Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Co-369-2014.pdf
PDF · 84.67 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/369/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky Ing. arch. X. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. 1, D. D., zast. JUDr. Ingrid Linkešovou, advokátkou, so sídlom Horná č. 32, Banská Bystrica, proti odporcovi Mesto Banská Bystrica, so sídlom ČSA 26, Banská Bystrica, IČO: 00 313 271 a vedľajšiemu účastníkovi KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o náhradu škody vo výške 4545,80 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti medzirozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13. 02. 2014, č. k. 20C/206/2011 - 274, takto
rozhodol:
Medzirozsdudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým medzirozsudkom okresný súd určil, že základ nároku uplatnený navrhovateľkou nie je daný.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že nárok je premlčaný, pokiaľ sa domáhala nároku podľa lekárskeho posudku K.. J.. Pokiaľ si dala vypracovať znalecký posudok, kde znalec pracoval už so zdravotnou dokumentáciou za celé obdobie, t. j. od 09. 12. 2008 až do 10. 07. 2010, v ktorom jej priznal i obmedzenie pronácie a supinácie nohy stredne ťažké položka č. 412/b 80 bodov, tohto nároku sa návrhom navrhovateľka nedomáhala. Vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá, nemohla navrhovateľka nadobudnúť až dňa 19. 05. 2011, na základe kópie z mapy určeného operátu, keďže mala vedomosť, že úraz sa jej stal na chodníku, kde všeobecne platí, že zodpovedá za ich údržbu mesto alebo obec, a teda nemohla sa o osobe zodpovednej dozvedieť až takmer tri roky po úraze. Súd mal za to, že navrhovateľka sa o zodpovednom subjekte mohla dozvedieť najneskôr do ukončenia prvej PN, keďže táto skutočnosť je zistiteľná z portálu katastra nehnuteľností a vzhľadom na to, že sa jej úraz stal na chodníku, bol predpoklad, že zodpovednostným subjektom je obec alebo mesto. Tu platí domnienka o znalosti vyhlásených Všeobecne záväzných predpisov, ktorá je nevyvrátiteľná. Zároveň súd uviedol, že už dňa 08. 11. 2010 zaslala navrhovateľka výzvu Mestu Banská Bystrica o plnenie, kde vo výzve je uvedený ako príloha lekársky posudok, a teda zodpovednostný subjekt jej bol známy oveľa skôr ako tvrdí. Súd mal potom za to, že nárok navrhovateľky je v plnom rozsahu premlčaný.
Proti rozsudku okresného súdu podala navrhovateľka včas odvolanie. Rozsudok okresného súdu žiadala zmeniť tak, že základ nároku uplatnený navrhovateľkou je daný, alternatívne, aby odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľka má za to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľka napadnutý rozsudok považuje za nepreskúmateľný, pričom postupom prvostupňového súdu bola navrhovateľke odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázala na to, že z vyjadrenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta vyplýva, že K.. J. pri vypisovaní lekárskeho posudku, ako dátum ukončenia liečby, uviedol dátum ukončenia rehabilitácie, ktorý mal vo svojich elektronických záznamoch v systéme nemocnice, tzv. care centre, kde mal posledný záznam z rehabilitácie zo dňa 16.
