Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_27P-93-2015.pdf
PDF · 92.3 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/93/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci navrhovateľky P. R., I.. E., V.. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XXX, proti odporcovi R. R., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. Š. R., V.. XX.X.XXXX a mal. Q. R., V.. X.X.XXXX, obaja trvale bytom u navrhovateľky, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, takto
rozhodol:
r o z v á d z a manželstvo účastníkov P. R., I.. E., V.. XX.X.XXXX a R. R., V.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu A., zväzok X ročník XXXX strana XX pod por. číslom XX,
z v e r u j e mal. Š. R., V.. XX.X.XXXX a mal. KrS. R., V.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok,
odporca - otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Š. sumou 100 Eur mesačne a mal. Q. sumou 100 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky - matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna,
styk otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e ,
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.3.2015 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom. Na čas po rozvode navrhla zveriť maloletého Š. a maloletú Q. do svojej osobnej starostlivosti, zo strany odporcu navrhla určiť výživné na každé dieťa v sume 100 Eur mesačne. Zároveň nežiadala upraviť styk otca s maloletými deťmi súdnym rozhodnutím.
Svoj návrh odôvodnila tým, že po uzatvorení manželstva, najmä po narodení syna sa u odporcu začala viac prejavovať jeho agresívna povaha, žiarlivosť, obviňovanie z nevery a jeho odmietanie prispievať na domácnosť. V roku 2002 prerušili spolužitie a v roku 2004 odišla bývať k rodičom odporcu, kde sa odporca vrátil a spolužitie obnovili. Aj naďalej bol však odporca agresívny, násilný, nestaral sa o rodinu a finančne do domácnosti neprispieval. Preto sa v roku 2005 s deťmi vrátila k svojim rodičom. V roku 2007 bol odporca vzatý do väzby, kde bol 9 mesiacov a od tejto doby nežijú v spoločnej domácnosti. Keďže u manželov nie je predpoklad pre obnovenie manželstva, je hlboko rozvrátené a neplní svoj spoločenský účel, navrhla toto manželstvo rozviesť.
Odporca písomne súhlasil s rozvodom manželstva. K návrhu na úpravu práv a povinností k maloletým deťom sa nevyjadril, napriek riadnemu predvolaniu sa na pojednávanie nedostavil, preto súd konal a rozhodol aj bez jeho prítomnosti, v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p..
Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva navrhol zveriť maloletého Š. a maloletú Q. do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca navrhol určiť výživné primerané jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, sobášnym listom účastníkov, rodným listom maloletého Š. a maloletej Q., potvrdením o návšteve školy maloletých detí, lekárskou správou o zdravotnom stave maloletej Q., správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch, potvrdením o príjme navrhovateľky, rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 25P 124/2008-25 zo dňa 8.8.2008 a č.k. 6T 130/11 zo dňa 7.11.2012, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka a odporca uzatvorili manželstvo po viacročnej známosti, avšak posledné dva roky pred jeho uzatvorením už bol odporca agresívny, navrhovateľke sa vyhrážal, že ak si ho nezoberie, ublíži jej rodine, takže sa vydávala pod nátlakom. Manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX a toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu A., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, pod por. číslom XX. U oboch ide o prvé manželstvo a obaja sú slovenskí štátni občania.
Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, maloletý Š. a maloletá Q. R.. Po narodení syna začal odporca žiarliť jednak na neho, ale aj na rodinu navrhovateľky. Začal podnikať s bratom, menej sa zdržiaval doma, finančne na domácnosť neprispieval a chcel, aby túto viedla navrhovateľka z rodičovského príspevku. V roku 2002 sa im narodila dcéra Q., pričom odporca prestal chodiť domov, začal mať problémy s políciou, začal drogovať a na dva roky odišiel zo spoločnej domácnosti. Po dvoch rokoch sa vrátil k svojim rodičom a s navrhovateľkou obnovili spolužitie. Začali s výstavbou rodinného domu, aby nemuseli bývať u rodičov a pol roka bolo ich manželstvo v poriadku. Opäť však odporca začal chodiť po krčmách, prestal prispievať do domácnosti. Aj napriek prosbám sa nezmenil, preto sa navrhovateľka presťahovala s deťmi k svojim rodičom. V roku 2007 bol odporca vzatý do väzby a následne bol vo výkone trestu odňatia slobody. Navrhovateľka nežije s manželom od roku 2002, avšak určité pokusy na obnovenie spolužitia mali v roku 2007. Od tejto doby však vôbec v spoločnej domácnosti nežijú. Navrhovateľka dokončila rodinný dom za pomoci svojich rodičov, kde aj v súčasnej dobe býva s deťmi a rok aj so svojím priateľom.
