Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/42/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Mišura, PhD., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 27, proti odporkyni: B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Eleonóra Zuzáková, so sídlom Galanta, Mierové nám. 4, o zaplatenie 1.585,82 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -115 zo dňa 8. marca 2013 a dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18. novembra 2014 č.k. -156, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e .

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 95,02 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám advokáta navrhovateľa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.585,82 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 05.04.2011 do zaplatenia a to formou pravidelných mesačných splátok vo výške 50,- Eur, ktoré sú splatné vždy do 25.-teho dňa toho ktorého mesiaca počínajúc mesiacom apríl 2013 a to až do úplného zaplatenia priznanej čiastky vrátane príslušenstva. Nezaplatením čo len jednej splátky sa stáva splatnou celá nezaplatená časť priznanej čiastky vrátane príslušenstva a tiež povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 567,51 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 24 ods. písm. b), ods. 7 cit. zákona, § 420 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ods. 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.01.2009 do 31.01.2013 ako aj § 160 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.. Vecne argumentoval tým, že navrhovateľ návrhom doručeným okresnému súdu dňa 22.06.2011 žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu istiny vo výške 1.585,82 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody a k náhrade trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 02.11.2009 zaviním motorového vozidla zn. Peugeot 206, EČV: SA-995BN (odporkyňa je zapísaná ako držiteľ motorového vozidla), v dôsledku dopravnej nehody, došlo ku škode na motorovom vozidle Peugeot 106, EČV: LM-PR72, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol S. S., Nemecko (poškodený). Škoda bola poškodenému uhradená v rozsahu a výške podľa ustanovenia § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Predmetné vozidlo, ktoré zavinilo vznik škody nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu, v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z toho dôvodu vznikla navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné

plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Navrhovateľ poskytol dňa 18.02.2011 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 1.585,82 Eur. Navrhovateľ uhradil celkovo sumu vo výške 1.823,69 Eur, z čoho 237,87 Eur predstavuje poplatok podľa Interných pravidiel. Vyplatením náhrady škody poškodenému prešlo právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovednému subjektu (odporkyňa) na navrhovateľa, pričom jedná sa o zákonný prechod práva (legálna cesia podľa § 524 , ktorý má oporu aj v ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. Toto právo si navrhovateľ voči odporkyni uplatnil listom zo dňa 04.03.2011, v ktorom navrhovateľ požadoval od odporkyni uhradenie sumy vo výške 1.585,82 Eur (plnenie, ktoré navrhovateľ poskytol poškodenému namiesto odporkyni) do 04.04.2011. Odporkyňa na predmetnú výzvu úhradou nereagovala, a síce požadovanú sumu navrhovateľovi neuhradila. Preto navrhovateľ podal návrh na začatie súdneho konania, kde si okrem dlžnej istiny uplatnil aj úrok z omeškania v zákonnej výške, nakoľko odporkyňa tým, že neuhradila požadovanú sumu v lehote určenej vo vyššie uvedenej výzve, dostala sa s plnením peňažnej povinnosti do omeškania. Úrok z omeškania pritom navrhovateľ požaduje od 05.04.2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po poslednom dni dodatočnej lehoty stanovenej na úhradu vo výzve zasielanej odporkyni. Odporkyňa, uviedla, že necíti sa byť v danej veci vinná, a preto nevidí dôvod, prečo by mala navrhovateľovi zaplatiť požadovanú istinu spolu s jej príslušenstvom. Opakovane uviedla, že na mieste dopravnej nehody nikdy nebola a nikdy nebola ani vlastníčkou motorového vozidla. Jediný kto jazdil na motorovom vozidle bol jej manžel , nakoľko len on mal vodičské oprávnenie. Odporkyňa nemá vedomosť o žiadnej dopravnej nehode, motorové vozidlo nikdy nenieslo známky nejakého poškodenia a nebolo ani opravované. To kde všade neb. manžel s predmetným motorovým vozidlom jazdil uviesť nevedela, pričom aj povinné zmluvné poistenie mal na starosti neb. manžel. V podaní doručenom okresnému súdu ešte pred posledným pojednávaním, t.j. dňa 11.02.2013 odporkyňa opakovane uviedla, že ona na mieste nehody nikdy nebola, potvrdila skutočnosť, že je zaevidovaná ako držiteľ motorového vozidla, pričom však vlastníčkou nie je. Tou je jej ťažko zdravotne postihnutá dcéra, o ktorú sa stará 24 hodín denne. Predmetné vozidlo, bolo zakúpené práve pre ňu, z poskytnutého nenávratného príspevku úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, za účelom zabezpečovania starostlivosti a potrieb postihnutej dcéry. Prevádzkovateľom vozidla bol neb. manžel odporkyne, ktorý zabezpečoval prevoz dcéry na potrebné vyšetrenia, zákroky a do školy. Rovnako tak zabezpečoval kompletný servis ako aj údržbu motorového vozidla. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že držiteľkou motorového vozidla zn. Peugeot 206, EČV: SA-995BN, ktoré bolo dňa 02.11.2009 účastné dopravnej nehody, v dôsledku ktorej vznikla poškodenému škoda je odporkyňa, pričom túto skutočnosť potvrdila aj sama odporkyňa. Nakoľko predmetné motorové vozidlo, v čase dopravnej nehody nebolo povinne zmluvne poistené, navrhovateľ v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení škodu, ktorá pri dopravnej nehode vznikla poškodenému uhradil za odporkyňu, voči ktorej si následne uplatnil právo na náhradu takto uhradenej škody. Škoda bola vyčíslená na sumu 1.585,82 Eur, pričom prešetrovanie dopravnej udalosti vykonala Nemecká národná kancelária, nakoľko k dopravnej nehode došlo na území Spolkovej republiky Nemecko. Odporkyňa, zapísaná ako držiteľka v dokladoch viažucich sa na predmetné motorové vozidlo, bola povinná dbať na to, aby povinné zmluvné poistenie bolo uzatvorené, nakoľko táto povinnosť ako držiteľke motorového vozidla jej priamo vyplýva zo zákona, konkrétne z vyššie cit. ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Túto svoju povinnosť odporkyňa však porušila, a tým tu vznikla jej zodpovednosť nahradiť škodu - peňažné plnenie navrhovateľovi, ktorý zo zákona toto plnenie musel poskytnúť poškodenému. Tým, že odporkyňa aj napriek tomu, že nie je vlastníčkou a ani prevádzkovateľkou predmetného motorového vozidla, ale je jeho držiteľkou, nemala uzatvorené povinné zmluvné poistenie, porušila svoju prevenčnú povinnosť, v dôsledku čoho jej vznikla zodpovednosť navrhovateľovi nahradiť uhradenú škodu. Nedodržanie prevenčnej povinnosti je protiprávnym konaním a zodpovednosť za škodu tu vzniká tak, že niekto (odporkyňa) si nepočínal tak, aby nedochádzalo ku škodám, v danom prípade ku škodám na majetku (navrhovateľ hradil sumu z poistného garančného fondu). Prevenčná povinnosť ustanovuje povinnosť počínať si natoľko obozretne, aby konaním či opomenutím (nekonaním) nevznikla škoda inému alebo sebe samému. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že aj napriek tomu, že predmetné vozidlo so súhlasom odporkyne používala iná osoba, ona ako jeho držiteľka mala zákonnú povinnosť, ktorú si nesplnila, a tým, jej vznikla zodpovednosť vzniknutú škodu nahradiť, nakoľko každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Súd s poukazom na takto zistený skutkový a právny stav navrhovateľovi v danej veci v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko jeho návrh vyhodnotil ako dôvodný. Odporkyňu preto zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny ako aj jej príslušenstva a to titulom náhrady škody vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody a poškodenému vyplatenej navrhovateľom. Súd odporkyňu zaviazal aj na úhradu úrokov z omeškania

