Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-96-2015.pdf
PDF · 105.1 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/96/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: Denis Lauko, s.r.o., so sídlom Trenčín, Ľ. Stárka 2614, IČO: 43 783 741, právne zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná 31 proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. apríla 2015, č. 1100902/100600/2015/ON jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 1100902/100600/2015/ON zo dňa 28. apríla 2015 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. d) O.s.p..
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 433,34 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám jeho advokáta.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného č. 1100902/100600/2015/ON zo dňa 28.4.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Colného úradu Trenčín zn. 1096673/1/15030/2015 zo dňa 15.1.2015 o uložení predbežného opatrenia. Predmetom tohto predbežného opatrenia bola povinnosť žalobcu zložiť v lehote 8 pracovných dní od doručenia prvostupňového rozhodnutia na účet Colného úradu Trenčín peňažnú sumu vo výške 51 230,72 eur.
Správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo skutočnosti, že žalobca bol na základe vlastnej žiadosti v súlade s ust. § 23 zák.č. 106/2004 Z.z. zaregistrovaný ako oprávnený príjemca a bolo mu pridelené registračné a evidenčné číslo spolu s povolením na opakované prijímanie tabakových výrobkov v pozastavení dane z iného členského štátu. Colný úrad Trenčín v rámci výkonu daňového dozoru v súvislosti so správou spotrebnej dane z tabakových výrobkov vykonal miestne zisťovanie v sídle žalobcu, pri ktorom boli odobraté kontrolné vzorky tabakových výrobkov a spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní. Na základe výsledkov odbornej expertízy dospeli správne orgány k záveru, že v mesiaci jún 2014 prijal žalobca v pozastavení dane tabakové výrobky v množstve 826,20 kg, ktoré nespĺňajú podmienky pre ich nomenklatúrne zatriedenie do deklarovanej položky KN 2402 10 00 a ich zatriedenie smeruje do položky KN 2403 19 10. Na základe uvedeného dospeli k záveru, že žalobca mal za zdaňovacie obdobie jún 2014 odviesť spotrebnú daň z tabakových výrobkov v sume 58 751,08 eura. V skutočnosti však za uvedené zdaňovacie obdobie žalobca podal daňové priznanie na spotrebnú daň z tabakových výrobkov v sume 7520,36 eur, z čoho vyplynulo, že predpokladaný rozdiel na spotrebnej dani z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie jún 2014 je 51 230,72 eura.
Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného včas podanou žalobou, v ktorej namietal, že prvostupňové správne rozhodnutie iba jednoduchým spôsobom kopíruje ustanovenia daňového
poriadku. Vo svojom odôvodnení všeobecne uvádza iba to, že existuje dôvodná obava, že nevyrubená daň bude v dobe splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo, že bude jej vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami s tým, že tieto obavy má na základe zisteného veľkého rozdielu medzi daňou uvedenou žalobcom v daňovom priznaní a daňou predpokladanou colným úradom. Colný úrad však neuviedol, akú súvislosť má tento rozdiel s obavou colného úradu.
Poukázal na to, že vo všeobecnosti prvostupňové rozhodnutie uvádza stručný opis skutkového stavu, ale tento sa týka výlučne len tvrdeného oprávnenia colného úradu Trenčín na konečné vyrubenie rozdielu dane, čo ale nie je zákonným odôvodnením vydania predbežného opatrenia. Naopak potrebné skutkové zistenia v zmysle ust. § 50 ods. 1 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie neuvádza. Toto rozhodnutie je teda v rozpore so zákonom z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, v dôsledku čoho nebol v odvolaní objektívne schopný namietať skutkové zistenia colného úradu, keďže toto bolo vydané bez akéhokoľvek zisťovania skutkového stavu.
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný napriek námietkam uvedeným v odvolaní a jeho doplneniach prvostupňové rozhodnutie potvrdil s tým, že ho doplnil vetou, že všetky uvedené zistenia colného úradu v súhrne predstavujú značne závažné - rizikové skutočnosti, ktoré bez pochybností odôvodňujú využitie predbežného opatrenia. Žalovaný pritom rovnako ako prvostupňový správny orgán neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti, obavy alebo rizikové skutočnosti.
Žalobca ďalej poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle ktorej je vždy potrebné v rozhodnutiach správcu dane dostatočne uviesť odôvodnenú obavu, že dodatočne určené dane nebudú zaplatené včas a riadne, resp. ich vymáhanie bude spojené s neprimeranými ťažkosťami. Uvedenie dôvodnej obavy však neznamená len jednoduché prevzatie noriem daňového poriadku, ale konkrétne skutočnosti, ktoré možno subsumovať pod tieto právne normy ako napr. ekonomické problémy, ekonomicky neodôvodnené prevody majetku, exekučné konania, konkurz a podobne.
Žalobca v žalobe ďalej zdôraznil, že žalovaný sa nevysporiadal dostatočne alebo vôbec s dôkazmi predloženými v odvolaní. Napríklad úplne ignoroval predložený Laboratórny posudok poľského laboratória a poľské záväzné informácie k danému tovaru.
K predpokladanému vyrubeniu dane zo strany colného úradu žalobca uviedol, že colné laboratórium vypracovalo protokoly o skúškach so značným stupňom subjektívneho posúdenia, čo činí tento dôkaz nedostatočným, bez potrebnej dôkaznej sily. Colné laboratórium má akreditovanú iba jednu skúšku z tých, ktoré použil na konštatovanie záverov protokolov o skúškach, a aj to ide o skúšku na prítomnosť nikotínu, ktorej výsledok nie je predmetom sporu. Ostatné skúšky nie sú akreditované, preto ak ich colné laboratórium použilo, mal byť protokol vypracovaný tak, aby vzbudzoval dôveru v jeho závery a nie značné pochybnosti o manipulácii so vzorkou, o dôvodoch rozdelenia vzorky, o pomere rozdelenia vzorky, o výbere reprezentatívnej vzorky tabakových náplní cigár v zodpovedajúcej cenovej hladine a pod. Uzavrel, že protokoly o skúškach trpia závažnými vadami a je možné mať pochybnosť o ich správnosti, čo v podstate pripúšťa podľa žalobcu aj samotné laboratórium v texte týchto protokolov. Dôkazom o týchto vadách je aj „Odborné stanovisko soudního znalce OS/2/2015 k tabákovému výrobku „OLSEN“ zo dňa 7.4.2015 ako aj Odborné stanovisko soudního znalce OS/1/2015 k tabákovému vyrobku „STING“ zo dňa 2.4.2015 znalca v odbore tabak so špecializáciou na tabakové výrobky S. I. (F.).
Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že ju žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Všetky námietky žalobcu považoval za neopodstatnené. Poukázal na to, že colný úrad svoju obavu, že nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti nevymožiteľná alebo bude jej vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami logicky odôvodnil veľkým rozdielom v celkovej výške spotrebnej dane predpokladanej colný úradom a daňou priznanou a odvedenou žalobcom v mesiaci jún 2014. Keďže ide predpoklad skoro sedemnásobne vyššej daňovej povinnosti ako priznal žalobca, uvedené mohlo naozaj viesť colný úrad k tomu, že vznikla obava, či žalobca bude reálne platobne schopný zaplatiť takto vypočítanú spotrebnú daň, a to aj bez toho, že by bol v ekonomických problémoch, konkurze či v exekúcii. Poukázal na to, že uvedenú obavu žalobca nepriamo potvrdil v podanom odvolaní, v ktorom výslovne uviedol, že zaplatenie tejto sumy by mu spôsobilo vážne finančné problémy, ktoré by mohli mať za následok ukončenie podnikania. Uviedol, že nedisponuje finančnými prostriedkami v predmetnej sume a rokovania s bankami sú dlhotrvajúce.
