Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-70-2016.pdf
PDF · 80.99 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/70/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X. V. XXX, XXX XX Q., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 916,13 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 25926/14, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 3Er/260/2014-15 zo dňa 25. júna 2015 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 3Er/260/2014-15 zo dňa 25. júna 2015 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Revúca (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 3Er/260/2014-15 zo dňa 25. júna 2015 zastavil exekučné konanie podľa § 251 ods. 4, § 103, 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a voči tomu istému povinnému ako v konaní, ktoré už bolo vedené na exekučnom súde pod sp. zn. 4Er/17/2009 a v ktorom sa oprávnený domáhal vymoženia svojej pohľadávky voči povinnému na základe toho istého exekučného titulu sp. zn. SR 07467/08 zo dňa 15.augusta 2008. V uvedenom exekučnom konaní bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonania exekúcie a následne bola uznesením č.k. 4Er/17/2009-12 zo dňa 22. mája 2012 exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená podľa §57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a to z dôvodu, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku 17 Všeobecných obchodných podmienok, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, je neplatná a exekučný titul - rozhodcovský rozsudok je potom nulitný právny akt, ktorý nemožno vykonať. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. novembra 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho č.k. 41CoE/241/2012-43 zo dňa 12. novembra 2012. Prekážka res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť. Keďže exekučný súd už rozhodol o zastavení exekúcie vedenej na základe rovnakého exekučného titulu, toto rozhodnutie predstavuje prekážku rozhodnutej veci a je neprípustné, aby ten istý oprávnený novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil akékoľvek nároky z tohto istého exekučného titulu, ktorý už raz bol vyhodnotený ako nespôsobilý.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.), svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Legitímne očakával, že exekučný súd pristúpi k legálnemu postupu, ktorý je určený v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto fáze
exekučného konania exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia so všetkými predpísanými náležitosťami vrátane odôvodnenia, pričom Exekučný poriadok voči tomuto uzneseniu pripúšťa podanie odvolania. Zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia je exekučný súd oprávnený výlučne v prípade, ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Napriek uvedenému exekučný súd o návrhu na vydanie poverenie nerozhodol ale bez zákonného oprávnenia nad rámec zverenej právomoci rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Ďalej oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo/108 /2012 zo dňa 23. januára 2013. Exekučný súd podľa jeho názoru nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní, aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle ustanovenia § 155 ods. 3 O.s.p. je vecou potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych práva a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci, nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Ďalej oprávnený poukázal na to, že zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Nepochybne zákonodarca nemal v úmysle, aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., keďže obdobnú vadu konania - litispendenciu - Exekučný poriadok vo svojom ustanovení § 36 ods. 3 obsahuje. Ak by takáto vada konania mala byť aplikovaná prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., nebolo by potrebné zakotviť ju priamo v Exekučnom poriadku. Exekučný súd svojím postupom a rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia, pričom pri negatívnom rozhodnutí má oprávnený právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Exekučný súd prekročil svoju právomoc a v danej fáze neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania. Rozhodnutie a postup súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že návrhom spísaným do zápisnice u súdneho exekútora dňa 24. mája 2014 sa oprávnený domáha voči povinnému vymoženia svojej pohľadávky vo výške 916,13 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 07467/08 zo dňa 15. augusta 2008, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 06. októbra 2008 a vykonateľnosti dňa 09. októbra 2008, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 27.600,-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 27 360,-Sk od 27. apríla 2008 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania v sume 6 865,-Sk. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 27. februára 2008. Následne súdny exekútor žiadosťou zo dňa 26. mája 2014, doručenou exekučnému súdu dňa 27. augusta 2014, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd odvolaním napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p. a so zdôvodnením, že oprávnený sa na základe uvedeného exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 07467/08 zo dňa 15. augusta 2008 - už domáhal vykonania exekúcie voči povinnému, exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 4Er/17/2009 a exekučný súd uznesením č.k. 4Er/17/2009-12 zo 22.mája 2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil a Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania oprávneného toto uznesenie exekučného súdu uznesením sp. zn. 41CoE/241/2012-43 zo dňa 12. novembra 2012 potvrdil.
Podľa § 44 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 23. decembra 2015 (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
K procesným podmienkam konania patrí prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) a pokiaľ je v konaní zistená, vedie k jeho zastaveniu, bez ohľadu na to, v akom štádiu sa predmetné konanie nachádza. Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom konaní. O tú istú (totožnú) vec pôjde v prípade rovnakého nároku (stavu), o ktorom súd už právoplatne rozhodol, a tiež, ak súvisí s rovnakým predmetom konania alebo rovnakými účastníkmi. Rovnaký predmet konania predstavuje rovnaký nárok (stav), ktorý bol vymedzený v žalobnom petite a vyplýva z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, z akého bol uplatnený.
Odvolací súd s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho vecnej správnosti uznesením potvrdil, pretože nebolo sporné, že Okresný súd Revúca Uznesením č.k. 4Er/17/2009-12 zo dňa 22. mája 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. novembra 2012, rozhodol o tom, že exekúcie vedená na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 07467/08 zo dňa 15. augusta 2008 sa vyhlasuje za neprípustnú a zstavuje, pretože nejde o spôsobilý exekučný titul. Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. neodstrániteľnú prekážku konania tvorí, ak sa o veci právoplatne rozhodlo. Totožnosť veci možno vymedziť zhodnosťou okruhu účastníkov a zhodnosťou predmetu konania. V štádiu exekučného konania od podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do rozhodnutia o nej, je predmetom konania zisťovanie, či oprávnený disponuje exekučným titulom, ktorý je v súlade so zákonom. V danom prípade bolo o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie proti tomu istému povinnému na podklade toho istého, predtým predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu rozhodnuté tak, že exekúcia je neprípustná práve pre to, že predložený exekučný titul nebol v súlade so zákonom. V danom prípade konaniu bránila prekážka rozhodnutej veci.
Pokiaľ oprávnený poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23. januára 2013, toto rozhodnutie sa týka iných skutkových okolností ako je tomu v prejednávanej veci. V danom prípade dovolateľka namietala, že exekučný súd neprípustne zastavil exekučné konanie podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, čo podľa jej názoru odôvodňovalo dovolacie dôvody podľa § 237 písm. d), e) a f) O.s.p. - v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania podľa zákona a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Prekážku res iudicata dovolateľka v uvedenom dovolacom konaní vysvetľovala tak, že vec už bola právoplatne rozhodnutá rozsudkom vydaným v rozhodcovskom konaní a exekučný súd v exekučnom konaní nebol oprávnený preskúmať správnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu z pohľadu obsahu zmluvy o úvere (vrátane dojednaných všeobecných obchodných podmienok) a rozhodovať o neprijateľnosti zmluvných dojednaní - najmä neprijateľnosti (resp. neplatnosti) rozhodcovskej doložky. V súvislosti s uvedenou dovolacou námietkou najvyšší súd uviedol, že exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé založiť vadu konania podľa § 237 písm. d) O.s.p. vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu, teda ani rozhodcovskému konaniu, v ktorom sa
právo ešte len nachádza a oproti tomu v exekučnom konaní ide o vykonávacie konanie. Aj ďalší záver, na ktorý odvolateľ poukázal, nie je možné aplikovať v tomto posudzovanom prípade. Pokiaľ najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí ako súd dovolací súdom nižšieho stupňa vytýkal, že neprípustne „prekročili“ postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, bolo to vo vzťahu k aplikácii § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, nie vo vzťahu ku skúmaniu procesných podmienok konania.
Odvolací súd preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.