06. 2009. Avšak v lekárskom posudku uviedol lekár dátum 11. 06. 2009 a v písomnom vyjadrení uviedol, že tento dátum je napísaný nesprávne (správny dátum mal byť 16. 06. 2009). V lekárskom posudku K.. J. neuviedol liečebné procedúry, ktoré boli potrebné na ustálenie zdravotného stavu navrhovateľky, a ktoré navrhovateľka absolvovala v inom zdravotníckom zariadení. Po preskúmaní skutkového stavu vyšlo najavo, že K.. J. tieto procedúry v lekárskom posudku opomenul uviesť z toho dôvodu, že elektronické systémy, v ktorých sa vedú zdravotné dokumentácie, nie sú medzi rôznymi zdravotníckymi zariadeniami prepojené. K.. J. upresnil ukončenie liečenia dátumom 13. 08. 2010, ktorým ukončila liečbu K.. K. J. z polikliniky Banská Bystrica. Keby K.. J. ako posudzujúci lekár za účelom vypracovania lekárskeho posudku navrhovateľky požiadal K.. J. o lekársku správu preukazujúcu ukončenie liečenia navrhovateľky, nedošlo by k vystaveniu lekárskeho posudku vykazujúceho vady, ktoré nekorešpondujú so skutkovým stavom a sú spôsobilé zapríčiniť domnienku, že nárok navrhovateľky je premlčaný. Podľa ust. § 8 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Z vyjadrenia K.. J. s poukazom na uvedené ustanovenie je zrejmé, že lekár postupoval v súlade so zákonom, keď vystavil lekársky posudok jeden rok po úraze, t. j. až po tom, ako bolo možné považovať zdravotný stav navrhovateľky za ustálený; t. j. nemohol túto listinu vystaviť 11. 06. 2009 (pol roka po úraze), keď k úrazu došlo 09. 12. 2008. K.. J. považoval na účel vystavenia lekárskeho posudku za nevyhnutné RTG vyšetrenie vykonané dňa 05. 02. 2010 (jediný spôsob ako možno posúdiť zhojenie zlomeniny) a zároveň aj vyšetrenie lekára FRO o rozsahu pohyblivosti v kĺbe, resp. jeho obmedzenia. RTG vyšetrenie vykonané dňa 05. 02. 2010 bolo navrhovateľkou riadne preukázané výpisom z účtu poistenca. Preto je možné nepochybne vyvodiť záver, že lekársky posudok bol vyhotovený v roku 2010, a preto nárok navrhovateľky nie je možné považovať za premlčaný. Za účelom preukázania dôvodnosti tvrdení o premlčaní, t. j. v čase ustálenia zdravotného stavu navrhovateľky, bol k veci prizvaný znalec z odboru zdravotníctva K.. C. K., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 19/2010, a ktorý bol zo strany znalca doplnený o doplnok, v ktorom znalec na základe objektívnych lekárskych nálezov a osobného vyšetrenia poškodenej uviedol, že pre účely vydania lekárskeho posudku o bolestnom, bolo možné považovať zdravotný stav poškodenej za ustálený v deň ukončenia PN, ktorá súvisela s posledným chirurgickým zákrokom, a za deň, po ktorom bolo možné vypracovať znalecký posudok o bolestnom určil deň 10. 07. 2010 a o sťažení spoločenského uplatnenia deň 13. 08. 2010. Nárok navrhovateľky preto nemôže byť premlčaný. Nemôže byť na ťarchu navrhovateľky chyba spôsobená poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti, ktorú navrhovateľka ani pri vynaložený všetkého svojho úsilia nemohla ovplyvniť. Navrhovateľka je preto toho názoru, že keď prvostupňový súd svojím postupom pripustil správnosť argumentácie odporcu a vedľajšieho účastníka konania, spočívajúcej v stanovení začiatku plynutia premlčacej doby na deň 11. 06. 2009 došlo k nesprávnemu posúdeniu veci a následnému skráteniu premlčacej doby na deň 11. 06. 2009, došlo k nesprávnemu posúdeniu veci a následnému skráteniu premlčacej doby bez právneho dôvodu, čím sa navrhovateľke odňala možnosť konať pred súdom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že všetky dôkazy prvostupňový súd nebral v úvahu, nakoľko sa s nimi v časti svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal, a to aj napriek tej skutočnosti, že práve tieto dôkazy (znalecký posudok MUDr. K. ako aj jeho doplnenie) vytvárajú právny základ navrhovateľkou uplatneného nároku. Súd prvého stupňa nevyhodnotil vykonané dôkazy v súlade s § 132 O. s. p. Neúplne zistil skutkový stav veci, pretože sa vôbec nevysporiadal s dôkazmi a tvrdeniami, ktoré do konania navrhovateľka predložila. Napadnutý rozsudok je teda nepreskúmateľný a trpí aj nedostatkom odôvodnenia.
