Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/369/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X. A. XX, XXX XX K. E. J., o zaplatenie 929,43 eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 841,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne od 01.07.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 45,51 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 117,77 eur na bankový účet právneho zástupcu žalobcu, a to všetko v mesačných splátkach po 50 eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca na adrese žalobcu, pod následkami straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, až do zaplatenia.

Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 929,43 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 929,43 eur od 01.07.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Svoju žalobcu odôvodnil tým, že medzi jeho právnym predchodcom, spoločnosťou K. Ú. I., W..S.., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava a žalovaným bola uzavretá Zmluva o bežnom účte v zmysle ust. § 708 a nasl. a § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, na základe ktorej ich právny predchodca zriadil v prospech žalovaného bežný účet s možnosťou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia podmienok stanovených nich právnym predchodcom. Ich splnením poskytol žalobcov právny predchodca žalovanému povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo výške 929,43 eur na dobu trvania zmluvy o bežnom účte.

Žalovaný žiadal zaplatiť dlh voči žalobcovi v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, a to Zmluvou o bežnom účte zo dňa 24.09.2003, žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru zo dňa 23.09.2008, potvrdením o poskytnutí flexidebetu zo dňa 23.09.2008, oznámením o nastavení kontokorentného úveru, výpoveďou zo zmluvy o bežnom účte zo dňa 16.04.2013, doručenkou na čl. 11, obchodnými podmienkami na čl. 12-24, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 06.10.2014, kópiou poštového podacieho hárku, predžalobnou výzvou zo dňa 18.09.2015, doplnením návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 30.11.2015, vyjadrením žalobcu zo dňa 17.03.2016, vrátane príloh na čl. 53-74

( prehľadom z účtu, cenníkom, vyjadrením žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalovaný uviedol, že vzhľadom na svoju sociálnu situáciu a pomery, by bol schopný zaplatiť dlh žalobcovi na splátky po 50 eur mesačne. Pracuje v stavebnej firme. Jeho príjem sa pohybuje na úrovni 400 eur čistého, z toho musí zaplatiť poplatky súvisiace s užívaním bytu, zabezpečiť si ďalšie životné potreby, a preto mu nevychádza viac ako 50 eur mesačne na splátky.

Postupca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 24.09.2003, v súlade s ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, Zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej sa postupca zaviazal zriadiť pre žalovaného bežný účet v mene SK, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX. Zo zmluvy vyplýva, že všetky vzťahy sa budú riadiť obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi.

Zo záverečných ustanovení písm. a), b), c) vyplýva, že časť obsahu tejto zmluvy je určená Všeobecnými obchodnými podmienkami K., W..S.. pre depozitné produkty a Cenníkom, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Majiteľ účtu podpísaním tejto zmluvy vyhlasuje a potvrdzuje, že sa s dokumentmi uvedenými v predchádzajúcej vete oboznámil, porozumel im a súhlasí s ich obsahom. Súčasťou tejto zmluvy sú aj dokumenty, na základe ktorých boli majiteľovi účtu poskytnuté produkty a služby, ktoré si zároveň zvolil vo flexiúčte podľa tejto zmluvy. V prípade, ak majiteľ účtu v budúcnosti požiada o vydanie kreditnej karty alebo požiada o spotrebný úver a táto žiadosť bude zo strany banky akceptovaná, bude mu tento produkt poskytnutý na základe samostatnej zmluvy a bude spoplatňovaný v rámci tohto flexiúčtu. V rámci tohto flexiúčtu môže byť spoplatnené vedenie len jedného kartového účtu a jedného spotrebného úverového účtu. K., W..S.. sa zaväzuje vydať majiteľovi účtu na základe tejto zmluvy debetnú platobnú kartu /debetné platobné karty na vykonávanie bezhotovostných a hotovostných platobných operácií na ťarchu alebo v prospech účtu, ku ktorému bola platobná karta vydaná a majiteľ účtu sa zaväzuje využívať platobnú kartu v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.

