Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_15P-268-2014.pdf
PDF · 88.08 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/268/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Máriou Husárovou v právnej veci mal. Y. A., P.. XX.X.XXXX, Y. E. E. X, O. zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad pracovisko Levoča dieťa rodičov matky N. A., P.. XX.X.XXXX, Y. E. E. X, O. zastúpená advokátkou JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, Zimná 62, Spišská Nová Ves a otca Ő. E., P.. XX.XX.XXXX, Y. D. X/XX/X, J., Z. zastúpeného v konaní opatrovníkom Mgr. Milanom Krakom - vyšší súdny úradník Okresného súdu Rožňava o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 13P/389/2011-115 zo dňa 26.3.2013 v časti o výživnom tak, že zvyšuje výživné na mal. Y. A., P.. XX.X.XXXX, zo sumy 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 200,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 1.11.2014 do budúcna.
Dlžné výživné za obdobie od 1.11.2014 do 31.3.2016 vo výške 3.400,- eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- eur spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd o trovách štátu rozhodne osobitným uznesením.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.10.2014 domáhala zvýšenia výživného na mal. Y., a to zo minimálneho zákonného výživného na sumu 200 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že posledným rozhodnutím Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 13P 389/2011 - 115 bol zaviazaný otec platiť na maloletého syna minimálnym zákonným výživným. Od právoplatnosti uvedeného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene na strane syna a aj otca. Syn navštevuje materskú školu, otec na dieťa neprispieva, nekontaktuje ho. Má vedomosť o tom, že otec pracuje ako čašník, a teda dosahuje dostatočný príjem na to, aby mohol prispievať vyššou sumou na syna. So synom žije sama v 3- izbovom byte kde uhrádza nájom 230 eur, je zamestnaná na dohodu a jej príjem je 50 - 60 eur mesačne, úradom práce jej je doplácaná suma 160 eur. Finančne jej vypomáhajú rodičia. Má výdavky na stravné, školné do MŠ, oblečenie, mobilný telefón.
Súd po vykonanom šetrení pobytu otca prostredníctvom INTERPOL-u a dožiadaného súdu mal preukázané, že pobyt otca nie je známy, a preto mu uznesením zo dňa 15.2.2016 ustanovil opatrovníka v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. v soboe Mgr. Milana Kraka - vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Rožňava.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, a tiež oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a pripojených spisov, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Zo spisu 13P 389/2011 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 26.3.2013 súd zveril mal. Y. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať výživným vo výške 30% zo sumy životného minima, upravil styk otca s mal.
Z rodného listu súd zistil, že mal. Y. sa narodil XX.X.XXXX a ako rodičia sú zapísaní : D. N. A.Š., P.. XX.X.XXXX N. A.: Ő. E., P.. XX.XX.XXXX.
Z dohody o pracovnej činnosti súd zistil, že matka je od 18.3.2013 zamestnaná vo firme Ž. A., H..Z..A.. s hodinovou mzdou 2,184 eur.
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad súd zistil, že rozhodnutím zo dňa 10.1.2014 bola matke zvýšená dávka a príspevky na sumu 160,13 eur mesačne od 1.12.2013.
Z potvrdenia Materskej školy v O. súd zistil, že mal. Y. navštevuje materskú školu.
Matka prostredníctvom právnej zástupkyne zotrvala na podanom návrhu v celom rozsahu s tým, že žiadala, aby otec bol zaviazaný platiť výživné od 1.11.2014 do budúcna. Podľa ich vedomia sa nachádza v Rakúsku, je to občan Rakúska, oženil sa, pracuje, predložila fotografie, kde je v čašníckom oblečení, čašník zarobí 100,- eur s tringeltami aj za deň. Ona sama pracovala v minulosti takisto v Rakúsku, kde sa spoznala s otcom ich dieťaťa, preto má vedomosť, aké zárobkové možnosti boli aj sú v Rakúsku, aj to, ako zarábal otec dieťaťa. Od poslednej úpravy sa podstatne zvýšili náklady na dieťa, navštevuje MŠ, sú s tým spojené náklady, ktoré súdu preukázali. Je evidentné, že otec sa úmyselne vyhýba, aby nemusel uhrádzať výživné, v minulosti bolo na neho podané aj trestné oznámenie a bude zo strany podané opäť. Súhlasila s prednesom právnej zástupkyne. Viac vyživovacích povinností nemá, je zamestnaná s mesačným príjmom cca 300,- eur. Býva sama so synom, rodičia finančne vypomáhajú.