V roku 2008 podala navrhovateľka na Okresný súd Prešov návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, keďže jej otec detí na ich výživu ničím neprispieval. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 25P 124/2008-25 zo dňa 8.8.2008 boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 2 000,- Sk mesačne každému. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2008.
Navrhovateľka býva v rodinnom dome spolu s maloletými deťmi a priateľom, ktorý na bývanie zatiaľ ničím neprispieva. V dome platí inkaso vo výške 105 Eur mesačne. Zároveň platí internet po 30 Eur mesačne, pôžičku na výstavbu domu po 110 Eur mesačne, ročnú poistku na dom v sume 130 Eur, komunálny odpad ročne v sume 30 Eur a domovú daň vo výške 12 Eur ročne.
Navrhovateľka bola zamestnaná ako O. T. vo Z. V. T. Y., kde ukončila pracovný pomer dňa 31.1.2016. Za obdobie od októbra 2014 do septembra 2015 bol jej čistý príjem vo výške X XXX,XX Eur. Od 21.2.2016 je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Y. a poberá dávku v nezamestnanosti vo výške okolo XXX Eur mesačne. V mesiaci február 2016 jej bola vyplatená nemocenská dávka vo výške XXX,XX Eur. Zároveň poberá rodinné prídavky na dve deti. Okrem uvedeného nemá žiaden ďalší príjem. Odporca jej na výživu detí prispel v marci 2016 spolu sumou 130 Eur.
Odporca sa nariadených pojednávaní nezúčastnil napriek tomu, že bol na tieto riadne predvolaný. Písomným podaním zo dňa 18.1.2016 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu vycestovania do zahraničia kvôli práci do budúcna a súhlasil s rozvodom manželstva. K návrhu na úpravu práv a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva sa nevyjadril, neuviedol, aké sú jeho
mesačné výdavky, kde v súčasnej dobe býva, ani aký má príjem. Za tým účelom sa ani nedostavil na predvolanie na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Y., ani sa telefonicky neskontaktoval s kolíznou opatrovníčkou.
Maloletý Š. navštevuje X. ročník T. Y. Š. F.. Nestravuje sa v škole, ale na obedy mu matka dáva 20 Eur mesačne. Cestovné mu platí v sume 20 Eur mesačne, kredit na mobilný telefón v sume 12 Eur mesačne, poplatky v škole v sume 30 Eur mesačne. Maloletý Š. má zdravotné problémy, navštevuje pravidelne kardiologickú ambulanciu a užíva lieky, za ktoré platí matka 25 Eur mesačne. Hrá futbal, za ktorý sa neplatia pravidelné poplatky, avšak je potrebné mu zakupovať športovú obuv a ošatenie (napr. kopačky, ktoré stoja 100 Eur).
Maloletá Q. navštevuje X. ročník základnej školy, stravuje sa v škole, kde jej matka platí obedy po 25 Eur mesačne. Cestovné do školy jej platí v sume 25 Eur mesačne, kredit na mobilný telefón v sume 12 Eur mesačne. Od roku 2005 má zdravotné problémy, je diabetička, s čím má matka zvýšené výdavky na diétne stravovanie. Z dôvodu, že otec nepredložil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdenie z práce, nemohla matka ďalej žiadať príspevok na diétne stravovanie, ktorý poberala vo výške 17 Eur mesačne.
