Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-383-2015.pdf
PDF · 93.31 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/383/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: H. F., nar. XX. XX. XXXX, O. XXX, O., zastúpenej Mgr. Máriou Špacírovou, advokátkou, Rákocziho 12, Nové Zámky, o vymoženie sumy 3.086,- eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 14Er/1366/2013 a u súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, Stummerova 1553, Topoľčany pod sp. zn. EX 2578/13, o odvolaní oprávneného zo dňa 23. 07. 2014 proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16. mája 2014 č. k. 14Er/1366/2013-27, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (zákon o rozhodcovskom konaní), ustanovení § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r/, ods. 5 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) a článkami smernice Rady 93/13/ EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 15. 04. 2013 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. 269/03/13, ktorého vydaniu predchádzala „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500006148“ zo dňa 09. 08. 2011, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 1.440,- eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu v 42 mesačných splátkach po 77,15 eur. Dňa 09. 08. 2011 uzavrel oprávnený s povinným rozhodcovskú zmluvu č. 8500006148.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 09. 08. 2011 je zmluvou spotrebiteľskou podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 01. 2008 s poukazom na povahu na povahu účastníkov a následne posudzoval rozhodcovskú zo dňa 09. 08. 2011. Bol toho názoru, že ak rozhodcovská zmluva nebola medzi dodávateľom a spotrebiteľom individuálne dojednaná, spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené, a to bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, musí byť prejavom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba znamená. Predtlačená rozhodcovská zmluva neumožňuje priestor na rozhodnutie povinného a voľbu povinného.
S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 a sp. zn. 6MCdo/9/2012 súd prvého stupňa konštatoval, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere, konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu.
Súd prvého stupňa poukázal i na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 09. 2011 č. k. III. ÚS 372/2011-18 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 02. 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011.
Ďalej uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom. Rozhodcovský rozsudok je teda nulitným právnym aktom.
Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa ako exekučný súd exekúciu zastavil.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že exekučný súd sa pri svojom rozhodovaní neúplne zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne posúdenie. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nie je podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia a uplatnením tohto práva môže dlžník dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporné, že povinný mohol vlastným úkonom ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva preto spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. Oprávnený ďalej uviedol, že medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálnym dojednaním, nespĺňala by ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 1, resp. ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Neprijateľným môže byť len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho žaloby. Predmetná rozhodcovská zmluva žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje a ani sama takouto podmienkou nie je. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí alebo nárokov medzi zmluvnými stranami. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Na podporu svojej argumentácie oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. 11. 2013 sp. zn. 43CoE/372/2013 a zo dňa 10. 12. 2013 sp. zn. 1CoE/328/2013, uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 01. 2014 č. k. 8CoE/4/2014-42. Oprávnený namietal aj zmätočnosť tvrdení súdu o rozhodcovskej doložke v rozhodcovskej zmluve. V tomto prípade bola uzavretá rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy, ktorá obsahuje dojednanie v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, poučenie o význame a dôsledkoch jej uzavretia, o práve od danej zmluvy odstúpiť a o tom, že nejde o podmienku uzavretia. Rozhodcovská zmluva predstavuje jeden právny úkon, ktorý sa musí posudzovať a vykladať ako celok. Podľa jeho názoru moment, kedy dôjde k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej zmluvy. Možnosť jednostranného odstúpenia od predmetnej rozhodcovskej zmluvy zároveň garantuje spotrebiteľovi jednostranne zmeniť svoje rozhodnutie o uzavretí rozhodcovskej zmluvy, ktorá naviac umožňuje alternatívne riešenie sporov tak, že strana podávajúca žalobu sa rozhodne, kde žalobu podá. Oprávnený bol toho názoru, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná a rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom.
Vzhľadom na uvedené navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté uznesenie zo dňa 16. 05. 2014 na základe podaného odvolania bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 OSP zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 30. 09. 2013, kedy bol súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Rosinovi doručený návrh oprávneného zo dňa 13. 09. 2013 na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 15. 04. 2013 Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave, pod sp. zn. 269/03/13 rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 06. 2013 a vykonateľnosť dňa 28. 06. 2013. Následne dňa 09. 10. 2013 súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Rosinovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 24. 02. 2014 odstúpil súdny exekútor súdu prvého stupňa na rozhodnutie námietky povinnej proti exekúcii zo dňa 13. 02. 2014. Dňa 16. 05. 2014 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu zastavil z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutie súd prvého stupňa uviedol, že podanie povinnej označené ako námietky, súd posúdil podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie a vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho uznesenia.
Odvolací súd s prihliadnutím na obsah odvolania oprávneného osobitne skúmal, či v danej veci postupom súdu prvého stupňa nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania pred súdom konať a či takto konanie nie je zaťažené vadou podľa § 221 ods. 1 písm. f/ <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523221'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP.
Postup súdu, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom, zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='209/1992 Zb.%2523%25C8l.6'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94 <aspi://module='JUD'&link='JUD131853CZ'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).
Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb. %2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94 <aspi://module='JUD'&link='JUD131871CZ'&ucin-k- dni='30.12.9999'>). K odňatiu práva na súdnu ochranu preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojich práv na súde, ak súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).
Podľa § § 50 ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
V tomto konaní sa však súd prvého stupňa neriadil vyššie citovaným zákonným ustanovením, keď vôbec nerozhodol o námietkach povinného, ktoré vzniesol proti exekúcii po doručení upovedomenia o začatí exekúcie a ktoré boli súdnym exekútorom predložené súdu dňa 16. 04. 2014. Postupoval tak v rozpore so zákonom a tento jeho závadný postup mal za následok znemožnenie realizácie tých práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Exekučný poriadok na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov. Tým mu odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523221'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP.
