Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_8C-208-2015.pdf
PDF · 109.67 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/208/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO 36 234 176, právne zastúpeného Advokátska kancelária Goliašová Gabriela, s.r.o. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanej: F. X., nar. XX.X.XXXX, bytom I., ul. A. č. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 894,55 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi 894,55 Eur s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo výške 230,28 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 894,55 Eur od 27.03.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná j e p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o. náhradu trov konania vo výške 53,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 26.3.2015 sa žalobca od žalovanej domáhal zaplatenia 894,95 Eur, s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 230,28 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 9,- % ročne zo sumy 894,95 Eur za obdobie od 27.3.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.8.2007, ktorej súčasťou bolo dojednanie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou sú aj Úverové zmluvné podmienky, pri jej podpise dlžník prevzal aj Príručku pre držiteľa, ktorej súčasťou je aj Sadzobník poplatkov. Podpisom zmluvy dlžník potvrdil, že sa oboznámil s Úverovými zmluvnými podmienkami, ako aj s metodickou príručkou, ktorej súčasťou je aj Sadzobník poplatkov. Dlžník úver riadne nesplácal, dostal sa do omeškania, ako vyplýva z príloh žaloby. Prostredníctvom úverovej karty dlžník čerpal 1.151,37 Eur a vrátil 256,82 Eur. Listom z 26.4.2012 veriteľ vyzval dlžníka na vrátenie celého dlhu vo výške 1.172,85 Eur. Plnenie uplatnené v tunajšom konaní tvorí istina vo výške 894,95 Eur a úrok z omeškania, vyčíslený je úrok z omeškania 230,28 Eur podľa listiny Výpis čerpania, splátok a úhrad (9 % ročne zo sumy 894,95 Eur za obdobie od 17.5.2012 do 26.3.2015 - pozn. súdu).
Žalovaná sa k veci samej písomne nevyjadrila, aj keď bola na vyjadrenie riadne vyzvaná.
Podaním z 10.3.2016 žalobca potvrdil totožnosť skutkovej veci, keď súčasťou zmluvy č. XXXXXXXXXX bolo poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, táto zmluva nadobudla platnosť dňom podpisu zmluvy č. XXXXXXXXXX a nadobudla účinnosť po aktivácii karty dlžníkom. Pri revolvingovom úvere je obnoviteľná finančná rezerva, s každou uhradenou mesačnou splátkou si dlžník „sporí“ čiastku, ktorú si v prípade potreby môže požičať.
Súd vo veci dňa 30.3.2016 vyhlásil rozsudok podľa § 115a ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov účinného do 30.6.2016 (ďalej OSP) bez nariadenia pojednávania, lebo primerane podľa § 200ea OSP ide o drobný spor, keďže v danom štádiu konania predmet konania nedosahuje 1.000,- Eur a za týchto okolností pre možnosť vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania nie je potrebné splnenie ďalších procesných podmienok.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil:
Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.8.2007, podľa obsahu ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 25.000,- Sk (829,85 Eur). Dlžník sa zaviazal splatiť úver v 36 splátkach jednotlivo vo výške 1.129,- Sk (37,48 Eur), splatných mesačne, splatných (podľa odkazu v texte - pozn. súdu) v dňoch, ktoré sa číselne zhodujú s dňom uzatvorenia zmluvy. Zmluva obsahovala informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej RPMN) od 41 %, oznámená bola aj celková čiastka splatná spotrebiteľom 40.644,- Sk (1.349,13 Eur). Podľa drobného textu na podpisovanej listine zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky žalobcu, ktorých oboznámenie a zrozumiteľnosť mal dlžník svojím podpisom potvrdiť. Tieto (na 3 husto písaných stranách textu - pozn. súdu) obsahovali bližšiu úpravu zmluvných vzťahov, najmä ustanovenia o používaní platobnej karty a o revolvingovom úvere.
V súvislosti so zmluvnými vzťahmi medzi účastníkmi konania podľa listiny Výpis čerpania, splátok a úhrad (č.l. 25 - 26 spisu) dlžník čerpal spolu (istina - pozn. súdu) 1.151,37 Eur a zaplatil 256,82 Eur.
Listom z 26.4.2012 veriteľ vyzval dlžníka na zaplatenie dlhu vo výške 1.172,85 Eur.
Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ) Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 506 ObZ Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák. č. 129/2010 Z.z.“) 1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie ... g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ... i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ...
Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 52 OZ:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014: 1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. 10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať z vyhlásenia žalobcu bez jeho dôkazného bremena o čiastočnom splnení dlhu pred začatím konania vo výške 256,82 Eur. Spor bol tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo vzťahu k postaveniu žalovaného ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej zmluvy podľa občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany veriteľa ako dodávateľa - podnikateľa dlžníkovi ako spotrebiteľovi - nepodnikateľovi, ako predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená.
Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že predmetná zmluva uzatvorená s dlžníkom smerovala k poskytnutiu spotrebiteľského úveru podľa zák. č. 129/2010 Z.z., a to z foriem podľa cit. ust. § 1 ods. 2 vo forme zmluvy o úvere podľa obchodného zákonníka. Súd však považuje zmluvu o „revolvingovom“ úvere podľa skutkovo oboznámenej koncepcie žalobcu je neplatnú podľa cit. ust. § 39 OZ pre obchádzanie zákona, s ohľadom na účel zmluvy o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z.. Obchádzanie zákona súd vidí v nedojednaní konečnej výšky úveru, iba úverového rámca, pričom veriteľ poskytnutím úverového rámca vôbec nespravuje peniaze dlžníka, v spojení s ďalším obsahom predmetnej zmluvy, keď ďalšie zmluvné ustanovenia boli uvedené s odkazom na Úverové podmienky na osobitnej listine.
Systematicky nezávisle súd považuje takúto zmluvu o „revolvingovom“ za neplatnú pre nedojednanie úveru s jasným dojednaním výšky, počtu a termínov splátok úveru (istiny, úrokov a iných poplatkov) podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014, resp. obdobne písm. l) tohto ustanovenia účinného v súčasnosti. Na uvedenom podľa názoru súdu nič nemení ani potenciálna interpretovateľnosť dojednania o povinnosti dlžníka platiť úver v splátkach vyjadrených percentuálnou sadzbou „z dlžnej čiastky“, lebo by išlo o údaj závislý od príliš premenlivej skutočnosti, akou je podľa skutkovej koncepcie tejto zmluvy opakované čerpanie peňazí do výšky úverového rámca. Napríklad ak by výsledkom interpretácie malo byť dojednanie o splátkach počítaných percentuálnou sadzbou z úverového rámca, tak pri nedojednaní ich počtu by trvala neistota o rozsahu úhrady v splátkach aj nákladov úveru, s ktorými predkladateľ zmluvy počíta v ďalších zmluvných ustanoveniach.
Účelom zmluvy u úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 2 písm. a), b) zákona zák. č. 129/2010 Z.z. je dočasné preklenutie potreby použitím cudzích peňazí. Samotný pojem „revolvingový úver“ použitý v predmetnej zmluve podlieha v súčasnosti vývoju predovšetkým práve činnosťou veriteľov poskytujúcich úvery, či už bankových alebo nebankových subjektov, ako je žalobca. V súčasných učebniciach ekonómie sa tento pojem vyskytuje u foriem financovania podnikov, teda podnikajúcich subjektov aj v postavení dlžníka : Prof. Ing. Štefan Cisko,
Csc., doc. Ing. Tomáš Klieštik, Phd.: Finančný manažment podniku I, vyd. Žilinská univerzita v Žiline, r. 2009, str. 392: „Revolvingový úver je určitou modifikáciou kontokorentného úveru. V rámci dohodnutého revolvingového úveru banka poskytuje klientovi krátkodobý úver do určitej výšky, ktorá sa nesmie prekročiť - požiadavky nad dohodnutú sumu sa berú ako nový úver. Tento úver sa poskytuje spoľahlivým a bonitným podnikom, ktoré v určitých intervaloch opakovane žiadajú úver na tie isté účely“, obdobne podľa kontextu o formách financovania podniku (ako dlžníka) viď tiež Doc. Ing. Ignác Prno: Bankovníctvo, vyd. IRIS, r. 2000, str. 67. Na rozdiel od toho keď veľké množstvo subjektov (väčšina podľa prednostných výsledkov internetového vyhľadávania hesla „revolvingový úver“) ponúka takto koncipované úvery aj nepodnikateľom - spotrebiteľom, podľa názoru súdu tieto obchádzajú zákon, a to bez ohľadu na ich dominanciu, fakticky až s dopadom na ich stanovovanie noriem správania v súčasných pomeroch. Títo veritelia tak nedodržiavajú zásadu, že spotrebu je možné zásadne vykonávať iba z vlastných peňazí, zatiaľ čo úver musí predstavovať výnimočný spôsob financovania spotreby. Je príznačné, že na rozdiel od podnikania, ktorého účelom je dosiahnutie zisku, teda ďalších peňazí, ktoré umožňujú splácať úvery aj s ich nákladmi, spotreba podľa jej účelu takéto peniaze negeneruje.
Základný obsah prejavu vôle v zmluve uzatvorenej podľa účelu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa názoru súdu má spočívať na jednej strane v dojednaní povinnosti veriteľa dočasne poskytnúť plnenie v dojednanej výške úveru a na druhej strane v dojednaní povinnosti dlžníka peniaze vrátiť, spravidla v splátkach v dojednanej výške a lehotách ich splatnosti, spravidla aj s odplatou za úver dojednanou v splátkach. Čo sa týka odplaty za úver, tak východisková právna terminológia o hlavných náležitostiach úveru v cit. ust. § 497 ObZ pomenúva akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako úrok (podľa staršej právnej literatúry vo všeobecnosti ani nemusel byť dojednaný ročne - pozn. súdu). Terminológia cit. ust. § 499 ObZ, ako aj terminológia zákona o spotrebiteľských úveroch, zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s úverom, osobitne zákon o spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k zložito vyžadovaným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere je príznačné, že keby v písomnej zmluve nebolo jasne uvedené určité záväzné dojednanie, zmluva by bola minimálne v príslušnej časti neplatná už aj podľa základných interpretačných pravidiel, aj bez tejto osobitnej právnej úpravy. Preto vysoké množstvo zdanlivo rovnorodých ustanovení zákona o črtách spotrebiteľského úveru, je v skutočnosti zakotvením nielen základných náležitostí zmluvy, podľa názoru súdu vyjadrených vyššie, ale aj ďalších osobitných požiadaviek podľa obsahu zákona. Na tento stav právnej terminológie zákona o spotrebiteľských úveroch nadväzuje osobitná povinnosť podnikajúceho veriteľa podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d) zák. č. 129/2010 Z.z. (obdobne ako § 4 ods. 3 predchádzajúceho zák. č. 258/2001 Z.z.,) uviesť celkovú sumu splatnú spotrebiteľom, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod špecifickým právnym následkom bezodplatnosti a bezúročnosti úveru. Preto súd uvedenie RPMN považuje nie za konštitutívne dojednanie o právach a povinnostiach zmluvných strán, ale za osobitnú informačnú povinnosť veriteľa, ktorá má význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov. Táto informácia musí materiálne zodpovedať záväzným ustanoveniam zmluvy, a to podľa prílohy zákona podľa matematického vzorca, ktorý v prípade viacerých poskytnutí, alebo viacerých splátok, vyžaduje špeciálnu matematickú vzdelanosť, ktorého činiteľmi sú náklady úveru a časové aspekty jeho splácania. Riadne uvedenie RPMN, v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov, by mohlo byť faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Aj to podľa názoru súdu podporne ilustruje neprípustnosť takto koncipovaného úveru poskytovaného spotrebiteľovi, na uvedenom podľa názoru súdu nič nemení, že v ust. § 19 zák. č. 129/2010 Z.z. je zakotvená možnosť oznamovať RPMN úveru aj iba z predpokladaných údajov.
Pritom zo strany veriteľa ide o marketingovú pomôcku predaja, ak predloží dlžníkovi možnosť obnovovania úveru, ktorý by inak aj s jeho ďalšími nákladmi musel opakovane ponúkať s požiadavkou vždy nového prejavu vôle dlžníka, príznačne s požiadavkou zásadne skúmať bonitu klienta. Na dosiaľ uvedenom podľa názoru súdu nič nemení ani to, že zák. č. 129/2010 Z.z. v § 10 príznačne upravuje aj úver poskytnutý formou prečerpania, lebo žalobca ako tunajší veriteľ nie je subjektom, ktorý by spravoval účet jeho klienta, obdobne ako banka, ktorá ako doplnkovú službu poskytuje kontokorentný úver jej známemu klientovi, ale úverový účet je v tomto prípade účtovnou pomôckou veriteľa.
Je tiež pravdou, že zmluvu na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, možno vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka podľa § 582 Občianskeho zákonníka. Lenže ani to podľa názoru súdu nie je okolnosť, ktorá by právne aprobovala zmluvu o revolvingovom úvere podľa skutkovej koncepcie žalobcu, lebo naopak podľa názoru súdu nie je v súlade s účelom cit. ust. § 497 Obchodného zákonníka, aby úverová zmluva predložená spotrebiteľovi bola podľa tejto koncepcie fakticky uzatvorená na dobu neurčitú.
Systematicky nezávisle pokiaľ podpísaná Zmluva o úvere mala byť zároveň Zmluvou o revolvingovom úvere, ktorá mala byť účinná zaslaním platobnej karty veriteľom dlžníkovi a čerpaním peňazí prostredníctvom tejto karty dlžníkom, tak vzhľadom na zákonnú náležitosť dojednať zmluvu o úvere v písomnej forme súd fakticky nepovažuje prejav vôle jedným podpisom dlžníka za daný k potenciálne viacerým rôznym zmluvám o úvere.
Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru tunajšieho súdu znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného sporu o právo, t.j. bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Pre neplatnosť zmluvy, podľa názoru súdu už v jej základných dojednaniach, už súd osobitné neprijateľné zmluvné podmienky neskúmal.
Súd zaviazal dlžníka na zaplatenie 894,55 Eur ako rozdielu skutočne čerpaných peňazí vo výške 1.151,37 Eur a vrátených vo výške 256,82 Eur. V podrobnostiach súd vychádzal z oznámenia žalobcu, lebo východiskový prejav vôle bol formálne preukázaný, poskytnutie úveru formou používania platobnej karty bolo vierohodné a žalovaný v rámci svojho dôkazného bremena inú úhradu tohto úveru ani len netvrdil. Vo zvyšnej časti podľa vyššie uvedeného právneho názoru súd žalobu zamietol.
Úrok z omeškania bol v tomto konaní podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 v sadzbe 9 %. Pri procesnej pasivite dlžníka týkajúcej sa konkrétneho priebehu splácania v rámci jeho dôkazného bremena, k nesplatenej istine súd uznal omeškanie žalovaného od udania žalobcu od 27.3.2015, resp. ku skutkovému odôvodneniu vyčísleného úroku z omeškania 230,28 už od 17.5.2012, keď už časť splátok úveru zo strany dlžníka bola splatná.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v tomto konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca. Žalobca si uplatnil trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku z návrhu na začatie konania a z trov právneho zastúpenia. Lenže súd zohľadnil navyše aj ust. § 105 ods. 1 OSP, podľa ktorého nepriznal žalobcovi časť trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd vidí dôvod hodný osobitného zreteľa vo fakticky právne neaprobovanej zmluve predkladanej zo strany podnikajúceho veriteľa svojmu dlžníkovi, z ktorej si plnenie uplatnil žalobca, ako súd v podrobnostiach poukázal vyššie, v podrobnostiach aj s predžalobnou výzvu veriteľa na zaplatenie sumy, ktorej sa už nedomáhal pred súdom. Tento faktický stav nedával právnu istotu dlžníkovi, ktorý by si inak svojho právneho postavenia mal byť vedomý z právne aprobovaných a jasne uzatvorených zmlúv. Neuplatnenie práva potenciálne formálne vyplývajúceho zo
zmluvy predkladanej veriteľom na súde už súd považuje iba za hojenie vzniknutého právneho stavu vyvolaného podnikajúcim veriteľom. Na druhú stranu dlžník je vo svojom postavení dlžníka už aj v bilancii fakticky čerpaných a vrátených peňazí. Na základe právnej úvahy, ktorá vedie k nižšiemu celkovému výsledku, než keby súd priznal všetky formálne nárokovateľné trovy konania podľa aritmetického výsledku sporu, súd nepriznal náhradu trov konania v rozsahu trov právneho zastúpenia, ale iba v rozsahu iných trov konania za súdny poplatok vo výške 53,50 Eur. Podľa § l49 ods. l O. s. p. súd uložil žalovanému zaplatiť trovy konania k rukám právneho zástupcu žalobcu, ktorý pri vyčíslení v žalobe svoje bankové spojenie neuvádza, je však možné s ním komunikovať na adresu sídla advokátskej kancelárie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Všeobecnými náležitosťami podania účastníka podľa § 127 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016, sú, uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní podľa § 363 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016 sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016, Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).