Zo žiadosti o poskytnutie kontokorentného úveru vyplýva, že dňa 23.09.2008 požiadal žalovaný o poskytnutie úveru vo forme povoleného prečerpania na jeho osobnom účte.

Z potvrdenia veriteľa zo dňa 23.09.2008 vyplýva, že žalovanému bolo poskytnutý kontokorentný úver vo výške 929,43 eur (28.000,-Sk) vo forme flexidebetu na jeho osobnom účte.

Z listu pôvodného veriteľa zo dňa 16.04.2013 vyplýva, že tento zmluvu o bežnom účte vypovedal. Výpoveď mala nadobudnúť účinnosť ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom bola výpoveď doručená. Z kópie doručenky vyplýva, že žalovaný si list neprevzal. Prevzala ho jeho matka dňa 22.04.2013.

Z oznámenia zo dňa 06.10.2014 vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči žalovanému na súčasného žalobcu ku dňu 29.09.2014.

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 17.03.2016 vyplýva, že konečný stav účtu ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu v debetnom zostatku vo výške - 1.597,54 eur. Táto suma pozostáva z istiny vo výške 529,70 eur, debetného úroku vo výške 979,66 eur a poplatkov vo výške 88,18 eur. Žalobca si uplatňuje iba sumu v rámci nesplateného povoleného prečerpania vo výške 929,43 eur pozostávajúcu z istiny vo výške 529,70 eur, časti debetného úroku vo výške 311,55 eur a poplatkov vo výške 88,18 eur. Ďalej uviedol, že zmluva o kontokorentnom úvere, resp. kontokorentný úver nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Definoval čo je kontokorentný úver. Uviedol, že potom, ako bol žalovanému poskytnutý kontokorentný úver, žalovaný prekročil výšku povoleného prečerpania a debetný zostatok nadobudol charakter nepovoleného prečerpania. Účet žalovaného sa do stavu nepovoleného prečerpania nedostal iba účtovaním poplatkov a úrokov v zmysle cenníka banky na ťarchu účtu, ale debetnými transakciami žalovaného, a to opakovane. Čo sa týka debetného úroku, jeho výška bola žalovanému v súlade s praxou zaužívanou v bankovom sektore oznámená písomnou výveskou banky. Úroková sadzba kontokorentného úveru v prípade nezaručeného kontokorentu je vo výške 16,90 % ročne. V prípade, ak sa klient dostane do nepovoleného prečerpania, úroková sadzba sa zvyšuje na 25% ročne. Žalobca je toho názoru, že žalovaný bol takýmto spôsobom písomne informovaný o úrokoch a poplatkoch, ktoré sa účtujú na ťarchu bežného účtu v rámci predmetného zmluvného vzťahu.

Žalobca poukázal na ust. § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Rozsudok NS SR, sp.zn. zo dňa 01.07.2010.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

Podľa § 715 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

V danom právnej veci pôvodný veriteľa a žalovaný uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o bežnom účte. Následne uzavreli na základe žiadosti žalovanej o poskytnutie kontokorentného úveru zo dňa 23.09.2008 a následného oznámenia veriteľa zmluvu o kontokorentnom úvere, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý úveru vo forme povoleného prečerpania na jeho osobnom účte vo forme kontokorentného úveru vo výške limitu 28.000,- Sk (929,43 eur - flexidebet na osobnom účte žalovaného).

Z výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný tento úver vyčerpal a následne v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok veriteľovi nevrátil. V dôsledku toho, došlo k v zmysle listu pôvodného veriteľa zo dňa 16.04.2013 zo strany pôvodného veriteľa k vypovedaniu zmluvy o bežnom účte. Výpoveď nadobudla účinnosť ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom bola výpoveď doručená, t.j. ku koncu júna 2013. Pretože výpoveď prevzala matka žalovaného dňa 22.04.2013.

Z oznámenia zo dňa 06.10.2014 vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči žalovanému na súčasného žalobcu, čo bolo v konaní preukázané. Preto má súd za to, že žalobca je aktívne legitimovaný v tomto konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zistené po vykonanom dokazovaní a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd považoval uplatnený nárok žalobcu, čo do istiny 841,25 eur ako výšky poskytnutého kontokorentného úveru za plne dôvodný, a preto mu vyhovel.