v zákonnej výške, určenej v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, nakoľko odporkyňa vyčíslenú škodu v stanovenej lehote neuhradila, čím sa s plnením peňažnej povinnosti dostala do omeškania. Súd zároveň posúdil žiadosť odporkyne o možnosť úhrady dlhu v splátkach a mal za to , že je dôvodná, nakoľko ju odôvodňuje finančná situácia odporkyne. Súd teda určil, že peňažné plnenie sa vykoná v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi právo na náhradu trov konania v celkovej výške 567,51 Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 95,- Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 472,51 Eur, spočívajúcich v 4 úkonoch právnej služby /prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh vo veci samej, písomné podanie na súd - vyjadrenie sa k odporu, účasť na pojednávaní dňa 24.01.2013/ á 71,37 Eur, 3 × režijný paušál za rok 2011 á 7,41 Eur, 1 × režijný paušál za rok 2013 á 7,81 Eur, v náhrade cestovných výdavkov vo výške 26,20 Eur (pracovná cesta - účasť na pojednávaní dňa 24.01.2013 bola vykonaná osobným automobilom značky MERCEDES-BENZ, Bratislava - Galanta a späť; 102 km, pri cene za pohonné hmoty 1,42 Eur/l, priemernej spotrebe 5,2 l/100 km a pri náhrade za použitie motorového vozidla vo výške 0,183 Eur za každý kilometer), v náhrade za stratu času stráveného na pojednávaní konanom dňa 24.01.2013 o rozsahu 2 hodín = 4 pol hodín (jedna polhodina á 13,01 Eur) = 52,04 Eur, DPH vo výške 20% zo všetkých zložiek, t.j. trovy právneho zastúpenia celkom vo výške 472,51 Eur.

Proti obom rozhodnutiam podala odvolanie odporkyňa s tým, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa žiada zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolanie bolo podané s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), d), f) O.s.p. z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne aj vec nesprávne právne posúdil, keď sa ustálil na závere, že dopravná nehoda dňa 02.11.2009, ktorej druhým účastníkom bolo motorové vozidlo Peugeot 106, EČV: LM-PR72 pána S. S. z Nemecka, bola spôsobená motorovým vozidlom Peugeot 206, EČV: SA-995BN, ktorého držiteľkou je odporkyňa. Z navrhovateľom predloženej dokumentácie takáto skutočnosť jasne nevyplýva a nepovažuje ju za preukázanú. Na ich motorovom vozidle si nikdy nevšimla žiadnu stopu po dopravnej nehode, vozidlo nebolo opravované a aj v súčasnosti stojí na dvore bez akejkoľvek známky, ktorá by tomu nasvedčovala. Jej manžel 6 mesiacov po uvedenej udalosti zomrel a odvtedy toto vozidlo nebolo vôbec použité. Aj keď to nie je ospravedlnením, je pravdou, že v uvedenom čase nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie, ale neskôr zistila, išlo len o kratší časový interval v trvaní 1 až 2 týždňov. Nie je vlastníkom ani prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla, nikdy nemala vodičský preukaz, jej zápis za držiteľa auta mal vždy len výlučne evidenčný charakter. V odpore proti platobnému rozkazu aj vo veci samej ako aj v písomnom podaní uviedla, že nie si je vedomá zodpovednosti za predmetnú škodu, ani v prípade, že by sa preukázalo spôsobenie dopravnej nehody ich motorovým vozidlom. Motorové vozidlo neviedla, na mieste dopravnej nehody nebola prítomná, o nehode sa nedopočula ani od manžela a okrem toho má informácie, že k dopravnej nehode došlo z nepozornosti neznámeho vodiča dopravného prostriedku pri otáčaní, teda porušením jeho právnych povinností pre vedení motorového vozidla. Z týchto dôvodov je názoru, že nie je daná zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla, nakoľko škoda nebola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, čím by bolo napr. vystrelenie kameňa od pneumatiky vozidla a podobne. Nepovažuje sa za prevádzkovateľa vozidla a jej nebohý manžel bol jediný, kto sa o vozidlo staral a ktorý ho výlučne šoféroval. Súd prvého stupňa sa s jej námietkami dostatočne nevysporiadal. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Navrhovateľ odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie zastávajúc názor, že právne relevantné skutočnosti boli predmetom konania na prvostupňovom súde, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal, náležite zistil skutkový stav veci a správne vec právne posúdil s poukazom na § 205a O.s.p. Východiskom uvedenej zákonnej dikcie je zásada, že prvostupňový súd má pri jedinom pojednávaní vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy potrebné k preukázaniu sporných, právne významných skutkových tvrdení. Zákon ukladá účastníkom povinnosť tvrdiť pred súdom prvého stupňa všetky pre vec právne významné skutočnosti, ktoré tu boli v čase konania pred prvostupňovým súdom a označiť dostupné dôkazy spôsobilé k ich preukázaniu. Odporkyňou tvrdené skutočnosti nie sú odvolacím dôvodom, nakoľko neboli v rámci súdneho konania na prvom stupni ničím podložené a súd prvého stupňa sa k takýmto tvrdeniam v rámci hodnotenia dôkazov pri prijímaní meritórneho rozhodnutia vysporiadal. Je názoru, že na základe predložených dôkazných prostriedkov má navrhovateľ čo do dôvodu a výšky právny nárok voči odporkyni, keďže k vozidlu Peugeot 206, EČV: SA-995BN nebolo k