K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca. Medzirozsudok žiadal potvrdiť ako vecne správny. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky, že postupom okresného súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. To, že navrhovateľka mala disponovať lekárskym posudkom v tom čase, nevyvracia argument odporcu, že tento lekársky posudok mala odporkyňa k dispozícii už skôr. V konaní nebolo nijako preukázané, že lekársky posudok vypracoval K.. J. v júli 2010. Absentujúci dátum vyhotovenia znaleckého posudku je možné objektívne nahradiť záznamom, údajom v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky, záznamom o doručení lekárskeho posudku lekárovi, s ktorým má navrhovateľka uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo potvrdením o úhrade poplatku za vydanie lekárskeho posudku. Uvedené dôkazy neboli v konaní predložené. Za nápravu podľa zák. č. 576/2004 Z. z. nemožno v danom prípade považovať zodpovedanie otázok K.. J. (po jeho výsluchu na súde dňa 12. 02. 2013) položených navrhovateľkou, poukázal na to, že zák. č. 437/2004 Z. z. odvíja škodu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia od lekárskeho posudku. Ust. § 7 ods. 6 uvedeného zákona umožňuje požiadať o vydanie znaleckého posudku, ale len vtedy, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom (bodovom) hodnotení bolestného alebo sťaženia spoločenského
uplatnenia (nie vtedy, kedy absentuje na lekárskom posudku dátum jeho vyhotovenia). Pri dôkaznom hodnotení podľa § 132 O. s. p. nemožno znalecký posudok, ako výsledok znaleckého dokazovania, ktorého vypracovanie súd v rámci konania sám nevyžiadal, považovať za znalecký posudok podľa § 127 O. s. p. a takto ho aj hodnotiť. Poukázal aj na to, že na doplnku k znaleckému posudku nie je odtlačok úradnej pečiatky znalca. Podpis na doplnku k znaleckému posudku nie je podpisom znalca K.. C. K., nakoľko nie je totožný s podpisom znalca na Znaleckom posudku č. 19/2010 zo dňa 04. 08. 2010.
Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky okrem iného uviedol, že sa pripája k vyjadreniu odporcu k odvolaniu navrhovateľky. Vedľajší účastník žiadal medzirozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. Má za to, že nároky uplatnené navrhovateľkou sú v celom rozsahu premlčané.
K vyjadreniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka dňa 02. 05. 2014. Argumentáciu odporcu považovala za absurdnú, pretože nie je predsa možné súhlasiť s tým, že ak sa v právnom úkone vyskytne chyba, nie je možné ju žiadnym spôsobom konvalidovať. Zákonodarca vo všeobecnosti pripúšťa a aj predpokladá chybnosť právneho aktu, a preto nevyhnutne počíta aj s opravou takejto vady. Keby tomu tak nebolo, tak by vznik akejkoľvek chyby právneho úkonu mal za následok nezhojiteľné právne účinky. Znalecký posudok v znení jeho doplnenia je možné považovať za dôkaz. Ako takýto dôkaz súd vyhodnotí a akú dôkaznú silu mu prisúdi je na úvahe konajúceho súdu. V každom prípade je však súd povinný sa týmto dôkazom zaoberať, pokiaľ ho účastník konania označil na preukázanie svojich tvrdení. Prvostupňový súd sa však uvedeným znaleckým posudkom a jeho doplnkom vôbec nezaoberal a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s týmto dôkazom ani nevysporiadal.
Navrhovateľka zaslala aj vyjadrenie k vyjadreniu vedľajšieho účastníka k odvolaniu. Poukázala na to, že vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom vyjadrení zopakoval argumentáciu odporcu, ako aj svoju argumentáciu z konania na prvostupňovom súde, týkajúcu sa zanedbania povinnosti lekára, ktorý vystavoval lekársky posudok. Z konania nemožno vyvodiť logicky záver, že lekársky posudok bol vypracovaný 11. 06. 2009, tak ako to vyvodzuje odporca a ani to, že nárok navrhovateľky je premlčaný. Tieto skutočnosti sú len dôsledkom porušenia zákonnej povinnosti lekára. Opätovne navrhovateľka zdôraznila, že moment ustálenia zdravotného stavu je odbornou medicínskou otázkou a navrhovateľka ho preukázala znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctva K.. K. zo dňa 04. 08. 2010 v znení doplnenia zo dňa 12. 11. 2013. Ak mal vedľajší účastník na strane odporcu alebo odporca pochybnosti o čase ustálenia zdravotného stavu navrhovateľky, mohol svoje tvrdenia v prvostupňovom konaní preukázať znaleckým dokazovaním. Takýto dôkaz však nezabezpečil. Odporca, ako aj vedľajší účastník na strane odporcu po prvý krát spochybnili závery znaleckého posudku v znení jeho doplnku, až v odvolacom konaní, t. j. po ukončení dokazovania na prvostupňovom súde.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. medzirozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odvolací súd sa nestotožnil so záverom prvostupňového súdu o tom, že nárok navrhovateľky je premlčaný. V tomto smere medzirozsudok dostatočne a presvedčivo neodôvodnil, nevysporiadal sa so všetkými predloženými dôkazmi (znalecký posudok a jeho doplnok K.. K.), a s jeho záverom sa odvolací súd nestotožňuje.
