Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/361/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci navrhovateľa : H. M., nar. XX.X.U., U. XX M. XXX , zastúpená JUDr. Jánom Kasenčákom , Veľká Okružná 2134/76, 010 01 Žilina proti odporcovi: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, E. XX/XX, XXX XX F. nad M., zastúpená JUDr. Eduardom Šoškom, Daniela Dlabača 21, 010 01 Žilina o vrátenie daru , takto

rozhodol:

Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľka dňa 16.11.2012 podala návrh , v ktorom žiadala aby bola odporkyňa povinná vydať nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú na LV č. XXXX kat. územie M., a to dom č.s. XXX, postavený na parcele č. XXXX, parcelu registra C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 472 m2, parcelu registra C č. XXXX/X - záhrady o výmere 33 m2, parcelu registra C č. XXXX - záhrady o výmere 650 m2 a zaplatiť trovy konania. Navrhovateľka v časti parcely registra C parcelné číslo XXXX/X zobrala návrh späť a žiadala v tejto časti konanie zastaviť.

V písomnom návrhu uviedla, že dňa 3.4.1992 navrhovateľka spoločne s nebohým manželom P. M. a s odporkyňou, ktorá je dcérou navrhovateľky, uzavreli darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bolo darovanie nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú na LV XXXX kat. územie M., a to dom č.s. XXX postavený na parcele č. XXXX a v návrhu uviedla, že ďalej predmetom boli aj parcely registra C parcelné číslo XXXX, XXXX/X a XXXX. Podľa článku IV darovacej zmluvy bolo zriadené vecné bremeno v prospech darcov, ktoré spočívalo v práve užívania nehnuteľnosti a v práve poskytovania potrebnej pomoci v chorobe a v starobe s tým, že obdarovaná dcéra sa zaviazala darcov dochovať a vždy im poskytnúť potrebnú pomoc a opateru v chorobe a v starobe. Ani v čase ťažkej choroby manžela navrhovateľky odporkyňa o otca neprejavovala záujem a nezaujímala sa o jeho zdravotný stav a nebola nápomocná ani pri ošetrovaní a pomoci. Odporkyni nehnuteľnosti darovali, nakoľko si riešila bytovú situáciu a prejavila záujem nehnuteľnosť rekonštruovať a následne v nej bývať. S takouto dohodu, a to že odporkyňa doopatruje rodičov súhlasili aj ďalšie dcéry navrhovateľky. Po spísaní darovacej zmluvy odporkyňa nevykonala žiadne rekonštrukčné práce za účelom vytvorenia bytovej jednotky a neprejavila záujem presťahovať sa do darovaných nehnuteľností. Do doby pokiaľ sa navrhovateľka s manželom vedeli o seba postarať sami bez cudzej pomoci, tak návštevy odporkyne boli pravidelné jedenkrát za mesiac. Po rapídnom zhoršení zdravotného stavu manžela navrhovateľky, tento od roku 2010 bol odkázaný na celodennú starostlivosť a nebolo ho možné nechať ani osamote. Často sa stávalo, že aj trikrát do týždňa bolo potrebné zavolať rýchlu zdravotnú starostlivosť. Najhoršie a najnáročnejšie obdobie bolo od roku 2011 až do jeho úmrtia 6.7.2012. Celodenná starostlivosť o manžela sa odzrkadlila aj na zdravotnom stave navrhovateľky. Navrhovateľka mala rozhovor s odporkyňou, že je potrebné

zabezpečovať starostlivosť o navrhovateľku a najmä o jej manžela a aby odporkyňa začala plniť sľuby podľa zmluvy. Pokiaľ nie je schopná zabezpečovať starostlivosť o rodičov, ako sa zaviazala, tak nech vráti dar. Na tento návrh odporkyňa zareagovala hádkou a krikom a odišla aj s manželom. Po viac ako mesiaci odporkyňa si začala vybavovať opatrovateľský príspevok a jej opatera spočívala v tom, že prišla v utorok a vo štvrtok odišla domov a v tom čase ešte vybavovala všetky potrebné doklady, ktoré potrebovala k opatrovateľskému príspevku. Navrhovateľka nemohla nikam odísť a nechať manžela samotného. Nákupy zabezpečovali ďalšie dve dcéry ako aj suseda. Celá starostlivosť o manžela počas dňa bola na navrhovateľke a po večeroch a cez víkendy pomáhali ďalšie dve dcéry. Po smrti manžela sa zdravotný stav navrhovateľky nezlepšil, ale naopak zhoršil. Má veľmi malý dôchodok a z toho musí platiť všetky náklady za dom. Odporkyňa neprispieva žiadnymi finančnými prostriedkami a neplatí ani daň. Častokrát vypomáhajú finančne ďalšie dve dcéry. Po poslednom kolapse sa dcéra navrhovateľky Y. skontaktovala s odporkyňou s tým, že je to potrebné okamžite riešiť a odporkyňa jej vynadala a uviedla aj toľko, že nebude prispievať na náklady spojené s užívaním nehnuteľností. Vtedy sa aj manžel odporkyne nevhodne vyjadril, že dokonca navrhovateľka nedávala poriadne najesť ani svojmu manželovi a že pri nej hladoval. Navrhovateľka od tohto incidentu nedôveruje ani odporkyni a ani jej manželovi a poukazovala na to, že ani telefonicky neprejavuje odporkyňa záujem o stav navrhovateľky. Pred podaním návrhu sa ešte odporkyňa tak vyjadrila, že nehnuteľnosti ďalej daruje svojej dcére, prípadne je rozhodnutá ich predať. Posledné slová odporkyne boli, aby navrhovateľka nevyskakovala, lebo ju dá do starobinca. Nakoľko zo strany odporkyne ako aj jej manžela naďalej pretrváva správanie, ktorým hrubo porušujú obaja dobré mravy, tak dňa 9.11.2012 prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala odporkyňu na zabezpečenie každodennej celodennej starostlivosti, prípadne o vrátenie daru. Odporkyňa napriek výzve riadne a včas si neplní svoje povinnosti. Výzvou zo dňa 14.11.2012 navrhovateľka vyzvala odporkyňu o vrátenie daru. Odporkyňa nereagovala. Na základe všetkých týchto skutočností navrhovateľka žiadala, aby odporkyňa vrátila predmetný dar a vydala v celosti nehnuteľnosti ktoré boli predmetom darovacej zmluvy.

Navrhovateľka v doplnení zo dňa 22.11.2012 uviedla, že dňa 15.11.2012 do bydliska navrhovateľky prišla odporkyňa a v tom čase bola prítomná aj dcéra navrhovateľky Y. B., ktoré doniesla potraviny a teplé jedlo a prišla aj pre šatstvo na pranie. Odporkyňa bez pozdravu vošla do izby a hneď sa s krikom osopila na navrhovateľku, prečo jej táto chce zobrať dar a že ona nemá čas sa o ňu starať, pretože má svoju rodinu a nemá finančné prostriedky na cestovanie. Vyhrážky a nadávky adresovala aj na svoju sestru Y..

V záverečnom vyjadrení zástupca uviedol, že na základe vykonaného dokazovania, jednak výsluchom navrhovateľky ako aj ostatných svedkov bolo preukázané, že starostlivosť zabezpečovali ďalšie dve dcéry navrhovateľky Y. B. a J. M. a nie odporkyňa . Táto si neplnila svoje povinnosti podľa darovacej zmluvy. Odporkyňa a jej manžel sa k navrhovateľke správali neslušne, niekedy až arogantne, kričali po nej. Dokonca dcéra odporkyne chytila navrhovateľku pod krk a tvrdila , že si bráni česť svojho otca. Niektoré skutočnosti je veľmi ťažko preukázať, ale bolo preukázané nielen to, že iné osoby zabezpečovali starostlivosť o navrhovateľku a jej nebohého manžela , ale najmä to, že túto starostlivosť nezabezpečovala odporkyňa . Odporkyňa uviedla navrhovateľku do omylu, keď v roku 1992 jej sľúbila, že sa o ňu postará. Keď si kúpila odporkyňa s manželom chatu, tak chodievali len raz za jeden a pol mesiaca, nie častejšie a toto nie je spôsob starostlivosti o darcov. Aj pokiaľ manžel odporkyne vykonával niektoré práce, tak bolo to vtedy keď mu pomáhal aj nebohý manžel navrhovateľky. Pokiaľ išlo o svedkov, ktorých navrhla odporkyňa, tak spochybnil dôveryhodnosť svedkyne V. S., ktorá aj sama potvrdila, že ešte pred pojednávaním čítala návrh na začatie súdneho konania. B. B. R. v súčasnej dobe už bezprostredne nemal možnosť vidieť na nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania, a tak sa ani nemôže vyjadriť k tomu akým spôsobom a či odporkyňa zabezpečovala starostlivosť o domácnosť a o navrhovateľku. Navrhovateľka preukázala splnenie podmienok na vrátenie daru . V zmysle konštantnej judikatúry je jeden z manželov oprávnený aj po smrti druhého manžela žiadať vrátenie daru. Na základe všetkých týchto skutočností žiadala navrhovateľka návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

V záverečnom vyjadrení dňa 17.3.2016 zástupca navrhovateľky uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava predchádzajúceho záverečného vyjadrenia zo dňa 9.4.2013 . Pokiaľ ide o doplnené dokazovanie, a to lekársku správu MUDr. Dúhovej , tak podľa tejto bolo dostatočným spôsobom preukázané , že či už pán M. alebo aj navrhovateľka boli odkázaní na celodennú starostlivosť zo strany inej osoby, pričom odporkyňa bola povinnou či už na základe darovacej zmluvy alebo aj na základe morálnej povinnosti poskytovať pomoc svojim rodičom. Pokiaľ takúto pomoc neposkytla, či už nebohému otcovi P. M.ovi ako aj navrhovateľke, tak došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov vo

vzťahu k darcovi a preto súd po vykonanom dokazovaní by mal opätovne rozhodnúť tak, že odporkyňa je povinný tento dar vrátiť a navrhovateľka žiada aj trovy konania .

Odporkyňa žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť.

