Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tov-3-2015.pdf
PDF · 85.92 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tov/3/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému voj. N. B. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 30. marca 2016 odvolanie obžalovaného N. B. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. septembra 2015, sp. zn. 7Tv/2/2010 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného N. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. septembra 2015, sp. zn. 7Tv/2/2010, bol obžalovaný N. B. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 29.03.2009 v čase približne o 01.00 hod. v A. na ulici P. K., v priestoroch pohostinstva Pittbull, rukami sotil do chrbta poškodeného R. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý následne narazil do dverí od priestorov pánskeho WC a tieto pod vplyvom tohto nárazu otvoril a týmto spôsobom sa dostal do tohto priestoru, kam ho nasledoval obvinený, ktorý zavrel za nimi dvere od týchto priestorov a tu požadoval od poškodeného okamžité splatenie dlžoby vo výške 200 Sk, čo podľa konverzného kurzu predstavuje 6,64 Eur a po tom, ako mu poškodený povedal, že peniaze pre neho nemá, tohto rukami chytil za krk a stlačil mu ho asi na 30 sekúnd, ďalej ho jedenkrát udrel päsťou pravej ruky do oblasti ľavej časti tváre a nakoniec ho trikrát kopol kolenom do oblasti hlavy, pričom ho jedenkrát zasiahol do oblasti nosa, čím poškodenému spôsobil zranenie - zlomeninu nosových kostí a zlomeninu čelového výbežku hornej čeľuste vľavo s posunom úlomkov s dobou práceneschopnosti v trvaní 33 dní.
Za tento trestný čin bol obžalovaný N. B. odsúdený podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého bol obžalovanému podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému N. B. uložená povinnosť nahradiť škodu poškodeným R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Q. XXXX/XX vo výške 1.403,85 Eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. so sídlom Bratislava, Mamateyová č. 17 vo výške 219,75 Eur a Sociálnej poisťovni so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8 a 10 vo výške 517,20 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený R. U. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej lehote napadol odvolaním obžalovaný N. B. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste, ako aj konania,
ktoré rozsudku predchádzalo. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu poukazoval na svoje obhajobné tvrdenia prednesené už pred súdom prvého stupňa, v ktorých spáchanie skutku poprel a považoval napadnutý rozsudok za nesprávny. Podľa názoru obhajcu obžalovaného sa súd prvého stupňa dôsledne neriadil ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., nesprávnym spôsobom vyhodnotil dôkazy vo veci, najmä výpovede svedkov C. A., L. N., U. U. a poškodeného R. U., nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a vyvodil z nich nesprávne právne a najmä skutkové závery. Podľa jeho názoru nemožno súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní došlo k zmene svedeckých výpovedí. Poukazoval na to, že oproti prípravnému konaniu došlo v konaní pred súdom k určitému doplneniu pôvodných výpovedí o nové skutočnosti tým, že došlo k podrobnejším výpovediam oproti tomu, ako boli učinené v prípravnom konaní, pretože súd im poskytol širší priestor na opísanie rozhodných skutočností, avšak podľa neho nemožno z tejto skutočnosti vyvodiť, že uvedené doplnenia jednotlivých výpovedí boli účelové. Namietal, že súd prvého stupňa hodnotil jednotlivé svedecké výpovede len na základe svojich určitých úvah, ktoré podľa jeho názoru nevychádzali z exaktných skutočností, ale len z domnienok súdu, prečo jednotlivý svedok konal tak a nie onak. Podľa neho súd prvého stupňa pri hodnotení jednotlivých svedeckých výpovedí prehliadol skutočnosť, že uvedení svedkovia nie sú práva znalé osoby, že neprichádzajú do styku s orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi, že svoju pozíciu vnímajú ako stav svojej podriadenosti k vyšetrovateľovi a z toho prameniacu nemožnosť hovoriť o iných okolnostiach, ako na aké sa ich vyšetrovateľ pýtal, tiež nemožnosť zasahovať do protokolácie vyšetrovateľa, ako aj na to, že uvedení svedkovia sú pri jednotlivých vyšetrovacích úkonoch - výsluchoch v určitom strese a ich snahou a záujmom je, aby svoj výsluch absolvovali v čo najkratšom čase a že nie sú schopní rozlišovať, čo je pre danú vec podstatná skutočnosť a čo nie. Podrobne poukazoval na spôsob hodnotenia súdom prvého stupňa svedeckých výpovedí C. A., U. U., L. N., B. L., R. U., ktorý považoval za nesprávny s tým, že súd prvého stupňa mal pri zistení a hodnotení jednotlivých sporných skutočností postupovať v súlade so zásadou in dubio pro reo a jednotlivé sporné skutočnosti vyhodnotiť v prospech obžalovaného. Podľa jeho názoru nie je z vykonaných dôkazov jednoznačne a nad všetky pochybnosti preukázané, že by sa obžalovaný dopustil skutku kladeného mu za vinu, navyše charakter jeho osoby a jeho povahové vlastnosti absolútne vylučujú akýkoľvek fyzický útok z jeho strany voči inej osobe a tobôž kvôli sume 6,64 Eur.