Vada konania vymedzená v ust. § 221 ods. 1 písm. f/ <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb. %2523221'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP spočíva tiež i v porušení základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia.
Zhora popísané zistenia učinili tak konanie súdu prvého stupňa vadným, keďže postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, ktorá vada musí mať za následok zrušenie preskúmavaného uznesenia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb. %2523221'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP a vrátenie veci na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom súd prvého stupňa prioritne rozhodne o námietkach povinného proti exekúcii a ďalej bude postupovať v smere naznačenom odvolacím súdom.
Námietky proti exekúciu sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť. Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré a) spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem b) bránia vymáhateľnosti nároku c) inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie d) znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule (§ 37 ods. 3 EP).
Lehota na podanie námietok proti exekúcii je štrnásťdňová a začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Procesne legitimovaný na podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie je len povinný, prípadne jeho právny nástupca, ak od vydania upovedomenia o začatí exekúcie do jeho doručenia alebo v priebehu lehoty na vznesenie námietok došlo k nástupníctvu. Zákon nepriznáva procesnú legitimáciu oprávnenému ani iným subjektom exekučného konania.
Ďalším účinkom námietok je povinnosť exekútora predložiť tieto námietky exekučnému súdu, ktorý o nich rozhodne. Táto povinnosť nevzniká len v prípade, keď exekútor so zreteľom na obsah námietok upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 EP. Obsahom týchto námietok však môžu byť len okolnosti svedčiace o zániku vymáhanej pohľadávky vrátane jej príslušenstva, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, ktoré vznikli do dňa upustenia od vykonávania exekúcie, dobrovoľným splnením (§ 46 ods. 3 EP). Vtedy o námietkach netreba rozhodovať.
Exekučný súd koná a rozhoduje o námietkach spravidla bez pojednávania. Ak sa námietkam nevyhovie, povinný nemá možnosť podať odvolanie a zostáva mu len obrana podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Nemožno vylúčiť ani sťažnosť proti porušeniu základného práva na spravodlivý proces v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (čl. 48 ods. 2 ústavy).
Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa vyhovelo námietkam, exekučný súd aj bez návrhu exekúciu zastaví. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie, pretože je iba procesným realizovaním obsahu opodstatnených námietok.
Námietky proti exekúcii podala povinná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 13. 02. 2014, v ktorých poukázala na to, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Slovak Arbitration cour s.r.o. sp. zn. 269/03/13 zo dňa 15. 04. 2013, vydaniu ktorého predchádzalo uzavretie spotrebiteľskej zmluvy dňa 09. 08. 2011. Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré nemohla ovplyvniť a ktoré obsahovali aj rozhodcovskú doložku, ktorú považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Navrhla, aby súd exekúciu s poukazom na dôvody uvedené v námietkach zastavil. Súd prvého stupňa nedôvodne posúdil námietky podané povinnou proti exekúcii za návrh na zastavenie exekučného konania, ak tieto boli podané po doručení upovedomenia o začatí exekúcie v stanovenej lehote a toto podanie aj označila povinná ako námietky proti exekúcii. V štádiu exekučného konania, v ktorom bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie a súdny exekútor, ktorý bol poverený vykonaním exekúcie, vydal upovedomenie o začatí exekúcie, proti ktorému podala povinná v zákonom stanovenej lehote námietky, bolo povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o podaných námietkach povinnej proti exekúcii.
V predmetnej veci ale exekučný súd takto nepostupoval a bez rozhodnutia o podaných námietkach proti exekúcii exekučné konanie zastavil podľa ust. § 57 ods. 2 a § ust. 58 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='244/2002 Z.z.%252345'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Exekučného poriadku. Týmto postupom súdu bola povinnej odňatá možnosť realizovať svoje procesné právo zodpovedajúce štádiu exekučného konania po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie t.j. právo na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii. Exekučný súd neprípustne „preskočil“ postup podľa ust. § 50 <aspi:// module='ASPI'&link='244/2002 Z.z.%252344'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Exekučného poriadku, keď exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='244/2002 Z.z.%252345'&ucin-k-dni='30.12.9999'>Exekučného poriadku v procesnej situácii, v ktorej neboli dané procesné predpoklady pre tento postup.
Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie exekučného súdu zrušiť podľa ust. § 221 ods. 1, písm. f/ OSP s prihliadnutím na ust. § 212 ods. 3 OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko v exekučnom konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle ust. § 221 ods. 1, písm. f/ <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523237'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP.
Odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu preto odvolací súd zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie, v rámci ktorého súd prvého stupňa rozhodne o podaných námietkach povinnej zo dňa 13. 02. 2014 proti exekúcii, ktoré exekučnému súdu postúpil súdny exekútor dňa 16. 04. 2014 s konštatovaním, že tieto boli podané včas. Na overenie tohto tvrdenia bude však potrebné vyžiadať si od súdneho exekútora exekútorský spis. Pri svojom rozhodovaní o námietkach bude súd prvého stupňa s poukazom na obsah podaných námietok okrem iného posudzovať vykonateľnosť predloženého exekučného titulu a jeho ďalší postup bude závisieť od spôsobu rozhodnutia o námietkach povinnej.
Podľa § 226 OSP súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.