V písomnom vyjadrení zo dňa 11.2.2013 uviedla, že skutočností ktoré sú uvedené v návrhu sa jej veľmi dotkli. Po uzavretí manželstva začala chodievať k rodičom na návštevy a oni si veľmi obľúbili jej manžela, ktorý vedel vykonávať rôzne práce a dokonca aj zabezpečil stroje a náradie pre rodičov. Začali tam pravidelne chodievať a veľmi rodičom pomáhali . Sestry odporkyne mali iné záujmy a o práce okolo domu sa nezaujímali a nechodievali tam ani so svojimi manželmi, výnimočne len na oslavy a keď potrebovali peniaze. Odporkyňa s manželom pomáhali obrábať pozemky aj keď bolo pre nich dosť nákladné cestovať autobusom. Keď odporkyňa oznámila, že si chcú kúpiť záhradku v mieste bydliska v Dubnici nad Váhom, tak navrhovateľka sa vtedy rozplakala a začala aj s manželom nahovárať odporkyňu že dom jej darujú, pokiaľ tam budú naďalej chodievať a starať sa o navrhovateľku a jej manžela. Odporkyňa sa vyjadrila, že išlo o roky veľkej driny a jej manžel sa tam veľmi veľa narobil. Nikdy nesľubovali odporkyňa s manželom že tam pôjdu bývať a nebolo to ani uvedené v darovacej zmluve. Pokiaľ sa pristavovala izba, tak to z dôvodu, že navrhovateľka doopatrovala svoju matku. Keď sa sestra odporkyne Y. B. rozviedla, tak odišla bývať k rodičom a vtedy jej navrhovala odporkyňa že keď zostane pri nich bývať a postará sa o nich, tak jej prepíše určitú časť domu, tak ako sa dohodnú. Vtedy to sestra odmietla a odišla bývať do Žiliny. Až po pohrebe otca začala navštevovať navrhovateľku a ovplyvňovať ju, že má požiadať o vrátenie daru a vtedy sa o ňu postará. Keď prišla odporkyňa na návštevu tak dom už bol zamknutý a sused povedal, že navrhovateľka išla bývať k ďalšej dcére. Keď tam odporkyňa prišla, tak jej sestra na ňu ešte nakričala a obvinila aj jej manžela. Keď odporkyňa telefonovala, tak nikto jej nedvíhal telefón. Keď znovu prišla navštíviť odporkyňa navrhovateľku, tak bola tam prítomná aj sestra odporkyne a odporkyňa vôbec nekričala, len sa pýtala matky prečo to urobila, keď dostala ponuku, aby bývala u odporkyne. Keď odporkyňa povedala že zostane, navarí a urobí aj ostatné práce, ako to vždy robievala, tak navrhovateľku odviezli k sestre domov.

Odporkyňa ďalej uvádzala, že si s rodičmi vždy veľmi dobre rozumela a vždy sa snažila pomôcť, tak ako to bolo v jej silách a možnostiach. Navrhovateľka sa nikdy nesťažovala, ale naopak sa ešte chválila ako má všetko porobené. Odporkyňa zabezpečovala starostlivosť o domácnosť, nákupy, varenie, pranie a ostatné domáce práce. Manžel odporkyne robil práce okolo domu a manžel navrhovateľky mu len trochu pomáhal. Mal veľmi rád manžela odporkyne. Nie je pravdou, že by po uzavretí darovacej zmluvy nevykonali žiadne rekonštrukčné práce, ale naopak, vykonali viacero prác na dome ako aj kupovali rôzne veci. Taktiež vždy s manželom doniesli aj veľké nákupy. Navrhovateľka dávala peniaze ďalším dvom dcéram. Opatrovateľský príspevok si musela odporkyňa vybaviť, lebo zostala bez peňazí keď dala výpoveď z práce, aby mohla chodiť za rodičmi a starať sa o nich. Potom čo dostala príspevok na otca, tak tento do dvoch mesiacoch zomrel a odporkyňa ostala bez finančných prostriedkov, ale aj tak naďalej chodievala za navrhovateľkou a prosila ju aby išla k nej bývať, lebo už nemala dostatok finančných prostriedkov na zabezpečovanie domu, bytu ako aj na cestovné. Keď sa s týmto navrhovateľka zdôverila ďalším dvom dcéram, tak tieto ju začali odhovárať a tvrdili jej, že ju dá odporkyňa do starobinca. Potom sa navrhovateľka zmenila a stále niečo začala vyčítať, tak odporkyni ako aj jej manželovi. Tiež nie je pravdou, že by chcela prepísať dom na svoju dcéru, ale išlo len o jednu z možností ako zabezpečiť starostlivosť o navrhovateľku. Obe sestry odporkyne potrebujú peniaze, a toto je možnosť ako k peniazom prísť, lebo navrhovateľka je teraz veľmi ovplyvniteľná. Odporkyňa uviedla, že naďalej ponúka domov navrhovateľke a je ochotná ju doopatrovať, Odmieta, že by sa či už ona alebo jej manžel hrubo alebo neúctivo správali k navrhovateľke a jej manželovi. Na základe všetkých týchto skutočností žiadala návrh zamietnuť.

Zástupca odporkyne v záverečnom vyjadrení uviedol, že návrh je nedôvodný a navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala splnenie kvalifikovaných podmienok na vrátenie daru. Pokiaľ ide o svedecké výpovede, tak svedkovia sú osobami, ktoré sú priamo zainteresované na výsledku sporu, či už to boli dcéry navrhovateľky alebo rodinní príslušníci a tieto výpovede sú nedôveryhodné a nemôžu byť považované za dôkazy. Pokiaľ boli vypočutí svedkovia, ktorí nie sú zainteresovaní na výsledku konania ako B. R., V. K., V. S., tak títo nepotvrdili nič z toho čo uvádzala navrhovateľka. Žiaden objektívny dôkaz navrhovateľka nepredložila. Odporkyňa sa starala o navrhovateľku ako aj o jej manžela podľa svojich schopností a možností a aj v čase uzavretia darovacej zmluvy darcovia vedeli že odporkyňa býva v inom meste a táto skutočnosť ovplyvní aj starostlivosť odporkyne. Ďalej zástupca poukázal na to, že dar bol

darovaný oboma rodičmi odporkyne, a teda pochádzal z bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a jej nebohého manžela, ktorého smrťou zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo. Navrhovateľka teda nemôže žiadať právne relevantne vrátenie celého daru, pretože zo zákona vlastníčkou celého daru nie je a nebolo preukázané, že by počas života manžel navrhovateľky urobil úkon smerujúci k vráteniu daru voči odporkyni. Na základe všetkých týchto skutočností žiadala odporkyňa návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Zástupca odporkyne v záverečnom vyjadrení na pojednávaní 17.3.2016 uviedol, že sa pridržiava doterajších tvrdení ako aj predložených dôkazov. Poukazoval na rozhodnutie odvolacieho súdu, kde tento konštatuje, že nie je možné si zamieňať starostlivosť s pojmom porušovanie dobrých mravov hrubým spôsobom. Odporkyňa sa starala o navrhovateľku a pokiaľ žil tak aj o otca, primerane svojim možnostiam a pomerom . Navrhovateľka ako aj jej manžel už v čase darovania vedeli, že odporkyňa býva v inom meste, že má svoju rodinu, a teda nemohli oprávnené očakávať, že sa bude úplne bezvýhradne starať len o rodičov. Podľa zákona o rodine vyplýva zákonná povinnosť starať sa o rodičov všetkým deťom a nielen tým, ktoré boli obdarované . Je mylné domnievať sa, že povinnosť starať sa o rodičov mala len odporkyňa a nie ostatné dcéry. V priebehu konania bolo dokázané, že odporkyňa aby splnila svoj záväzok, a to povinnosť starať sa o rodičov, aj skončila pracovný pomer dohodou aby mala viac času zabezpečovať starostlivosť o navrhovateľku. V tomto prípade nie sú splnené zákonom predpokladané podmienky na vrátenie daru. Ustanovenie § 630 vyžaduje kvalifikované podmienky, a to je hrubé porušovanie dobrých mravov, a to že niekto sa stará o rodičov primerane svojim možnostiam a pomerom neznamená, že hrubo porušuje dobré mravy. Na základe všetkých týchto skutočností žiadala odporkyňa návrh zamietnuť a priznať trovy konania .

Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom účastníkov a oboznámením listinných dokladov, a to najmä darovacej zmluvy RI 644/92, LV č. XXXX, úmrtného listu, výziev zo dňa 9.11. a 14.11.2012, dohody o skončení pracovného pomeru, rozhodnutia ÚP SV a R, ústrižkov priepustok a podľa výsluchu svedkov: Y. B., J. M., Y. M.ová, W. P., B. R., V. K., V. S., Z. K., F. A., Q. K. mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Podľa darovacej zmluvy registrovaná pod č. RI 644/92 bolo zistené, že táto bola uzavretá dňa 3.4.1992 medzi P. M. a H. M.ovou rod. M. ako darcami a Z. P.ovou rod. M.ovou ako obdarovanou a predmetom bolo, že darcovia darovali nehnuteľnosti, a to dom č. s. XXX kat. územie M. a ním zastavaný pozemok parcelné číslo EN U o výmere 565 mX a ornú pôdu parcelné číslo EN U o výmere 599 mX svojej dcére - odporkyni. Darcovia si vyhradili právo užívania darovaných nehnuteľností a právo poskytnutia potrebnej pomoci v chorobe a starobe a obdarovaná dcéra sa zaviazala, že darcov ako svojich rodičov dochová a vždy im poskytne potrebnú pomoc a opateru v chorobe a v starobe.

Podľa výpisu z LV č. XXXX kat. územie M. bolo zistené, že sú zapísané parcely registra C, mimo iné parcelné číslo XXXX - záhrady o výmere 650 mX a parcelné číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 47X mX a stavba dom č.s. XXX postavená na parcele XXXX a ako vlastník v podiele 1/1 je zapísaná odporkyňa . Zároveň je zapísaná ťarcha vecné bremeno - právo doživotného užívania darovaných nehnuteľností, poskytnutie pomoci v starobe a chorobe pri M.a P. a H. rod. M. - RI V položke iné údaje sa uvádza pôvodná EN parcela U, U.

Podľa výpisu z LV XXXX kat. územie M. bolo zistené, že je zapísaná aj parcela registra C parcelné číslo XXXX/X- záhrady o výmere 33 mX a ako výlučná vlastníčka je zapísaná odporkyňa s titulom nadobudnutia kúpna zmluva V 333X/0X a podľa uvedenej zmluvy vklad povolený X7.8.X00X bolo zistené, že táto bola uzavretá medzi predávajúcim W.m B. a kupujúcou - odporkyňou a predmetom bola podľa geometrického plánu vytvorená nová KN parcela XXXX/X.

