Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/47/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky Mgr. I. U. rod. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Y. - Y. C. G. X adresa na doručovanie Y. K. XX zastúpenej JUDr. Rastislavom Lenartom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Pollovej 32 proti odporcovi W. U.Á. nar. X.XX.XXXX bývajúcemu v Y. - Y. C. G. X zastúpenému JUDr. Jozefom Vaškom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Szakkayho 1 v konaní o určenie manželského výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 22.6.2015 č.k. -212 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok v napadnutých vyhovujúcich výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 200 € mesačne vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 12.6.2013 do 30.6.2015 vo výške 5.000 € povolil odporcovi splácať v splátkach po 100 € mesačne popri bežnom výživnom počínajúc právoplatnosťou rozsudku. O trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Nesúhlasil s rozsudkom prvostupňového súdu v celom rozsahu a vyslovil názor, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predmetným rozsudkom bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200,- Eur mesačne s tým, že výživné je povinný platiť vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Zároveň bol zaviazaný uhradiť dlžné poistné za obdobie od 12.06.2013 do 30.06.2015 vo výške 5000,- Eur v splátkach po 100,- Eur mesačne. V prevyšujúcej časti návrh bol zamietnutý. Vytkol konajúcemu súdu, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, nakoľko prvostupňový súd náležíte neodôvodnil, na základe čoho dospel k meritórnemu rozhodnutiu tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku. Prvostupňový súd v rámci konania nevykonal dôkazy, ktoré boli navrhnuté zo strany odporcu, resp. nezdôvodnil dôvody, ktoré viedli súd, že navrhnuté dôkazy neboli použité (zápisnice z pojednávania zo dňa 04.09.2014, 02.02.2015). Odporca má za to, že na strane navrhovateľky ako oprávneného subjektu existujú dôvody, na základe ktorých priznanie výživného je v rozpore s dobrými mravmi, a to v intenciách § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Citoval § 71 ods. 1, posledná veta Zákona o rodine „pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť". Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že rozsah vyživovacej povinnosti je závislý na starostlivosti o domácnosť. Z vykonaného dokazovania, resp. z výsluchu odporcu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka sa minimálne od roku 2010 nestará o domácnosť „Domov začala chodiť po polnoci, ráno vyspávala a začali mu miznúť peniaze. Zo strany navrhovateľky dochádzalo k odcudzeniu väčšej sumy peňazí, ako aj iných hnuteľných vecí s tým, že navrhovateľka sa v žiadnom prípade nestarala o odporcu a v zásade oba subjekty neviedli spoločnú domácnosť." K

zásadnej zmene postoja navrhovateľky voči odporcovi došlo vtedy, keď z jeho strany došlo k ukončeniu vyplácania vreckového ako formy apanáže, ktorú navrhovateľke vyplácal po celú predošlú dobu. Ďalšou skutočnosťou, ktorú v rámci odvolacieho konania namietol, je, že navrhovateľka na základe písomných dôkazov nevyvrátila jeho tvrdenie, že počas doby cca 15 rokov nikde riadne, resp. dlhodobo nepracovala. V rámci vykonaného dokazovania navrhovateľka v zásade predložila iba jeden právne relevantný dôkaz, t.j. zápočet rokov s tým, že ďalšie listinné dôkazy, ktoré dokumentujú žiadosti o zamestnanie, nemajú dôkaznú hodnotu čo do doby zamestnania, resp. podnikania. Poukázal na to, že povinnosťou súdu bolo skúmať výdavkové pomery odporcu s prihliadnutím na zhoršenie jeho zdravotného stavu a následnú imobilitu. Imobilita odporcu v čase vyhlásenia rozsudku trvala necelý polrok s tým, že tento stav bude trvať ďalšie dva roky, nakoľko odporca po vykonanej operácii bedrového kĺbu sa doposiaľ nepodrobil ďalšej operácii čo sa týka bedrového kĺbu z titulu toho, že operácia zatiaľ nie je možná zo zdravotných dôvodov. V neposlednom rade je v rozpore s dobrými mravmi skutočnosť, že navrhovateľka žiada majetkový prospech od odporcu, ktorý poberá starobný dôchodok a jeho výška závisí od platenia vysokých odvodov, ktoré platil vyše 40 rokov a navrhovateľka, ktorá v čase podania návrhu mala vek iba 50 rokov a svoju snahu o zamestnanie preukázala iba pochybnými listinnými dôkazmi. V neposlednom rade konanie navrhovateľky je v rozpore s dobými mravmi z dôvodu, že v jej prípade ide oba o hmotný kalkul poberať manželské výživné, a to z dôvodu, že ani raz sa nezúčastnila pojednávania vedeného na Okresnom súde Košice II, č.k. o rozvod manželstva.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odvolacie dôvody uvádzané odporcom nie sú dôvodné , pretože ich obsah sa zhoduje s prednesmi, ktoré odzneli počas dokazovania na súde prvého stupňa , súd sa s nimi vysporiadal počas dokazovania a tvrdenie právneho zástupcu odporcu o nepreskúmateľnosti, tiež nedôvodné. Uviedla, že je aj v súčasnej dobe práceneschopná a vykonané dokazovanie nemohlo viesť k inému rozhodnutiu, než aké vydal konajúci súd.