Súd sa zaoberal poplatkami vo výške 88,18 eur, ktoré boli podľa vyjadrenia žalobcu súčasťou pohľadávky a boli účtované v zmysle cenníka.

Predmetné dojednania ohľadom poplatkov ako servisné poplatky, poplatok za vedenie START konta, poplatky za hotovostné výbery, poplatky ECD klienta, súd podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaný ako klient a dlžník z úverového vzťahu bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatky. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaný bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru, a preto na žalovaného ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí o poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, no nemožno prijať záver, že pod takto definovaný pojem poplatku možno subsumovať akúkoľvek sumu určenú veriteľom predstavujúci úhradu jeho nákladov, pričom sa jedná o poplatok a úhradu predmetnej sumy, za ktoré spotrebiteľovi nie je poskytované žiadne protiplnenie, keď žalovaným zrejme nebol poskytovaný výpis z predmetného úverového účtu a ani nemali prístup k informáciám a údajom vedených

na účte, teda jednalo sa čisto o administratívno-technické údaje pre žalobcu ako veriteľa. Na základe uvedeného potom súd nárok žalobcu na zaplatenie tejto časti nároku tak ako je uvedené vyššie zamietol.

Žalobca ďalej v žalobe žiadal aj úroky z omeškania zo sumy 929,43 eur od 01.07.2013 do zaplatenia v zákonnej výške 8,50 % ročne.

Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalovaný sa dňa 31.06.2013 dostal do omeškania, pretože k vypovedaniu zmluvy o bežnom účte došlo listom pôvodného veriteľa zo dňa 16.04.2013. Výpoveď nadobudla účinnosť ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom bola výpoveď doručená, t.j. ku koncu júna 2013. Pretože výpoveď prevzala matka žalovaného dňa 22.04.2013.

Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preto súd vyhovel žalobe aj čo do úrokov z omeškania ako dôvodnej a priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy priznanej súdom 841,25 eur od 01.07.2013 do zaplatenia v zákonnej výške podľa aktuálnej úrokovej sadzby tak, ako to žalobca žiadal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Žalobca mal v konaní úspech 91%, t.j. v časti istiny 841,25 eur, teda v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a žalovaný mal úspech v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, čo predstavuje 9%. Výsledný úspech tak pripadal na stranu žalobcu vo výške 82% (91% - 9 %).

Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 55,50 eur za zaplatený súdny poplatok a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 215,42 eur.

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a) a c) cit. vyhlášky je za nasledovné úkony :

- prevzatie a príprava zastupovania .............................................................. 51,45 eur

- návrh na vydanie platobného rozkazu ...........................................................51,45 eur Spolu 102,90 eur

Náhrada hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) je 2 x po 8,39 eur, spolu 16,78 eur.

Spolu je to 119,68 eur + 20% DPH 23,94 eur, spolu je to 143,62 eur.

Súd poukazuje, že nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za právnym úkon - podanie protistrane. Nie je súdu zrejmé o aký úkon sa jedná a navyše v zmysle cit. vyhl. § 14 ods. 1 písm. c) v znení účinnom od 1.6.2009, patrí odmena len za písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej. V súvislosti s tým nepriznal súd právnemu zástupcovi žalobcu ani režijný paušál za tento úkon a DPH.

Na základe pomeru úspechu žalobcu k úspechu žalovanej, kedy žalobcovi vznikol nárok na náhradu celkových trov konania vo výške 82%, súd preto v rámci náhrady trov konania zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 45,51 eur (82 % zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 55,50 eur) a na zaplatenie sumy 117,77 eur (82 % zo súdom priznaných trov právneho zastúpenia vo výške 143,62 eur).

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaných povolil súd v súlade s ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť žalovanému súm, na zaplatenie ktorých bol zaviazaný, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to na bankový účet právneho zástupcu žalobcu č. S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s uvedením variabilného symbolu XXXXXXX.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.