Žalovaný sa taktiež vyjadril k namietanej manipulácii s odobratou vzorkou tabakových výrobkov a k akreditácii Colného laboratória Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Taktiež poukázal na to, že toto laboratórium pre zabezpečenie čo najobjektívnejšieho výkladu pojmu „spotrebiteľom očakávané vlastnosti“ vypracovalo a do praxe zaviedlo laboratórne postupy, v zmysle ktorých je možné exaktne namerať určité parametre tabakového výrobku a porovnávať ich s parametrami podobných referenčných výrobkov, pričom za týmto účelom colné laboratórium nakúpilo niekoľko desiatok druhov tabakových výrobkov - cigár, v približne rovnakej cenovej hladine a vykonalo na nich expertízu a namerané výsledky štatisticky vyhodnotilo. Obdobne hodnotilo aj kvalitu vzoriek predmetných tabakových výrobkov.
Vo vzťahu k predloženým poľským záväzným informáciám o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (cigár značky Olsen a Sting) zo dňa 28.4.2014 žalovaný uviedol, že relevantným dôkazom v predmetom daňovom konaní by mohla byť takáto záväzná informácia vydaná priamo pre žalobcu, ktorá by sa týkala tabakových výrobkov, z ktorých boli odobraté vzorky pri vykonávaní miestneho zisťovania.
K predloženému znaleckému posudku žalovaný uviedol, že tento bol predložený žalobcom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na zmenu a doplnenie odvolania a z tohto dôvodu na neho pri prejednaní odvolania neprihliadal.
Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.) zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec rozhodol bez pojednávania, nakoľko účastníci s takýmto postupom súhlasili, a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
Predmetom prieskumu je rozhodnutie č. 1100902/100600/2015/ON zo dňa 28.4.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín 1096673/1/15030/2015 zo dňa 15.1.2015 o uložení predbežného opatrenia. Predmetom tohto predbežného opatrenia bola povinnosť žalobcu zložiť v lehote 8 pracovných dní od doručenia prvostupňového rozhodnutia na účet Colného úradu Trenčín peňažnú sumu 51 230,72 eur.
Bolo zistené, že žalobca bol v súlade so zák.č. 106/2004 Z.z. zaregistrovaný ako oprávnený príjemca podľa § 23 ods. 1 tohto zákona. Bolo mu pridelené registračné a evidenčné číslo spolu s povolením na opakované prijímanie tabakových výrobkov v pozastavení dane z iného členského štátu.
Z kontroly prepráv v elektronickom systéme Excise Movement a Control System bolo zistené, že žalobca v zdaňovacom období jún 2014 prijal tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane od odosielateľa ORION TOBACCO POLAND SPÓLKA z ORGANICZONA ODPOWIEDZIALNOŚCIA GOSZCYN, JAKUBÓW 5, a to cigary Olsen v počte 32 400 kusov a 64 800 kusov cigár Sting.
Colný úrad Trenčín v rámci výkonu daňového dozoru v súvislosti so správou spotrebnej dane z tabakových výrobkov vykonal miestne zisťovanie v sídle žalobcu, pri ktorom boli odobraté kontrolné vzorky tabakových výrobkov a spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní.
Na základe výsledkov odbornej expertízy dospeli správne orgány k záveru, že v mesiaci jún 2014 prijal žalobca v pozastavení dane tabakové výrobky v množstve 826,20 kg, ktoré nespĺňajú podmienky pre ich nomenklatúrne zatriedenie do deklarovanej položky KN 2402 10 00 a ich zatriedenie smeruje do položky KN 2403 19 10. Na základe uvedeného dospeli k záveru, že žalobca mal za zdaňovacie obdobie jún 2014 odviesť spotrebnú daň z tabakových výrobkov v sume 58 751,08 eura. V skutočnosti však za uvedené zdaňovacie obdobie žalobca podal daňové priznanie na
spotrebnú daň z tabakových výrobkov v sume 7520,36 eur, z čoho vyplynulo, že predpokladaný rozdiel na spotrebnej dani z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie jún 2014 je v sume 51 230,72 eura.
Žalovaný, ako aj Colný úrad Trenčín uzavreli, že je tu obava, že nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude jej vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami a to na základe veľkého rozdielu v celkovej výške spotrebnej dane z predmetných tabakových výrobkov priznanej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2014 daňovým subjektom , ktorý pri určovaní jej výšky vychádzal zo sadzby stanovenej pre cigary, a vo výške dane predpokladanej správnymi orgánmi, ktoré vychádzali zo skutočnosti, že zatriedenie predmetných tabakových výrobkov smeruje do podpoložky KN 2403 19 10, čo je ostatný spracovaný tabak a spracované náhrady tabaku, homogenizovaný alebo rekonštituovaný tabak, tabakové výťažky a esencie.
Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa ust. § 247 ods. 1 až 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
Podľa § 63 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa ust. 50 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.
Podľa ust. 50 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.
Podľa ust. 50 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.
Podľa ust. 50 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku záložného práva podľa § 81; o strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt.
Súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a z tohto dôvodu žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods.2 písm. d) O.s.p..
Otázkou inštitútu predbežného opatrenia sa opakovane zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej Najvyšší súd). Súd poukazuje na závery, ktoré Najvyšší súd vyslovil vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Sžf/70/2012 zo dňa 23.4.2013, keď uviedol, že zákon vymedzuje použitie inštitútu predbežného opatrenia aj na zabezpečenie účelu daňovej kontroly a miestneho zisťovania, ale širší výklad zákona
o správe daní napovedá o účele, ktorým je zabezpečiť včasné zaplatenie prípadnej daňovej povinnosti zistenej v rámci výkonu daňovej kontroly alebo miestneho zisťovania ako i zefektívnenie prípadného budúceho núteného vymáhania daňového nedoplatku vzniknutého z dodatočne dorubenej dane. Uvedené vyplýva zo samotnej úpravy straty účinnosti predbežného opatrenia dňom úplného zaplatenia daňového nedoplatku alebo dňom jeho úplného uhradenia vykonaním kompenzácie.
Keďže použitie inštitút predbežného opatrenia presahuje ciele daňovej kontroly, t.j. zistenie alebo preverenie základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, je potrebné pri jeho využití zohľadniť a dostatočne uviesť odôvodnenú obavu, že dodatočne určené dane nebudú zaplatené včas a riadne, prípadne, že vymáhanie na nich vzniknutého nedoplatku bude spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo budú daňové nedoplatky nevymožiteľné.
Z uvedeného je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky mal za to, že v prípade vydania predbežného opatrenia, ktoré bezpochyby predstavuje zásah do vlastníckeho práva daňového subjektu, je vždy potrebné odôvodniť obavu, že neskôr určené dane nebudú uhradené riadne a včas.
Súd poukazuje na to, že v rozhodnutí správcu dane č. 1096673/1/15030/2015 zo dňa 15.1.2015 sa odôvodnenie obmedzuje výlučne na predbežné zistenia daňovej kontroly, podľa ktorých je predpoklad dorubenia dane žalobcovi vo výške 51 230,72 eura. Pokiaľ ide o uvedenie dôvodu nariadenia predbežného opatrenia, ktoré spočíva v povinnosti zložiť sumu 51 230,72 eur na účet Colného úradu Trenčín, tak správny orgán len odkazuje na zákonnú citáciu § 50 zák.č. 563/2009 Z.z., s tým, že v danom prípade má byť daná obava, že nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami, výškou predpokladaného dovyrubeného rozdielu dane.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k potrebe a zákonným predpokladom nariadenia predbežného opatrenia uviedol, že colný úrad mal v čase svojho rozhodovania dostatočne zistený skutkový stav, pričom pri jeho zistení vychádzal z výsledkov odborných expertíz vykonaných Colný laboratóriom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva, že tabakové výrobky prijaté žalobcom v pozastavení dane v dňoch 3.6.2014 a 13.6.2014 nie sú cigary, ale že ide o tabak, a teda daň, ktorá mala byť žalobcom zaplatená je 58 751,08 eur a nie 7520,36 eur, tak ako to priznal odvolateľ v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2014. Podľa právneho názoru žalovaného z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu jednoznačne vyplýva, že colný úrad mal vzhľadom na preukázané skutočnosti odôvodnenú obavu, že nesplatná alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, a to z dôvodu veľkého rozdielu vo výške dane priznanej žalobcom a predpokladanej colným úradom. Všetky vyššie uvedené zistenia colného úradu preto v súhrne predstavujú značné závažné-rizikové skutočnosti, ktoré bez pochybností odôvodňujú využitie predbežného opatrenia správcom dane.
