Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cpr-5-2022.pdf
PDF · 100.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-25Cpr/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Simonou Brngálovou v spore žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom Bratislava, Bajkalská 19/A, IČO: 31 347 037, právne zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zo dňa 11.12.2017, doručené žalobcovi dňa 14.12.2017 žalovanou, je neplatné.
II. Súd u r č u j e, že pracovný pomer založený medzi žalobcom a žalovanou pracovnou zmluvou zo dňa 15.02.2017 netrvá.
III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 14.12.2018, následne postúpenou Okresnému súdu Piešťany dňa 22.07.2022 z dôvodu kauzálnej príslušnosti, domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, dané žalobcovi dňa 14.12.2017 žalovanou, je neplatné. Zároveň navrhol, aby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.02.2017 uzatvoril ako zamestnávateľ na strane jednej a žalovaná ako zamestnanec na strane druhej pracovnú zmluvu, ktorou bol založený pracovný pomer žalovanej u žalobcu a v zmysle ktorej vykonávala žalovaná u žalobcu prácu na pozícii pokladník/predavač, s dohodnutým miestom výkonu práce F., a s dohodnutým nástupom do práce dňa 20.02.2017. Žalovanej dňom nástupu do práce (20.02.2017) vznikol pracovný pomer u žalobcu. Keďže uvedený pracovný pomer bol časovo ohraničený, a to dohodnutou dobou trvania pracovného pomeru (do 31.08.2017), dňa 15.08.2017 uzatvorili sporové strany dohodu o zmene pracovných podmienok, v zmysle ktorej sa pôvodne dohodnutý čas trvania pracovného pomeru zmenil na dobu neurčitú. Žalobca uviedol, že žalovaná dňa 21.11.2017 cca o 13:45 hod. opustila pracovisko s odôvodnením, že sa ide najesť, keďže má prestávku v práci na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Žalovaná sa však po skončení polhodinovej prestávky v práci na pracovisko nevrátila, pričom o svojom odchode z pracoviska neinformovala žalobcu a ani svojich kolegov. Keďže žalovaná sa na pracovisko nevrátila a jej nadriadení nemali vedomosť o tom, kde sa žalovaná nachádza, pokúšali sa ju skontaktovať telefonicky a aj prostredníctvom sociálnej siete, avšak neúspešne. Žalovaná na telefonické hovory a správy jej nadriadených nereagovala. Ďalej uviedol, že žalovaná sa pred svojím (svojvoľným) odchodom z pracoviska neodhlásila z pokladne, museli ju odhlásiť zamestnanci filiálky v F., ktorí za prítomnosti zamestnanca SBS vykonali aj dennú uzávierku pokladne. Po vykonaní tejto uzávierky a po prepočítaní
finančnej hotovosti v pokladni bol zistený schodok (manko) na tejto pokladni vo výške 145,88 eura. V nadväznosti na toto zistenie podal žalobca na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave dňa 22.11.2017 oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku proti majetku, pričom toto priestupkové konanie je vedené pod spis. zn. ORPZ-TT-OPP3-DU: 2960/217. Dňa 01.12.2017 žalovaná doručila žalobcovi list zo dňa 28.11.2017 označený ako „Žiadosť o ukončenie pracovného pomeru - dohodou
- zaslanie“, ktorým žalovaná žiadala o ukončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.11.2017. Žalobca reagoval na tento list podaním zo dňa 04.12.2017, ktorým oznámil žalovanej, že jej návrh dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.11.2017 neakceptuje, v dôsledku čoho jej pracovný pomer u žalobcu naďalej trvá. Žalobca takisto v tomto liste vyzval žalovanú na preukázanie dôvodov jej neospravedlnenej neprítomnosti v práci, a to pod hrozbou krátenia jej dovolenky. Žalovaná sa odo dňa 01.12.2017 nedostavila do práce s tým, že svoju neprítomnosť v práci žiadnym spôsobom neospravedlnila. Ďalej uviedol, že dňa 14.12.2017 mu bol doručený od žalovanej list zo dňa 11.12.2017, ktorým mu oznámila, že pracovný pomer končí okamžite z dôvodu, že má dôvodnú obavu o svoj život a zdravie na pracovisku s odkazom na § 69 ods. 1 písm. c) Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov. Žalovaná však v liste dôvody jej bezprostredného ohrozenia života a zdravia žiadnym spôsobom nešpecifikovala. Keďže