Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/483/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa spol. T. T. Z. Z..F..P.., L.: XX XXX XXX, Z. Z. C. XXX, G., zastúpeného splnomocneným zástupcom O.. C. Z., V., Z. Z. G. M. G. X, N. N., proti odporcovi: Z. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. S. XXX, XXX XX S., štátne občianstvo SR, o zaplatenie 327,21 eur s prísl., takto

rozhodol:

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 26.10.2015 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 327,21 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 327,21 eur od 06.10.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania v sume 19,5 eur ako súdny poplatok a trov právneho zastúpenia v sume 79,90 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 04.09.2013 došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,- eur. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie tým spôsobom, že veriteľ zaslal odporcovi predzmluvný formulár a návrh zmluvy a odporca vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Odporca sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku 262,21 eur, ktorú tvorí úver vo výške 200,- eur a individuálne dohodnutá odplata vo výške 62,21 eur do 05.10.2013. Odporca však uvedenú sumu nezaplatil, navrhovateľ preto podľa čl. IV. bodu 5 rámcovej zmluvy si uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,- eur. Nakoľko odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ si v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške.

Navrhovateľ k návrhu pripojil rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, ďalej zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpis z bankového účtu, urgenciu nezaplatenej pohľadávky, upozornenie na hrozbu exekúcie a poslednú výzvu.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila v konaní zostala nečinná.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“): Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 1 OSP: Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 3 OSP: Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 OSP: Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ustanovenia 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea ods. 1 OSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 30.03.2016.

Z navrhovateľom predložených listín, a to zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 04.09.2013, rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky, upomienok, výpisu z účtu navrhovateľa zistil tento skutkový stav:

Z rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb vyplýva, že pod čl. III. Podmienky uzatvorenia Zmluvy, bodom 1 sa uvádza, že Zmluvu uzatvára Veriteľ so spotrebiteľom na základe žiadosti o poskytnutie úveru Spotrebiteľa vo forme formulára prístupného na adrese internetového sídla Veriteľa v časti užívateľského účtu Spotrebiteľa. Požiadať o úver je oprávnený výlučne Spotrebiteľ zaregistrovaný u Veriteľa na internetovej stránke Veriteľa J..A..sk, ktorému bol vytvorený užívateľský účet v súlade s podmienkami vytvorenia užívateľského účtu. Zmluva bola (údajne) uzatvorená na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie.

Podľa čl. IV. bodu 1 tejto rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátane nasledovne: Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady 15,- eur. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - celkové náklady vo výške 10,- eur, to isté je uvedené aj pri vypracovaní tretej upomienky. Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania 4 upomienky - celkové náklady vo výške 30,- eur.

Účastníci zároveň 04.09.2013 uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi bezúročný úver 200,- eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet odporcu. Odporca sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom v sume 262,21 eur do 05.10.2013. V ďalej sa uvádza, že celkove náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru v sume 62,21 eur.

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“): Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 OZ: Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa ustanovenia 40 ods. 4 OZ: Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon“): Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona: Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l/ zákona: Spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a/, b/, c/ zákona: Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska,

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona: Na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 OSP: Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa prvej vety ustanovenia § 120 ods. 1 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané podľa vyššie uvedených zásad súd dospel k takému záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

V občianskom konaní sporovom, ktoré je viazané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný návrhom (§153 ods. 2 OSP), to znamená nielen neprekročiteľnosť navrhovaného súdneho výroku, ale aj viazanosť tzv. skutkom, t.j. žalobnými tvrdeniami (§ 79 ods. 1 OSP), inými tvrdeniami (§ 101 ods. 1 OSP) o právne významných skutočnostiach, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje uplatnený nárok. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy, je zásadne vecou účastníkov konania a dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. V sporovom konaní, aby účastník konania bol úspešný, je potrebná jeho vecná legitimácia, aktívna legitimácia na strane navrhovateľa a pasívna legitimácia na strane odporcu. Vecná legitimácia je stav plynúci z hmotného práva. Vecne legitimovaný je ten účastník konania, ktorý je subjektom hmotnoprávneho vzťahu alebo subjektom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorých sa v konaní jedná.

Navrhovateľ v danom prípade ohľadne uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vychádzal z ustanovenia čl. III. Podmienky uzatvorenia Zmluvy, bodu 1 rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, ako je tento uvedený vyššie. Súd však dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol povinnosť preukázať, že došlo k riadnemu uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, keď nepreukázal, že o úver požiadal výlučne odporca a ani to, že tento bol zaregistrovaný u navrhovateľa na internetovej stránke navrhovateľa J..A..sk a napokon ani to, že odporcovi bol vytvorený užívateľský účet v súlade s podmienkami vytvorenia užívateľského účtu, keď navrhovateľ o týchto skutočnostiach nepredložil žiaden listinný dokument a z dokumentov navrhovateľom predložených tieto skutočnosti nevyplývajú. Nie je tak vylúčené, že zmluvu mohla uzatvoriť i iná osoba ako odporca, ktorá disponovala údajmi o odporcovi, ako sú tieto uvedené na konci oboch do konania predložených zmlúv.