Kolízny opatrovník v svojej výpovedi doporučil návrhu matky vyhovieť, dosiaľ určené výživné nepostačuje na pokrytie všetkých nákladov a dieťa nastupuje do 1. ročníka ZŠ, s tým budú spojené ďalšie výdavky.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, nakoľko od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých súd vychádzal pri svojom pôvodnom rozhodnutí v konaní 13P 389/2011, ktorým určil otcovi výživné v minimálnom zákonnom rozsahu. Na rozdiel od úpravy v Občianskom súdnom poriadku zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou , či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Pokiaľ šlo o porovnanie pomerov, z ktorých súd v pôvodnom rozsudku sp.zn. 13P/389/2011- 115 zo dňa 26.3.2013 vychádzal s pomermi, ktoré momentálne u otca boli zistené v súčasnej dobe, tu súd konštatuje, že neboli zistené zo strany otca žiadne skutočnosti. V čase vyhlásenia pôvodného rozsudku, neboli zistené majetkové pomery otca keďže rovnako ako v pôvodnom konaní ani v tomto sa súdu nepodarilo zistiť adresu otca. Napriek uvedenému súd poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z dôkazov predložených matkou, a teda, že otec je zamestnaný ako čašník, a teda má stály príjem. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 zaradilo majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery
a tzv. potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť ani argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere. Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Z ustanovenia § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Na zníženie (stratu) príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napr. výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a pod., teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Za tejto situácie by preto bolo namieste pri hodnotení príjmových pomerov otca vziať do úvahy príjem, ktorý by dosahoval a neprihliadať na skutočnosť, že keďže sa nepodarilo zistiť pobyt otca a nadväzujúc na to následne ho kontaktovať za účelom zistenia pomerov, a za takto určeného potencionálneho príjmu hodnotiť jeho schopnosť hradiť na maloletému výživné. Súd však opätovne uvádza, že pre rozhodovanie súdu v tomto konaní je určujúce či od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov ako na strane dieťaťa tak aj na strane povinného rodiča, a keďže k takýmto zmenám došlo čo súd vidí v tom, že dieťa rastie a s tým sú spojené vyššie výdavky, od poslednej úpravy uplynuli 3 roky, a taktiež mal. Y. v septembri nastúpi do 1. ročníka základnej školy a tým sa dostáva na stupeň vzdelávania, ktorý so sebou prinesie zvýšené výdavky jednak spojené so štúdiom a jednak s fyzickým rastom a vývojom maloletého. Súd preto na základe uvedených skutočností rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť z minimálneho zákonného rozsahu na sumu 200 eur mesačne nakoľko vezmúc v úvahu potencionalitu príjmu otca a taktiež z dôvodu, vzájomnej rovnováhy v starostlivosti o mal. Y., ktorej sa zo strany otca nedostáva v osobnom rozsahu a ani finančnom pričom zo strany matky je táto zabezpečovaná jednak osobne a aj finančne je potrebné, by zo strany otca bola kompenzovaná adekvátnym výživným.
Súd priznal uvedené výživné spätne, počnúc od 1.11.2014 tak, ako to požadovala matka, berúc do úvahy § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania a pre maloleté dieťa možno ho priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, jedine ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného za obdobie od 1.11.2014 - 31.3.2016 vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom v celkovej výške 3400 eur, na úhradu ktorej súd zaviazal otca v mesačných splátkach po 100 eur splatných spolu s bežným výživným.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) (Zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37) (Zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok)