o 7,10 Eur mesačne na 275,90 Eur mesačne. Oznámením zo dňa 17. mája 2018 Sociálna poisťovňa, ústredie oznámila žalobkyni, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 13. apríla 2018 je viac ako 70 %. Vzhľadom na to, že pri

predchádzajúcom preskúmaní zdravotného stavu bol pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tiež viac ako 70 %, invalidný dôchodok sa naďalej vypláca v sume, v akej patril.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie:

3. Prvostupňový správny orgán Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 16. októbra 2020 rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX 0 rozhodla podľa , a , a o sociálnom poistení tak, že znížila sumu invalidného dôchodku od 10. decembra 2020 na sumu 204,60 Eur mesačne. Rozhodnutie odôvodnila tým, že suma invalidného dôchodku sa znížila, pretože z dôvodu zmeny zdravotného stavu žalobkyne došlo k zníženiu miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola 75 %. Prvostupňový správny orgán uviedol, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš a jeho výsledok je uvedený v lekárskej správe - Odbornom posudku o invalidite zo dňa 12. októbra 2020. Posudkový záver vychádza zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmeny rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže (žalobkyňa) požiadať o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Suma invalidného dôchodku je určená podľa ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidné dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nárok na invalidný dôchodok vznikol 17. mája 2016. Hodnota priemerného osobného bodu je 0,5632. Počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím sa vypočítal z 15 746 dní, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o priznaní dôchodku. Suma invalidného dôchodku je 198,80 Eur mesačne, ktorá podľa a sa zvyšuje od 12. októbra 2020 o 2,9 %, čo je o 5,80 Eur mesačne na 204,60 Eur mesačne. Podľa a sa invalidný dôchodok v roku 2020 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,9 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2019, to znamená o 4,30 Eur mesačne. Invalidný dôchodok žalobkyne je zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 5,80 Eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 4,30 Eur mesačne. Dôchodok sa zníži odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uply ulo obdobie, ze ktoré sa už vyplatil. Súčasťou rozhodnutia je Odborný posudok o invalidite posudkového lekára, ktorý tvorí časť lekárskej správy z 12. októbra 2020.

4. O odvolaní žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom namietala, že sa jej zdravotný stav vôbec od uznania invalidného dôchodku nezlepšil, práve sa niektoré veci zhoršili, rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne príslušný na odvolanie podľa rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30.12.2020 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval obsah predchádzajúceho konania, prvostupňového rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, citoval zákonné ustanovenia , , , , , , , , , o sociálnom poistení a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, priloženej spisovej dokumentácie a po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom pobočky, aj posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne bez zmeny vysloveného posudkového záveru, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože v odvolacom konaní žalobkyňa nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o znížení sumy jej invalidného dôchodku. Žalovaný uviedol, že na základe podaného odvolania žalobkyne bol jej zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš 10. novembra 2020, ktorý zotrval na tom, že jej zdravotný stav bol posúdený objektívne a komplexne a odvolaniu nevyhovel. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 8. decembra 2020, na základe čoho vyhotovil odborný lekársky posudok, v ktorom uviedol lekárske vyšetrenia a odborné nálezy, z ktorých vychádza jeho posudkový záver. Podľa dokumentácie a po doložení aktuálnych lekárskych nálezov z odborných vyšetrení utrpela účastníčka konania v apríli 2016