Podľa úmrtného listu mal súd zistené, že Augustín M. nar. X.XX.XXXX zomrel dňa X.X.XXXX.

Podľa výzvy zo dňa 9.11.X01X bolo zistené, že navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala odporkyňu na dodržiavanie povinností vecného bremena, vyplývajúce z darovacej zmluvy, a podľa obsahu listu vyplýva, že navrhovateľka je veľmi nemocná a jej zdravotný stav je taký, že je odkázaná na celodennú starostlivosť druhej osoby v oblasti varenia, prania, starostlivosti o domácnosť, podávania liekov a hlavne z psychického hľadiska je potrebná spoločnosť druhej osoby. Odporkyňa

bola vyzvaná, aby okamžite po prevzatí tohto listu zabezpečila svojej matke každodennú a celodennú starostlivosť. V prípade, že ak do dňa 15.11.X01X sa nezačne o svoju matku riadne a v plnom rozsahu starať, alebo jej v tomto smere nezabezpečí odbornú celodennú starostlivosť, tak po uplynutí lehoty navrhovateľka prípadne i podá návrh na vrátenie daru, aby mala dostatok finančných prostriedkov na úhradu svojej zdravotnej starostlivosti.

Podľa listu zo dňa 14.11.X01X navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala odporkyňu na vrátenie daru, tak ako bol podaný návrh, dom č.s. XXX a parcely registra C č. XXXX, XXXX a XXXX/X. Podľa obsahu listu bolo konštatované, že odporkyňa svojim správaním hrubo porušuje dobré mravy a napriek viacerým výzvam si neplní povinnosti vyplývajúce zo zriadeného vecného bremena. Na základe tohto navrhovateľka vyzvala odporkyňu na vrátenie daru.

Podľa dohody o skončení pracovného pomeru mal súd zistené, že dohoda bola uzavretá medzi zamestnávateľom KOAM s.r.o. Dubnica nad Váhom a zamestnancom - odporkyňou a podľa tejto dohody pracovný pomer, ktorý bol uzavretý podľa zmluvy zo dňa , sa končí dohodou dňa 30.4.X01X a dohoda bola uzavretá na žiadosť zamestnanca.

Podľa rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Dubnica nad Váhom zo dňa X1.5.X01X bolo zistené, že odporkyni bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je otec Augustín M., vo výške 180,04 eur mesačne s účinnosťou od 1.5.X01X.

Podľa ústrižku bolo zistené, že odporkyňa poslala na adresu obce M. sumu 579, - Sk dňa 6.3.X007 a ďalej poslala na adresu J. M. dňa XX.7.1993 sumu 15.000,- Sk a dňa 5.1.1999 sumu 15.000,- Sk a na adresu Y. B. ml. poslala sumu 30.6.1994 15.000,- Sk a dňa 5.1.1999 ďalšiu peňažnú sumu.

Podľa priepustok mal súd zistené, že svedkyňa Y. B. predložila priepustky a potvrdenia od lekára na priepustkách za roky X009, X010, X011 a X01X, pričom na priepustkách je konštatovaný doprovod, prípadne celodenný doprovod a na niektorých je uvedené s rodičom, doprovod otec, ako doprovod s matkou, sprievod rodiča .

Podľa vyjadrenia lekárky MUDr. Dúhovej bolo zistené, že navrhovateľka je geriatrická pacientka s ochorením srdca, cukrovkou a artrózou viacerých kĺbov a od polovice roku X010 do polovice roku X01X opakovanou potrebou lekárskeho vyšetrenia pre významné zhoršenie celkového stavu, zvýraznenie bolesti pohybového aparátu a zvýšená frekvencia ošetrení, aj niekoľkokrát do mesiaca. U pacientky bola potreba opakovaného nastavovania liečby a spolupráce pacientky pri liečbe a ďalej potreba dodržiavania liečby a diétneho režimu pri liečbe cukrovky, ktorá nebola dostatočne kompenzovaná. Pre intenzívne bolesti bola viackrát potreba zmeny liečby pre nedostatočný analgetický efekt, tým zhoršenie samostatnosti pacientky pri bežných denných úkonoch a u pacientky boli aj veľké obavy o ňu a o manžela a o ich ďalšiu existenciu . Asi od roku X013 má stabilizovaný stav. Podľa zdravotnej dokumentácie nie je uvedený údaj, ktorý by potvrdzoval, že pacientke bolo poskytnuté ošetrenie v zdravotníckych zariadeniach v dôsledku poruchy, zmeny alebo zhoršenia zdravotného stavu vyvolaného požitím alkoholických nápojov. Nemá žiadne neobvyklé ochorenie , ani neužíva žiadne špeciálne lieky v porovnaní s osobami primeraného veku, jej liečba je bežná , ako liečba osôb nad 65 rokov, nemá ani navrhnuté žiadne špeciálne diétne obmedzenia okrem diabetickej diéty.

Podľa vyjadrenia MUDr. Dúhovej bolo zistené, že P. M., ktorý zomrel X.X.XXXX bol v jej starostlivosti od roku X009. Išlo o geriatrického pacienta s viacerými vážnymi ochoreniami, ktoré sú v správe špecifikované a lekárka konštatuje, že od roku X009 mal postupné zhoršovanie zdravotného stavu a vzhľadom na zdravotné postihnutie bol odkázaný na pomoc druhej osoby pri denných , bežných úkonoch rovnako aj pri návštevách lekárov. Vo februári X01X bola vypísaná žiadosť o posúdenie odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a bola priznaná odkázanosť. V závere uvádza, že P. M. vzhľadom na jeho vek, početné ochorenia a značné zhoršovanie sa zdravotného stavu od roku X009 - X010 a úradmi priznanú odkázanosť na celodennú pomoc inej osoby potreboval celodennú opateru, ktorú mu jeho manželka vzhľadom k veku a zdravotnému stavu už nedokázala poskytnúť.

Na základe výsluchu účastníkov a svedkov mal súd zistené nasledovné skutočnosti:

Navrhovateľka vo svojej výpovedi potvrdila skutočnosti podľa písomného návrhu a uviedla, že odporkyňa aj s manželom sľúbili že budú spolu bývať s navrhovateľkou a jej manželom, teda s rodičmi odporkyne a že sa o nich postarajú, a tak navrhovateľka s manželom ešte pristavovali jednu miestnosť. Odporkyňa s manželom ničím neprispeli. Manžel navrhovateľky s manželom odporkyne chodievali spolu do hory a vtedy ešte manžel navrhovateľky rezal drevo a hobľoval aj dosky. Tieto práce boli vykonávané na prestavbe poschodia pre odporcov. Napokon ale odporkyňa s manželom sa nepresťahovali a už ďalej sa nič neprerábalo na rodinnom dome. Keď kúpili chatu, tak manžel odporkyne prestal chodiť k navrhovateľke. Navrhovateľka s manželom zostali sami a jej manžel od roku X010 mal veľmi vážny zdravotný stav a bolo to najhoršie obdobie. Bol odkázaný na celodennú starostlivosť, ktorú zabezpečovala výlučne navrhovateľka. Odporkyňa táto prišla v piatok a v sobotu už odišla. Keď navrhovateľka chcela aby zostala dlhšie, tak ona povedala len toľko, že má svoju rodinu a povinnosti. Keď mal manžel navrhovateľky veľmi vážny zdravotný stav, tak nestalo sa že by trvale u nich zostala bývať a zabezpečovala starostlivosť, ale toto všetko musela vykonávať navrhovateľka za pomoci iných osôb. Na pohreb prišla, ale taktiež pohreb nezabezpečovala. Po smrti manžela zostala navrhovateľka v dome bývať sama až do novembra roku X011 , kedy sa odsťahovala a býva u dcéry J. M. v T.. Ani po smrti odporkyňa neprišla a nezabezpečovala starostlivosť o navrhovateľku. Navrhovateľka má zdravotné problémy, viackrát doma odpadla, a to aj v období keď žil jej manžel, a nemal jej kto ani pomôcť. Ďalšíkrát odpadla už keď bývala sama. Pokiaľ navrhovateľka potrebovala pomoc, či už za života jej manžela alebo aj po jeho smrti, tak najviac jej pomáhala suseda Y. M.ová . Dokonca sa stalo, keď navrhovateľka zostala sama, že prišla odporkyňa aj s oboma dcérami a jedna z jej dcér chytila navrhovateľku pod krk. Odporkyňa nič nespravila. Keď mala navrhovateľka narodeniny, tak prišla odporkyňa do Rosiny k svojej sestre a len si vyžiadala navrhovateľku ku bránke. Odporkyňa neprispela ani finančne a ani sa nepýtala či majú finančné problémy a neplatila ani daň z nehnuteľnosti. Keď prišla odporkyňa s manželom na návštevu, tak zavolali aby sa spýtali čo majú kúpiť a vždy doniesli salámu, ktorú ani navrhovateľka ani jej manžel nejedli. Stalo sa aj to, že odporkyňa spočítala výdavky na nákup a povedala koľko to stálo peňazí. Nestalo sa , že by odporkyňa kupovala veci alebo dávala peniaze. Manžel odporkyne doviezol chladničku, ale nepovedal že chladnička je pokazená a riadne nefunguje. Vtedy aj zobral peniaze 4.000,- Sk. Chladnička ale bola pokazená, a tak navrhovateľka ju musela vyhodiť a kúpiť novú chladničku taktiež odporkyňa s manželom doviezli aj starú práčku, ktorá bola taktiež pokazená. Taktiež navrhovateľka s manželom si kúpili aj plynový sporák a aj sporák na drevo. Staré sporáky zobal manžel odporkyne a odviezol ich do kovošrotu, ale peniaze neodovzdal. Keď odporkyňa doviezla sekretár, tak išlo o starý nábytok a tento bol veľmi veľký a zaň navrhovateľka zaplatila. Keď odporkyňa vyhadzovala nejaký nábytok a kupovala si nový, tak tento starý nábytok doviezla navrhovateľke. Ďalej navrhovateľka sa aj vyjadrovala k nezhodám ktoré vznikli, napríklad ohľadne metly. Stalo sa aj to, že na oslave sa zhoršil zdravotný stav manželovi navrhovateľky, a tak navrhovateľka povedala manželovi odporkyne aby išli domov a viacerí potom manžela zobrali na ruky a odviezli ho domov a vtedy sa manžel odporkyne vyjadril, aby ho len prikryli, aby spal. Hádka vznikla aj kvôli tomu, že navrhovateľka žiadala po smrti manžela aby si odporkyňa prepísala na seba plyn. Navrhovateľka uvádzala, že odporkyňa sa o ňu nechce starať a nechce ju opatrovať a navrhovateľka dá dom tomu, kto sa o ňu postará. Navrhovateľka dospela k záveru, že bude žiadať naspäť dom od odporkyne po tom, ako zomrel jej manžel, keď jej predhadzovali že má ísť do domova dôchodcov a manžel odporkyne uviedol, že majú záujem dom predať.

Odporkyňa potvrdila uzavretie darovacej zmluvy a uviedla, že starostlivosť o rodičov zabezpečovala počas celej doby 30 rokov. Chodievali tam vždy na víkendy aj s manželom a vždy pomáhali a porobili čo bolo potrebné a poprela skutočnosti uvádzané navrhovateľkou. Odporkyňa robila v domácnosti a chodievala na nákupy a jej manžel robil okolo domu, napríklad pomáhal s drevom. Nie je pravdou, že by namiesto manžela odporkyne vykonával práce jej otec. Otcovi sa zhoršil zdravotný stav od roku X010 a vtedy taktiež chodievala odporkyňa každý víkend, až do doby kým skončila pracovný pomer. Predtým pracovala na tri zmeny , a tak chodievala na návštevy podľa svojich možností a od mája, keď zostala doma, chodievala od utorku do štvrtku alebo do piatku, podľa potreby. Počas tohto obdobia urobila všetko čo bolo potrebné, starala sa aj o otca, či už potreboval lieky alebo lekára a oprala, upratala, navarila a vykonávala aj všetky ďalšie práce, za rodičmi chodievala aj ďalšia dcéra Y. B. cez víkendy. Navrhovateľka zabezpečovala pohreb otca a odporkyňa zabezpečovala kar. Po smrti otca, keď navrhovateľka zostala sama, tak sa aj rozprávali čo bude ďalej a odporkyňa navrhla aby išla navrhovateľka bývať do Dubnice, ale s týmto navrhovateľka nesúhlasila. Aj v období keď zostala

navrhovateľa sama, tak tam chodievala na viacero dní počas týždňa a porobila čo bolo potrebné. Rozhodne nie je pravdou, že by prišla, nič neurobila a odišla. Odporkyňa potvrdila tú skutočnosť, že navrhovateľka býva u dcéry v Rosine. Odporkyňa chcela aby na zimu išla bývať navrhovateľka do Dubnice, ale ona s týmto nesúhlasila a nechcela ísť ani do Rosiny . Všetky sestry sa ale dohodli že bude bývať v Rosine a že bude pomáhať aj ďalšia setra Y. B. zo Žiliny a odporkyňa bude finančne prispievať, ale oni potom s týmto nesúhlasili. Sestry odporkyne povedali dokonca navrhovateľke že je tam pokazený a odpojený plyn, aby ju presvedčili aby išla bývať do Rosiny. Keď tam bol sused, tak uvádzal že plyn je v poriadku. Odporkyňa bola v T. za navrhovateľkou, ale vznikajú tam konflikty so sestrami. Z týchto dôvodov aj na narodeniny bola len pri bránke . Od tej doby za navrhovateľkou nebola. Odporkyňa ďalej uviedla, že ani obom rodičom a ani potom navrhovateľke nedávali peniaze a nič neplatili, ale ani nevyberali peniaze ako to navrhovateľka uvádzala. Zabezpečovali veci, či už drevo alebo nábytok, spotrebiče a nešlo o nejaké nové veci, ale tieto boli funkčné a boli v poriadku. To, že chladnička nefungovala tak ani nevedela a popiera, že by za chladničku zobrali peniaze , sumu 4.000,- Sk. Taktiež zabezpečovali ostatné spotrebiče, sporáky a iné, ktoré ešte určitý čas fungovali a boli v poriadku. Odporkyňa poprela, že by došlo k fyzickým napadnutiam a že by dokonca jej dcéra začala dusiť navrhovateľku alebo jej bránila v pohybe. Boli na návšteve už po smrti otca, ale navrhovateľka sa zamkla a keď sa ozývali že sú to oni, tak otvorila chcela vybehnúť von a kričala. Vtedy aj zavolali susedu a tiež aj Y. B. . Taktiež ani manžel odporkyne sa nikdy nedotkol ani navrhovateľky a ani jej manžela. Odporkyňa tiež poprela, že by vznikali hádky alebo konflikty ,dokonca že by vulgárne nadávali navrhovateľke alebo otcovi. Konflikty vznikali skôr so sestrou Y. , a to keď sa rozviedla. Pokiaľ vznikali výmeny názorov, tak nešlo o závažné konflikty, ako napr. kvôli metle. Pokiaľ rodičia prestavovali dom a prirobili izbu, tak to nebolo kvôli odporkyni, ale z dôvodu že zabezpečovali starostlivosť o matkinu matku a tiež o nevlastnú dcéru matky. Odporkyňa poprela že by chcela previesť nehnuteľnosti na dcéru v Bratislave, ale uvažovalo sa o možnosti keď bol otec chorý, že by táto dcéra sa presťahovala k navrhovateľke a zabezpečovala pomoc. Navrhovateľka potom s týmto nesúhlasila . Odporkyňa potvrdila aj tú skutočnosť, že susedia M.ovci rodičom pomáhali, ale bolo to skôr výnimočné. V ďalšej časti sa vyjadrovala odporkyňa k lekárom , ktorí zabezpečovali starostlivosť o rodičov. Uvádzala že nevie o žiadnom napätí, ktoré vy vzniklo na pohrebe otca. Navrhovateľka sa sťažovala že sa bojí že pôjde do domova, ale nebolo to priamo na pohrebe. Odporkyňa mala záujem zobrať navrhovateľku na byt, lebo nemohla všetko nechať tak a presťahovať sa do domu. Navrhovateľka nechcela odísť a uvádzala, že ešte zostane vo Višňovom, že je pekne, trvalo nechcela odísť bývať ani do T. k ďalšej dcére. Pokiaľ išlo o oslavu u sestry Y. B., tak vtedy skutočne navrhovateľka povedala, že otcovi nie je dobre, a tak odišli rodičia skôr domov, ale odporkyňa bola s nimi v stálom telefonickom kontakte. Ešte v neskorých večerných hodinách prišli k rodičom do domu a vtedy navrhovateľka uvádzala že otec už spí a tento na druhý deň mal problémy a preto aj volali sanitku, ktorá ho ale nezobrala a zostal doma. Nebolo to tak, že by sa odporkyňa o nič nestarala. Lekár sa aj tak vyjadril, že by otca mali dať do ústavu. Tento lekár tam bol viackrát a poznal situáciu. U otca išlo o striedavé obdobia, raz mu bolo horšie a potreboval ísť do nemocnice a inokedy mu bolo lepšie. V roku X011 ešte tancoval na oslave. Odporkyňa poprela, že by niekedy uvažovala o tom, že navrhovateľku nechá zbaviť spôsobilosti na právne úkony a umiestni ju na psychiatriu. Po pohrebe otca, keď bola navrhovateľka na preventívnej prehliadke, tak vtedy lekárka uviedla, že by bolo dobré aby absolvovala aj vyšetrenie na psychiatrii. Navrhovateľka mala zlé obdobie. Túto skutočnosť potom povedala odporkyňa pred sestrou Y.. Táto potom išla na vyšetrenie na psychiatriu s navrhovateľkou.

Svedkyňa Y. B. - dcéra navrhovateľky a sestra odporkyne vo svojej výpovedi uviedla, že s odporkyňou má spor kvôli tomuto súdnemu konaniu. Bola prítomná pri uzavretí darovacej zmluvy v roku 199X a odporkyňa uviedla, že sa vráti a postará o rodičov. Svedkyňa uviedla, že celé roky chodievala s navrhovateľkou na lekárske vyšetrenia. Táto chodievala sama pre lieky do obce, ale keď bolo potrebné ísť do mesta na vyšetrenie, tak vždy chodievala svedkyňa. Otec taký chorý nebýval a až do svojej osemdesiatky bol veľmi čulý. Keď v roku X009 mal zlomenú ruku, tak k lekárovi chodievala svedkyňa . Odporkyňa s rodinou chodievala celé roky na víkendy k rodičom, a to každý týždeň, ale po dobu posledných 7 až 8 rokov došlo k zmene. Odporkyňa nadobudla chatu a začala rodičov zanedbávať. Navrhovateľka sa sťažovala, a to aj susedom, že odporkyňa si ju nevšíma a že nemá o ňu záujem. Odporkyňa prichádzala možno jedenkrát do mesiaca. Keď prišli, tak manžel odporkyne si pripravoval veci na chatu a s týmto pomáhal ešte aj otec. Odporkyňa prestala chodiť dokonca aj vtedy keď ju rodičia volali a hľadala si výhovorky. Najhoršie obdobie nastalo v roku X010, keď sa zhoršil zdravotný stav otca. S otcom bolo potrebné chodievať na pohotovosť, k lekárovi a trvalo to počas celých dvoch rokov a najčastejšie , tak k rodičom ako aj k lekárovi chodievala práve svedkyňa. Otcovi sa zhoršovali

zdravotné problémy a starostlivosť musela zabezpečovať matka, ktorá od neho ani na chvíľu nemohla odísť. Počas tohto obdobia odporkyňa prišla raz za čas, možno jedenkrát do mesiaca. V domácnosti niečo urobila, upratala, navarila, ale nepomáhala s otcom. Svedkyňa aj s ďalšou sestrou aj telefonovali odporkyni a táto sa pýtala, že čo má robiť a svedkyňa jej aj vytýkala nedodržanie sľubu, že doopatruje rodičov, zaopatrí ich a bude tam bývať. Odporkyňa po nejakom čase prišla a začala si vybavovať opatrovné. Keď mala vybavené papiere tak chodievala častejšie, ale vždy to bolo tak, že jeden deň prišla a na druhý deň odišla, a to až do smrti otca. Nestalo sa, že by sa zdržala dlhšiu dobu na niekoľko dní, dokonca týždňov. V uvedenom období, ešte pred smrťou otca mala vážne zdravotné problémy aj navrhovateľka, a táto dokonca v noci aj odpadla. Odporkyňa po narodení vnuka uvádzala, že musí ísť za dcérou do Bratislavy, prípadne že dcéra k nej príde. Takáto situácia bol až do smrti otca a v ničom sa starostlivosť odporkyne nezmenila a dokonca vznikali hádky a vyvolávala konflikty ona alebo jej manžel, napríklad ohľadne vyúčtovania za plyn. Odporkyňa uvádzala, že má záujem, aby rodičia odišli bývať do domova dôchodcov, títo to ale odmietali. Ani po smrti otca nedošlo k zmene a navrhovateľka zostala sama a odporkyňa o ňu neprejavovala záujem, ale tiež chcela aby išla do domova dôchodcov. Prišla možno jedenkrát za mesiac počas jedného dňa. V novembri roku X01X odišla navrhovateľka bývať k ďalšej dcére do T., lebo nemohla už sama zostať bývať v dome. Svedkyňa uvádzala, že pravidelne chodí za ňou a nosí jej lieky. Svedkyňa sa vyjadrovala ku konfliktom ktoré vznikali, napríklad ku metle a ďalšíkrát kvôli drobným peniazom na benzín, ako aj po doručení predžalobnej výzvy, vtedy bola prítomná aj svedkyňa. Inokedy sa stávalo, že navrhovateľka volala svedkyni a plakala a povedala, že došlo k hádke s odporkyňou, prípadne jej manželom. Na oslave životného jubilea svedkyne boli prítomní aj obaja rodičia, ale otec sa necítil dobre, a tak priateľ svedkyne ho odviezol domov aj s navrhovateľkou. Táto za nejaký čas volala že s otcom je zle a vtedy zobrala telefón odporkyňa a nešla ani k rodičom a ani nevolala lekára. Na druhý deň sa odporkyňa pýtala že čo majú robiť, lebo oni potrebujú ísť domov. Keď prišiel lekár, tak vytýkal že nie je zabezpečená dostatočná starostlivosť o otca. Svedkyňa ďalej uvádzala, že ako vyplýva aj z predložených priepustok od roku X009, chodievala s rodičmi k lekárovi. Potvrdila to, že po uzavretí darovacej zmluvy od odporkyne dostala sumu 30.000,- Sk.

Odporkyňa nesúhlasila s výpoveďou svedkyne a zotrvala na svojich tvrdeniach. Uvádzala, že sa vždy domnievala, že niektorá z jej sestier zostane bývať s rodičmi. Vznikali spory keď si kúpili chatu, ale bolo to z toho dôvodu, aby počas týždňa mali miesto na oddych, ale rodičov nezanedbávali a chodievali za nimi aj odporkyňa a aj jej manžel počas víkendov. Nevznikol žiaden spor kvôli drobným peniazom.

Svedkyňa J. M. - dcéra navrhovateľky a sestra odporkyne uviedla, že so sestrou vychádzala dobre , ale vznikalo napätie keď hovorili s odporkyňou ohľadne starostlivosti o otca. Navrhovateľka u svedkyne býva. Svedkyňa uvádzala, že odporkyňa s manželom chodievali jedenkrát za tri týždne, prípadne aj častejšie, ale to ešte v období keď obaja rodičia boli v poriadku. Posledné obdobie už ani manžel odporkyne nechcel chodievať a keď prišla odporkyňa tak len na jeden deň, v sobotu ráno a večer už odišla, a to za obdobie možno posledných 8 - 10 rokov, potom keď si kúpili chatu. Navrhovateľka plakala a chcela aby tam odporkyňa zostala dlhšie, ale táto aj tak odišla. Posledné dva roky pred smrťou bol otec vo veľmi vážnom stave a bolo potrebné sa oňho celodenne starať a táto starostlivosť bola výlučne na navrhovateľke, prišla odporkyňa možno tak na dva dni, už v závere keď si vybavovala opatrovateľský príspevok. Odporkyňa mala aj výhovorky že musí ísť ku dcére keď sa jej narodil vnuk. Ani počas obdobia vážneho ochorenia otca neprišla na dlhšie obdobie . Aj v období keď už mala vybavený opatrovateľský príspevok zostala najdlhšie na dva dni. Svedkyňa vie od navrhovateľky, ktorá spomínala že odporkyňa jej nepomáhala s otcom, a keď niečo urobila tak uvarila, ale nezabezpečila priamu starostlivosť o otca. Navrhovateľka volala aj svedkyni , keď potrebovala a zavolať pohotovosť aj lekára. Po smrti otca zostala navrhovateľka sama a táto stále plakala, dokonca odpadla a sťažovala sa aj susedom. Odporkyňa hovorila, že chce dať navrhovateľku do domova dôchodcov. Ani v tomto období odporkyňa neprišla na dlhší čas. Takto to pokračovalo až do novembra X01X, kedy navrhovateľka začala bývať u svedkyne. Odporkyňa nenavrhla aby prišla navrhovateľka bývať k nej, ale len uvádzala že pôjde bývať do domova dôchodcov, čo táto odmietla. Svedkyňa vedela aj o sporoch ktoré vznikali, napríklad kvôli preplatku za plyn a za elektrinu. Stalo sa aj to, že odporkyňa s manželom nakričali na navrhovateľku. Za obdobie čo je navrhovateľka u svedkyne prišla odporkyňa len jedenkrát na návštevu na narodeniny a zostala vonku po dobu možno 5 minút. Svedkyňa nebola priamo prítomná , keď sa odporkyňa alebo jej manžel nevhodne správali k navrhovateľke, po nej kričali alebo vznikla hádka, ale navrhovateľka vždy zatelefonovala po takejto návšteve a plakala a sťažovala sa a uvádzala čo sa stalo. Svedkyňa dostala od odporkyne výplatu z chalupy a išlo o sumu 30.000,- Sk, ale 15.000,- Sk bolo od matky.

Svedkyňa Y. M.ová , ktorá je susedou navrhovateľky uviedla, že pozná účastníkov a nie je s nimi v spore. Počas obdobia asi 3 mesiace pred smrťou manžela navrhovateľky zabezpečovala svedkyňa nákupy pre navrhovateľku, keď táto zavolala alebo prišla ku svedkyni a požiadala, aby jej nakúpila veci v obchode a stávalo sa to možno aj trikrát do týždňa. Nevedela sa vyjadriť k bližším skutočnostiam ako často chodievala odporkyňa k navrhovateľke, aké vzťahy boli medzi nimi a aké práce odporkyňa vykonávala. Uviedla, že navrhovateľka spomínala , že najčastejšie tam chodí pomáhať dcéra Y. s manželom. Svedkyňa nebola prítomná pri žiadnych sporoch alebo hádkach medzi navrhovateľkou, jej manželom a dcérami.

B. B. R. uviedol, že pozná účastníčky a nemá s nimi spory a s navrhovateľkou býva na jednej ulici vo Višňovom. Odporkyňa a jej manžel chodievali pravidelne k navrhovateľke na víkendy a manžel odporkyne aj častejšie a zastavil sa u svedka. Keď ešte manžel navrhovateľky vládal, tak spoločne s manželom odporkyne robili čo bolo potrebné okolo stromov, dreva, orali a ďalšie práce. Keď potom manžel navrhovateľky už nevládal, tak prišiel manžel odporkyne požiadať o pomoc svedka. Odporkyňa bola v kuchyni v dome, takže predpokladá že aj ona robila nejaké práce a pomáhala. B. uvádzal že bol prekvapený, lebo vždy ich považoval za dobrú rodinu bez konfliktov a sporov. Požiadal ho aj manžel odporkyne, že pokiaľ tam nebudú a bude niečo treba, aby pomohol navrhovateľke a takto sa aj stalo, že keď navrhovateľka zatelefonovala, tak svedok jej pomohol. Takto tam chodievala odporkyňa s manželom aj v období po smrti manžela navrhovateľky a svedok vie o tom, že tam aspoň pokosili trávu, ale aj svedok kosil . Nestalo sa, že by zavolala navrhovateľka alebo niekto iný v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom jej manžela, ohľadne návštevy lekára, alebo inej starostlivosti. Pri veľkých prácach pomáhali aj iní príbuzní, napríklad manžel dcéry J. M. pri zrezávaní orecha, ako aj ďalšíkrát bol u navrhovateľky, ale svedok nevie či vtedy vykonával nejaké práce. Nevidel priamo aké práce v dome vykonávala odporkyňa , ale predpokladá že varila, keďže doniesla navonok obed.

B. V. K. , ktorý je príbuzný, keďže jeho matka a manžel navrhovateľky boli súrodenci uviedol, že s účastníkmi spory nemá. B. býva po dobu 30 rokov v Žiline a predtým býval v Kunerade, ale jeho matka má dom hneď vedľa domu navrhovateľky ako najbližšia suseda. B. chodieval možno viackrát do týždňa k svojej matke a vyjadril sa, že navrhovateľka aj s manželom mali korektné vzťahy ku všetkým trom dcéram. B. videl, že chodievala k navrhovateľke odporkyňa ako aj jej manžel, ale nevidel nejako konkrétne vykonávať práce. Videl len toľko, ako manžel navrhovateľky aj s manželom odporkyne spolu orali, prípadne vykonávali aj iné práce. Nikdy svedok nebol prítomný a nepočul o hádkach alebo sporoch. Taktiež k navrhovateľke chodievali ďalšie dve dcéry aj s rodinami.

Svedkyňa V. S. , ktorá uviedla, že jej manžel vykonáva prax advokátskeho koncipienta u právneho zástupcu odporkyne a že videla žalobu v rukách Y. B., ale je nečítala, a ďalej uviedla že navrhovateľka nepožiadala o pomoc, ale požiadala ju dcéra navrhovateľky Y. B.. Navrhovateľka nepožiadala o pomoc ani manžela svedkyne. Svedkyňa poprela, že by mali záujem o kúpu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom darovacej zmluvy. Uviedla, že nemá spory ani s jedným z účastníkov konania. Býva v bezprostrednej blízkosti cez cestu oproti domu, kde bývala navrhovateľka s manželom. Svedkyňa uviedla, že všetky tri dcéry chodievali a pomáhali navrhovateľke a jej manželovi. Pokiaľ ide o odporkyňu, tak táto chodievala k rodičom, bolo to viackrát do mesiaca a chodievala aj s manželom, ktorý aj vykonával konkrétne práce vonku na záhrade okolo domu a bolo to v čase, keď ešte tam vedľa neho bol pán M., manžel navrhovateľky a niekedy pomáhal aj sused B. R.. Inokedy vykonával práce samotný manžel odporkyne. Taktiež videla aj odporkyňu ako vešala prádlo, zametala, ale takéto práce vykonávala aj dcéra navrhovateľky Y. B.. Odporkyňa s manželom prichádzali viackrát do mesiaca na rôzne dlhú dobu 1, X 3 dni, a to zostali aj počas noci. Od navrhovateľky vie svedkyňa že sa stalo, že manžel doviezol odporkyňu, táto zostala aj počas noci a potom išla domov. Keď bol vážne chorý manžel navrhovateľky, tak navrhovateľka spomínala, že odporkyňa dala výpoveď v prácu a že tam zostane u nej dlhšie, podrobnosti svedkyňa uviesť nevedela. Pokiaľ ide o starostlivosť o manžela navrhovateľky, tak keď odpadol, tak prišla navrhovateľka k svedkyni aby zavolali záchranku, ktorá ho zobrala do nemocnice a volala aj odporkyni aj dcére Oľge. Vtedy prišla tak odporkyňa ako aj Y. B.. Viackrát sa stalo, že odporkyňa aj s navrhovateľkou išli za manželom navrhovateľky do nemocnice . Pokiaľ išlo o obdobie po smrti manžela, tak za navrhovateľkou chodievali všetky tri dcéry, a to aj odporkyňa , ktorá zostala aj po dobu niekoľkých dní. Svedkyňa vedela aj o tom, že navrhovateľka jedenkrát vyšla von a plakala a išla za manželom odporkyne aby sa na ňu nehneval a aby sa vrátil späť, svedkyňa nevedela či predtým vznikol nejaký konflikt. Svedkyňa uvádzala, že pracuje ako súkromná podnikateľka a sama si prácu organizuje a pracuje aj doma, takže mala možnosť uviesť uvádzané skutočnosti u navrhovateľky. Svedkyňa vedela

z počutia o tom, že navrhovateľka býva u dcéry v T.. Navrhovateľka po smrti manžela chcela odísť preč. Svedkyňa uviedla, že nevie presný počet nocí koľko spala odporkyňa u navrhovateľky, ale videla že v jeden deň prišla a na druhý deň vykonávala nejaké práce, či už na záhradke alebo vešala prádlo alebo iné. Nevedela sa vyjadriť k vykonávaniu prác priamo vo vnútri domu.

Navrhovateľka písomne namietala výpoveď tejto svedkyne s tým, že manžel svedkyne vykonáva prax advokátskeho koncipienta u právneho zástupcu odporkyne a v čase keď navrhovateľka uvažovala o podaní žaloby, tak zvažovala pomoc od svedkyne, ktorá ju odmietla. Pomoc vo forme zastupovania na súde prostredníctvom právneho zástupcu odporkyne odmietol aj manžel svedkyne. Keď navrhovateľka a jej dcéra pani B. oznámili svedkyni že bola podaná žaloba, tak svedkyňa si ju od navrhovateľky vyžiadala a prečítala si ju. Existuje tu potenciálna obava, že svedkyňa bude svedčiť v prospech odporkyne len z toho dôvodu, že spolu s manželom majú záujem o kúpu nehnuteľnosti.

Svedkyňa Z. K. uviedla že pozná účastníkov, nemá s nimi spory a je susedou navrhovateľky vo vzdialenosti asi 40 m od domu navrhovateľky a býva tam po dobu XX rokov. Vedela o tom že boli veľmi dobré vzťahy medzi navrhovateľkou a všetkými troma dcérami, ale potom došlo k zmene. Svedkyňa chodievala k navrhovateľke keď išla z práce a porozprávali sa a taktiež aj navrhovateľka navštevovala svedkyňu a bolo to možno pred 1X. rokmi. Navrhovateľka povedala, že podpísala dom odporkyni, ktorá sa o nich bude starať, a to asi tri roky po podpise zmluvy. Navrhovateľka sa potom vyjadrovala, že odporkyňa k nim nechodí a jej manžel uvádzal, že si obľúbil manžela odporkyne ako syna, lebo on mal len dcéry a že takto ich opustili. Takýto rozhovor bol asi pred 10.rokmi. Navrhovateľka prišla za svedkyňou, keď jej manžel odpadol a svedkyňa aj volala sanitku a navrhovateľka aj volala odporkyni, ale táto jej povedala aby zavolala ďalšej dcére, ktorá býva bližšie. Sanitka chodievala k nim často. Keď išla svedkyňa na nákup, tak kúpila aj nejaké lieky. Naposledy poskytla pomoc asi vo februári X01X a trvalo to po dobu možno 5 rokov čo navrhovateľka prišla alebo len zakričala , keď išla svedkyňa do obchodu, aby jej niečo kúpila. K starostlivosti odporkyne o navrhovateľku a jej nebohého manžela svedkyňa uviedla, že sa nevie vyjadriť, ale má informácie len z toho čo povedala samotná navrhovateľka alebo jej manžel, že odporkyňa sa nestará, nechodieva tam a ďalšie dve dcéry poukazujú na to, že odporkyňa dostala dom, a tak by ona mala zabezpečovať starostlivosť . Stalo sa aj to, že prišla navrhovateľka spať ku svedkyni , a to už po smrti manžela, pretože sa bála. Ďalej svedkyňa uviedla, že možno pred 10.rokmi odporkyňa chodievala častejšie, vtedy dokonca kúpili traktor, chodievali na drevo do hory, rezali drevo, a to tak manžel navrhovateľky ako aj manžel odporkyne a dokonca hovorili že budú prerábať dom. Potom ale povedal manžel navrhovateľky , že to všetko zobrali na chatu. Na otázku, aby presnejšie špecifikovala termín, keď povedala že odporkyňa chodievala málokedy k navrhovateľke, tak uviedla svedkyňa, že to bolo možno trikrát za pol roka. Väčšinou tam chodievala Y. B., prípadne Q. K..

Svedkyňa F. A. uviedla, že sú rodinní priatelia s navrhovateľkou a aj sa vzájomne navštevujú a odporkyňu pozná a spory ani s jedným z nich nemá. Na otázku, či bola prítomná pri incidente medzi navrhovateľkou, jej manželom a na druhej strane dcérami navrhovateľky a ich manželmi, svedkyňa uviedla, že je to všetko nespravodlivé voči navrhovateľke aj voči jej nebohému manželovi. Svedkyňa uviedla, že je blízka kamarátka Y. B. a minimálne trikrát do týždňa si telefonujú, navštevujú sa chodievajú vzájomne na oslavy. Veľakrát bola prítomná svedkyňa , keď Y. B. zabezpečovala starostlivosť o navrhovateľku a jej manžela, Napríklad keď mu na oslave bolo zle , tak odišli domov , ale odporkyňa ktorá tam bola prítomná nešla s nimi a nezabezpečovala starostlivosť , ale išla tam až na druhý deň. Boli to rôzne príhody , o ktorých vie svedkyňa, keď vlastne zabezpečovala starostlivosť Y. B., najmä v období keď ochorel manžel navrhovateľky a bolo treba chodievať k lekárovi , po nemocniciach a pre lieky. Svedkyňa uviedla, že netvrdí že odporkyňa sa vôbec nestarala o rodičov, ale iné je keď niekto je tam pravidelne a poskytuje pravidelne starostlivosť a iné je keď prichádza len sporadicky občas na návštevu a s niečím pomôže. Ďalej sa vyjadrovala k tomu, ako to prebehlo na oslave u Y. B., keď bolo zle manželovi navrhovateľky a že na kare po jeho pohrebe bolo cítiť napätie medzi sestrami. Navrhovateľka plakala a uvádzala že sa bojí, že ju dajú do domova. Ďalej svedkyňa uviedla, že do M.ho chodievala možno jedenkrát do mesiaca bolo to vtedy, keď ju Y. B. zobrala so sebou. Párkrát tam bola len sama so svojím manželom. S Y. sa ale stretáva pravidelne a sú blízke priateľky.

B. Q. K. uviedol, že žije s vnučkou navrhovateľky s J. M., dcérou J. M., u ktorej v súčasnej dobe býva navrhovateľka. Pozná aj navrhovateľku a keďže pochádza z M.ho, tak k rodičom chodieva pravidelne a vždy sa zastavil aj u navrhovateľky. Jedenkrát bol prítomný aj so svojou priateľkou, keď došlo k

incidentu s metlou, vtedy navrhovateľka plakala na lavičke a odporkyňa s manželom odchádzali. Počul keď odporkyňa a jej sestry sa dohadovali ohľadne starostlivosti o navrhovateľku aj ohľadne domu . B. pomáhal zabezpečovať aj starostlivosť o nebohého manžela navrhovateľky. Bol veľakrát prítomný keď mal zdravotné problémy a bolo potrebné volať sanitku a taktiež zdravotné problémy mala aj samotná navrhovateľka a raz sanitka odviezla jedného a ďalšíkrát zase druhého z manželov. Ďalej sa vyjadril, že manžel navrhovateľky vykonával bežné práce a keď prišla odporkyňa s manželom, tak jej manžel taktiež robil, napríklad mali traktor, zaorávali zemiaky a vtedy mu pomáhal manžel navrhovateľky. Vyjadroval sa aj k dobe keď bol manžel navrhovateľky hospitalizovaný a chodievala za ním jeho priateľka, tak aj navrhovateľka s dcérou Y., ale nikdy tam nestretol odporkyňu alebo jej manžela. Zúčastnil sa aj pohrebu a nebol prítomný pri konflikte, ale boli tu poznámky zo strany odporkyne ako to je všetko drahé. B. počul aj to, keď sa odporkyňa vyjadrovala, že navrhovateľku by mala zobrať na vyšetrenie na psychiatriu. Aj keď svedok priamo prítomný nebol pri rozhovoroch, ktoré sa odohrávali v dome v T. u J. M., kde býva, tak počul o čom sa sestry rozprávali, keďže išlo o hlasitý rozhovor.

B. W. P. - manžel odporkyne uviedol, že nemá žiadne spory s navrhovateľkou a ani v minulosti nemal a chodieva tam po dobu 30 rokov. Uviedol, že chodievali každý víkend k navrhovateľke a jej manželovi, a to aj v období keď si kúpili chatu, niekedy v roku X005. Na chatu, ktorá je v záhradkárskej osade chodieval cez týždeň, ale cez víkendy, a to počas celej doby až do smrti manžela navrhovateľky, chodievali k nim. V stredu telefonovali čo je potrebné urobiť okolo chalupy a manžel odporkyne to bral ako svoju povinnosť, keď je tento dom napísaný na odporkyňu, že je tam potrebné prísť a urobiť potrebné práce. Keď prišli, tak odporkyňa zabezpečovala starostlivosť v dome, varila, prala, napiekla, umývala okná a ďalšie a on spoločne s manželom navrhovateľky, pokiaľ vládal, išli na drevo, narezali ho , pripravili a iné. Potom keď už mal manžel navrhovateľky problémy so zdravím , po dobu 10 až 15 rokov so zrakom, tak už tieto práce robil sám manžel odporkyne. Dokonca kúpil aj traktor na zvážanie dreva, taktiež kúpil aj cirkulár. V období keď už bol vážne chorý, možno X až 3 roky pred smrťou manžela navrhovateľky, tak tam taktiež prichádzali na celé víkendy spoločne s odporkyňou a táto prišla aj mimo toho, počas týždňa. B. chodieval aj k lekárovi keď bolo treba, a to aj počas týždňa keď ho zavolali, či už manželka alebo navrhovateľka. Odporkyňa vykonávala všetky práce v domácnosti a pomáhala aj so starostlivosťou o otca. B. uviedol, že oni peniaze nedávali, ale robievali nákupy a už dopredu zistili čo je potrebné zabezpečiť a po ceste nakúpili. Na žiadosť navrhovateľky chodievali aj v sobotu na nákup. B. uvádzal, že on nikdy peniaze nepýtal. Keď ešte žil manžel navrhovateľky, tak dával peniaze na benzín a už po jeho smrti svedok peniaze nechcel zobrať. Keď mu aj dávala navrhovateľka 5 eur a ešte aj uvádzala že sú to jej posledné peniaze, tak ich svedok odmietol. Daň za nehnuteľnosť platili oni a platby za elektrinu, plyn a vyúčtovanie nedoplatkov alebo preplatkov, tak do toho sa nestaral, a toto zabezpečovala odporkyňa . B. vychádzal s manželom navrhovateľky ako syn s otcom a ani s navrhovateľkou nemal žiadne konflikty. Ešte aj po smrti manžela sa pýtala navrhovateľka čo s ňou bude a svedok jej toľko povedal, že sa starali 30 rokov, takže tak to bude aj naďalej a má tam pripravenú izbu v byte a môže prísť. Takto sa aj dohodli a navrhovateľka aj súhlasila že sa k nim presťahuje, ale toľko povedala že ešte na jeseň chce zostať na chalupe a že potom zavolá a prídu po ňu. Nikdy nebol svedok prítomný a ani nevie o tom, že by sa hovorilo, že by navrhovateľka mala ísť do domova dôchodcov. Situácia sa ale potom zmenila, lebo navrhovateľku zmanipulovali jej dcéry J. M. a Y. B. a uvádzali ako zle jej bude u odporkyne a že ju chcú dať do domova. Potom navrhovateľka začala napádať aj svedka, že jej chce len zle. Svedkovi to bolo ľúto, lebo vychádzali spolu dobre. V období keď bol manžel navrhovateľky chorý, tak tam bývala odporkyňa aj po dobu viacerých dní a keď niečo potrebovala vybaviť, tak odišla na 1,X dni a potom sa zase vrátila a svedok prichádzal na víkendy. Tatko to pokračovalo aj po smrti manžela až do doby kým navrhovateľku odviezli do T.. Navrhovateľka začala tvrdiť , že ju chcú napadnúť a došlo aj k scéne ktorú vyvolala, keď tam prišla aj dcéra svedka aj s vnukom. Keď bol svedok v T., tak ho tam nechceli ani pustiť , a tak zostal stáť vonku. Keď prišla odporkyňa tak plakala, ako na ňu všetci zaútočili. Pokiaľ išlo o nedorozumenie kvôli metle, tak navrhovateľka doslova vyvolala scénu, ale odporkyňa nevyvolala ani hádku a ani nekričala a bola to práve navrhovateľka, ktorá sa rozčuľovala. Pokiaľ ide o zabezpečovanie pohrebu, tak manžel navrhovateľky mal našetrené peniaze a z týchto sa zaplatil pohreb aj kar. Kar zabezpečovala odporkyňa. Navrhovateľka nemala požiadavku na výmenu spotrebičov alebo nábytku, ale odporkyňa so svedkom to považovali za samozrejmé a kupovali veci, napr. novú mikrovlnku, varnú kanvicu, rádio a ďalšie potrebné veci a zabezpečili aj práčku, ktoré bola staršia a predtým ju používali, ale u navrhovateľky ešte sa roky používala. Pokiaľ išlo o chladničku , tak staršiu chladničku doviezli k navrhovateľke a vtedy táto dala 4.000,- Sk a táto staršia chladnička nešla, a tak sumu 4.000,- Sk svedok vrátil navrhovateľke a táto za tie peniaze kúpila novú chladničku, nákup vtedy ešte zabezpečoval svedok, ktorému dala navrhovateľka peniaze.

Podľa § 6X8 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 13X OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 1X0 ods. 3 OSP si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ustanovenia § 1X0 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z hľadiska zásad dokazovania uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie, kde proti sebe stoja dve strany v postavení navrhovateľa a odporcu, je ovládané prejednacou zásadou. Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej ( t.j. povinnosť tvrdenia ), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností ( t.j. dôkazná povinnosť ) je záležitosťou účastníkov konania. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia, vedie k uneseniu dôkazného bremena a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tohto účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, t.j. neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby. Súd vychádza predovšetkým z výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi. Iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy má možnosť v sporovom konaní vykonať len za splnenia zákonom stanovených podmienok, v zásade to však nie je jeho povinnosťou.

K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 Občianskeho zákonníka dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, kedy dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný právny vzťah a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Prejav vôle, ktorým darca požaduje vrátiť predmet daru za splnenia podmienok § 630 možno urobiť v akejkoľvek forme. Uvedené platí aj v prípade, že predmetom daru bola nehnuteľnosť. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Za členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade (predkov a potomkov), ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci. K uvedenému správaniu obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy. V prípade zániku darovania jednostranným právnym

úkonom darcu, obdarovaný je povinný vrátiť darcovi všetko, čo od neho na základe darovacej zmluvy prijal. Právo domáhať sa vrátenia daru je osobným právom darcu, ktoré jeho smrťou zaniká.

Pri uplatňovaní nárokov z vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka treba ale zohľadniť aj tú skutočnosť, či sa darovaná nehnuteľnosť nenachádzala v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov

- darcov. Súdna prax je v otázkach vlastníctva veci tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov jednotná v tom, že každý z manželov má vlastnícke právo k celej veci, a to tak, že práva jedného z manželov sú obmedzené rovnakými právami druhého ( viď napr. R 4X/197X). Preto aj jeden z manželov, ktorí darovali vec spoločne z majetku tvoriaceho predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov , sa môže samostatne domáhať vrátenia daru z dôvodu uvedeného v ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka . To platí aj v prípade smrti jedného z bývalých bezpodielových spoluvlastníkov

- darcov, keď pozostalý manžel sa môže s poukazom na špecifický charakter bezpodielového spoluvlastníctva manželov domáhať vrátenia celého predmetu daru. Obnovenie vlastníckeho práva z titulu vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka umožní konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa, v rámci ktorého bude vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov . Len takáto aplikácia ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka súdom je správna, spravodlivá a zákonná, v súlade s dobrými mravmi.

Podľa rozsudku OS Žilina X7C/361/X01X - 147 zo dňa 30.4.X014 bolo návrhu vyhovené a súd rozhodol o povinnosti odporkyne vydať navrhovateľke v celosti nehnuteľnosti , zapísané na LV č. XXXX kat. územie M. - dom č.s. XXX postavený na parcele č. XXXX a parcely č. XXXX, XXXX , a to všetko v lehote do 15 dní po právoplatnosti rozsudku.

Uznesením KS v Žiline 9 Co/550/X014- 191 zo dňa bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v rozhodnutí uviedol:

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je potom potrebné poukázať na to, že prvostupňový súd síce v dôvodoch svojho rozhodnutia podrobne cituje výpovede jednotlivých svedkov, ako i vykonané dôkazy, ale v ďalšom už tieto dôkazy zákonným spôsobom nehodnotí v súvislosti s ním prijatým záverom o potrebe poskytovania celodennej starostlivosti navrhovateľke, čo napokon správne konštatuje i odporkyňa vo svojom odvolaní. Nie je tu teda zrejmé, z ktorých konkrétnych skutočností - dôkazov vychádzal, keď k takémuto záveru dospel a už z tohto dôvodu musel odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Otázka celkového zdravotného stavu osoby (v tomto prípade navrhovateľky) je výlučne odbornou otázkou, a pokiaľ teda odporkyňa poukazuje na zníženú pracovnú schopnosť navrhovateľky v rozsahu 40 %, javilo by sa potrebným vyžiadať si i vyjadrenie odborníka, napr. ošetrujúceho lekára, ktorý by sa mohol bližšie vyjadriť k týmto skutočnostiam.

Poskytovanie starostlivosti zo strany detí voči rodičom vyplýva priamo zo Zákona o rodine, ale na druhej strane túto povinnosť nemožno bez ďalšieho zamieňať s pojmom porušovanie dobrých mravov hrubým spôsobom, tak ako to vyplýva z ust. § 630 Občianskeho zákonníka, lebo táto povinnosť vyplýva všetkým potomkom voči svojim rodičom bez ohľadu na to, či boli obdarovaní zo strany rodičov alebo nie. I tu je potrebné prihliadať na primeranosť poskytovania starostlivosti s prihliadnutím na povinnosti, ktoré majú potomkovia voči ďalším osobám, teda i voči členom svojej rodiny (manžel, deti), lebo nemožno od dieťaťa spravodlivo požadovať, aby poskytoval bezvýhradnú starostlivosť bez ohľadu na členov svojej rodiny, t.j. na úkor povinností voči svojej rodine, ktorá mu vyplýva taktiež priamo zo zákona. Aj darca v takomto prípade si musí byť vedomý toho, že obdarovaný má i iné záväzky voči členom svojej rodiny a pod..

V ďalšom konaní by preto súd pri rozhodovaní mal venovať pozornosť i týmto skutočnostiam a posúdiť, či starostlivosť zo strany odporkyne bola vzhľadom na všetky tieto skutočnosti primeranou a či teda i napriek úsiliu, ktoré vyvinula, bolo možné od nej vyžadovať bezvýhradnú celodennú starostlivosť o navrhovateľku. Tak ako to vyplýva z doterajšieho priebehu konania, navrhovateľka sa domáha vrátenia daru z dôvodu porušovania dobrých mravov hrubým spôsobom zo strany odporkyne a túto skutočnosť preto nemožno zamieňať ani s plnením povinností, vyplývajúcich z vecného bremena (neplnenie povinností, vyplývajúcich z vecného bremena nie je dôvodom na vrátenie daru v zmysle § 630 .

