Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28P-144-2022.pdf
PDF · 89.32 KB
Case nature
Subarea
28P/144/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: B. Š., nar. XX.XX.XXXX a B. Š., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u otca, zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: M.. T. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X, K., t.č. bytom A. XX, A. a otca: M.. B. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X, K., zastúpený Advokátskou kanceláriou NIKU & partners, s. r. o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Matka je povinná platiť na maloletého B. Š., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 150,- eur mesačne a na maloletého B. Š., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 150,- eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám otca, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. 59P/139/2022 vedie konanie o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva.
2. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu, sa otec okrem návrhu vo veci samej domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej uložil matke povinnosť prispievať v nevyhnutnej miere na výživu maloletých detí sumou vo výške 250,- eur mesačne na každého z nich.
3. Uznesením č.k. 59P/139/2022-68 zo dňa 17.08.2022 bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčený zo spisu sp. zn. 59P/139/2022 na samostatné konanie a ďalej je vedený pod novou sp. zn. 28P/144/2022.
4. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletých detí sú manželmi a z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Do decembra 2021 bývali všetci spolu ako rodina v mieste trvalého bydliska, kedy matka začala voči otcovi maloletých detí výraznejšie komunikovať ich rozchod/rozvod ako partnerov/manželov s tým, že sa rodičia dohodli na oddelení spoločnej domácnosti. Vzhľadom na vek spoločných detí a nimi prezentovaný záujem zotrvať v jedinej domácnosti, sa rodičia dohodli na striedaní sa v tejto domácnosti v týždňových intervaloch. Avšak vzhľadom na vyostrenú komunikáciu medzi synmi a matkou, ako aj v dôsledku nevhodného správania sa matky k synom, dochádzalo k opakovaným situáciám, keď synovia odmietali zostávať v tejto domácnosti s matkou počas „jej“ týždňa a radšej odchádzali za starými rodičmi z otcovej strany. Situácia sa vyostrila dňa 15.3.2022, kedy matka po príchode do bytu v rámci striedania sa v tejto domácnosti začala prehľadávať byt, presúvať dokumenty
a listiny (napr. rodné listy, rôzne zmluvy atď..), v noci chlapcom zažínala svetlo a neustále niečo hľadala. Nasledujúci deň synovia oznámili otcovi, že už viac nebudú s matkou v byte a že chcú odísť počas matkinho týždňa k starým rodičom. Dôvody a želania synov otec riadne odkomunikoval matke a hoci bola zranená, navonok prejavila porozumenie aktuálnemu emocionálnemu rozpoloženiu maloletých synov a uviedla, že sa nebudú rodičia viac v tejto domácnosti striedať, ale že chlapci zostávajú v otcovej starostlivosti podľa ich želania a s matkou sa budú stretávať počas víkendov v rodinnom dome v A., kam sa matka odsťahovala. S odstupom niekoľkých hodín však matka opätovne zmenila svoj názor, začala sa agresívnym spôsobom domáhať návratu do domácnosti v byte s konštatovaním: „som tu, zostávam tu, deti ľúbim, sme rodina...“. Následne za účasti starých rodičov zo strany matky a otcovho brata došlo k eskalácii celej situácie, kedy sa rodina matky začala vyhrážať. Po uvedenej situácii sa postoj synov k matke zhoršil, títo úplne a kategoricky začali odmietať striedanie sa rodičov v jednej domácnosti a uvedenou situáciou boli aj hlboko emocionálne zasiahnutí. Matka deťom okrem iného aj vulgárne nadávala a vyhrážala sa im, že bude volať policajtov, ak nebudú chcieť byť s ňou. Po popísanej udalosti došlo k definitívnemu oddeleniu domácnosti otca od domácnosti matky a odvtedy sa ani rodičia nestarajú o maloletých synov formou striedavej osobnej starostlivosti. Žiaľ, od uvedeného času sa matka nepodieľa na starostlivosti o maloleté deti a rovnako tak ani na uhrádzaní ich potrieb. Matka podala na tunajší súd návrh na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. V rámci vedenia mimosúdnych rokovaní s cieľom dospieť k rodičovskej dohode v otázkach úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým synom na čas po rozvode manželstva sa rodičia na podnet matky a jej právnej zástupkyne začali podrobovať odbornému psychologickému poradenstvu u psychologičky M.. M. C., no zatiaľ nedokázali spoločne dospieť k uzatvoreniu rodičovskej dohody a nedošlo ani k zmierneniu odmietania striedavej osobnej starostlivosti zo strany maloletých synov. Vzhľadom na aktuálne naštrbené vzťahy medzi synmi a samotnou matkou otec považuje tento proces obnovy vzťahov v rodine za dlhodobejšiu záležitosť. Od mája 2022 sa matka odmieta akýmkoľvek spôsobom podieľať na zabezpečovaní potrieb maloletých synov a všetku starostlivosť, ako aj finančné zabezpečovanie potrieb detí ponechala výlučne na otcovi. Pritom matka je riadne zamestnaná a dosahuje príjem, ktorý jej umožňuje bez akýchkoľvek problémov participovať na zabezpečovaní potrieb detí. Otec nemá vedomosť o presnej výške matkinho mesačného príjmu, avšak z doteraz dostupných informácii sa jej mesačný príjem pohybuje okolo 2.000,- EUR netto. Otec pracuje ako L., J. Q. O. s priemerným mesačným príjmom cca 3000,- EUR. Čo sa týka výdavkov maloletých synov, obidvaja navštevujú A. Š. W. A., A..P..U.. s ročným školným vo výške 5.500,- EUR na jedno dieťa, ktoré uhrádza otec v 10-tich mesačných splátkach po 550,- EUR na jedno dieťa. Okrem výdavkov na školné majú synovia bežné výdavky spočívajúce vo výdavkoch na stravu (cca 200,- EUR mesačne každý), stravu v škole (cca 45,- EUR každý), bývanie (75,- EUR mesačne každý), oblečenie/obuv (cca 100,- EUR každý), drogéria/hygiena/vitamíny (cca 40 EUR každý), dopravu (10,- EUR každý), výdavky na zubné ošetrenie vo výške 350,- EUR ročne každý zo synov, ako aj výdavky na vreckové a mobilný telefón (cca 70,- EUR mesačne každý). Otec synom uhrádzal aj povinný poplatok za školské testovanie IGCSE vo výške 165,- EUR za každého syna. Celkovo tak základné výdavky maloletých synov predstavujú výšku približne 1.100,- EUR mesačne na každého syna. Otec sms-kou požiadal matku, aby participovala aspoň na polovici výdavkov synov spojených so školným, zubným ošetrením a výdavkom na mobilné telefóny, čo však matka odmietla s tým, že ona peniaze nemá, takže mu to nemá ako poslať. Matka sa začala všemožným spôsobom vyhýbať plneniu si svojej vyživovacej povinnosti, hoci objektívne na to nemá dôvod. Keďže aj vo svojom návrhu na rozvod manželstva matka uvádzala súdu, že bude uhrádzať výdavky synov v jednej polovici ich vyčíslenej hodnoty, súčasný postoj matky je pre otca nepochopiteľný. Vzhľadom k tomu, že matka napriek svojmu príjmu nehodlá na dobrovoľnej báze prispievať na výživu maloletých detí, otec nemá inú možnosť, ako sa obrátiť na súd so svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil matke povinnosť prispievať na výživu synov aspoň v nevyhnutnej miere do času právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. Vzhľadom na výšku školného samotných synov a príjmy obidvoch rodičov, otec žiadal súd, aby zaviazal matku k povinnosti uhrádzať výživné v nevyhnutnej miere vo výške vyššej ako je bežné. Otec považuje vzniknutú situáciu vo vzťahu k zabezpečeniu výživy maloletých detí za akútnu a vyžadujúcu neodkladnú úpravu rodinných pomerov do času rozhodnutia súdu vo veci samej.
5. Na podporu svojich tvrdení otec predložil súdu sobášny list, rodné listy maloletých detí, potvrdenia o návšteve školy, Zmluvy o štúdiu, potvrdenia o úhradách potrieb maloletých detí, sms-kovú komunikáciu medzi rodičmi zo dňa 18.5.2022, návrh matky/manželky na rozvod manželstva zo dňa 31.03.2022 a svoje Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2021.
6. Na tunajšom súde sa aktuálne vedie pod sp. zn. 28P/60/2022 konanie vo veci samej o rozvod manželstva rodičov a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Pod sp. zn. 59P/139/2022 sa vedie konanie vo veci samej o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Tieto konania zatiaľ nie sú právoplatne skončené.
7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
14. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
15. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
16. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
17. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom
sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.
18. Z návrhu otca vyplýva, že matka sa nepodieľa na úhrade potrieb maloletých detí a na ich výživu neprispieva. Z návrhu na rozvod manželstva, ktorý podala manželka ( matka) je zrejmé, že rodičia maloletých detí aktuálne nežijú v spoločnej domácnosti. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom , pričom súd pri určení jej výšky vychádzal zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a nevyhnutných potrieb maloletých detí. Podľa vyššie uvedeného považoval súd za primerané výživné vo výške 150,- eur mesačne na každé dieťa , ktoré bude matka povinná predbežne platiť a táto suma aspoň čiastočne pokryje náklady na nevyhnutné potreby maloletých detí. V prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného, súd návrh otca zamietol, nakoľko suma ktorú požadoval otec t.j. 250,- eur mesačne na každé dieťa nezodpovedá podľa názoru súdu výživnému v nevyhnutnej miere už aj s ohľadom na sumu výživného, ktorú si otec uplatňuje v konaní vo veci samej ( 400,- eur mesačne). Až dokazovaním v konaní vo veci samej môžu byť spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery rodičov maloletých detí, na základe čoho by malo byť stanovené výživné v konečnej výške.
19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.