Navrhovateľka považuje rozsudok za vecne správny a preto navrhuje, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol bez úplného zistenia skutkového stavu a to predovšetkým vo vzťahu k posúdeniu schopností a možností odporcu plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, preto nie sú podmienky ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm.f/, h/ O.s.p. v napadnutých výrokoch zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 O.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Tieto nedostatky odôvodnenia zakladajú vady nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článkom 46 a nasl. Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozhodnutie vo veci Ruiz. Toria v. Španielsko z 9.12.1994) a ďalších rozhodnutí Ústavného súdu SR (napr. , , , ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať

aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutkové zistenia, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých, neurčitých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenosť. Súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych opravných prostriedkov.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal pri rozhodnutí, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, predovšetkým vo vzťahu k hodnoteniu možností a schopností odporcu plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke a v odôvodnení rozsudku sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti s poukazom na prijaté právne závery a prečo v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, prečo sa nezaoberal rozpornými tvrdeniami účastníkov ohľadne príčin rozvratu vzťahov medzi nimi a v dôsledku toho, či je možné aplikovať v predmetnej veci nepriznanie manželského výživného pre rozpor s dobrými mravmi. Nakoľko z napadnutého rozhodnutia vyplýva citovanie vyjadrenia navrhovateľky, ktoré uviedol ako svoje zistenie napriek tomu, že konajúci súd vo svojom rozhodnutí musí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý zodpovedá dokázaným tvrdeniam účastníkov konania, skutočnostiam, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné a súd o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti, či skutočností, ktoré nie je nutné dokazovať. Súd prvého stupňa v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal pri rozhodnutí, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, v dôsledku čoho sú napadnuté výroky o určení manželského výživného a dlžnom výživnom nepreskúmateľné. Uvedeným postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom a súčasne odvolaciemu súdu táto vada bráni v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, čím je založený ďalší dôvody na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa dôsledne nevykonal dokazovanie zamerané na zistenie podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľky a preto nemožno ani zistiť, či vec správne právne posúdil, preto odvolací súd musel rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátiť vec na ďalšie konanie v rozsahu zrušenia.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa odstrániť zmätočnosť konania, vyhodnotiť dôsledne dokazovanie podľa § 122 ods. 1 O.s.p., umožniť účastníkom konania realizáciu ich práv vyplývajúcich z ust. § 123 O.s.p., vyhodnotiť dôkazy podľa § 132 O.s.p., a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a vyhodnotiť rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie opodstatnenosti návrhu navrhovateľky a vzhľadom k tomu, že v danom prípade sú jednoznačné rozpory v tvrdeniach účastníkov, bude potrebné ich odstrániť a zaoberať sa aj tvrdeniami odporcu, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ako aj nezáujem navrhovateľky zabezpečovať si svoje potreby vlastnou prácou. Pokiaľ súd prvého stupňa dospeje k záveru, že výsledky dokazovania neumožňujú záver o zamietnutí nároku navrhovateľky pre rozpor s dobrými mravmi, bude potrebné posúdiť nárok z hľadísk uvedených v ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého zákonného ustanovenia vyplýva, že nestačí zistiť len výšku príjmov manželov, ale treba zistiť v každom jednotlivom prípade osobné, rodinné a majetkové pomery každého z manželov a tiež aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, poprípade aj inými závažnými okolnosťami, ktoré by ovplyvnili jednak rozsah odôvodnených potrieb oprávneného, teda navrhovateľky, ako aj schopnosti a možnosti povinného , teda odporcu prispievať na výživu navrhovateľky a rozsudok odôvodniť vo všetkých jeho

výrokoch v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a aby boli spätne preskúmateľné.

Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcom rozsahu nebol odvolaní napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.