Súd vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a pri rozhodovaní vychádzal z vysloveného právneho názoru Krajského súdu v Žiline podľa § XX6 OSP, podľa ktorého ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Na základe tohto súd dospel k takému záveru, že nebolo v konaní zo strany navrhovateľky preukázané splnenie podmienok podľa citovaného § 630 OZ, a to že odporkyňa ako obdarovaná sa správala k navrhovateľke alebo k členom jej rodiny tak, že hrubo porušovala dobré mravy, a tak pre nesplnenie zákonných podmienok súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

V konaní bolo preukázané, že bola uzavretá darovacie zmluva , ktorej predmetom boli uvedené nehnuteľnosti, a to pôvodné čísla parciel EN U a U s tým, že podľa oboznámeného listu vlastníctva bolo nesporné že ide o totožné pozemky, tak ako je predmet konania. Darovacia zmluva bola registrovaná pod RI 944/9X a bola uzavretá dňa 3.4.199X medzi darcami , navrhovateľkou a jej nebohým manželom P. M. a obdarovanou odporkyňou. Ďalej v konaní bolo preukázané aj to, že manžel navrhovateľky P. M. 6.7.X01X zomrel, a to ešte predtým ako navrhovateľka listom zo dňa 14.11.X01X vyzvala odporkyňu na vrátenie daru. Súd vychádzal v tejto súvislosti z ustálenej judikatúry, ako vyplýva aj z citovaného rozhodnutia a vzhľadom na to, že darované nehnuteľnosti sa nachádzali v bezpodielovom spoluvlastníctve darcov, a tak vlastnícke právo ma každý z manželov k celej veci a preto aj jeden z manželov po smrti druhého manžela má právo domáhať sa vrátenia daru v celosti. Vzhľadom na uvedené mala navrhovateľka splnenú podmienku aktívnej legitimácie na výzvu na vrátenie daru, ako hmotnoprávnej podmienky, a na vrátenie daru od odporkyne ako obdarovanej.

Súd v konaní skúmal, či sú splnené podmienky na vrátenie daru, a to či zo strany odporkyne ako obdarovanej možno konštatovať taký veľký nevďak, ktorý sa prejavuje v jej správaní, že ho možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, a to porušenie značnej intenzity alebo porušenie sústavné , ktoré v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu má povahu hrubého porušenia dobrých mravov. V takomto prípade kvalifikovaným porušením je aj neposkytnutie potrebnej pomoci.

Súd pri rozhodovaní prihliadal na to, či vzhľadom na všetky preukázané skutočnosti v konaní bola starostlivosť zo strany odporkyne primeranou a či teda aj napriek úsiliu, ktoré vyvinula, bolo možné od nej vyžadovať bezvýhradnú celodennú starostlivosť o navrhovateľku alebo či na druhej strane možno konštatovať, že zo strany odporkyne s prihliadnutím na povinnosti, ktoré mala voči členom svojej rodiny( manžel a deti) nebolo možné spravodlivo od nej požadovať aby poskytovala bezvýhradnú starostlivosť, a to na úkor povinnosti voči svojej rodine. Súd vychádzal z vykonaného dokazovania, pričom pri hodnotení svedeckých výpovedí je potrebné prihliadať na preukázaný negatívny vzťah medzi svedkyňami Y. B. a J. M., ktoré sú dcéry navrhovateľky a sestry odporkyne a samotnou odporkyňou, pričom zaujatosť týchto svedkýň vyplýva aj z prípadného možného majetkového prospechu v prípade vyhovenia návrhu . Ďalej je možné mať odôvodnené pochybnosti o dôveryhodnosti svedeckej výpovede pokiaľ ide o manžela odporkyne W. P.a , a to vzhľadom tak na jeho blízky, príbuzenský vzťah ako aj taktiež majetkový prospech v prípade zamietnutia návrhu a totožné skutočnosti, a to blízky vzťah možno konštatovať aj u svedkyne F. A., ktorá sama sa vyjadrila, že je blízkou kamarátkou Y. B. , ale aj táto svedkyňa konštatovala že netvrdí, že odporkyňa sa vôbec nestarala o rodičov, ale je iné keď je tam niekto pravidelne a poskytuje pravidelne starostlivosť a iné je keď prichádza len sporadicky občas na návštevu a s niečím pomôže. B. Q. K. uviedol , že žije s vnučkou navrhovateľky , a to s dcérou J. M., u ktorej v súčasnej dobe býva navrhovateľka . Potvrdil ale aj to, že keď prišla odporkyňa s manželom, tak jej manžel tiež vykonával nejaké práce a pomáhal mu aj manžel navrhovateľky. Nebol prítomný pri konflikte medzi účastníkmi. Samotný svedok pomáhal zabezpečovať aj starostlivosť o nebohého manžela navrhovateľky. Ďalšia svedkyňa V. S. , ktorej manžel vykonával prax advokátskeho koncipienta u právneho zástupcu odporkyne sa vyjadrovala k prácam, ktoré tiež pomáhal vykonávať manžel odporkyne spoločne s manželom navrhovateľky a niekedy pomáhal aj B. R.. Taktiež videla odporkyňu, ktorá aj s navrhovateľkou išli za manželom navrhovateľky do nemocnice. Po smrti manžela navrhovateľky uvádzala , že za ňou chodievali všetky tri dcéry. Svedkyňa Z. K. sa nevedela bližšie vyjadriť k starostlivosti odporkyne o navrhovateľku a jej nebohého manžela a vedela uviesť len skutočnosti spred dlhšieho obdobia, možno 10 rokov. Pokiaľ ide o výpovede ďalších dvoch svedkov, ktorí sú susedia, a nebol preukázaný nejaký bližší vzťah s

účastníkmi konania , tak svedkyňa Y. M.ová nevedela uviesť bližšie skutočnosti ohľadne prác, ktoré vykonávala odporkyňa a samotná svedkyňa zabezpečovala nákupy pre navrhovateľku počas obdobia asi tri mesiace pred smrťou manžela navrhovateľky. Najviac skutočností uviedol svedok B. R., ktorý tiež pomáhal navrhovateľke a jej rodine a uvádzal aj toľko, že išlo o rodinu, ktorú považoval za bezkonfliktnú a videl ako manžel odporkyne vykonával práce spolu s manželom navrhovateľky a zavolali na pomoc aj svedka a bol to manžel odporkyne, ktorý svedka požiadal aby pomohol navrhovateľke keď oni nebudú prítomní, keď navrhovateľka o pomoc požiada, a to sa aj stalo, že navrhovateľka zatelefonovala a svedok jej pomohol. Uviedol aj toľko, že aj ďalší príbuzní pomáhali pri vykonávaní prác u navrhovateľky a jej manžela.

V tomto prípade súd ako rozhodujúci dôkaz považoval, s prihliadnutím na právny názor vyslovený odvolacím súdom, lekársku správu MUDr. Dúhovej, ošetrujúcej lekárky tak navrhovateľky ako aj jej manžela P. M.a, ktorý zomrel X.X.XXXX. . Na základe tejto lekárskej správy bolo preukázané, že P. M. bol odkázaný na celodennú pomoc inej osoby a potreboval celodennú opateru a navrhovateľka má zdravotné problémy, ktorú sú primerané jej veku a ide o bežnú liečbu . Nebolo konštatované, že navrhovateľka v minulosti vyžadovala alebo teraz vyžaduje celodennú starostlivosť a opateru inej osoby.

Na základe tohto možno konštatovať, že zo strany odporkyne nebolo nevyhnutné zabezpečovať bezvýhradnú celodennú starostlivosť o navrhovateľku. S prihliadnutím na to, že odporkyňa má miesto trvalého bydliska značne vzdialené od miesta bydliska navrhovateľky ako aj na to, že až do roku X01X bola zamestnaná a taktiež má rodinu, manžela a deti, o ktoré je povinná zabezpečovať starostlivosť, nemožno od nej spravodlivo požadovať aby zabezpečovala bezvýhradnú celodennú starostlivosť o navrhovateľku. Navrhovateľka ako darkyňa si teda musí byť vedomá toho, že odporkyňa ako obdarovaná má aj iné záväzky voči členom svojej rodiny a podobne. Tá skutočnosť, že odporkyňa ako obdarovaná býva vo vzdialenejšom meste bolo nesporné aj v čase uzavretia darovacej zmluvy a nebolo v konaní preukázané, že by tu bol záväzok odporkyne, že sa presťahuje k darcom, svojim rodičom. Na základe vykonaného dokazovania je ďalej nesporné, že odporkyňa aj so svojim manželom zabezpečovali starostlivosť o navrhovateľku a jej manžela ako darcov, prichádzali na návštevu a vykonávali potrebné práce. Túto skutočnosť nepoprela ani samotná navrhovateľka , len uvádzala, že to bolo nedostatočné vzhľadom na zdravotný stav manžela navrhovateľky ako aj na vek a zdravotný stav samotnej navrhovateľky. Súd sa s týmto nestotožnil a s prihliadnutím na vyslovený právny názor odvolacím senátom konštatuje, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu táto starostlivosť bola dostatočná a nemožno dospieť k takému záveru, že ide o porušovanie dobrých mravov hrubým spôsobom zo strany odporkyne, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 630 OZ. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že pokiaľ ide o ďalšie dcéry navrhovateľky, tak aj tieto majú zákonnú povinnosť poskytovať starostlivosť voči svojim rodičom, ako to vyplýva priamo zo zákona o rodine. Navrhovateľka sa domáha vrátenia daru z dôvodu porušovania dobrých mravov hrubým spôsobom a nejde o plnenie povinností, ktoré vyplývajú z vecného bremena, pričom neplnenie týchto povinností nie je dôvodom na vrátenie daru podľa § 630 a z priebehu doterajšieho konania vyplýva, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala v konaní porušovanie dobrých mravov takým hrubým spôsobom, že by boli splnené podmienky na vrátenie daru, a tak bol návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnutý .

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľky aby odporkyňa bola povinná vydať v celosti nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. územie M., a to dom č.s. XXX postavený na parcele XXXX a parcely registra C - parcelné číslo XXXX a XXXX v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 OSP o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Okresný súd Žilina

dňa 30.3.2016

JUDr. Jana Scholtzová

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Surovková Slávka