Otec sa s maloletými deťmi stretáva iba pri odovzdávaní výživného, ktoré neposiela poštou, ani ho nevkladá matke na účet. Doklady o úhrade výživného z tohto dôvodu matka nevie predložiť, pričom výživné neplatí pravidelne.
Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa nežijú v spoločnej domácnosti definitívne od roku 2007, avšak spolužitie bolo prerušené už v roku 2002, kedy odporca na dva roky odišiel zo spoločnej domácnosti a navrhovateľka nevedela, kde sa nachádza. Spolužitie manželov však bolo problematické už od začiatku manželstva, pretože sa odporca často nezdržiaval doma, neprispieval finančne do domácnosti, mal problémy s políciou a bol aj vo väzbe a následne aj vo výkone trestu odňatia slobody. Po skončení výkonu trestu manželia už spolužitie neobnovili, navrhovateľka za pomoci svojich rodičov dokončila výstavbu rodinného domu, ktorý začali budovať spoločne počas manželstva. V súčasnej dobe žije so svojím priateľom a deťmi a s manželom už nemieni obnoviť spolužitie. S rozvodom manželstva súhlasil aj odporca. Keďže bolo preukázané, že v súčasnom období manželstvo neplní svoj účel, je trvalo rozvrátené, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd toto manželstvo rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri úprave práv a povinností k maloletému Š. a maloletej Q. vychádzal súd z právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým už boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky v roku 2008, pričom aj v súčasnej dobe matka zabezpečuje starostlivosť deťom sama. Keďže neboli zistené žiadne nedostatky v tejto starostlivosti a otec detí sa nevyjadril, komu navrhuje zveriť maloletého Š. a maloletú Q. do osobnej starostlivosti, súd aj po rozvode manželstva zveril oboch do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok.
Pri určení výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z možností a schopností oboch rodičov, pričom zohľadnil osobnú starostlivosť matky o obe deti spočívajúcu v ich výchove, zabezpečení všetkých základných, ako aj ďalších potrieb nad rámec bežnej výživy, na ktorých sa otec doposiaľ pravidelne nepodieľal, napriek tomu, že už bolo určené výživné z jeho strany počas manželstva.
Výdavky maloletých detí spočívajú v zabezpečení ich školských pomôcok a potrieb, stravy, ošatenia, obuvi, hygienických potrieb, ako aj potrieb spojených s ich zdravotným stavom, ale aj kultúrnym a spoločenským vyžitím. Otec výživné platí nepravidelne, v mesiacoch január a február toto nezaplatil, pričom súd nemal preukázané, či pracuje a vychádzal iba z jeho písomného vyjadrenia, kde uviedol, že vycestoval za prácou do zahraničia. Preto súd predpokladá, že sa zamestnal a je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu svojich detí aj vyšším výživným, keďže od poslednej úpravy výživného sa výdavky oboch detí preukázateľne zvýšili, keďže sú staršie, majú zdravotné problémy, najmä maloletá Q., ktorá je diabetička a vyžaduje si špeciálnu diétu.
Aj keď došlo k poklesu príjmu u matky z dôvodu, že sa rozhodla ukončiť sama pracovný pomer spolu s ďalšími O. T. v V., kde pracovala, snaží sa zabezpečiť potreby svojich detí po všetkých stránkach. Pri určovaní výšky výživného po rozvode manželstva súd zohľadnil osobnú starostlivosť matky o deti,
možnosti aj schopnosti u otca, ktorý môže pracovať a za prácou aj vycestoval do zahraničia a výživné vo výške 100 Eur mesačne na každé dieťa považoval za primerané. Odporca mal možnosť vyjadriť sa aspoň písomne k výške výživného, čo neurobil, preto súd jeho súhlas s rozvodom považoval zároveň aj za súhlas s návrhom na úpravu práv a povinností k maloletým deťom.
Vzhľadom na to, že matka nežiadala upraviť styk otca s maloletými deťmi súdnym rozhodnutím a otec sa k styku s maloletými deťmi nevyjadril, súd jeho styk s deťmi neupravil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.