žalovaná nekonkretizovala dôvody, pre ktoré by jej život alebo zdravie mali byť ohrozené, žalobca má za to, že tieto dôvody reálne neexistovali a že žalovaná skončila pracovný pomer so žalobcom neplatne. Vzhľadom na to, že žalobca netrvá na ďalšom výkone práce zo strany žalovanej (na jej ďalšom zamestnávaní), zanikol pracovný pomer žalovanej dohodou podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce k 14.12.2017 (tzv. fikcia skončenia pracovného pomeru). Prejav vôle žalobcu obsahujúci oznámenie o netrvaní na ďalšom zamestnávaní sa žalobca pokúšal neúspešne doručiť žalovanej dňa 09.02.2018 a následne dňa 13.02.2018 prostredníctvom poštovej prepravy. Dôvodil, že Zákonník práce oprávňuje zamestnanca okamžite skončiť pracovný pomer len výnimočne, a to z dôvodov, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 69 ods. 1 Zákonníka práce, pričom tieto dôvody musia reálne existovať. V opačnom prípade nemôže zamestnanec so zamestnávateľom platne skončiť pracovný pomer, keďže zamestnanec (a ani zamestnávateľ) nesmie inštitút okamžitého skončenia pracovného pomeru zneužívať. S ohľadom na to, že žalovaná v oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru dôvody jej bezprostredného ohrozenia života a zdravia nešpecifikovala a ich existenciu žiadnym spôsobom nepreukázala, mal žalobca za to, že tieto dôvody neexistovali a že žalovaná skončila pracovný pomer so žalobcom neplatne. Cieľom konania žalovanej bolo okamžité rozviazanie pracovného pomeru so žalobcom bez toho, aby na takéto konanie existovali zákonné dôvody. Ak by aj žalobca pripustil, že život a zdravie žalovanej boli skutočne bezprostredne ohrozené (čo absolútne popiera), žalovaná v oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 11.12.2017 nekonkretizovala ani deň, kedy sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedela. Keďže zamestnanec môže svoje právo na okamžité skončenie pracovného pomeru využiť v rámci mesačnej subjektívnej prekluzívnej lehoty, žalobca nemohol objektívne posúdiť ani to, či sa právo žalovanej na okamžité skončenie pracovného pomeru (ne)prekludovalo. Dôvodom podania žaloby bola skutočnosť, že ak by žalobca nepodal v lehote dvoch mesiacov odo dňa okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovanej, t. j. odo dňa 14.12.2017 žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, platila by nevyvrátiteľná právna domnienka, že pracovný pomer žalovanej bol skončený platne a žalobca by bol povinný poskytnúť žalovanej peňažnú náhradu v sume jej priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
3. V priebehu konania, vo výroku III Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 61Cpr/3/2018-155 zo dňa 20. apríla 2020 rozhodol, že pripúšťa zmenu žalobného návrhu v nasledovnom znení: „Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zo dňa 11.12.2017 doručené žalobcovi dňa 14.12.2017 žalovanou je neplatné. Súd určuje, že pracovný pomer založený medzi žalobcom a žalovanou pracovnou zmluvou zo dňa 15.02.2017 netrvá. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.“
4. Okresný súd Bratislava III vykonal všetky potrebné úkony na zistenie skutočného pobytu žalovanej, avšak ani napriek tomu sa žalovanej nepodarilo doručiť žalobu a ďalšie písomnosti v zmysle ustanovení CSP. Súd preto zverejnil oznámenie o podanej žalobe na svojej úradnej tabuli a webovej stránke. Žaloba sa tak podľa § 116 ods. 2 CSP považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, aj keď sa žalovaný o tom nedozvie. Ďalšie písomnosti súd v zmysle § 116 ods. 3 CSP žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP.
5. Žalovaná sa k takto doručenej žalobe nevyjadrila a preto neboli skutkové tvrdenia žalobcu sporné a to aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019 sp. zn. I ÚS 246/2019, podľa ktorého spornosť ako kritérium pre nenariadenie pojednávania sa v súlade s citovaným ustanovením Civilného sporového poriadku týka zisteného skutkového stavu a požiadavka nespornosti skutkových tvrdení je splnená tým, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrí.
6. Súd spor rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalovanej v zmysle § 180 CSP z dôvodu, že žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila a ani nežiadala o odročenie pojednávania. Predvolanie bolo žalovanej doručené na adresu evidovanú v registri obyvateľov s tým, že zásielka sa vrátila súdu ako neprevzatá v odbernej lehote.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a priloženými listinami - dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 15.08.2017, odpoveďou žalobcu na list žalovanej zo dňa 07.02.2018, žiadosťou o skončenie pracovného pomeru - stanovisko žalobcu zo dňa 04.12.2017, list žalovanej zo dňa 11.12.2017, potvrdenie o oznámení č. ORPZ-TT-OPP3- zo dňa 22.11.2017, pracovnou zmluvou zo dňa 15.02.2017, hárok o sledovaní zásielky RE085610645SK, žiadosť žalovanej o ukončenie pracovného pomeru - dohodou zo dňa 28.11.2017, rozhodnutím Okresného úradu Trnava sp. č. OU- TT-OVVS2-2017/039288 zo dňa 06.04.2018, kópiou potvrdenia kuriérskej spoločnosti o nedoručení zásielky zo dňa 07.02.2018, kópiou potvrdenia kuriérskej spoločnosti o nedoručení zásielky zo dňa 07.02.2018, kópiou potvrdenia kuriérskej spoločnosti o nedoručení zásielky zo dňa 07.02.2018, 2 x kópia obálky s doručenkou a zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 15.02.2017 žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec uzavreli pracovnú zmluvu na pozíciu pokladník/ predavač, s miestom výkonu práce F., s nástupom do zamestnania dňa 20.02.2017, pričom tento deň bol zároveň dňom vzniku pracovného pomeru. Dňa 15.08.2017 uzatvorili sporové strany dohodu o zmene pracovných podmienok, v zmysle ktorej sa pôvodne dohodnutý čas trvania pracovného pomeru zmenil na dobu neurčitú. Dňa 21.11.2017 žalovaná opustila pracovisko zamestnávateľa s odôvodnením obednej prestávky a viac sa na pracovisko nevrátila. O svojom odchode z pracoviska žalobcu neinformovala, ani svojich kolegov. Po vykonaní dennej uzávierky pokladne a prepočítaní finančnej hotovosti bol zistený schodok (manko) vo výške 145,88 eura. V nadväznosti na toto zistenie podal žalobca na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave dňa 22.11.2017 trestné oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku proti majetku.
8. Z listu žalovanej zo dňa 28.11.2017, doručenému žalobcovi dňa 01.12.2017, označeného ako „Žiadosť o ukončenie pracovného pomeru - dohodou - zaslanie“ vyplýva, že žalovaná požiadala o ukončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.11.2017.
9. Z listu žalobcu zo dňa 04.12.2017 vyplýva, že žalobca návrh dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.11.2017 neakceptoval a oznámil žalovanej, že jej pracovný pomer naďalej trvá. Zároveň vyzval žalovanú na oznámenie dôvodov všetkých absencií v práci od 01.12.2017 a aby ich podložila relevantnými dokladmi, v opačnom prípade bude žalobca považovať absencie za neospravedlnené.
10. Z listu žalovanej zo dňa 11.12.2017 vyplýva, že žalovaná z dôvodu obavy o svoj život a zdravie na pracovisku požiadala o zrušenie pracovného pomeru okamžite podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce a uviedla, že zotrvanie v pracovnom pomere berie ako osobné nebezpečenstvo voči jej osobe za skutky, ktoré nespáchala.
11. Z listu žalobcu zo dňa 07.02.2018 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanej, že okamžité skončenie pracovného pomeru z jej strany dňa 11.12.2017 považuje za neplatné a zároveň jej oznámil, že netrvá na ďalšom zamestnávaní žalovanej a považuje pracovný pomer ku dňu 14.12.2017 za skončený dohodou v zmysle § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce.
12. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len Zákonník práce), zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
13. Podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
14. Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
15. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
16. Podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť.
17. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
18. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
19. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
20. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
21. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca je jednostranný právny úkon, ktorým zamestnanec môže okamžite skončiť svoj pracovný pomer. Na skončenie pracovného pomeru takýmto spôsobom musí však mať zamestnanec niektorý zo zákonných dôvodov, ktoré sú v tomto ustanovení zákona taxatívne uvedené. Jedným z takých dôvodov je aj bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia zamestnanca, pri ktorom je zamestnanec oprávnený skončiť svoj pracovný pomer v prípade, ak v súvislosti s vykonávanou prácou alebo s pokynom zamestnávateľa sa vytvorí taká situácia na pracovisku, ktorá je v rozpore s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pričom je však potrebné bezprostredné ohrozenie zdravia alebo života zamestnanca. Právnym základom uplatnenia tohto osobitného dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca je pokyn zamestnávateľa, aby zamestnanec vykonal, resp. vykonával určité pracovné úlohy v rozpore s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, resp. stav na pracovisku, ktorý je v rozpore s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Tento dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca má chrániť zamestnanca v prípade, ak je jeho život a zdravie bezprostredne ohrozené. V tomto prípade by malo ísť o vážne ohrozenie života a zdravia zamestnanca, keď nie je možné postupovať tak, že si zamestnanec vopred vyžiada lekársky posudok. Zákonník práce oprávňuje zamestnanca okamžite skončiť pracovný pomer len výnimočne, a to z dôvodov, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 69 ods. 1 Zákonníka práce, pričom tieto dôvody musia reálne existovať. V opačnom prípade nemôže zamestnanec so zamestnávateľom platne skončiť pracovný pomer, keďže zamestnanec (a ani zamestnávateľ) nesmie inštitút okamžitého skončenia pracovného pomeru zneužívať.
22. V konaní nebolo sporným, že procesné strany uzavreli pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaná ako zamestnanec vykonávala pre žalobcu ako zamestnávateľa prácu na pozícii pokladník/ predavač. Vzhľadom na pasivitu žalovanej v predmetnom konaní taktiež súd nepovažoval za sporné, že dňa 14.12.2017 bol žalobcovi zo strany žalovanej doručený list, ktorým žalovaná oznámila žalobcovi, že pracovný pomer končí okamžite z dôvodu obavy o svoj život a zdravie na pracovisku. Spornými ostali dôvody a ich existencia pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej a to, či okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej bolo uskutočnené platne alebo neplatne.
23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom dňa 15.02.2017 došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy na pozíciu pokladník/ predavač, s miestom výkonu práce F. a s nástupom do zamestnania dňa 20.02.2017, pričom tento deň bol zároveň dňom vzniku pracovného pomeru. Dňa 15.08.2017 uzatvorili sporové strany dohodu o zmene pracovných podmienok, v zmysle ktorej sa pôvodne dohodnutý čas trvania pracovného pomeru zmenil na dobu neurčitú. Dňa 21.11.2017 žalovaná opustila pracovisko zamestnávateľa s odôvodnením obednej prestávky a viac sa na pracovisko nevrátila. O svojom odchode z pracoviska žalobcu neinformovala, ani svojich kolegov. Po vykonaní dennej uzávierky pokladne a prepočítaní finančnej hotovosti bol zistený schodok (manko) vo výške 145,88 eura. V nadväznosti na toto zistenie podal žalobca na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave dňa 22.11.2017 trestné oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku proti majetku. Následne žalovaná listom zo dňa 28.11.2017 požiadala žalobcu o ukončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.11.2017. Žalobca návrh dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.11.2017 neakceptoval a oznámil žalovanej, že jej pracovný pomer naďalej trvá. Zároveň vyzval žalovanú na oznámenie dôvodov všetkých absencií v práci od 01.12.2017 a aby ich podložila relevantnými dokladmi, v opačnom prípade bude žalobca považovať absencie za neospravedlnené. Žalovaná v liste zo dňa 11.12.2017, z dôvodu obavy o svoj život a zdravie na pracovisku požiadala o zrušenie pracovného pomeru okamžite podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce a uviedla, že zotrvanie v pracovnom pomere berie ako osobné nebezpečenstvo voči jej osobe za skutky, ktoré nespáchala. Žalobca následne listom zo dňa 07.02.2018 oznámil žalovanej, že okamžité skončenie pracovného pomeru z jej strany dňa 11.12.2017 považuje za neplatné a zároveň jej oznámil, že netrvá na jej ďalšom zamestnávaní a považuje pracovný pomer ku dňu 14.12.2017 za skončený dohodou v zmysle § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce.
24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd považoval za nesporné, že sporové strany uzavreli pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaná ako zamestnanec vykonávala pre žalobcu ako zamestnávateľa prácu na pozícii pokladník/ predavač. Vzhľadom na pasivitu žalovanej v predmetnom konaní, súd z hmotnoprávneho hľadiska považoval predmetný úkon žalovanej (okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 69 ods. 1 písm. c) CSP) za úkon ktorý nie je v súlade so zákonom. Žalovaná nepreukázala dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru a taktiež bola počas celého konania pasívna, nerozporovala žalobcom tvrdené skutočnosti a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Piešťany na Krajský súd v Trnave. Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)