dátumu nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím vznikla navrhovateľovi v zmysle ust. § 24 ods. 2 citovaného zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V zmysle citovaného paragrafu ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je držiteľom motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba previedla, v ostatných prípadoch, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Odporkyňa bola v čase dopravnej nehody ako držiteľ predmetného vozidla vedená v dokladoch vozidla. Táto skutočnosť vyplýva z centrálnej evidencie motorových vozidiel vedenej Ministerstvom vnútra SR, ktorého výpis sa nachádza v spise. Povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mala k predmetnému vozidlu v čase dopravnej nehody odporkyňa. Čo sa týka výpočtu výšky škody dopravná nehoda sa stala na územní Nemecka a preto vyporiadanie nárokov riešila Nemecká národná kancelária, ktorá je pri vyporiadaní nárokov poškodeného viazaná Internými Pravidlami. Interné Pravidlá uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. L192/23 upravujú vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov v súlade s Odporučením Pracovnej skupiny pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Ekonomickej komisie pre Európu Organizácie spojených národov z 25.01.1949. Podľa čl. 3.4 Interných Pravidiel kancelária vo svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaví všetky nároky v súlade s právnymi a vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, s náhradou škody poškodených a povinným poistením zodpovednosti, v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo, ak je to na mieste, v najlepšom záujme príslušnej Kancelárie. Kancelária je výlučne spôsobilá vo všetkých veciach týkajúcich sa výkladu práva použiteľného v krajine, v ktorej došlo k nehode, ako aj na vybavenie nároku. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Nemecká národná kancelária pri likvidácii škody postupovala v čo najlepšom záujme navrhovateľa a škodu likvidovala podľa nemeckého právneho poriadku. Navrhovateľ bol tak povinný rešpektovať Interné pravidlá (súčasť slovenského právneho poriadku) implementáciou Smernice Rady 72/166/EHS, pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Navrhovateľ preto nemal dôvod pochybovať o správnosti krokov nemeckej strany o výške plnenia a bol povinný rešpektovať zistenia nemeckej kancelárie poisťovateľov a na základe vyúčtovania jej uhradiť požadované náklady. Doklady potvrdzujúce uvedené okolnosti boli navrhovateľom pripojené k návrhu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a uložil odporkyni nahradiť trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré si vyčíslil za vyjadrenie k odvolaniu 71,37 Eur (§ 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), režijný paušál 7,81 Eur (§ 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a DPH z vyššie uvedených položiek 15,84 Eur, t.j. spolu 95,02 Eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a dostatočné odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b) cit. zákona, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa § 24 ods. 7 cit. zákona, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a)cit. zákona.

Garančný fond predstavuje inštitúciu, ktorá plní poistné poškodeným v prípade, že vinníkom je vozidlo bez platného povinného ručenia. Následne potom tento fond vymáha sumu od porušovateľa.

V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Čo sa týka odvolacích dôvodov odporkyňa napadla rozsudok súdu prvého stupňa v celej jeho vyhovujúcej časti, obdobne podala aj odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku, ktorým súd prvého stupňa odstránil nezrovnalosti, ku ktorým došlo pri koncipovaní výroku a pri písaní rozsudku, ktorý bol vyhlásený na pojednávaní. Vo svojom odvolaní opätovne zopakovala tie isté dôvody, ktoré uvádzala aj v podanom odpore proti platobnému rozkazu a aj ako obranu počas konania na pojednávaní pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa riadne vyporiadal.

Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. spočívajúci v tom, že odporkyňa v čase dopravnej nehody spôsobenej v Nemecku bola držiteľkou motorového vozidla EČV: SA-995BN, značky Peugeot 206, ktorým došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla nemeckého občana S. S.. Navrhovateľ uhradil titulom náhrady škodu dňa 18.02.2011 z poistného garančného fondu, tzn. plnenie v celkovej výške 1.585,82 Eur. Pred podanou žalobou výzvami adresovanými odporkyni vyzval odporkyňu na plnenie, ku ktorému nedošlo. V priebehu konania zo strany odporkyne najprv bola snaha a podnet k možnému uzavretiu súdneho zmieru, ku ktorému však v končenom dôsledku nedošlo. Spornou zostala otázka, či odporkyňa ako držiteľka motorového vozidla je v spore pasívne legitimovaná, tzn. či je v zmysle § 24 ods. 7 citovaného zákona č. 381/2001 Z.z. nositeľom tvrdenej povinnosti nahradiť navrhovateľovi plnenie, ktoré navrhovateľ za ňu vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla bez poistenia zodpovednosti. V konaní preto bolo rozhodujúcou zodpovedanie otázky, či držiteľ motorového vozidla, ktorý spĺňa podmienky vzniku zodpovednosti za škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka je možné považovať za poisteného podľa zákona č. 381/2001 Z.z. Podľa § 2 písm. f) citovaného zákona č. 381/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistenej zmluve. Zákon výslovne nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba považovať za osoby poistené. Úmyslom zákonodarcu však bolo vymedziť okruh osôb, ktorých zodpovednosti sa poistenie týka, čo najširšie, čomu zodpovedá aj samotné znenie § 4 ods. 1 citovaného zákona, obsahom ktorého nie je taxatívny výpočet osôb, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie. Okruh týchto subjektov je tu určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žiadnu výnimku z okruhu osôb v závislosti na tom, či niektorá osoba zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo zodpovednosti založenej na zavinení v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, zákon neupravuje. To znamená, že poisteným podľa tohto zákona je nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby

zodpovedajúce za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v § 420 Občianskeho zákonníka, ktorým môže byť napr. aj vodič vozidla. Ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka je ustanovením rovnocenným, ku všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že odporkyňa bola držiteľkou vozidla je nesporné, že navrhovateľ si voči nej mohol uplatniť nárok za takéto plnenie. V prípade, že by žil vodič motorového vozidla, ktorým bol manžel odporkyne, mohol byť tento odporcom v konaní za predmetné plnenie spolu s odporkyňou spoločne a nerozdielne. Je dôležitým, že ku škode došlo vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, ktorého držiteľkou je odporkyňa bez poistenia zodpovednosti. S prihliadnutím na to, že odporkyňa bola jednou z osôb, ktorej prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, ak preto za odporkyňu navrhovateľ plnil poškodenému z garančného fondu má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. tzv. postih.

Súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, jeho výsledky vyhodnotil, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a s jeho záverom sa odvolací súd stotožňuje.

Keďže súd prvého stupňa vo veci rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, ktorý nebol odvolaním osobitne napadnutý, potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené advokátom navrhovateľa s výškou, s ktorou sa odvolací súd stotožňuje. Ide o odmenu za jeden úkon, ktorým je vyjadrenie k odvolaniu odporkyne. Priznanú náhradu trov konania je odporkyňa povinná v súlade s § 149 ods. 1 a § 160 ods. 1 O.s.p. zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.