Poukazoval na to, že zo skutku je obžalovaný usvedčovaný jedine poškodeným R. U., ktorý uvádzal, že ho mal napadnúť v dôsledku toho, že mu nevrátil dlh v sume 6,64 Eur. Podľa jeho názoru je však výpoveď poškodeného, kde tvrdí, že obžalovaný sa dopustil násilného konania voči jeho osobe už pred vstupom do WC, vyvrátená výsluchom svedka U. U. a v konečnom dôsledku o tom, že k incidentu nedošlo, podľa neho svedčí aj výpoveď svedka L. N., ktorý okrem iného uviedol, že na videozázname nebolo vidieť žiadne násilie a že po vzhliadnutí videozáznamu ho poškodený požiadal, aby vypovedal v jeho prospech v tom smere, že incident na zázname videl. Na snahu poškodeného manipulovať s dôkazmi svedčia podľa jeho názoru aj okolnosti s výpoveďou svedkyne B. L., ktorá na hlavnom pojednávaní priznala, že prišla spoločne s poškodeným, že s ním i s jeho rodičmi pred hlavným pojednávaním o skutku rozprávala a preto podľa názoru obhajcu výsledkom tohto rozhovoru bola tá skutočnosť, že pri svojej výpovedi uviedla, že v deň, keď sa mal skutok stať, videla vyjsť von z baru poškodeného R. U. i to, že krvácal, hoci tieto skutočnosti neboli pravdivé, boli v rozpore s jej výpoveďou z prípravného konania, na ktorú v konečnom dôsledku poukázala. Aj táto okolnosť podľa neho svedčí o snahe poškodeného pôsobiť na svedkov tak, ako to vo svojej výpovedi uviedol aj svedok L. N.. Podľa názoru obhajcu v neposlednom rade na nevinu obžalovaného nasvedčuje aj skutočnosť, že poškodený sa svedkovi C. A. priznal, že ho nenapadol obžalovaný, ale iná osoba, ktorú nepoznal a vzhľadom na to, že voči tejto osobe by sa nedomohol žiadnych nárokov, nakoľko ju nepoznal, tak za útočníka označil obžalovaného. Za tej dôkaznej situácie, kedy podľa jeho názoru svedok U. vylučuje incident medzi obžalovaným a poškodeným už v čase ich vstupu na WC, kedy svedok T. vznik žiadneho incidentu nepotvrdzuje a naopak, obaja títo svedkovia opisujú návrat obžalovaného z WC ako úplne bezproblémový, bez akýchkoľvek emócii obžalovaného, keď svedok N. uvádza, že bol žiadaný poškodeným o potvrdenie skutočnosti, že na videozázname videl predmetný incident, hoci tomu tak nebolo a za situácie, keď svedok A. uvádza, že sa mu poškodený mal zdôveriť, že ho nenapadol, nie je podľa neho možné jednoznačne a nad všetky pochybnosti ustáliť zavinenie obžalovaného na predmetnom skutku.
Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aby vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Pre prípad, ak by odvolací súd dospel k záveru, že skutok sa stal, alternatívne navrhol, aby zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu, aby vypustil právnu kvalifikáciu zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., pretože nebolo vykonanými dôkazmi preukázané, vzhľadom len na tvrdenie poškodeného, že by obžalovaný mal poškodenému požičať 200,-Sk, ako aj na nepatrnú závažnosť skutku a aby pri uznaní viny len z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému primeraný peňažný trest.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. s poukazom na to, že napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch považovala za zákonný a správny.
Poškodený R. U. a ani zástupcovia poškodených Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. so sídlom Bratislava, Mamateyová č. 17 a Sociálnej poisťovne so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8 a 10 sa k dôvodom odvolania obžalovaného nevyjadrili a ani sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu nezúčastnili.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 4. decembra 2015, vykonal dňa 30. marca 2016 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine a treste napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného N. B. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovaného N. B., ale predovšetkým o výpovede poškodeného R. U., svedkov C. A., U. U., L. N., B. L., C. T. a I. D., ako aj o zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo i výpovede znalca MUDr. Jozefa Malého na hlavnom pojednávaní a o listinné dôkazy, na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal.
Svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného N. B. prezentované obžalovaným i jeho obhajcom, pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, o vierohodnosti a správnom vyhodnotení súdom prvého stupňa ktorých dôkazov nemal pochybnosti ani odvolací súd. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.
V konaní, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, postupoval okresný súd pri vykonávaní dôkazov a pri rozhodovaní vecne správne a v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku upravujúcimi konanie a rozhodovanie po podaní obžaloby pred súdom a v tomto smere krajský súd nezistil žiadne pochybenie. Obžalovanému bolo zákonným spôsobom riadne vznesené obvinenie a bola na neho podaná obžaloba, obžalovaný mal v konaní obhajcu a v celom konaní mal dostatočnú a opakovanú možnosť sa vyjadriť, pričom svoje obhajobné práva aj využil štandardným spôsobom.
Z dôkazov vykonaných kontradiktórnym spôsobom v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, vrátane obhajobných vyjadrení obžalovaného, na ktoré podrobne poukázal súd prvého stupňa, je jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, že ho spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v napadnutom rozsudku a že vykazuje znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., z ktorých bol uznaný za vinného.
Obhajobné tvrdenie obžalovaného N. B., že vykonané dôkazy sú nesprávne hodnotené, nemá svoje opodstatnenie. V uvedenom smere správne postupoval už súd prvého stupňa. Z odôvodnenia rozsudku
je dostatočne zrejmé, že v ňom v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol všetky podstatné skutočnosti a dôkazy, o ktoré oprel svoj záver o vine obžalovaného i ako sa vysporiadal s jeho obhajobou.
Z obsahu odvolacích dôvodov obžalovaného vyplýva, že namieta správnosť hodnotenia dôkazov súd prvého stupňa a domáha sa iného, pre neho priaznivejšieho hodnotenia vykonaných dôkazov, čo by bolo odôvodnené v prípade, ak by dôkazy súd prvého stupňa hodnotil skutočne v rozpore so skutočnosťou, s obsahom vo veci vykonaných dôkazov. V danom prípade však tomu tak nie je.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že ho spáchal obžalovaný N. B.. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súd prvého stupňa vykonal všetky pre dané závery nevyhnutné dôkazy zákonom predpísaným spôsobom a vyvodil z nich logicky správne závery, vrátane vyhodnotenia obhajobných tvrdení obžalovaného. Odvolacie námietky obžalovaného v uvedenom smere neboli preto dôvodné, odvolací súd ich neakceptoval a vo vzťahu ku skutkovým zisteniam v podrobnostiach len poukazuje na vecne správne a podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa dáva nadriadenému odvolaciemu súdu možnosť len v podrobnostiach poukázať na dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.
Vychádzajúc z takto správne zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa preto nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného N. B. ako zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., pričom svoje závery v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel preto nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako súd prvého stupňa. V tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech obžalovaného, preto odvolacie námietky obžalovaného N. B. uvedené v jeho odvolaní vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a k právnemu posúdeniu jeho konania nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, nepochybil ani vo výroku o určení druhu trestu a jeho výmere. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky postupom podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák., zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaných trestných činov vyplývajúcej z ich povahy, zo spôsobu spáchania i spôsobených následkov, ako aj dĺžke času, ktorá od skutku uplynula, pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody ani na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu v prospech obžalovaného, preto v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného N. B. nepovažoval za dôvodné a neakceptoval.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného N. B. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.