Z uvedeného je zrejmé, že v danej právnej veci bolo jedinou určujúcou skutočnosťou pre nariadenie predbežného opatrenia skutočnosť, že je tu predpoklad, že rozdiel dane priznanej žalobcom v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2014 a určenej správcom dane bude 51 230,72 eur. Aj keď žalovaný konštatuje, že „všetky vyššie uvedené zistenia colného úradu v súhrne predstavujú značné závažné
- rizikové skutočnosti, ktoré odôvodňujú využitie predbežného opatrenia“, z odôvodnenia vyplýva len jedno konkrétne zistenie, a to práve vyššie uvedená predpokladaná výška rozdielu dane. Nie je teda zrejmé aké iné zistenia mal žalovaný na mysli. Taktiež, tak ako správne poukázal žalobca v podanej žalobe, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, aká bola správna úvaha žalovaného, resp. colného úradu ohľadne súvislosti tejto predpokladanej výšky rozdielu dane s jeho obavou, že nebude riadne a včas zaplatená.
Z odôvodnenia rozhodnutia taktiež nebolo zistené, že by správca dane alebo žalovaný za účelom zistenia zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia vykonávali šetrenia ohľadne majetkových pomerov žalobcu, jeho platobnej disciplíny pri plnení si svojich daňových a odvodových povinností, či sú voči nemu vedené exekúcie, resp. je u neho iné rizikové správanie spočívajúce napr. v ekonomicky neodôvodnenom predaji majetku a podobne.
S poukazom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahuje uvedenie konkrétnych dôvodov pre ktoré bolo potrebné zabezpečiť včasné a riadne zaplatenie rozdielu dane, nariadením povinnosti zložiť sumu 51 230,72 eur. Jeho rozhodnutie neobsahuje žiadnu úvahu o primeranosti použitého prostriedku na zabezpečenie plnenia daňových povinností žalobcu vo vzťahu k jeho právu na užívanie svojho majetku. Správca dane a ani žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne neuviedli dôvody pre odôvodnenú obavu, že dodatočne určená daň nebude zaplatená včas, prípadne jej vymáhanie bude spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nevymožiteľné. Súd je toho názoru, že samotná predpokladaná výška rozdielu dane nie je a nemôže byť sama o sebe dôvodom pre postup podľa § 50 zák.č. 563/2009 Z.z.. Taktiež to, čo je „vysoký“ rozdiel dane je potrebné ustáliť podľa konkrétnych okolností tej-ktorej právnej veci a uvedená správna úvaha musí byť obsiahnutá aj odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu.
Súd zdôrazňuje, že nariadenie predbežného opatrenia bez pochybností predstavuje zásah do ústavou garantovaného práva daňového subjektu vlastniť majetok, a preto jeho nariadeniu musí predchádzať dostatočné zistenie skutkových okolností, ktoré odôvodňujú obavu, že nesplatná a nevymáhateľná daňová pohľadávka nebude daňovým subjektom zaplatená riadne a včas. Následné rozhodnutie správneho orgánu o predbežnom opatrení potom musí byť dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnené, tak aby bolo zrejmé, že zásah do práv daňového subjektu je dôvodný, primeraný a uskutočnený za zákonom stanovených podmienok. Uvedeným kritériám žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nevyhovuje. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto ho zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 70 eur a v odmene za právne zastúpenie podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) v sume 797,27 eur.
Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta žalobcu je podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 139,83 eur pre rok 2015. Súd priznal žalobcovi odmenu 2 úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, (tarifná odmena 139,83 eur + 8,39 eur), vypracovanie žaloby (139,83 eur + 8,39 eur). Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľa je platcom DPH bola uvedená odmena priznaná spolu s 20 % DPH. Takto patrí žalobcovi náhrada v celkovej sume 433,34 eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.