po páde poranenie hlavy s epidurálnym krvácaním vpravo a následnou operáciou - kraniotómiou s odstránením hematómu. Stav bol komplikovaný s poruchou vedomia, v dôsledku čoho bola nutná cca 3 týždne aj umelá pľúcna ventilácia. Po prepustení z hospitalizácie bola u účastníčky konania prítomná ťažká kvadruparéza („ochrnutie končatín“) s nutnosťou pomoci pri pohybe druhou dospelou osobou, ako aj používaním invalidného vozíka. Lekárske správy z neurologického vyšetrenia počas rokov 2017 až 2018 popisujú u nej instabilitu chôdze, bolesti hlavy, kvadruspasticitu s hemiparetickou chôdzou vľavo. V súvislosti s takýmto nepriaznivým stavom bola účastníčke konania od 17. mája 2016 posudkovým lekárom sociálneho poistenia stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. V rámci kontrolnej lekárskej prehliadky pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku dňa 12. októbra 2020 posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne z doložených odborných lekárskych nálezov zistil, že u účastníčky konania už nie je prítomná kvadruspasticita, zlepšila sa chôdza v tom zmysle, že opora je nutná len pri dlhšom pohybe a chôdzi na dlhšie vzdialenosti, porucha reči nie je prítomná a je prítomná len ľahká - reziduálna ľavostranná hemisymptomatológia. Subjektívne pretrvávajú bolesti hlavy a závraty. MR vyšetrením mozgu (zadnej jamy) z 13. januára 2020 je popisovaný stacionárny nález posttraumatických ložiskových zmien. Odborné neurologické vyšetrenie zo 14. februára 2020 popisuje bolesti hlavy kombinovanej etiológie - posttraumatickej a tenznej, pri subjektívne udávaných parestéziach, v oblasti pravej hornej končatiny je popisovaný syndróm karpálneho tunela, ktorý bol EMG vyšetrením vylúčený. MR vyšetrenie C chrbtice je bez výraznej patológie, prítomná je ľahká paréza ľavých končatín. Algeziologické vyšetrenie s popisom poúrazovej bolesti hlavy je bez neurodeficitu, bez porúch senzitivity a bez radikulárnej iritácie (z 19. februára 2020 a 4. júna 2020). Neurochirurgické odborné vyšetrenie z 18. marca 2020 a 23. novembra 2020) je bez vývoja recentnej neurotopiky, bez expanzívneho správania arachnoidálnej cysty a VA - operačná intervencia nie je indikovaná. Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že došlo k výraznému zlepšeniu zdravotného stavu pri niektorých poruchách, ktoré mali v minulosti závažný charakter (kvadruparéza), v súčasnosti je prítomná len ľahká ľavostranná symptomatológia, zlepšil sa pohyb (v minulosti na vozíku a za výdatnej pomoci druhej osoby - v súčasnosti je chôdza samostatná a opora potrebná len pri dlhšom státí a dlhšej chôdzi). Na základe týchto skutočností posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne správne zhodnotil zdravotný stav účastníčky konania v tej istej kapitole a položke ako v minulosti, avšak vzhľadom k tomu, že je dokumentované zlepšenie niektorých parametrov, nie je už dôvodné určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania na hornej hranici daného percentuálneho rozpätia (75 %). S prihliadnutím na pretrvávajúce zdravotné ťažkosti - závraty, bolesti hlavy, mierna slabosť ľavých končatín, podľa názoru posudkového lekára posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne hodnotil zdravotný stav účastníčky konania veľmi priaznivo s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, čo je hodnota možného percentuálneho rozpätia. Skutkový stav bol objektívne zistený a odvolanie účastníčky konania neobsahuje žiadne nové skutočnosti. Posudkový lekár po preštudovaní kompletnej posudkovej zdravotnej spisovej dokumentácie a novo doložených odborných vyšetrení potvrdil posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Liptovskom Mikuláši z 12. októbra 2020 ako aj z 10. novembra 2020, a aj po doložení nových lekárskych nálezov, ktoré sú v diagnostických záveroch identické s predchádzajúcimi vyšetreniami a nedokumentujú zhoršenie zdravotného stavu, ho považoval za správny. Aj po celkovom zhodnotení zdravotného stavu účastníčky konania posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne je jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím

- neskoré následky vnútrolebkového poranenia (T90.5), ktoré je zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu F - stavy po úrazoch, položky 1 - stavy po zlomeninách kostí lebky (stavy po kraniocerebrálnych poraneniach), písm. d) - ťažká porucha s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti podľa prílohy č. 4 k s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, čo je stredná hodnota daného percentuálneho rozpätia od 50 % do 75 %. Iné zdravotné postihnutie účastníčky konania (arteriálna hypertenzia) odôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení . Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania je naďalej 60 % s dátumom zmeny od 12. októbra 2020. Žalovaný poukázal aj na to, že posudzovanie zdravotného stavu prebehlo v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s v znení . Žalovaný konštatoval, že účastníčka konania je invalidná podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách nie je už 75 %, ale od 12. októbra 2020 60 %. Uviedol, že v odvolacom konaní účastníčka konania nepredložila také relevantné dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o výške invalidného dôchodku. V odvolacom konaní bolo preukázané, že v súlade s postupom , v spojení s

ods. 2, a 293dx bola suma invalidného dôchodku účastníčky konania od 8. mája 2020 znížená na 191,10 Eur mesačne zákonným spôsobom. Subjektívne presvedčenie účastníčky konania, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť účastníčky konania vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a odborných lekárov neboli zistené.