Odvolanie navrhovateľky je v plnom rozsahu dôvodné a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou navrhovateľky uvedenou v odvolaní, ako aj v jej vyjadreniach k vyjadreniam odporcu a vedľajšieho účastníka k odvolaniu a v podrobnostiach na ňu odkazuje. Rozhodnutie prvostupňového súdu odvolací súd nepovažuje za správne a dostatočne odôvodnené, v súlade s ust. § 157 O. s. p. Námietka odvolateľky, a to konkrétne, že rozsudok je nepreskúmateľný, prvostupňový súd nevyhodnotil, dôkazy v súlade s § 132 O. s. p. ako aj, že písomné vyhotovenie je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. odvolací súd považoval za dôvodné.
Prvostupňový súd sa vôbec nevysporiadal s dôkazmi a tvrdeniami navrhovateľky, ktoré navrhovateľka v konaní súdu predložila, a to najmä s poukazom na znalecký posudok K.. K. a jeho doplnok, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pre účely vydania lekárskeho posudku o bolestnom bolo možné považovať zdravotný stav poškodenej za ustálený, v deň ukončenia PN, ktorá súvisela s posledným chirurgickým zákrokom, a za deň po ktorom bolo možné vypracovať znalecký posudok o bolestnom
určil deň 10. 07. 2010. Pokiaľ sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, podľa vyjadrenia znalca, je možné považovať zdravotný stav navrhovateľky za ustálený dňom 13. 08. 2010 vychádzajúc z lekárskych záznamov o ukončení rehabilitačnej liečby poškodenej. Tento deň je aj deň ukončenia liečby. Z tohto dôkazu jednoznačne vyplýva, že nárok navrhovateľky nemôže byť premlčaný. Nie je možné, aby na ujmu navrhovateľky boli pripísané chyby pri vypracovávaní lekárskeho posudku. Ak súd nepovažoval za objektívny znalecký posudok K.. K. predložený navrhovateľkou, mal v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo tvrdenia a závery uvádzané v uvedenom znaleckom posudku nepovažoval za smerodajné, a prečo z nich nevychádzal. V prípade pochybností o čase ustálenia zdravotného stavu navrhovateľky mohol prvostupňový súd vo veci nariadiť znalecké dokazovanie na objektívne zistenie týchto skutočností. Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2001 sp. zn. MCdo/37/2000). Moment ustálenia zdravotného stavu je odbornou medicínskou otázkou a navrhovateľka, podľa názoru odvolacieho súdu, moment ustálenia jej zdravotného stavu preukázala znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctva K.. C. K. zo dňa 04. 08. 2010 ako aj jeho doplnenia zo dňa 12. 11. 2013, ktorý predložila spolu s návrhom súdu. Prvostupňový súd sa však s týmto dôkazom predloženým zo strany navrhovateľky žiadnym spôsobom nevysporiadal tak, ako je to už vyššie konštatované, čím odňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom.
Okresný súd v konaní pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku, ako aj jeho včasnosti, nepostupoval tak, ako je vyššie uvedené odvolacím súdom, teda vec nesprávne právne posúdil a dostatočne sa nevysporiadal s predloženým dôkazom zo strany navrhovateľky, t. j. znaleckým posudkom a jeho dodatkom vypracovaným K.. K.. Z uvedených dôvodov musel krajský súd rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vracia na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd bude rozhodovať opätovne o nároku navrhovateľky z titulu náhrady škody, a to bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom bude vychádzať z vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.