Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8T/42/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Okresný súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Michalom Valentom, v trestnej veci obžalovaného A. Č. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. septembra 2022, takto

rozhodol:

obžalovaný:

A. Č. nar.: XX.XX.XXXX v F., Trvale bytom: A.. Z.. D. XXXX/X F., t. č. v ÚVV Bratislava od 22.03.2022,

sa uznáva za vinného, že

„po tom čo od osoby, ktorú pozná iba pod prezývkou „Šiki“ prevzal v podchode na železničnej stanici Hološovice v Prahe drogy - konope (vrcholce) a kokain za účelom ich prevezenia na Slovensko do Bratislavy, kde ich mal odovzdať neznámej osobe, ktorá ho mala čakať na Hlavnej železničnej stanici v Bratislave v podchode, dňa 22.03.2022 za uvedeným účelom vycestoval z Hlavního nádraží v Prahe v Českej republike medzinárodným vlakom č. EC 277 Metropolitan do Bratislavy, pričom v úseku cesty vlaku v smere zo železničnej stanice Kúty do železničnej stanice Bratislava, bol príslušníkmi colného úradu v kupé nachádzajúcom sa vo vozni radenom ako štvrtý odzadu vyzvaný aby im ukázal obsah kufra, ktorý označil služobný pes „Zoro“, pričom bolo zistené, že v tomto cestovnom kufri na kolieskach šedej farby mal uložené 3ks plastových zatavených vreciek s obsahom zelenej sušiny čo podľa záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava č. PPZ-KEU-BAEXP-2022/3133 bolo konope (vrcholce) s hmotnosťou spolu 1515,63 g, čo zodpovedá minimálne 3031 obvyklým jednorazovým dávkam drogy, každá s obsahom minimálne l0 mg THC v celkovej hodnote minimálne 7.578,15 Eur a lks papierovú krabičku, v ktorej sa nachádzali 2ks vreciek IKEA s obsahom bieleho hrudkovitého materiálu s hmotnosťou 152,75 g s obsahom účinnej látky kokaín, čo podľa záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava č. PPZ-KEU-BAEXP-2022/3133 zodpovedá najmenej 4358 bežným jednorazovým dávkam drogy, v celkovej hodnote minimálne 12.220,-Eur, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok, účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny psychotropných látok a kokaín je v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny omamných látok“.

teda

neoprávnene doviezol, prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a čin spáchal vo väčšom rozsahu

čím spáchal

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b) písm. d) ods. 2 písm. e) Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam k trestu odňatia slobody vo výmere 7 ( sedem ) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 48 ods. 4, ods. 5 Tr. zák. per analogiam súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci:

- cestovný kufor na kolieskach šedej farby,

- mobilný telefón značky Iphone 13 Pro Max zlato bielej farby v čiernom obale,

- 1 ks Ipad Air , čiernej farby

nachádzajúcich sa v trestnom depozite Okresného súdu Bratislava I .

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 1 ( jeden ) rok.

Podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. obžalovaný je po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu

a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,

b) osobne sa hlásiť v určených lehotách a

c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

Obžalovaný A. Č. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. 09. 2022, po prednesení obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava I a po poučení podľa , , , , , , a , s poučením o následkoch vyhlásenia podľa , v rozsahu podľa až ods. 8 , a o tom, že má právo poradiť sa so svojim

obhajcom, urobil vyhlásenie podľa teda, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. zo dňa 10. 08. 2022.

Vzhľadom na vyššie uvedené vyhlásenie obžalovaného A. Č., súd tomuto položil otázky uvedené v , , , a s tým, že obžalovaný na všetky tieto otázky odpovedal „áno“.

Keďže prokurátor okresnej prokuratúry navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, súd podľa prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. zo dňa 10. 08. 2022.

Súd ďalej vyhlásil, že podľa dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s druhom trestu a jeho výmerou a ochranným opatrením.

* * *

Pri zvažovaní a následnom určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného A. Č.. Zároveň súd hodnotil pomery obžalovaného a možnosť jeho nápravy so zreteľom na všetky ďalšie základné zásady ukladania trestov vyjadrených v § 34 Tr. zák.

Z výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní, z prečítaného znaleckého posudku č. 18/2022 vypracovaného znalkyňou MUDr. Elenou Mokrášovou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) a z oboznámených listinných dôkazov nevyplynuli skutočnosti nepriaznivé pre obžalovaného A. Č..

Obžalovaný pred spáchaním trestného činu, ktorý je mu prerokúvanou obžalobou kladený za vinu, viedol riadny život a žil usporiadane po rodinnej a pracovnej stránke. Obžalovaný dosiahol stredoškolské vzdelanie s maturitou a pred jeho vzatím do väzby sa venoval hudbe na profesionálnej úrovni, rapu, ktorou sa i živý. Spolupracoval s vydavateľstvom Archetyp 51 a je spoluzakladateľom vydavateľstva Milion plus s pohyblivým príjmom z umeleckej činnosti, v závislosti od produkcie, čo zvykne byť napr. 12.000,- Eur kvartálne, pričom príjmy mal i z tantiémou, od sponzorov, z vydanej knihy, rôznej produkcie, predaja na internete a pod. Rok a pol má stabilnú priateľku Emu s ktorou žil v spoločnej domácnosti v Českej republike, v Prahe, a s ktorou je zasnúbený a plánujú spoločnú budúcnosť. Vo voľnom čase sa venuje fotografovaniu a športu. Sporadicky užíva marihuanu a kokaín, pričom na týchto a ani iných návykových látkach nemá vytvorenú psychickú závislosť. V minulosti a ani v súčasnosti, okrem prerokúvanej veci, sa voči nemu neviedli a nevedú žiadne trestné stíhania, pričom priestupkovo bol prejednávaný dva krát. Dňa 15. 10. 2017 bol obžalovaný postihnutý pre priestupok proti verejnému poriadku v podobe rušenia nočného kľudu v zmysle zák. o priestupkoch za čo mu bola uložená bloková pokuta zaplatená na mieste vo výške 10,- Eur a dňa 15. 04. 2021 bol postihnutý pre nedodržanie nariadenia vlády v zmysle za čo mu bola uložená bloková pokuta zaplatená na mieste vo výške 10,- Eur.

Obžalovaný A. Č. sa trestnej činnosti dopustil z finančného motívu, zaujal k nej kritický, priznal sa a spáchaný skutok úprimne oľutoval, pričom súd nemá pochybnosti o kvalitatívnej stránke úprimnosti prejavenej ľútosti obžalovaným.

Za zhora zistených skutočností súd u obžalovaného A. Č. vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), a že priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.). Na strane obžalovaného nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 Tr. zák. Pri prevahe poľahčujúci okolností v pomere 2:0 súd aplikujúc zákonné ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák. znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, t. j. z 10 rokov až 15 rokov na 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace.

Súd vzhľadom na okolnosti prípadu, no najmä vzhľadom na pomery obžalovaného má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej bolo pre obžalovaného A. Č. neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti, podľa presvedčenia súdu, postačuje aj trest kratšieho trvania, ako je dolná hranica novovytvorenej trestnej sadzby.

Konajúci súd v tomto prípade vníma potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny, ale ani príliš prísny trest nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco. V svetle prerokúvaného prípadu by nebolo teda na mieste exemplárne trestanie obžalovaného výmerou na samom spodku zákonom ustanovenej trestnej sadzby 10 rokov. Uvedeného si je vedomá i okresná prokuratúra, ktorá navrhovala súdu aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, konkrétne vo výmere minimálne 8 rokov a 6 mesiacov. No i takto zmiernený trest odňatia slobody sa v kontexte vykonaného dokazovania k druhu a výmere trestu javí súdu ako neprimerane prísny. Je tomu tak preto, pretože cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obžalovaný zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. Treba mať na zreteli, že páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je tak zároveň neodmysliteľným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. A práve v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch a ktorá je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu, aby trest zodpovedal všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

S poukazom na zhora uvedené úvahy o potrebe prísnej individualizácie trestu konajúci súd konštatuje, že na jednej strane treba prisvedčiť priliehavému argumentu intervenujúceho prokurátora prezentovaného na hlavnom pojednávaní o množstve a hodnote zaistených drog predstavujúcich väčší rozsah, čím je bezpochyby zvýšená závažnosť spáchaného skutku obžalovaným A. Č., no strane druhej stoja zhora uvedené konštatácie súdu svedčiace v prospech obžalovaného pokiaľ sa týka jeho osoby, jeho pomerov a možností jeho nápravy. Nemožno úplne negovať obhajobný poukaz na umelecké prostredie v ktorom sa obžalovaný A. Č.B. pohybuje a v ktorom je činný, ako aj na krajinu v ktorej žije a pracuje, kde pohľad spoločnosti, ako aj orgánov verejnej moci, je na drogovú trestnú činnosť benevolentnejší. V tomto ohľade súd dôrazne akcentuje, že nevysiela žiadny signál smerom k hudobnej, resp. umeleckej scéne o akceptácii drogových dílerských trestných činov, no ide o okolnosť, ktorá by mala byť vzatá do úvahy, ako jeden z viacerých faktorov ovplyvňujúcich úvahy o druhu a výmere trestu v kontexte sudcovskej individualizácie trestu.

V kontexte aplikácie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu súd uvádza, že po použití § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam, (v zmysle Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016,) prichádzalo do úvahy ukladanie trestu v rozmedzí od 6 rokov a 8 mesiacov do 10 rokov (no nie kratšieho ako 5 rokov v zmysle § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zák.).

Pokiaľ prokuratúra navrhovala obžalovanému A. Č. uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov, takto upravený trest by svojou prísnosťou nekorešpondoval ani s najnižšou možnou hranicou trestnej sadzby vytvorenou po úprave vykonanej výpočtom podľa tzv. prvej alternatívy podľa ktorej sa pri znižovaní dolnej hranice trestnej sadzby prihliadne len na dolnú hranicu základnej trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti bez ohľadu na sadzbu hornú, čo v danom prípade predstavuje spodnú hranicu výmery trestu 6 rokov a 8 mesiacov.

Z obsahu práve označeného stanoviska Najvyššieho súdu SR publikovaného pod č. 44/2017 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky vyplýva, okrem iného, pri vyhlásení obžalovaného o jeho vine, resp. o nepopretí spáchaného skutku, ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste a teda možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia ako v rámci konania o dohode o vine a treste s prokurátorom. Na margo uvedeného bola najvyšším súdom v podstate kreovaná tretia právna veta, ktorá sa zmieňuje o medzere v zákone. Podľa názoru konajúceho súdu ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne (podľa všetkých okolností prípadu) umožniť výraznejšie mimoriadne zmiernenie trestu ako by tomu bolo v konaní pri uzatváraní dohody o vine a treste s prokurátorom, ktorý by pravdepodobne navrhoval trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov i v dohodovacom konaní.

K uloženej výmere trestu 7 rokov obžalovanému A. Č. súd teda uzatvára, že zohľadnil jednak množstvo a rozsah dovezených a prechovávaných omamných a psychotropných látok, ktorý rozsah neodôvodňuje ukladanie mimoriadne zníženého trestu na samom spodku upravenej trestnej sadzby, čo by nebolo napokon súladné ani s požiadavkou na generálnu prevenciu, no vzal zreteľ na osobu obžalovaného jeho pomery a možnosti nápravy a pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kde by trest približujúci sa k zákonom ustanovenej dolnej hranici trestnej sadzby 10 rokov už bol neprimerane prísny.

Takto uložený trest považuje súd za zákonný a spravodlivý, rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle a nasl. neopomínajúc pritom požiadavku na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa

* * *

Čo sa týka zaradenia obžalovaného A. Č. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, súd aplikoval zákonné ustanovenie § 48 ods. 4, ods. 5 Tr. zák. podľa ktorého súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť zaradený (v tomto prípade mal byť obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ako páchateľ obzvlášť závažného zločinu - § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.), ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. V tomto kontexte súd opäť poukazuje na doterajší bezúhonný život obžalovaného ako aj na to, že sa nedopustil násilného trestného činu a v konaní nebola preukázaná žiadna miera sociálneho narušenia obžalovaného.

K dikcii ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák. vo vzťahu k § 48 ods. 2 Tr. zák. súd dopĺňa, že napriek absencii uvedenia odseku 3 v § 48 Tr. zák. je ustanovenie § 48 ods. 4 Tr. zák. potrebné vykladať ako neoddeliteľnú a interpretačnú súčasť ustanovenia § 48 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. so špeciálnym účinkom, pretože posledná veta § 48 ods. 4 Tr. zák. logicky nadväzuje, dopĺňa a upresňuje práve § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. Z toho vyplýva, že obžalovaného možno podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradiť do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia než do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia aj vtedy, ak ide o páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému ukladá trest odňatia slobody neprevyšujúci 15 rokov. Naviac, odkazujúc na aplikáciu § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam vo výroku tohto rozsudku, pri zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia nie je súd viazaný ustanoveniami odsekov 2 a 3 ani vtedy, ak schvaľuje dohodu o uznaní viny a prijatí trestu (§ 48 ods. 5 Tr. zák.)

Naostatok takéto rozhodnutie o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, neohrozuje verejný záujem na resocializácii obžalovaného A. Č.. Ustanovenia zákona o výkone trestu odňatia slobody, spoločne s , dávajú totiž priestor aj k zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, hoci aj preradením do ústavu s prísnejším stupňom stráženia, ak bude preukázané, že výkon trestu odňatia slobody v ústave s miernejším stupňom stráženia sa míňa svojim účinkom.

* * *

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že veci uvedené vo výroku o treste prepadnutia veci boli použité na spáchanie trestného činu, tieto patria obžalovanému a súd nevzhliadol okolnosti svedčiace pre neuloženie tohto druhu trestu v zmysle § 60 ods. 6 Tr. zák. Napriek tomu, že súd nerozhodoval, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva iný subjekt ako štát, súd inkorporoval do svojho rozhodnutia v podstate deklaratórny výrok, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát, pričom k prechodu vlastníckeho práva na Slovenskú republiku dôjde momentom právoplatnosti toho rozsudku, ktorým bol uložený trest prepadnutia veci, a to v zmysle .

* * *

Súd obžalovanému A. Č. obligatórne, ako páchateľovi obzvlášť závažného zločinu, uložil ochranný dohľad a je toho názoru, že určená doba 1 roka je adekvátna vzhľadom na osobu obžalovaného a výmeru uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody a v rámci postpenitenciárnej starostlivosti ju možno považovať za dostatočnú na dovŕšenie nápravy obžalovaného ako páchateľa obzvlášť závažného zločinu.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I.

Okresný súd Bratislava I, odd. 8T V Bratislave, dňa 14. septembra 2022

JUDr. Michal Valent

samosudca