Žalobné body

4. Žalobkyňa podala voči rozhodnutiu žalovaného včas správnu žalobu, pričom žiadala rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že správnu žalobu podáva kvôli preskúmaniu spornej otázky, či žalovaný správne posúdil mieru jej straty spôsobilosti vykonávať zárobkovú činnosť a či svoje rozhodnutie aj rozumne odôvodnil. Mala za to, že žalovaný mieru straty posúdil v rozpore s bežnou predstavou a svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil. Žalobkyňa v bode II. žaloby uviedla opis rozhodujúcich skutočností a v bode IV. uviedla dôvody žaloby, keď mala za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávnych skutkových zistení, ak poukazuje na zlepšenie zdravotného stavu oproti kvadruparéze (ochrnutiu) v minulosti, pričom uviedla, že keď bola miera straty spôsobilosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzovaná prvýkrát, žalobkyňa kvadruparézou netrpela. Podľa žalobkyne je pre posúdenie miery straty schopnosti rozhodujúce aj jej subjektívne presvedčenie, minimálne sprostredkovane, ako súčasť lekárskeho vyšetrenia, čo v druhom stupni vykonané nebolo. Popis subjektívnych ťažkostí, teda popis toho, ako sa choroba alebo úraz prejavujú v živote pacienta, je bežnou súčasťou anamnézy, a preto nie je možné nebrať ich do úvahy a spoliehať sa na to, že výsledky zobrazovacích a iných objektívnych vyšetrení dokážu presne popísať skutočný zdravotný stav pacienta. Podľa žalobkyne rozhodnutia nie sú zdôvodnené tak, aby adresát pochopil ich zmysel. Odôvodnenie má v tomto prípade žalobkyni vysvetliť, z akých skutočností správny orgán vychádza a akými úvahami sa spravuje. Rozhodnutie žalovaného je ale odôvodnené použitím odbornej terminológie, prípadne odkazom na lekárske správy, čo je pre adresáta nezrozumiteľné a neplní účel, aký má.

5. K doručenej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný (č.l. 29-31 spisu). Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zhrnul priebeh administratívneho konania. Uviedol, že podkladom pre vydanie jeho rozhodnutia bol Odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného zo dňa 8. decembra 2020, podľa ktorého je žalobkyňa naďalej invalidná, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená na 60 % od 12. októbra 2020. Žalovaný poukázal na lekárske správy z odborných vyšetrení posudkových lekárov, na prvé posúdenie žalobkyne na účely invalidity zo dňa 24. februára 2017. Invalidita vznikla následkom mozgolebkového úrazu v apríli 2016, ktorý si vyžiadal operačné riešenie. Z doložených odborných lekárskych nálezov sa konštatuje, že žalobkyňa bola prijatá bezprostredne po úraze do Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku. Pri prepustení z oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberkuku, bola v klinickom obraze prítomná ťažká kvadruparéza (ochrnutie všetkých štyroch končatín) vpravo spastická. Podľa neurologického vyšetrenia zo dňa 7. septembra 2016 (po mesiacoch od úrazu) už neboli prítomné známky ochrnutia, avšak podľa neurologického vyšetrenia zo dňa 30. decembra 2016 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu v zmysle zhoršenej chôdze v dôsledku prítomnej kvadruparézy ochrnutia končatín) prevažne vpravo, prítomných závratov a bolesti hlavy, ktoré majú progredujúcu tendenciu. Chôdza bola možná len s doprovodom. Aj žalobkyňa pri posudzovaní uviedla, že nemôže chodiť bez doprovodu, v byte sa pridržiava stien, točí sa jej hlava, ktoré subjektívne ťažkosti zodpovedajú odborným vyšetreniam. Zdravotný stav žalobkyne bol dňa 24. februára 2017 posúdený na účely invalidity správne, v klinickom obraze dominovalo závažné ochrnutie končatín, prevažne vpravo a závraty. Žalovaný ďalej poukázal na závery z kontrolnej lekárskej prehliadky zo dňa 13. apríla 2018, kde posudkový lekár konštatoval naďalej centrálna kvadruspasticita obojstranne, závraty, porucha stability chôdze. Dňa 12. októbra 2020 v rámci kontrolnej prehliadky došlo k zmene percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 %, nakoľko vo všetkých odborných lekárskych správach z roku 2019 a 2020 sa uvádza už len zbytkové ľahké ochrnutie ľavej hornej končatiny a pravej dolnej končatiny, prítomné sú chronické bolesti hlavy a len chôdza na dlhšie vzdialenosti s oporou paličky. To bol dôvod, prečo posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, pobočky z položky, kde je rozpätie bodového ohodnotenia od 50 % do 75 %, na stavy po mozgolebkovom poranení s ťažkou poruchou, s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti, určil