Ďalej súd uvádza, že vychádzajúc z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona, ktoré ustanovenie sa vzťahuje na daný prípad, nakoľko predmetom zmluvy malo byť poskytnutie peňažných prostriedkov tzv. iným veriteľom na dobu kratšiu než 3 mesiace, a teda toto ustanovenie sa vzťahuje podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. aj v prípade, že poskytnuté finančné prostriedky sa nepovažujú za spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, nakoľko jej vznik sa odvodzuje od jej podpisu obidvoma zmluvnými stranami.

Vzhľadom na skutočnosť, že v navrhovateľom predloženej zmluve zo dňa 04.09.2013 absentuje podpis odporcu ako dlžníka, súd v konaní nemal preukázanú existenciu záväzkovo právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom. V prípade, že by odporca zmluvu vlastnoručne podpísal, bola by existencia zmluvného vzťahu riadne a nepochybne preukázaná. Podpis na zmluve nebol obsiahnutý celkom zrejme preto, že zmluva bola uzatvorená na základe tvrdenia navrhovateľa prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, cez internet. V dôsledku spôsobu, akým došlo k uzatvoreniu zmluvy, sa navrhovateľovi nepodarilo preukázať jednoznačnú identifikáciu osoby, ktorá ako dlžník právny úkon s navrhovateľom urobila a to, že došlo uzatvoreniu zmluvy práve s osobou označeného odporcu.

Súd nepopiera, že právny úkon tohto druhu je možné urobiť aj prostredníctvom modernej komunikačnej techniky, a teda aj cez internet. Právny úkon sa považuje za úkon urobený v písomnej forme vtedy, pokiaľ je možné zachytiť jeho obsah (čo by v danom prípade bolo splnené, keďže je zrejmé, čo bolo obsahom zmluvy a aké boli zmluvné dojednania) a zároveň však musí byť jednoznačne možné určiť osobu, ktorá úkon urobila. V danom prípade je ako dlžník na zmluve označená osoba Z. Š., označená adresou pobytu, dátumom narodenia, rodným číslom, bankovým spojením, telefónnym číslom a emailom. Súd konštatuje, že len samotná identifikácia osoby (nepodnikateľa) menom, priezviskom, adresou pobytu, dátumom narodenia, rodným číslom, bankovým spojením, telefónnym číslom a emailom vo forme vyplnenia internetového formulára bez ďalšieho overenia totožnosti, je nedostatočná pre vytvorenie záveru o tom, ktorá konkrétna osoba do právneho vzťahu s navrhovateľom vstúpila. Veriteľ požaduje údaje o klientoch, ktorým poskytuje pôžičky, iba prostredníctvom registračného formulára bez dodatočného overenia, či a v akom rozsahu sú poskytnuté údaje o jeho klientovi pravdivé. Rovnako tak z predložených listín nevyplýva, že by si veriteľ po obdŕžaní žiadosti o poskytnutie úveru formou registračného formulára dodatočne akýmkoľvek spôsobom hodnoverne overil, že osoba, ktorá sa reálne prostredníctvom formulára registruje na portáli veriteľa a vypĺňa príslušný formulár, je skutočne osobou, ktorej patria údaje poskytnuté veriteľovi o osobe dlžníka. Údajmi o konkrétnej osobe môže disponovať v rozsahu potrebnom pre prihlásenie na portáli navrhovateľa akákoľvek iná osoba (napríklad iná osoba žijúca v spoločnej domácnosti), ktorá si tak môže požiadať o poskytnutie finančný prostriedkov pod menom inej tretej osoby, ktorej osobné údaje pozná, bez toho, aby osoba, ktorej osobné údaje sú takto použité, o tom vedela. Nič nebráni inej osobe, aby v internetovej komunikácii vystupovala vo vzťahu k navrhovateľovi pod iným menom a priezviskom, teda pod identitou inej osoby, ktorej údaje pozná a na ktorej meno o peňažnú pôžičku žiada. Vzhľadom na tieto pochybnosti nemožno mať za preukázané, že medzi navrhovateľom a ním označeným odporcom existuje tvrdený záväzkovo právny vzťah.

Vzhľadom na to, že súd nemal preukázané ani uzatvorenie zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania spôsobom špecifikovaným v rámcovej zmluve a ani existenciu právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP: Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 veta prvá OSP: O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 veta prvá OSP. Odporca ako úspešný účastník má právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti s účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti navrhovateľovi. Odporca si však nárok vyplývajúci z tohto práva na náhradu trov konania neuplatnil, a preto súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.