strednú hodnotu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Posudzovanie bolo vykonané za neprítomnosti žalobkyne v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie. Dňa 10. novembra 2020 bolo vykonané posúdenie invalidity na základe odvolania žalobkyne, ku ktorému žalobkyňa doložila neurologické vyšetrenie zo dňa 25. septembra 2020, v ktorom sa uvádza, že z neurologického hľadiska pretrváva ľavostranná hemiparéza (ochrnutie) ľahkého stupňa, chôdza je paretická vľavo o jednej paličke. Na základe uvedeného posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, pobočky Liptovský Mikuláš zotrval na svojom pôvodnom posudku. Dňa 8. decembra 2020 v rámci druhostupňového konania sa posudkový lekár stotožnil s názorom posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, pobočky, aj po doložení odborných lekárskych nálezoch, a to neurochirurgického vyšetrenia zo dňa 23. novembra 2020, neurologického vyšetrenia zo dňa 25. septembra 2020 a zo dňa 9. novembra 2020. V neurologických správach sa konštatuje zbytková ľavostranná symptomatika ľahkého až stredného stupňa na dolnej končatine, chôdza pomocou jednej barly je ľahko hemiparetická. Na neurochirurgickom vyšetrení bola pre chronické bolesti hlavy a instability. Neurochirurg po vyšetreniach skonštatoval, že stav nie je chirurgicky riešiteľný, nie je objektivizovaný generátor chronických bolestí hlavy a instability. Doporučený bol dispenzár u neurológa. Námietka žalobkyne týkajúca sa prvého posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity z roku 2017, kedy už kvadruparézou netrpela a napriek tomu bola uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %, je podľa žalovaného nedôvodná. Z chronologického vývoja choroby žalobkyne je jednoznačné, že pri prvom posudzovaní na účely invalidity dňa 24. februára 2017 bola podľa neurologických nálezov prítomná kvadruparéza (ochrnutia všetkých štyroch končatín) prevažne vpravo, ktorý neurologický klinický stav pretrvával aj pri kontrolnej lekárskej prehliadke 13. apríla 2018. Až v roku 2019 a 2020 sa uvádza v neurologických správach už len zbytkové ľahké ochrnutie ľavej hornej končatiny a pravej dolnej končatiny. To, že sa zmenila závažnosť funkčného postihnutia, t.j. došlo k zlepšeniu zdravotného stavu od roku 2019, je dôvodné, aby sa prejavilo aj na výške percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, s čím počíta aj v prílohe č. 4 určením rozpätia percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 50 % do 75 % podľa závažnosti funkčného postihnutia. K námietke žalobkyne, že pre posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je rozhodujúce aj jej subjektívne presvedčenie, žalovaný uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia zohľadňuje aj subjektívne ťažkosti pacienta, ak majú korelát v klinických príznakoch choroby zistených vyšetrením odbornými lekármi. Tak to bolo aj pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne. K námietke, že odborný posudok o invalidite je v časti „celkový posudok“ nezrozumiteľný, používa množstvo odborných výrazov, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je presvedčivé a nie je vysvetlené, z akých skutočností žalovaný vychádzal, žalovaný uviedol, že sa nemôžu posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí vychádzať z odborných lekárskych posudkov, ktoré obsahujú medicínske výrazy, kde žalovaný posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na námietky žalobkyne. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného sa v dostatočnom rozsahu vyrovnal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, z obsahu odborného lekárskeho posudku je zrejmá jeho úvaha, na základe ktorej dospel k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri rozhodovaní o nároku žalobkyne sú rozhodnutia založené na takých podkladoch, ktoré sú postačujúce pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený tak, aby umožňoval vysloviť záver, či sú alebo nie sú splnené medicínske podmienky pre zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a v odôvodnení rozhodnutia sú uvedené skutočnosti, z ktorých žalovaný vychádzal. Má za to, že sa zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so skutkovými a právnymi okolnosťami. Navrhol žalobu zamietnuť s tým, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.

6. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa (č.l. 41 spisu). Poukázala na vyjadrenie žalovaného a uviedla, že sa dodatočne podrobila ďalším lekárskym vyšetreniam, ktoré síce v čase vydania napadnutého rozhodnutia neexistovali, ale dokresľujú jej zdravotný stav. Pravdepodobne v dôsledku úrazu, ale aj kvôli následkom z neho plynúcim má žalobkyňa aj psychické problémy. Dňa 31.3.2021 sa podrobila psychologickému vyšetreniu a dňa 2.6.2021 aj psychiatrickému vyšetreniu, ktoré správy dokladá. Tiež sa podrobila vyšetreniu v neurologickej a algeziologickej ambulancii. Dňa 26.04.2021 v neurologickej ambulancii v Liptovskom Mikuláši, podľa ktorej správy u pacientky pretrváva chronický stav bez možnosti zlepšenia, čo ju vylučuje z plného pracovného a sociálneho zaradenia do spoločnosti, neskôr, dňa 27.04.2021 navštívila algeziologickú ambulanciu v Ružomberku s diagnózou R52.1 chronická neutíšiteľná bolesť, podľa ktorej je stav žalobkyne stacionárny bez predpokladu

zlepšenia a so sklonom k progresii s nutnosťou pravidelného a dlhodobého užívania analgetík. Mala za to, že jej žaloba je dôvodná a navrhla jej vyhovieť.

7. K doručenému vyjadreniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný (č.l. 58 spisu), ktorý poukázal na s tým, že k zdravotnej dokumentácii označenej a priloženej žalobkyňou v jej vyjadrení zo dňa 11. júna 2021 nie je možné prihliadať, nakoľko dokumentujú zdravotný stav po vydaní rozhodnutia. Mal za to, že pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav posudkovými lekármi sociálneho poistenia nebol pred vydaním rozhodnutie v predmetnej veci správne posúdený, sú vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých lekármi sociálneho poistenia.

8. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 29.06.2021 bolo vyjadrenie žalovaného doručené na vedomie žalobkyni prostredníctvom jej právneho zástupcu (doručenka na č.l. 64 spisu).

9. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. za dodržania ust. . V danej veci žalobkyňa nenavrhla vo veci nariadiť pojednávanie a žalovaný vo vyjadrení výslovne uviedol, že nežiada, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie, a preto krajský súd k svojmu postupu uvádza, že mal splnené podmienky k tomu, aby vec prejednal postupom bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku. 10. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -70 zo dňa 10.08.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 24.08.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

11. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe v spojení s a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade s zamietol.

12. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

14. Podľa , , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

15. Podľa správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

16. Podľa , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

17. Krajský súd primárne uvádza, že mal splnenú podmienku na konanie, a to včasnosť podanej žaloby. Z pripojeného administratívneho spisu zistil, že rozhodnutie odvolacieho orgánu, a to Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30.12.2020 bolo žalobkyni doručené dňa 25.1.2021. Žaloba žalobkyne zo dňa 21.03.2021 bola odoslaná podľa potvrdenia o odoslaní podania dňa 21.03.2021, t.j. v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia o odvolaní, čo zodpovedá ust. .

18. V ďalšom k posúdeniu žaloby žalobkyne, rozhodnutia odvolacieho orgánu a rozhodnutia prvostupňového orgánu Sociálnej poisťovne, ústredie krajský súd poukazuje na ust. , podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

19. Správny súd za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia potom nemohol pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu prihliadať na žalobkyňou doložené vyšetrenia, a to Ambulantnú správu zo dňa 27.04.2021 Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok - fakultná nemocnica, Lekárska správa - nález zo dňa 26.04.2021 MUDr. E. P. - Neurologická ambulancia, Liptovský Mikuláš, ako aj v rámci administratívneho konania doložené nálezy žalobkyňou v podaní doručenom Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 4.03.2021, a to vyšetrenie Magnetická rezonancia Ružomberok, Ústredná vojenská nemocnica zo dňa 24.2.2021 a E. P. - Neurologická ambulancia Lekárska správa - nález zo dňa 9.11.2020, ak tieto nálezy a dôkazy boli predložené až po dátume rozhodnutia odvolacieho orgánu, t.j. po dátume 30.12.2020. V zmysle vyššie citovaného ust. bol pre krajský súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, a preto na tieto lekárske vyšetrenia, ktoré boli po dátume právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, resp. doručené po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia prihliadať (rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 30. júna 2020, odsek 29.) Zároveň krajský súd uvádza, že žalobkyni nič nebráni, aby tieto nové lekárske vyšetrenia predložila v prípade novej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku.

20. V danom súdnom konaní bolo potrebné v zmysle podanej žaloby žalobkyne a po oboznámení sa s postupom odvolacieho orgánu ako aj prvostupňového orgánu a ich rozhodnutí zodpovedať, či bolo zákonne postupované k tomu, aby došlo k objektívnemu zhodnoteniu zdravotného stavu žalobkyne, a tým posúdenia, či došlo k situácii zakladajúcej dôvod na zníženie priznaného invalidného dôchodku.

21. Žalobkyňa v žalobe namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu a nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaného v tom zmysle, že boli vyjadrené odborné termíny bez toho, aby im porozumela. Žalobkyňa v podanej žalobe nespochybnila odborné lekárske závery v časti vymenovaných lekárskych posudkov a vyšetrení, z ktorých pri posudzovaní jej zdravotného stavu posudkoví lekári vychádzali.

22. Podľa a výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

23. Podľa prílohy č. 4 k kapitoly XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel F - stavy po úrazoch, Položka 1., písm. d) - ťažká porucha s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti vyjadriť v rozpätí 50 - 75 %. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia.

24. Podľa o odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.

25. Podľa , odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

26. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

27. Podľa až 8 poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

28. Podľa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

29. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. až 64 .

30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana občanov a právnických osôb, o ktorej sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia.

31. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy zásadne neformálne. V súlade s uvedeným správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale v celom rozsahu.

32. Zvýrazňuje krajský súd, že posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v

rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp.zn. z 28. októbra 2015).

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd preskúmal závery posudkových lekárov sociálneho poistenia v rámci prieskumu postupu a rozhodnutia žalovaného. Posudzoval presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na okolnosti, a to najmä na odborných posudkoch uvádzané lekárske správy, ktorých obsah žalobkyňa v podanej žalobe nespochybnila, z nich uvedené nálezy odborných lekárov, diagnostické závery vo väzbe na žalobné námietky.

34. Pokiaľ žalobkyňa vo svojom vyjadrení poukazovala na to, že nebola osobne prítomná v rámci prvostupňového a odvolacieho konania, podľa ktorého miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 60 %, tak krajský súd poukazuje na účinný od 4.4.2020, podľa ktorého v zmysle počas krízovej situácie sa ust. , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú, teda posudkový lekár v súlade s posudzoval žalobkyňu ako účastníčku konania v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s .

35. Žalobkyňa v žalobe v podstate namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci v súvislosti s aktuálne určenou percentuálnou mierou poklesu jej pracovnej schopnosti, vo vzťahu ktorej tvrdila, že nedošlo k takej zmene, aby došlo k zníženiu tejto miery. Uviedla, že nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu.

36. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou od 17. mája 2016 so 75 % poklesom jej pracovnej schopnosti, keď v Odbornom posudku o invalidite zo dňa 24. februára 2017 bolo konštatované, že 40-ročná posudzovaná v 04/2016 odpadla, s úrazom hlavy, bezvedomím, CT vyšetrením potvrdené krvácanie do mozgu (rozsiahly epidurálny hematóm vpravo), vykonaná operácia - dekompresná kraniotómia s odstránením hematómu, porucha vedomia, umelá pľúcna ventilácia 3 týždne. Pri prepustení ťažká kvadruparéza, vpravo spastická. Po rehabilitácii len minimálna sympt., neurologická aj psychologická. Od 12/2016 zhoršenie stavu, predovšetkým závrate, ktoré sú t.č. dominantné, chôdza len s doprovodom, neurologicky pretrváva mierna centrálna kvadruspasticita viac vpravo, chôdza hemiparetická vpravo, má závrate, mierne sťaženú reč. V tomto posudku bolo konštatované rozhodujúce zdravotné postihnutie: 75 %, stavy po zlomenine kosti lebky po vnútrolebkovom poranení, ťažká porucha s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti, kapitola XV, Oddiel F, Položka 1, Písmeno d). Iné zdravotné postihnutia: Arteriálna hypertenzia. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 75% s dátumom vzniku invalidity 17.05.2016, invalidita vznikla v dôsledku úrazu. Bola určená kontrolná lekárska prehliadka: február 2018.

37. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 29. mája 2017 podľa , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 17. mája 2016 priznala žalobkyni invalidný dôchodok v sume 268,80 Eur mesačne.

38. V zmysle podania zo dňa 17. mája 2018 bolo Sociálnou poisťovňou, ústredie žalobkyni oznámené, že jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 13. apríla 2018 je viac ako 70 %, teda invalidný dôchodok sa vypláca v sume, v akej patril.

39. Podľa Odborného posudku o invalidite zo dňa 12. októbra 2020 boli v odbornom lekárskom posudku posudzované odborné nálezy, a to Lekárska správa z neurologického vyšetrenia MUDr. P. R., Liptovský Mikuláš 20.11.2020 (nesprávne uvedené 2029) so záverom: Vertiginózny sy., ataxia (susp. Periférny vestibul. Sy - BPPV). Cefalea. Parestézie PHK, EMG: sy. KT vylúčený, MR C bez významnej patológie, kontrolné MR mozgu: bez progresie, stav po kraniotraume; Lekárska správa z neurologického vyšetrenia MUDr. R. P. zo dňa 14.02.2020, Záver: Cefalea v.s. kombinovanej etiológie / 1. tenzná, 2. posttraumatická, Ataxia v.s. pri rezid. paréze PDK. Vertiginózny sy. v dokum., parestézie PHK - sy. KT vylúčený podľa EMG, MR C chrbtice bez významnej patológie, neurolog. Prít. Ľahká paréza ĽHK, ľahká paréza PDK, chôdza paretická vpravo s ťahom doprava. V lekárskej správe z algeziologického vyšetrenia MUDr. R. R. ÚVS v Ružomberku zo dňa 19.02.2020 bol vyjadrený záver: Chronická poúrazová bolesť hlavy. Lekárska správa - neurologický stacionár v Liptovskej nemocnici v Liptovskom Mikuláši, Záver: Chron. Cefalea v.s. kombin.etiol (poúrazová, tenzná) vertiginózny sy. ataxia v anam., NCH konzult. Bez indikácie k intervencii, konzervatívny postup. Lekárska správa - neurochirurgická

ambulancia MUDr. H. C., Ružomberok 18.03.2020, Záver: neindikujem včasnú intervenciu. Posudkový lekár v časti posudok, uviedol záver, podľa ktorého 44-ročná účastníčka konania vyučená krajčírka, pracovala ako krajčírka, predavačka, robotníčka, t.č. od 07/2019 ako SZČO. Invalidná od 05/2016 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. V 04/2016 odpadla, s úrazom hlavy, bezvedomím, CT vyšetrením potvrdené krvácanie do mozgu (rozsiahly epidurálny hematóm vpravo), vykonaná operácia s odstránením hematómu, porucha vedomia, umelá pľúcna ventilácia 3 týždne. Pri prepustení ťažká kvadruparéza (postihnutie všetkých 4 končatín). Po rehabilitácii len minimálna symptomatológia neurologická aj psychologická, avšak pre závrate nebola schopná samostatne chôdze. Podľa posledných neurologických vyšetrení je postoj v norme, chôdza na dlhšie vzdialenosti s paličkou, pretrvávajú závrate, bez poruchy reči, bez stranovej odchýlky na končatinách, sila stisku vľavo slabšia, pri chôdzi ťah doprava. Pretrvávajú bolesti hlavy v liečbe v ambulancii chronickej bolesti. Podľa MR sú prítomné minimálne zmeny na mozgu. Od 07/2019 pracuje ako SZČO. Vzhľadom k uvedenému (neurologický nález minimálny, ale pretrvávanie závratí a silných bolestí hlavy). Ponechávame ochorenie zaradené ako pri poslednom posúdení, t.j. ťažké, avšak priznávame stred percentuálneho rozpätia. Miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je 75 %, ale 60 %, s kontrolnou lekárskou prehliadkou určenou 10/2023. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár označil Kapitola XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel F - stavy po úrazoch, položka 1 - stavy po zlomeninách kostí lebky (stavy po kraniocerebrálnych poraneniach), písmeno d - ťažká porucha s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti (50-75 %) a pokles pracovnej schopnosti znížil na 60 %.

40. V odvolacom administratívnom konaní bol vypracovaný Odborný posudok o invalidite zo dňa 10. novembra 2020 posudkovým lekárom pobočky, v ktorom boli hodnotené v rámci odvolacieho konania doručené nové nálezy, a to: lekárska správy z neurologického vyšetrenia MUDr. D. R., ktorá bola vyhodnotená posudkovým lekárom tak, že je naďalej nález len ľahkého postihnutia po krvácaní do mozgu, stoj je bez porúch, chôdza popisovaná paretická s paličkou, nie je uvádzaná psychická porucha. Ďalej poukázal na to, že v odvolaní účastníčka konania uvádza, že sa jej posudková lekárka pri poslednom posúdení nepýtala na jej zdravotný stav, čo nie je pravda, lebo v zápisnici pri poslednom posúdení za účasti účastníčky konania je záznam o jej subjektívnych ťažkostiach na 3,5 riadku. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 60%.

41. Posudkový lekár, ústredia Sociálnej poisťovne sa v Posudku zo dňa 8.12.2020 z posudkovým záverom posudkového lekára pobočky, stotožnil. V rámci časti Lekárske vyšetrenia popísal lekárske správy- nálezy. V časti ,,Celkový posudok„ konštatoval, že došlo k výraznému zlepšeniu zdravotného stavu pri niektorých poruchách, ktoré mali v minulosti závažný charakter (kvadruparéza- v súčasnosti len ľahká ľavostranná symptomatológia), zlepšil sa pohyb. V minulosti na vozíku a za výdatnej pomoci druhej osoby. V súčasnosti chôdza samostatná a opora potrebná len pri dlhšom státí a chôdzi. Posudkový lekár uviedol, že ani po doložení nových lekárskych nálezov, ktoré sú v diagnostických záveroch identické s predchádzajúcimi vyšetreniami, nedokumentujúce zhoršenie zdravotného stavu, nemá dôvod na zmenu v percentuálnom hodnotení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Konštatoval mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 60 % s tým, že invalidita trvá, invalidita vznikla v dôsledku úrazu a kontrolná lekárska prehliadka bola určená na 10/2023.

42. Správny súd uvádza, že posúdenie zdravotného stavu poistenca pre účely dôchodkového poistenia je ust. zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne. Prvostupňový orgán verejnej správy a žalovaný postupovali v administratívnom konaní v súlade s týmto ustanovením a výsledkom posúdenia zdravotného stavu žalobkyne boli vyššie označené lekárske správy posudkových lekárov. Posudkové závery posudkových lekárov v oboch stupňoch boli zhodné čo do určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, zistenie percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti. Zhodne bola v nich konštatovaná zmena percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne z pôvodných 75 % pri vzniku jej invalidity, na aktuálnych 60 % po zmene výšky percentuálneho rozpätia, pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí Kapitola XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel F - stavy po úrazoch, položka 1 - stavy po zlomeninách kostí lebky (stavy po kraniocerebrálnych poraneniach), písmeno d - ťažká porucha s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti (50-75 %), a to v strede percentuálneho rozpätia pri v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

43. Po preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a procesných postupov predchádzajúcich jeho vydaniu správny súd dospel k záveru, že žalovaný založil svoje rozhodnutie na správne a úplne zistenom skutkovom stave, ktorý po vydaní prvostupňového rozhodnutia doplnil ešte o Lekársku správu z neurologického vyšetrenia zo dňa 14.02.2020, algeziologického vyšetrenia zo dňa 19.02.2020, neurologického stacionáru zo dňa 02.03.2020, neurochirurgického vyšetrenia zo dňa 18.03.2020, 25.09.2020, 09.11.2020 a neurochirurgického vyšetrenia z 23.11.2020, ktoré popísal v Posudku zo dňa 08.12.2020, ktoré lekárske správy žalobkyňa v žalobe nespochybnila a nespochybnila ani ich obsah, teda tieto lekárske správy sa stali predmetom posudzovania posudkových lekárov. Teda skutkové zistenia týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne, vplyvu jeho zhoršenia na jej pracovnú schopnosť vo vzťahu k času vydania napadnutých rozhodnutí, boli posudkovými lekármi vyhodnotené zo správnym záverom, že došlo k zmene percenutálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, ktorá s ohľadom na určené rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne pri určení percentuálneho rozpätia aktuálne zodpovedá 60 %.

44. Rozhodnutie žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy znížil invalidný dôchodok žalobkyne s odôvodnením, že došlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie výšky invalidného dôchodku, bolo vydané v súlade s zákona o sociálnom poistení v spojení s a . Rozhodnutie žalovaného bolo výsledkom správneho posúdenia veci, a preto námietka žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci nebola zhodnotená ako dôvodná.

45. Žalobkyňa nenamietala, tak ako už vyjadril správny súd, v podanej žalobe ani v následných vyjadreniach lekárske vyšetrenia, ktoré boli predmetom posudzovania posudkových lekárov sociálneho poistenia a pobočky, namietala len to, že neboli zohľadnené všetky lekárske vyšetrenia, v ktorej súvislosti je potrebné zvýrazniť, že tie vyšetrenia a lekárske nálezy, ktoré žalobkyňa doložila po rozhodnutí žalovaného, nebolo možné správnym súdom posudzovať a tieto vyhodnocovať a na tieto prihliadať za aplikácie . Pokiaľ došlo k zníženiu percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca, potom zákonným dôsledkom bolo zníženie sumy invalidného dôchodku, čo vyplýva z ust. .

46. Pokiaľ žalobkyňa namietala použitie odbornej terminológie v rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, tak je potrebné uviesť, že rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu vychádzali práve z posudkových záverov posudkových lekárov, ktorí pri posudzovaní zdravotného stavu a pri posudzovaní lekárskych vyšetrení museli aplikovať a používať odbornú terminológiu, tieto závery boli vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne. Len samotné použitie odbornej terminológie predsa nemôže mať za následok nesprávnosť rozhodnutia žalovaného, ak predmetom posudzovania posudkových lekárov je práve odborná otázka týkajúca sa zdravotného stavu a aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne. Tvrdenie žalobkyne, že v čase vydania rozhodnutia o znížení miery jej poklesu vykonávať zárobkovú činnosť nedošlo k zlepšeniu jej zdravotného stavu, tento zdravotný stav bol rovnaký s poukazom na prvotné rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, kde už netrpela kvadruparézou, tak je potrebné poukázať na prvý posudok, ktorý bol vypracovaný 24. februára 2017, kde bolo konštatované, že pri prepustení z hospitalizácie trpela ťažkou kvadruparézou vpravo spastická, od 12/2016 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, pretrváva mierna centrálna kvadruspasticita viac vpravo. Oproti tomu podľa nových lekárskych nálezov, ktoré boli posudzované, tak žalobkyňa aktuálne trpela kvadruparéza - ľahká ľavostranná symptomastológia, zlepšil sa pohyb, v minulosti na vozíku, v súčasnosti samostatná, opora potrebná pri dlhšom státí a chôdzi. Ak žalobkyňa uvádzala svoje subjektívne ťažkosti, ktoré považovala za potrebné zohľadniť, tak je potrebné uviesť, že posudkový lekár hodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe v tom čase dostupných a žalobkyňou predložených lekárskych nálezov, napadnuté rozhodnutie bolo vydané za skutkového a právneho stavu platného v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a preto nebolo zistené, že by postup žalovanej nebol správny, že dôvody napadnutého rozhodnutia nemajú podklad v zákonných ustanoveniach. Opätovne zvýrazňuje krajský súd, že čo sa týka posudzovania zdravotného stavu, uvedený atribút určuje kompetencie posudkového lekára, a to na účely určenia miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Obsah doložených lekárskych posudkov v prvostupňovom ako aj druhostupňovom konaní nepotvrdzujú dôvodnosť námietky žalobkyne, že jej zdravotný stav nebol posúdený dostačujúcim spôsobom, a preto takejto námietke nebolo možné vyhovieť.

47. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal rozhodnutiam, je správne a zákonné, a preto žalobu zamietol.

48. K úplnosti krajský súd len dodáva, že subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je určujúce, ak posúdenie rozsahu zdravotného postihnutia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré vo veciach sociálnych je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a contrario. Podľa tohto ustanovenia má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo čiastočne úspešný. Žalobkyňa nebola úspešná, preto jej správny súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.